Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 123/2016
PDF · 229.31 KB
No categories available
III. ÚS 123/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júna 2016 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika
o sťažnosti , , zastúpeného advokátom
JUDr. Michalom Hargašom, advokátska kancelária, Miletičova 23, Bratislava,
pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 186/2009 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Skalica
v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 186/2009 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Skalica p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 C 186/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €
(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Skalica p o v i n n ý uhradiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Skalica j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet advokáta
JUDr. Michala Hargaša, advokátska kancelária, Miletičova 23, Bratislava, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 123/2016-10 z 15. marca 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného Skalica (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 186/2009 (ďalej len „napadnuté
konanie“).
Následne ústavný súd 11. apríla 2016 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej
stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti.
Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 5. mája 2016. V jeho
prílohe sa nachádzalo vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou úkonov
okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplýva, že návrh v predmetnej
veci bol okresnému súdu doručený 2. júla 2009, a tiež tieto ďalšie podstatné skutočnosti:
„Dňa 7. 9. 2009 bol zaslaný návrh na začatie konania žalovanému, aby sa k nemu
v lehote 10 dní vyjadril.
Dňa 28. 9. 2009 bolo písomné vyjadrenie žalovaného zaslané žalobcovi...
Dňa 12. 1. 2010 boli vyšším súdnym úradníkom žiadané správy na rozhodnutie
o žiadosti žalobcu o oslobodenie od platenie súdnych poplatkov...
Dňa 4. 5. 2010 vyšší súdny úradník oznámil žalobcovi, že o jeho žiadosti
o oslobodenie od platenia SP súd nebude rozhodovať, nakoľko je ako spotrebiteľ podľa § 4
ods. 2 písm. a) Z č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch od platenia súdnych poplatkov
oslobodený...
Dňa 7. 10. 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín
9. 11. 2010 za účelom doloženia listinných dôkazov a vypočutia svedkyne.
Dňa 9. 11. 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, odročené na termín 9. 12. 2010 s tým,
aby účastníci v lehote 10 dní navrhli dôkazy, ktoré chcú vykonať na preukázanie svojich
tvrdení.
Dňa 9. 12. 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, odročené na neurčito, s tým aby
právny zástupca žalovaného zaslal súd v lehote 1 mesiac potvrdenie zástupcu cestovnej
kancelárie v Hurghade, Egypt ohľadom reklamácii zájazdu uplatnených žalobcom...
Dňa 13. 10. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, odročené na termín 29. 11. 2011,
s tým, že žalobca doloží do spisu doklad o reklamácii zájazdu.
Dňa 29. 11. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, odročené na neurčito, žalobcovi
uložená povinnosť zabezpečiť reklamácie zájazdu, ktoré odoslal žalovanému
prostredníctvom e-mailu...
Dňa 11. 9. 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, odročené na 27. 9. 2012 za účelom
vyhlásenia rozsudku.
Dňa 27. 9. 2012 bol vo veci vyhlásený rozsudok.
Dňa 17. 12. 2012 bol spis zaslaný Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie
o podanom odvolaní voči rozsudku.
Dňa 22. 11. 2013 bol spis doručený tunajšiemu súdu spolu s uznesením KS Trnava,
ktorým bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec mu bola vrátená
na ďalšie konanie.
Dňa 28. 11. 2013 bolo rozhodnutie KS Trnava doručované účastníkom konania,
žalobca si zásielku súdu neprebral, preto dňa 10. 1. 2014 bola zásielka doručovaná
cez OO PZ Skalica...
Dňa 11. 12. 2014 o 12.46 hod., sa telefonicky ospravedlnil právny zástupca
žalovaného zo svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že na ceste do sa mu náhle
pokazilo auto - defekt.
Dňa 11. 12. 2014 sa na pojednávanie dostavil žalobca, bolo mu oznámené, že jeho
návrh nie je jednoznačný a určitý (záver KS Trnava) s tým, aby v lehote 10 dní zaslal
presnú špecifikáciu uplatneného nároku, pojednávanie bolo odročené na termín 12. 2.
2015.
Pojednávanie určené na deň 12. 2. 2015 bolo súdom zrušené z dôvodu účasti
sudkyne na pohrebe spolupracovníka súdu...
Na pojednávanie určené na deň 7. 4. 2015 sa právny zástupca žalovaného, ktorý mal
doručenie predvolania riadne vykázané, na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil.
Nakoľko účasť žalovaného, príp. jeho právneho zástupcu, bola potrebná z dôvodu vypočutia
k cenám zájazdu, podľa pokynov KS Trnava, súd pojednávanie odročil na termín
14. 5. 2015.
