Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 358/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Horanským, advokátska

kancelária, Staničná 1, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

a 2 a v spojení s Listiny

základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických

právach postupom a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.

zo 14. januára 2014 a postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 30. novembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako

neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. marca 2016 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a 2 (ďalej len „“)

a čl. 36 ods. 1 v spojení s čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný pakt“) postupom

a rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 14. januára 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) a postupom a uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 30. novembra 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“, spolu ďalej aj „napadnuté

rozhodnutia“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ sa žalobou podanou

na Okresnom súde Humenné (ďalej len „okresný súd“) proti žalovanému

(ďalej len „žalovaný“) domáhal zaplatenia sumy 30 000 Sk spolu so zmluvnou

pokutou z titulu kúpnej ceny za dodaný tovar, ktorá nebola žalovaným v lehote splatnosti

uhradená. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 29. júna 2006 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 11. februára 2008 (ďalej

len „dopĺňací rozsudok“) a opravným uznesením z 24. februára 2012 (ďalej len „opravné

uznesenie“) zaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľovi sumu 2 479,20 Sk s 13 % úrokom

z omeškania od 3. novembra 2000 do zaplatenia, 13 % úrokom z omeškania zo sumy

38 900 Sk od 3. novembra 2000 do 30. novembra 2000, 13 % úrokom z omeškania zo sumy

40 000 Sk od 3. novembra 2000 do 8. decembra 2000, 13 % úrokom z omeškania zo sumy

60 000 Sk od 3. novembra 2000 do 11. decembra 2000. Žalobu do výšky 27 520,80 Sk

a do výšky 7 % úroku z omeškania zo sumy 38 900 Sk od 3. novembra 2000

do 30. novembra 2000, 7 % úroku z omeškania zo sumy 40 000 Sk od 3. novembra 2000

do 8. decembra 2000, 7 % úroku z omeškania zo sumy 60 000 Sk od 3. novembra 2000

do 11. decembra 2000 zamietol. Konanie týkajúce sa zmluvnej pokuty zastavil. Dopĺňacím

2

rozsudkom návrh žalobcu „čo do zaplatenia 20 % úroku z omeškania ročne zo sumy

27 520,80 Sk od 03. novembra 2000 do zaplatenia a čo do zaplatenia 7 % úroku

z omeškania ročne zo sumy 2 479,20 Sk od 03. novembra 2000 do zaplatenia“ zamietol.

Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 20. marca 2013 zmenil rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom

a opravným uznesením v napadnutej časti tak, že „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

995,82 eur s úrokom z omeškania vo výške 18,15 % p. a. zo sumy 1 291,24 €

od 03. novembra 2000 do 30. novembra 2000, zo sumy 1 327,76 eur od 03. novembra 2000

do 08. decembra 2000, zo sumy 1 991,63 eur od 03. novembra 2000 do 11. decembra 2000

a zo sumy 995,82 eur od 03. novembra 2000 do zaplatenia“, a v prevyšujúcej časti

žalobu zamietol. Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 12. júna 2013

na základe dovolania žalovaného zrušil rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti,

ktorou bol žalovaný zaviazaný zaplatiť sťažovateľovi 995,82 € s 18,15 % úrokom

z omeškania p. a. od 3. novembra 2000 do zaplatenia, a vec mu vrátil v zrušujúcej časti

na ďalšie konanie. Krajský súd po vrátení veci na ďalšie konanie opätovne rozhodol

rozsudkom sp. zn. zo 14. januára 2014, ktorým zmenil rozsudok okresného

súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením v napadnutej časti tak,

že žalovaný je povinný zaplatiť sťažovateľovi sumu 223,43 € a návrh v sume 690,10 €

zamietol. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktoré

najvyšší súd napadnutým uznesením ako neprípustné odmietol.

3. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti predovšetkým uviedol:

„Uznesením dovolacieho NS SR sp. zn. zo dňa 12.6.2013 bol

zrušený prvý rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. -515 z 20.3.2013

v napadnutej časti s tým, že dovolací súd bol toho názoru, že prvé rozhodnutie odvolacieho

súdu trpelo vadou uvedenou v , nakoľko podľa neho bolo v napadnutej

časti rozhodnutie nepreskúmateľné z dôvodu, že povinnosťou súdu je odôvodniť rozhodnutie

spôsobom uvedeným v .. Zároveň NS SR zaviazal odvolací súd, aby

odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ..

