Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 327/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou Mgr. Romanou Paliderovou, Jégého 19, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“,

v citáciách aj „povinný“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Vo veci výkonu exekúcie oprávneného: ,

, , práv. zastúpeného:

, advokát, , proti povinnému: , narodený

, bytom: , pre uloženie povinnosti zaplatiť

sumu vo výške 1.550,04 EUR so 17,5 % ročným úrokom, od 22. 09. 2000 do zaplatenia a

trovy výkonu rozhodnutia, súd sa v dostatočnej miere a najmä včas s vecou nezaoberal,

nekonal vo veci ako mal konať, keď bolo doručené súdu podanie exekútora dňa 26. 03.

2013.

Okresným súdom v Trnave sú robené zbytočné súdne prieťahy a neefektívne konanie,

prerokovanie veci nebolo uskutočnené za prítomnosti sťažovateľa, k čomu by sa mohol

podrobne osobne vyjadriť s preukázaním dôkazov a nebolo uskutočnené Okresným súdom

v Trnave žiadne verejné prerokovanie veci.

Od podania exekútorom súdu námietky povinného proti exekúcii

a trovám exekúcie dňa 26. 03. 2013 uplynulo k dnešnému dňu dva roky a necelé tri mesiace

a vo veci nie je do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté.“

Keďže okresný súd vo veci právoplatne nerozhodol ani napriek sťažnosti na prieťahy

v konaní podanej 14. októbra 2013, sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd v náleze vyslovil,

že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené

jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, aby prikázal okresnému súdu v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov

a aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom je sťažovateľ

v procesnom postavení povinného.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ide

vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

(a dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený

(, , ).

Zo spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý si ústavný súd na účel

predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal, vyplýva, že na základe žiadosti exekútora

doručenej okresnému súdu 29. októbra 2012 okresný súd 6. februára 2013 poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému (sťažovateľ) na základe vykonateľného

rozhodnutia. Proti upovedomeniu povinného a oprávneného o začatí exekúcie

sp. zn. EX 128/12 z 28. februára 2013 podal sťažovateľ 25. marca 2013 námietky, v ktorých

okrem iného uviedol, že „Exekúcia sa začala predčasne z dôvodu, že vo veci som podal

na Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie zo dňa 26. 03. 2012, osobne doručené súdu

dňa 10. 04. 2012“.

Predmetné námietky súdny exekútor predložil okresnému súdu 26. marca 2013.

Okresný súd uznesením zo 17. apríla 2013 vyzval povinného, aby v lehote 10 dní námietky

proti exekúcii bližšie špecifikoval, konkrétne, aby odôvodnil námietky proti trovám

exekúcie a aby uviedol návrh výroku rozhodnutia exekučného súdu o námietkach proti

trovám exekúcie. Okresný súd 17. apríla 2013 taktiež vyzval oprávneného na zaujatie

stanoviska k podaným námietkam, pričom oprávnený vyjadrenie okresnému súdu doručil

31. mája 2013. Na uznesenie okresného súdu zo 17. apríla 2013 reagoval sťažovateľ

podaním doručeným okresnému súdu 10. júna 2013, v ktorom žiada, aby bolo jeho

námietkam proti trovám exekúcie vyhovené a aby bol od platenia trov exekúcie oslobodený.

Prípismi z 28. októbra 2013 žiadal okresný súd najvyšší súd o súčinnosť v súvislosti

so sťažovateľom podaným dovolaním a súdneho exekútora o vyjadrenie sa k námietkam

sťažovateľa s podrobným vyčíslením predbežných trov exekúcie.

Súdny exekútor predložil okresnému súdu 4. februára 2014 svoje vyjadrenie k veci

spolu s exekučným spisom.

Okresný súd 3. septembra 2014 prípisom vyzval sťažovateľa, aby predložil uznesenie

najvyššieho súdu o odklade vykonateľnosti rozhodnutia okresného súdu (exekučný titul

v konaní sp. zn. ), na čo reagoval sťažovateľ podaním z 13. októbra 2014,

v ktorom uviedol, že k dispozícii nemá „žiadne uznesenie Najvyššieho súdu SR na vec sa

vzťahujúce“. V úradnom zázname z 3. septembra 2014 je uvedené, že okresný súd

telefonicky na najvyššom súde zisťoval stav dovolacieho konania, „pričom lustráciou bolo

zistené, že dovolanie bolo 29. 04. 2014 odmietnuté“.

Okresný súd uznesením z 27. apríla 2015 námietky povinného (sťažovateľ) proti

exekúcii zamietol, pričom sťažovateľ sa podaním doručeným okresnému súdu 26. júna 2015

proti predmetnému uzneseniu odvolal.

Okresný súd výzvou zo 14. decembra 2015 oprávneným prevzatou 30. marca 2016

ho vyzval, aby sa k odvolaniu sťažovateľa vyjadril, čo oprávnený realizoval podaním

doručeným okresnému súdu 6. apríla 2016.

Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie na okresnom súde prebieha

3 a pol roka. Z prehľadu procesných vyplývajúcich z vyžiadaného spisu okresného súdu

sp. zn. je zrejmé, že postup okresného súdu vo veci nebol optimálny,

keď jednotlivé procesné úkony v priebehu rokov 2014 a 2015 boli realizované s väčším

časovým odstupom, no v okolnostiach danej veci a berúc do úvahy aj doterajšiu dĺžku

konania ústavný súd konštatuje, že nečinnosť, resp. neefektívnosť postupu okresného súdu

v napadnutom konaní nedosahuje takú intenzitu, ktorej dôsledkom by bolo porušenie

sťažovateľom v sťažnosti označených práv.

V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ porušenie

označených práv v napadnutom konaní namietal už sťažnosťou doručenou ústavnému súdu

9. mája 2014, ktorú ústavný súd uznesením sp. zn. z 2. apríla 2015

odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Súdny spis bol ústavnému súdu

predložený 23. septembra 2014 a okresnému súdu vrátený 29. decembra 2014.

Ústavný súd pri celkovom posúdení veci vzal do úvahy aj okolnosť, že sťažovateľ

podaním dovolania na najvyššom súde sa domáhal odloženia vykonateľnosti exekučného

titulu, čo malo vplyv na priebeh napadnutého konania.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími nárokmi sťažovateľa

nezaoberal.

V závere nad rámec uvedeného si ústavný súd dovoľuje poznamenať, že sťažovateľ

mohol ním namietaným prieťahom v exekučnom konaní zabrániť, resp. predísť, ak by svoju

pohľadávku priznanú oprávnenému právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím

uhradil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. mája 2016