Dňa 13. 5. 2015 doručil právny zástupca žalovaného súdu písomné ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní dňa 14. 5. 2015 z dôvodu zmeny štatutárneho orgánu žalovaného
a jeho zamestnancov, ktorých účasť z uvedeného dôvodu na vytýčenom pojednávaní nemôže
zabezpečiť.
Dňa 14. 5. 2015 sa účastníci na pojednávanie nedostavili, pojednávanie bolo
odročené na termín 9. 7. 2015 o 12.45 hod.
Dňa 9. 7. 2015 právny zástupca žalovaného zaslal súdu e-mail, ktorý sa ospravedlnil
zo svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že zamestnanci žalovaného, ktorí prisľúbili
účasť na pojednávaní, sú vyťažení v súvislosti s riešením nárokov a požiadaviek klientov,
ktorí boli dotknutí následkami útokov v Sousse.
Dňa 9. 7. 2015 bolo pojednávanie odročené na deň 22. 9. 2015, právny zástupca
žalovaného volaný s tým, že súd už nebude akceptovať jeho ospravedlnenia z neúčasti
na pojednávaní.
Dňa 22. 9. 2015 bolo súdu doručené faxové podanie právneho zástupcu žalovaného
z neúčasti na vytýčenom pojednávaní dňa 22. 9. 2015 z dôvodu poruchy jeho motorového
vozidla.
Dňa 22. 9. 2015 bolo pojednávanie odročené na deň 27. 10. 2015, právny zástupca
žalovaného volaný stým, aby súdu doložil doklad o oprave poruchy vozidla v servise, príp.
doklad odťahovej služby.
Dňa 27. 10. 2015 bolo súdu doručené e-mailové podanie právneho zástupcu
žalovaného, ktorým sa ospravedlnil zo svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu
vypovedania plnej moci žalovanému.
Dňa 27. 10. 2015 pojednávanie odročené, na termín 3. 12. 2015 s tým, že bude
predvolaný priamo žalovaný, ktorého účasť je potrebná pod hrozbou uloženia poriadkovej
pokuty.
Dňa 26. 11. 2015 bolo žalobcovi telefonicky oznámené, že pojednávanie určené
na deň sa neuskutoční, nakoľko si žalovaný zásielku súdu neprevzal, s tým, že bude volaný
prostr. prísl. OO PZ. Po telefonickom rozhovore so zamestnancom žalovaného súd zistil,
že žalovaného v danej veci zastupuje nový právny zástupca, ,
ktorému bol termín pojednávanie oznámený telefonicky dňa 27. 11. 2015.
Dňa 30. 11. 2015 právny zástupca žalovaného, , zaslal súdu
e-mailom žiadosť o odročenie pojednávania určeného na deň 3. 12. 2015 z dôvodu, že mu
doterajší právny zástupca žalovaného doposiaľ neodovzdal žiadnu dokumentáciu
k predmetnému súdnemu sporu.
Dňa 3. 12. 2015 sa v danej veci, i napriek ospravedlneniu právneho zástupcu
žalovaného, uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na termín 14. 1. 2016 s tým,
že bude predvolaný právny zástupca žalovaného a žalobca oznámi súdu mená a adresy
navrhnutých svedkov.
Dňa 12. 1. 2016 právny zástupca žalovaného, , zaslal súdu žiadosť
o odročenie pojednávania určeného na deň 14. 1. 2016 z dôvodu, že predchádzajúci právny
zástupca mu doposiaľ neodovzdal spisovú dokumentáciu k danej veci a zároveň požiadal
súd o vyhotovenie kópie súdneho spisu.
Dňa 14. 1. 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa dostavil aj právny
zástupca žalovaného, avšak nevedel sa vyjadriť k predmetnej veci, nakoľko doposiaľ mu
nebol odovzdaný spisový materiál od doterajšieho právneho zástupcu. Uviedol, že sa k cene
zájazdu vyjadrí po prejednaní tejto veci so žalovaným. Pojednávanie bolo odročené
na termín 23. 2. 2016 s tým, že právny zástupca žalovaného zašle súdu písomné vyjadrenie
so zameraním na otázku ceny zájazdu a žalobca zabezpečí účasť navrhnutých svedkov.
Dňa 23. 2. 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd vypočul žalobcom
navrhnutú svedkyňu . Pojednávanie bolo odročené na termín
12. 4. 2016 s tým, že písomne vypracované otázky účastníkov budú zaslané delegátke
žalovaného do ČR...
