Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 278/2016
PDF · 147.43 KB
No categories available
III. ÚS 278/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok,
pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených
pod sp. zn. 2 Co 550/2013 a pod sp. zn. 2 Co 551/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. augusta 2015 doručená sťažnosť , (ďalej
len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených
pod sp. zn. 2 Co 550/2013 a pod sp. zn. 2 Co 551/2013 (ďalej aj „napadnuté konania“).
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„... má v odvolacích konaniach vedených na Krajskom súde v Bratislave
pod č. k. 2 Co 550/2013 a pod č. k. 2 Co 551/2013 postavenie odporcu. Postavenie odporcu
má aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V v Bratislave na zaplatenie
sumy 2 529,84 € (76 214 Sk) s prísl. pod č. k. 40 C 58/2007, ktoré je stále od 15.11.2006
stále vinou neefektívneho konania okresného súdu v nerozhodnutom stave a to aj napriek
tomu, že... dôvodne a zmysluplne dňa 8.6.2012 podal zmysluplnú sťažnosť na prieťahy
predsedovi okresného súdu v danej veci, pričom namietal aj prieťahy a nečinnosť súdu
od 20.08.2008 o protinávrhu, ktorý v danej veci podal ešte voči pôvodnému
navrhovateľovi...
Dňa 17.10.2013... podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu
zo dňa 17.10.2013...
Vykonanou lustráciou v info kancelárii Krajského súdu v Bratislave dňa 08.07.2015
sťažovateľ ustálil, že porušovateľovi bol dňa 05.12.2013 predložený Okresným
súdom Bratislava V v Bratislave spis č. k. 40 C 58/2007 na konanie a rozhodnutie
o odvolaniach sťažovateľa, odvolacie konanie je vedené pod č. k. 2 Co 550/2013
a pod č. k. 2 Co 551/2013, pričom vec je stále vinou absolútnej pasivity a nečinnosti
porušovateľa stále v nerozhodnutom stave,... obe odvolacie konania sú až triviálne
jednoduché, právne a skutkovo nezložité.
Vec má pre sťažovateľa mimoriadny význam, pretože nečinnosťou porušovateľa je
bránené k urýchlenému konaniu a rozhodnutiu okresného súdu o návrhu navrhovateľa proti
sťažovateľovi (ktorý podľa právneho názoru sťažovateľa už mal byť súdom zamietnutý), ale
aj je bránené konaniu a rozhodnutiu okresného súdu o vzájomnom návrhu sťažovateľa voči
pôvodnému navrhovateľovi na zaplatenie 195 219,25 € istiny s prísl. – čo je od 20.08.2008
stále vinou nečinnosti okresného súdu v nerozhodnutom stave, pričom o pôvodnom návrhu
pôvodného navrhovateľa na zaplatenie sumy 2 529,84 € (76 214 Sk) s prísl.
pod č. k. 40 C 58/2007, nie je taktiež rozhodnuté od 15.11.2006.
Voči nečinnosti porušovateľa je sťažovateľ bezmocný, bezradný, stráda z beznádeje
a z vyvolaného stavu právnej neistoty o výsledok odvolacieho konania, ale aj o výsledok
konania ako celku, včítane rozhodnutia o vzájomnom návrhu sťažovateľa proti pôvodnému
navrhovateľovi.“
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol: „Vzhľadom k tomu, že porušovateľ je v oboch
odvolania konania stále nečinný, o vec sa nezaujíma, ignoruje zásadu rýchlosti súdneho
konania v konaní o odvolaní, tak sťažovateľ podal listom zo dňa 14.07.2015 sťažnosť
na prieťahy predsedovi Krajského súdu v Bratislave...
Stav právnej neistoty sťažovateľa o výsledok odvolacích konaní trvá v čase podania
tejto ústavnej sťažnosti už viac ako 1 rok a 7 mesiacov, čo je z ústavného hľadiska
neprijateľné a neakceptovateľné.“
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v odvolacích konaniach
pod č. k. 2 Co 550/2013 a pod č. k 2 Co 551/2013 porušené boli.
2. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby v odvolacích konaniach vedených
pod č. k. 2 Co 550/2013 a pod č. k. 2 Co 551/2013 konal.
3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré je
Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. priznáva úhradu trov konania v sume 294,08 €, ktoré je
Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet jej (správne má byť „jeho“, pozn.)
právnej zástupkyne – advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti
nálezu.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 2 Co 550/2013 a pod sp. zn.
2 Co 551/2013, ktoré ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu neboli právoplatne
skončené. Sťažovateľ v doplnení sťažnosti doručenom ústavnému súdu 20. augusta 2015
poukázal na to, že podpredseda krajského súdu v prípise sp. zn. Spr 2232/15 z 22. júla 2015
sťažovateľovi okrem iného oznámil, že jeho sťažnosť na prieťahy v napadnutých konaniach
vyhodnotil ako dôvodnú.
Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade
s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu... K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. IV. ÚS 221/04,
III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právu
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje
v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie
týchto práv označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade krajským súdom) ešte
mohlo trvať. To znamená, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označených práv
zohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jeho
veci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o ich porušení (IV. ÚS 226/04,
IV. ÚS 202/2010). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza
k porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie
(II. ÚS 139/02, IV. ÚS 103/07).
V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že
jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí
smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú
preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných
práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).
Ústavný súd ďalej uvádza, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne
za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48
ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne.
Z kópie odpovede predsedu krajského súdu z 22. júla 2015, ktorou odpovedal
sťažovateľovi na jeho sťažnosť na prieťahy v napadnutých konania, vyplýva, že
po preverení veci vyhodnotil predmetnú sťažnosť ako dôvodnú a súčasne oznámil, že „vec
sp. zn. 2 Co 550/2013 a 2 Co 551/2013 bude naďalej sledovať z hľadiska jej
bezprieťahovosti a plynulosti až do vrátenia spisu prvostupňovému súdu, a to za účelom
zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní“.
Ústavný súd na krajskom súde a na Okresnom súde Bratislava V zistil, že obidve
odvolacie konania napadnuté na ústavnom súde sťažnosťou doručenou 13. augusta 2015
už boli právoplatne skončené, pričom v obidvoch predmetných konaniach bolo rozhodnuté
v prospech sťažovateľa. Uznesenie krajského súdu sp. zn. 2 Co 550/2013 z 28. októbra 2015
nadobudlo právoplatnosť 29. februára 2016 a uznesenie krajského súdu sp. zn.
2 Co 551/2013 z 18. decembra 2015 nadobudlo právoplatnosť 7. apríla 2016.
V dôsledku uvedeného teda došlo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa,
na ktorú poukazoval v sťažnosti doručenej ústavnému súdu.
Berúc do úvahy všetky okolnosti posudzovanej veci a najmä skutočnosť, že
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k porušovaniu označených práv už nemohlo
dochádzať, ústavný súd predloženú sťažnosť v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. mája 2016