Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 352/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného LEGAL CARTEL s. r. o., Ľubinská 18, Bratislava,

v mene ktorej koná advokát JUDr. Radoslav Kačur, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného LEGAL CARTEL s. r. o., Ľubinská 18, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

JUDr. Radoslav Kačur, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení žalovaného

bol účastníkom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. , ktorého

predmetom bolo zaplatenie sumy 18 256,66 € s príslušenstvom. Okresný súd vo veci

prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. -114 z 21. marca 2007. Na základe

odvolania sťažovateľa Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením

č. k. -138 z 30. mája 2008 uvedený rozsudok okresného súdu zrušil a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V poradí druhýkrát vo veci rozhodol

okresný súd rozsudkom č. k. -494 z 12. apríla 2013, ktorým zaviazal

sťažovateľa zaplatiť žalobcovi sumu 18 256,66 € s príslušenstvom s tým, že o trovách

konania rozhodne okresný súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto

rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol

rozsudkom č. k. -527 zo 16. decembra 2015 tak, že rozsudok okresného súdu

z 12. apríla 2013 ako vecne správny potvrdil.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti podanej ústavnému súdu okrem iného uvádza:

„Dňa 11. 12. 1998 bol podaný proti sťažovateľovi návrh na začatie konania...

Dňa 21. 12. 2005 bolo navrhovateľom podané podanie so žiadosťou o konanie

vo veci, vzhľadom na skutočnosť, že od posledného pojednávania, ktorým súd odročil

pojednávanie na neurčito uplynulo viac ako 2 roky a súd do predmetného dátumu

nevykonal žiaden úkon. Až následne po tejto žiadosti o konanie vo veci súd nariadil

pojednávanie na deň 04. 10. 2006.

Súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 21. 03. 2007...

Proti predmetnému rozsudku 1 sa sťažovateľ odvolal...

Krajský súd v Bratislave... svojim uznesením... rozhodol o zrušení predmetného

rozsudku a vrátení veci...

Sťažovateľ dňa 22. 09. 2011 podal na Okresnom súde Bratislava II sťažnosť na

postup súdu v konaní, ktorú argumentoval tým, že súd počas konania, ktoré v čase podania

sťažnosti trvalo viac ako 8 rokov, nevykonal žiadne ďalšie dôkazy navrhované žalovaným

a súčasne najbližšie pojednávanie po vrátení veci odvolacím súdom sa uskutočnilo až dňa

30. 09. 2009.

... od doručenia uznesenia Krajského súdu... ktorým bola vec vrátená Okresnému

súdu... do najbližšieho pojednávania... (okresný súd) nevykonal žiadny procesný úkon,

a teda bol viac ako 14 mesiacov (431 dní) nečinný.

... od pojednávania zo dňa 25. 01. 2010, až do dňa podania sťažnosti (21. 09. 2011)

súd v predmetnej veci nevykonal žiadny procesný úkon, a bol teda viac ako 19 mesiacov

(601 dní) nečinný.

Podpredsedníčka Okresného súdu... poverená zastupovaním predsedu súdu...

reagovala na sťažnosť na prieťahy... uviedla, že uvedená skutočnosť mala objektívne príčiny

a bola spôsobená práceneschopnosťou zákonnej sudkyne...

... vo veci bol nariadený termín pojednávania na 16. 12. 2011, teda viac ako

1 a ½ roka od posledného úkonu súdu.“

Súd prvého stupňa opätovne rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 12. 04. 2013...

Proti predmetnému rozsudku... podal sťažovateľ... odvolanie...

Krajský súd... rozhodol... svojim rozsudkom zo dňa 16. 12. 2015... tak, že rozsudok

2 ako vecne správny potvrdil..., teda o podanom odvolaní rozhodol po viac ako

961 dňoch...“

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti tiež uvádza:

„Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, Okresný súd Bratislava II ako

všeobecný súd nezabezpečil v danej právnej veci taký procesný postup, ktorý by zabezpečil

stav právnej istoty sťažovateľa a v dôsledku tohto postupu všeobecného súdu sa dĺžka

konania predĺžila na viac ako 16 rokov.

... postup súdu zasahuje sťažovateľovi do jeho majetkových práv... dĺžka konania sa

predĺžila na viac ako 16 rokov, čo je... zjavne neprimeraná dĺžka konania. V dôsledku tejto

skutočnosti sťažovateľovi... narástli úroky z omeškania o niekoľkonásobne vyššiu sumu ako

je samotná istina...

... možno mať jednoznačne za to, že prieťahy v predmetnom konaní neboli spôsobené

právnou a faktickou zložitosťou veci. Taktiež zo správania sťažovateľa nemožno vyvodiť

záver, že svojim konaním spôsobil prieťahy v súdnom konaní.

... sťažovateľovi nebola postupom súdu zaručená právna istota a zároveň mu bolo

porušené právo na prejednanie veci v primeranej lehote.“

Sťažovateľ žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia „... vo výške

20.000,- EUR a svoj návrh odôvodňuje tým, že toto finančné zadosťučinenie je

protihodnotou utrpenej nemajetkovej ujmy spôsobenej zbytočnými prieťahmi v konaní

vedenom na Okresnom súde...“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod spis. Zn.: porušené

bolo.

Sťažovateľovi... priznáva finančné zadosťučinenie 20.000,- EUR... ktoré je Okresný

súd Bratislava II povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Sťažovateľovi... priznáva náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd Bratislava II

povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jeho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ). Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) sa

ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď

sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému

porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť

zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

Zo sťažnosti sťažovateľa a zo zistení ústavného súdu pri príprave predbežného

prerokovania sťažnosti vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní rozhodol vo veci

samej rozsudkom č. k. -494 z 12. apríla 2013, pričom tento rozsudok bol

potvrdený rozsudkom odvolacieho krajského súdu č. k. -527 zo 16. decembra

2015. Uvedený rozsudok okresného súdu vo veci samej v spojení s potvrdzujúcim

rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 15. februára 2016. V čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu (12. apríla 2016) bolo teda napadnuté konanie v merite veci už

právoplatne skončené. Na tom nič nemení ani ďalšia skutočnosť zistená ústavným súdom

pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti, a to, že sťažovateľ v procesnom postavení

žalovaného v napadnutom konaní podal 16. marca 2016 dovolanie. Samotné podanie

dovolania sa totiž nijako nedotýka právoplatnosti súdneho rozhodnutia, proti ktorému tento

mimoriadny opravný prostriedok smeruje. Navyše sťažovateľ postup okresného súdu po

podaní dovolania v sťažnosti vôbec nenamieta.

Z uvedeného vyplýva, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už okresný súd

svojím postupom v napadnutom konaní nemohol porušovať základné právo sťažovateľa

podľa a právo podľa dohovoru, keďže toto konanie bolo

v tom čase už právoplatne skončené. Táto skutočnosť v súlade s konštantnou judikatúrou

ústavného súdu zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2016