Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 327/2016
PDF · 149.04 KB
No categories available
III. ÚS 327/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátkou Mgr. Romanou Paliderovou, Jégého 19, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 753/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2015
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“,
v citáciách aj „povinný“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 16 Er 753/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„Vo veci výkonu exekúcie oprávneného: ,
, , práv. zastúpeného:
, advokát, , proti povinnému: , narodený
, bytom: , pre uloženie povinnosti zaplatiť
sumu vo výške 1.550,04 EUR so 17,5 % ročným úrokom, od 22. 09. 2000 do zaplatenia a
trovy výkonu rozhodnutia, súd sa v dostatočnej miere a najmä včas s vecou nezaoberal,
nekonal vo veci ako mal konať, keď bolo doručené súdu podanie exekútora dňa 26. 03.
2013.
Okresným súdom v Trnave sú robené zbytočné súdne prieťahy a neefektívne konanie,
prerokovanie veci nebolo uskutočnené za prítomnosti sťažovateľa, k čomu by sa mohol
podrobne osobne vyjadriť s preukázaním dôkazov a nebolo uskutočnené Okresným súdom
v Trnave žiadne verejné prerokovanie veci.
Od podania exekútorom súdu námietky povinného proti exekúcii
a trovám exekúcie dňa 26. 03. 2013 uplynulo k dnešnému dňu dva roky a necelé tri mesiace
a vo veci nie je do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté.“
Keďže okresný súd vo veci právoplatne nerozhodol ani napriek sťažnosti na prieťahy
v konaní podanej 14. októbra 2013, sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd v náleze vyslovil,
že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 753/2012 bolo porušené
jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, aby prikázal okresnému súdu v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov
a aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 753/2012, v ktorom je sťažovateľ
v procesnom postavení povinného.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,
preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ide
vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne.
V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle
čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený
(I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).
Zo spisu okresného súdu sp. zn. 16 Er 753/2012, ktorý si ústavný súd na účel
predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal, vyplýva, že na základe žiadosti exekútora
doručenej okresnému súdu 29. októbra 2012 okresný súd 6. februára 2013 poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému (sťažovateľ) na základe vykonateľného
rozhodnutia. Proti upovedomeniu povinného a oprávneného o začatí exekúcie
sp. zn. EX 128/12 z 28. februára 2013 podal sťažovateľ 25. marca 2013 námietky, v ktorých
okrem iného uviedol, že „Exekúcia sa začala predčasne z dôvodu, že vo veci som podal
na Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie zo dňa 26. 03. 2012, osobne doručené súdu
dňa 10. 04. 2012“.
Predmetné námietky súdny exekútor predložil okresnému súdu 26. marca 2013.
Okresný súd uznesením zo 17. apríla 2013 vyzval povinného, aby v lehote 10 dní námietky
proti exekúcii bližšie špecifikoval, konkrétne, aby odôvodnil námietky proti trovám
exekúcie a aby uviedol návrh výroku rozhodnutia exekučného súdu o námietkach proti
trovám exekúcie. Okresný súd 17. apríla 2013 taktiež vyzval oprávneného na zaujatie
stanoviska k podaným námietkam, pričom oprávnený vyjadrenie okresnému súdu doručil
31. mája 2013. Na uznesenie okresného súdu zo 17. apríla 2013 reagoval sťažovateľ
podaním doručeným okresnému súdu 10. júna 2013, v ktorom žiada, aby bolo jeho
námietkam proti trovám exekúcie vyhovené a aby bol od platenia trov exekúcie oslobodený.
Prípismi z 28. októbra 2013 žiadal okresný súd najvyšší súd o súčinnosť v súvislosti
so sťažovateľom podaným dovolaním a súdneho exekútora o vyjadrenie sa k námietkam
sťažovateľa s podrobným vyčíslením predbežných trov exekúcie.
Súdny exekútor predložil okresnému súdu 4. februára 2014 svoje vyjadrenie k veci
spolu s exekučným spisom.
Okresný súd 3. septembra 2014 prípisom vyzval sťažovateľa, aby predložil uznesenie
najvyššieho súdu o odklade vykonateľnosti rozhodnutia okresného súdu (exekučný titul
v konaní sp. zn. 16 Er 753/2012), na čo reagoval sťažovateľ podaním z 13. októbra 2014,
v ktorom uviedol, že k dispozícii nemá „žiadne uznesenie Najvyššieho súdu SR na vec sa
vzťahujúce“. V úradnom zázname z 3. septembra 2014 je uvedené, že okresný súd
telefonicky na najvyššom súde zisťoval stav dovolacieho konania, „pričom lustráciou bolo
zistené, že dovolanie bolo 29. 04. 2014 odmietnuté“.
Okresný súd uznesením z 27. apríla 2015 námietky povinného (sťažovateľ) proti
exekúcii zamietol, pričom sťažovateľ sa podaním doručeným okresnému súdu 26. júna 2015
proti predmetnému uzneseniu odvolal.
Okresný súd výzvou zo 14. decembra 2015 oprávneným prevzatou 30. marca 2016
ho vyzval, aby sa k odvolaniu sťažovateľa vyjadril, čo oprávnený realizoval podaním
doručeným okresnému súdu 6. apríla 2016.
Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie na okresnom súde prebieha
3 a pol roka. Z prehľadu procesných vyplývajúcich z vyžiadaného spisu okresného súdu
sp. zn. 16 Er 753/2012 je zrejmé, že postup okresného súdu vo veci nebol optimálny,
keď jednotlivé procesné úkony v priebehu rokov 2014 a 2015 boli realizované s väčším
časovým odstupom, no v okolnostiach danej veci a berúc do úvahy aj doterajšiu dĺžku
konania ústavný súd konštatuje, že nečinnosť, resp. neefektívnosť postupu okresného súdu
v napadnutom konaní nedosahuje takú intenzitu, ktorej dôsledkom by bolo porušenie
sťažovateľom v sťažnosti označených práv.
V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ porušenie
označených práv v napadnutom konaní namietal už sťažnosťou doručenou ústavnému súdu
9. mája 2014, ktorú ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 250/2015 z 2. apríla 2015
odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Súdny spis bol ústavnému súdu
predložený 23. septembra 2014 a okresnému súdu vrátený 29. decembra 2014.
Ústavný súd pri celkovom posúdení veci vzal do úvahy aj okolnosť, že sťažovateľ
podaním dovolania na najvyššom súde sa domáhal odloženia vykonateľnosti exekučného
titulu, čo malo vplyv na priebeh napadnutého konania.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími nárokmi sťažovateľa
nezaoberal.
V závere nad rámec uvedeného si ústavný súd dovoľuje poznamenať, že sťažovateľ
mohol ním namietaným prieťahom v exekučnom konaní zabrániť, resp. predísť, ak by svoju
pohľadávku priznanú oprávnenému právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím
uhradil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. mája 2016