Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 377/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou

kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, konajúcou prostredníctvom

konateľa a advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., vedené pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 7564/2015, , , , ,

Rvp 7991/2015, , , , ,

Rvp 7996/2015, , , , ,

Rvp 8001/2015, , a vo veci namietaného

porušenia jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami

Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo 27. februára 2015 (), sp. zn.

zo 17. februára 2015 (), sp. zn.

zo 17. februára 2015 (), sp. zn. z 5. februára 2015

(), sp. zn. z 18. februára 2015 (), sp. zn.

z 5. februára 2015 (), sp. zn. z 27. novembra

2014 (), sp. zn. z 18. februára 2015 (), sp. zn.

z 21. februára 2015 (), sp. zn. z 12. februára

2015 (), sp. zn. zo 16. decembra 2014 (),

sp. zn. z 25. februára 2015 (), sp. zn.

z 5. februára 2015 (), sp. zn. z 12. februára 2015

(), sp. zn. z 24. februára 2015 (), sp. zn.

z 27. februára 2015 (), sp. zn. z 12. februára

2015 (), sp. zn. z 12. februára 2015 (),

sp. zn. z 25. februára 2015 (), sp. zn.

z 12. februára 2015 (), sp. zn. z 25. februára 2015

(), sp. zn. z 30. januára 2015 (), sp. zn.

z 26. februára 2015 (), ako aj im predchádzajúcim postupom,

a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 7564/2015, , , , ,

Rvp 7991/2015, , , , ,

Rvp 7996/2015, , , , ,

Rvp 8001/2015, , a s p á j a na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 25. mája 2015

a 1. júna 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského

súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) označenými v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len

„napadnuté uznesenia krajského súdu“).

2

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobkyne

v konaniach vedených Okresným súdom Nitra, Okresným súdom Nové Zámky, Okresným

súdom Komárno (ďalej len „okresné súdy“), predmetom ktorých je rozhodovanie o náhrade

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

resp. nesprávnym úradným postupom okresných súdov, ktoré sú teda súčasne súdmi, ktoré

sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu mali spôsobiť.

Okresné súdy rozhodli vo veci samej rozsudkami, proti ktorým podala sťažovateľka

odvolania. Následne jej okresné súdy vyrubili uzneseniami za podané odvolania súdny

poplatok 20 € podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov [(príloha zákona

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)].

Proti uzneseniam okresných súdov o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podala

sťažovateľka odvolania. Krajský súd svojimi napadnutými uzneseniami potvrdil

rozhodnutia okresných súdov o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolania.

Podľa názoru sťažovateľky „postupom v odvolacom konaní a napadnutým

rozhodnutím odvolací súd porušil základné práva sťažovateľa (urobil tak tiež okresný súd,

ktorého rozhodnutie mal revidovať odvolací súd):

- právo na súdnu ochranu zaručené

- právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje takto:

«... Sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený

svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Sťažovateľ preto

nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie...

Podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu

na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci

alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného

úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatnené nie je

podanie odvolania. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú

odvolanie, dovolanie a pod. ako je tomu pri položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov...

V prílohe (Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne

a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu

o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym

úradným postupom.

... Sťažovateľovi bola v rozpore so o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoSP“)

uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu

predstavuje zásah do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivý súdny proces podľa

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods.

1 a .»

Sťažovateľka poukázala i na rozsudok «Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 29. marca 2007, sp. zn. , cit: „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené

v Prílohe (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky

nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky

súdneho poplatku neprichádza do úvahy.“ (rozhodnutie pre lepšiu orientáciu v prílohe

prikladáme). A ďalej: Analogické určovanie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy,

pretože v zmysle článku 59 ods. 2 dane a poplatky možno

ukladať zákonom alebo na základe zákona, a ak ukladá

poplatkové povinnosti, musia byť tieto povinnosti stanovené jasne a jednoznačne. Pokiaľ

tomu tak nie je, zodpovedá ústavne konformnému výkladu

záver rešpektujúci zásadu „v pochybnostiach v prospech poplatníka“, t. j. záver, že

poplatková povinnosť v týchto prípadoch nevznikla.».

Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach uvádza, že „... podľa ust. § 18ca ZoSP z úkonov

navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa

predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

V danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo

4

pred účinnosťou (zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej

rady Slovenskej republiky č. o správnych poplatkoch v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) a preto je nutné v súvislosti

s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo

podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom

od poplatku vecne oslobodené.“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiach

rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví, že napadnutými uzneseniami krajského súdu bolo

porušené jej základné právo podľa a právo podľa dohovoru,

označené uznesenia krajského súdu zruší, veci vráti krajskému súdu na ďalšie konania

a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia)

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej aj „OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné

konanie, avšak v súlade s možno v konaní o sťažnosti podľa

primerane použiť na prípadné spojenie vecí .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 7564/2015, , , , ,

Rvp 7991/2015, , , , ,

Rvp 7996/2015, , , , ,

Rvp 8001/2015, , a , z ktorých vyplýva ich

právna a skutková súvislosť, a prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky

a charakter rozhodnutí krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol

ústavný súd, aplikujúc v spojení s , tak, ako

to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

6

napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu

(bod 2 výroku tohto uznesenia)

Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu,

ktorými tento súd v odvolacom konaní potvrdil uznesenia súdov prvého stupňa o povinnosti

sťažovateľky zaplatiť súdny poplatok, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.

Z hľadiska premetu sporu ide vo všetkých pôvodných konaniach o prípady

posudzované ako tzv. bagateľné veci (sťažovateľka bola zaviazaná na zaplatenie súdneho

poplatku v sume 20 €). Za daných okolností už samotný predmet sporu v napadnutých

konaniach zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie

sťažností už pri ich predbežnom prerokúvaní. Ak totiž vylučuje

u tzv. bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi na základe

uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku, bolo by proti logike pripustiť, aby ich

prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť

sťažnosti podľa v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch

extrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu

sporu a pre jeho právne posúdenie ().

Napriek uvedenému ústavný súd považuje za vhodné vyjadriť sa k napadnutým

uzneseniam aj z vecného hľadiska. V tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu

judikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie

právnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich

nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu

základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci,

úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez

akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto

konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto

ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou

takýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním

základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej

moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle

a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých

procesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého

postupu orgánu verejnej moci (, ). Len objektívnym postupom sa

v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití

všetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom,

že takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto

objektívnych postupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom citovaného článku je zaručiť

každému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné

právo zaručené umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov

ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady

ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom

konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto

postavenia vyplývajú.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú si osvojil aj ústavný súd,

vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je

absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie

obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo

bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6

8

ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len vtedy, ak sledujú

legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto

cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,

aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ

v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré

Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.

Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad

aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany

dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná

a účinná právna norma ().

Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1

dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak,

že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto

povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť

odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom

na okolnosti daného prípadu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda

nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,

ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento

argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro

Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

Ústavný súd poukazuje na to, že je primárnym východiskom

pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ). V súvislosti so základným právom podľa

treba mať zároveň na zreteli aj , podľa ktorého podmienky

a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. , podľa ktorého sa

možno domáhať práv uvedených okrem iného v len v medziach zákonov, ktoré

toto ustanovenie vykonávajú ().

Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní

o namietaných veciach aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci

predbežného prerokovania sťažností aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval,

a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná,

a na tomto základe formulovať záver, či sťažnosti nie sú zjavne neopodstatnené.

Sťažovateľka v sťažnostiach predovšetkým namieta, že krajský súd nesprávne

aplikoval prílohu (sadzobník súdnych poplatkov položka 7a) ,

čím malo dôjsť k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru.