Krajský súd v Prešove však nad rámec skutočnosti, ktorú mu uložil a vytkol dovolací

súd... rozhodol tak, že bez akéhokoľvek dodatočného dokazovania, predvolania

navrhovateľa, na pojednávaní konanom dňa 14.1. 2014 celkom protichodne zmenil svoj

pôvodný rozsudok v neprospech navrhovateľa s poukazom na ustanovenie

V uvedenom rozsudku zo dňa 14.1.2014 však v jeho odôvodnení... nie je ani zmienka o tom,

na základe akých nových dôkazov a dôvodov dospel k inému výroku, na akom, resp. aké

konanie sa uskutočnilo dňa 14.01.2015, pričom sťažovateľ (v konaní na KS Prešov ako

navrhovateľ) nebol na žiadne konanie predvolaný, nebolo mu doručené žiadne vyjadrenie

odporcu, žiadny nový dôkaz či argument, a teda postupom súdu mu bolo odopreté právo

na spravodlivý proces, právo zúčastniť sa pojednávania a vyjadrovať sa k dokazovaniu

a k veci nanovo... rozhodovanej krajským súdom. Navrhovateľovi sa podarilo zistiť

na internete, že Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. zmanipuloval na deň

14.01.2014 pojednávanie, na ktoré však ani navrhovateľ... ani vtedajšia jeho právna

zástupkyňa neboli predvolaní (ani o ňom neboli vyrozumení). Napokon... Krajský súd

v Prešove sa v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 14.01.2014 o takomto konaní ani

nezmieňuje. Hoci druhé rozhodnutie krajského súdu obsahuje meritórne úplne protichodný

výrok... v porovnaní s prvým rozhodnutím krajského súdu, napriek tomu však v odôvodnení

druhého rozhodnutia krajského súdu absolútne chýba a nedá sa zistiť, prečo došlo

k absolútne protichodnému meritórnemu zvratu vo výroku druhého rozhodnutia krajského

súdu (oproti prvému rozhodnutiu krajského súdu), a tým je druhé rozhodnutie krajského

súdu nekonzistentne nepredvídateľné, nezrozumiteľné, nedostatočne odôvodnené a celkovo

nepreskúmateľné a arbitrárne.

... V nadväznosti na uvedené... je zrejmé, že aj uznesenie NS SR

zo dňa 30.11. 2015, ktorým NS SR odmietol dovolanie žalobcu... trpí vadami a je

nezákonné, pričom dovolací NS SR paradoxne v odôvodnení svojho rozhodnutia NS SR

na str.10 a 11 odôvodnenia konštatuje, že pred dovolacím NS SR nevyšli najavo nijaké vady

vymenované v , teda údajne ani vada uvedená v

(že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom), hoci

ako je zrejmé zo skutočností uvedených v predchádzajúcom odseku, tak takéto vady sa

v súdnom konaní vyskytli a nachádzajú, čiže postupom súdu bolo porušené sťažovateľovo

právo na spravodlivý proces.“

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom rozhodol o porušení v záhlaví rozhodnutia označených

4

základných práv podľa a listiny a práv podľa dohovoru, dodatkového protokolu

a medzinárodného paktu postupom a napadnutým rozsudkom krajského súdu a postupom

a napadnutým uznesením najvyššieho súdu, napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia.

Sťažovateľ zároveň navrhol, aby ústavný súd „podľa “

rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť rozsudku krajského súdu

sp. zn. zo 14. januára 2014.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie v záhlaví rozhodnutia

označených práv postupom a napadnutým rozsudkom krajského súdu a postupom

a napadnutým uznesením najvyššieho súdu. Sťažovateľ namieta postup krajského súdu,

ktorý „protichodne“ zmenil svoj pôvodný rozsudok v neprospech sťažovateľa bez toho,

aby mu umožnil zúčastniť sa pojednávania a vyjadriť sa k dokazovaniu a argumentom

žalovaného, v dôsledku čoho mu bola odňatá možnosť konať pred odvolacím súdom. Keďže

najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol, pretože nezistil

v postupe odvolacieho súdu vadu konania podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“), porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces.

8. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

9. Z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že sťažovateľ podal dovolanie

proti napadnutému rozsudku z dôvodov podľa a , teda

v dovolaní namietal, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia okrem iného uviedol: „Dovolateľ

na vady konania vymenované v ust. pod písm. a), , , , , ,

vo svojom dovolaní nepoukazuje a existencia týchto vád v dovolacom konaní ani nevyšla

najavo. Namieta, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.“

10. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ síce podal proti

napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie, avšak námietku porušenia jeho

procesných práv v odvolacom konaní, ktoré napĺňajú prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. f) , v dovolacom konaní neuplatnil. Formálne preto využil účinný právny

6

prostriedok ochrany svojich práv ustanovený zákonom, avšak z materiálneho hľadiska

uvedenú námietku v dovolaní neuplatnil. Zároveň sťažovateľ v sťažnosti adresovanej

ústavnému súdu ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že k nesplneniu podmienky

využitia účinného právneho prostriedku ochrany práva došlo v jeho prípade z dôvodov

hodných osobitného zreteľa. Za daných okolností preto neprichádzal do úvahy postup

ústavného súdu podľa .

11. Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je oprávnený

poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany

v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym súdnym

poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (podobne napríklad ,

).

12. Vzhľadom na uvedené ústavný súd námietku porušenia označených práv

sťažovateľa odňatím možnosti konať pred odvolacím súdom, ktorú sťažovateľ uplatnil

po prvýkrát v konaní pred ústavným súdom, vyhodnotil podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde ako neprípustnú a z tohto dôvodu sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pri jej predbežnom prerokovaní odmietol.

13. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovať

o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti, ako aj o návrhu

sťažovateľa na odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2016