V relevantnej časti odôvodnenia napadnutých rozhodnutí krajský súd okrem iného

uviedol, že podľa poplatková povinnosť

vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti o vykonanie poplatkového

úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ. Podľa poznámky č. 3 k položke 1 sadzobníka

10

súdnych poplatkov poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci

samej. Súdny poplatok sa platí aj za odvolanie proti rozhodnutiu súdu o návrhu na vydanie

predbežného opatrenia. Ak odvolanie podá navrhovateľ i odporca, platí každý z nich

poplatok podľa ceny predmetu svojho odvolania. Ak je odvolateľov na strane navrhovateľa

alebo odporcu viac, platia súdny poplatok v závislosti od povahy ich procesného

spoločenstva tak, že v prípade samostatného procesného spoločenstva ( )

platia súdny poplatok samostatne podľa predmetu svojho odvolania a v prípade

nerozlučného procesného spoločenstva ( ) spoločne a nerozdielne.

Krajský súd ďalej uviedol, že súdny poplatok sa vyrubuje nielen za samotný návrh

na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci

alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ale i za ďalšie úkony vrátane podaného

odvolania.

Podľa názoru krajského súdu sa súdny poplatok neplatí len za samotné podanie

návrhu, a tak zo strany okresných súdov nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu okruhu

úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Ak konanie o návrhu na náhradu škody

spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho

nesprávnym úradným postupom sa v sadzobníku súdnych poplatkov nachádza (v položke

7a), potom nejde o poplatok, ktorý v sadzobníku súdnych poplatkov nie je uvedený.

v ustanovuje, že poplatok za odvolanie

a dovolanie podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške určenej

týmto , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. o správnych poplatkoch v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších

predpisov, zaviedol do aj prechodné ustanovenie účinné

od 1. októbra 2012, a to § 18ca, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania

začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do

30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Krajský súd ďalej

uviedol, že okresné súdy sa spravovali pri vyrubení súdneho poplatku za konanie o odvolaní

položkou sadzobníka súdnych poplatkov č. 7a (ako prílohy k )

účinnou v čase vzniku poplatkovej povinnosti, teda v čase podania odvolania, a dôvodne

prihliadali na poznámku č. 3 k položke č. 1 sadzobníka súdnych poplatkov, § 5 ods. 1

písm. a), ako aj ustanovenie a . Námietka,

že v danej veci nie je dôvodné použitie analógie legis, je irelevantná, keďže v danom

prípade k použitiu analógie zo strany súdu nedošlo.

Okresné súdy uzneseniami, ktorými uložili sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdny

poplatok za odvolanie, aplikovali správny právny predpis a správne ho aj vyložili.

V uzneseniach bola správne označená položka sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej

sa súdny poplatok vyrubil a bol vyrubený v správnej výške. Odvolania sťažovateľky podľa

názoru krajského súdu preto, aj pokiaľ ide o rozsah odôvodnenia samotného uznesenia,

krajský súd nepovažoval za dôvodné, ak z uznesenia o vyrubení súdneho poplatku

už uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú. Krajský súd preto považoval postup

okresných súdov, ktoré rozhodovali o povinnosti sťažovateľky zaplatiť súdny poplatok

za odvolanie, za správny a sťažovateľkou napadnuté uznesenia okresných súdov potvrdil.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutých

uzneseniach zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s odvolacími

námietkami sťažovateľky, s ktorými sa nestotožnil, a preto predmetné uznesenia okresných

súdov potvrdil ako vecne správne. Napadnuté uznesenia krajského súdu nemožno podľa

názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také,

ktoré by boli založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú

podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení zákona o súdnych

poplatkoch (položka 7a sadzobníka súdnych poplatkov).

Ústavný súd takto dospel k záveru, že medzi napadnutými uzneseniami a postupom,

ktorý predchádzal ich vydaniu, a základným právom podľa a právom

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje taká

príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažností na ďalšie

konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom

12

prerokovaní odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa ako

zjavne neopodstatnené.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších

návrhoch sťažovateľky uplatnených v ich petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2016