Dňa 12. 4. 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, pričom žalobca navrhol vypočutie
ďalšieho svedka, bývalého spolupracovníka , s ktorým objednával zájazd
do Egypta a ktorý by mu potvrdil cenu zájazdu. Súd preto pojednávanie odročil na termín
19. 5. 2016 a zároveň vyzval právneho zástupcu žalovaného na objasnenie jeho písomného
vyjadrenia k detskej zľave zájazdu.“
Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,
ktorý mu bol zapožičaný a doručený 5. mája 2016, zistil aj ústavný súd.
Predsedníčka okresného súdu k veci uviedla, že „k prieťahom konania, ktoré
spôsobil sťažovateľ poukazujem na to, že žalobca k žalobe nepripojil žiadne listinné dôkazy
(okrem zmluvy o obstaraní zájazdu), neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Počas konania opakovane menil petit žaloby príp. vzal čiastočne žalobu späť (č. l. 63, 81,
104, 126, 205, 221, 271), postupne podával návrhy na vykonanie dokazovania (č. l. 65, 98,
114, 272, 292, 310). I keď využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi
na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní nemožno kvalifikovať
ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy, ale môže spôsobiť predĺženie priebehu
konania.
K prieťahom konania, ktoré spôsobil súd poukazujem na podané sťažnosti
sťažovateľom predsedníčke okresného súdu a následne predsedovi Krajského súdu
v Trnave. V odpovedi vedenej pod č. Spr 587/15 zo dňa 20. 11. 2015 predseda krajského
súdu vyhodnotil sťažnosť sťažovateľ na prieťahy v konaní podľa ustanovení § 62 ods. 1
a nasl. zákona č., 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov
v prevažnej časti za dôvodnú. Sťažnosť bola vyhodnotená ako dôvodná a spôsobené
prieťahy v konaní, keď sa na termín pojednávania dňa 11. 12. 2014 nedostavil žalovaný
z dôvodu defektu a sudkyňa mala žiadať potvrdenie o jeho oprave resp. dôkaz, že k nehode
skutočne prišlo. Na pojednávanie dňa 07. 04. 2015 sa žalovaný ani jeho právny zástupca
nedostavili a už na následný termín pojednávania dňa 14. 05. 2015 mali byť volaný
pod hrozbou pokuty. Sudkyňa sa nevysporiadala s ospravedlneniami žalovaného, lebo
na deň 14. 05. 2015 sa žalovaný ospravedlňoval z dôvodu personálnych zmien, zmeny
vlastníckej štruktúry žalovaného a napriek tomu sa zaviazal zabezpečiť ich účasť na termín
pojednávania dňa 09. 07. 2015, pričom sa následne ospravedlnil z dôvodu ich mimoriadnej
vyťaženosti v zahraničí. V spise na č. l. 236 v súvislosti s ospravedlnením na deň
22. 09. 2015 je ospravedlnenie už dátumom 07. 09. 2015, pričom termín bol vytýčený
na 22. 09. 2015. K poruche motorového vozidla malo prísť cestou na pojednávanie
dňa 22. 09. 2015 a ospravedlnenie je datované už dva týždne pred samotným pojednávaním
a sudkyňa v tomto smere neurobila kroky smerom k žalovanému na preukázanie tejto
skutočnosti. Na termín pojednávania dňa 27. 10. 2015 sa žalovaný ospravedlnil z dôvodu
vypovedania plnej moci, ale nie je z listu zrejmé, či ju vypovedal advokát žalovanému alebo
žalovaný advokátovi, vypovedanie nie je v spise založené a toto sudkyňa od žalovaného
nežiadala. Následne Opatrením predsedníčky Okresného súdu Skalica
pod č. 1SprV/108/2015 zo dňa 26. novembra 2015 s použitím ustanovenia § 53 zákona
č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo
sudkyni Okresného súdu Skalica JUDr. Božene Michaláčovej uložené, aby vo veci vedenej
na Okresnom súde Skalica sp. zn. 2C/186/2009 konala plynule a bez prieťahov.
K záverom, či zistené prieťahy považujem za zbytočné prieťahy v konaní poukazujem
na to, že v konaní sú robené úkony priebežne, vytyčované termíny pojednávaní, sudkyňa
priebežne rieši procesné situácie v konaní najmä v súvislosti s ustálením predmetu konania
a riešením dôkaznej situácie. Niektoré úkony možno vyhodnotiť ako nesústredené, ktoré
majú vplyv na plynulosť konania, najmä tolerovanie opakovanej neúčasti žalovaného a jeho
právneho zástupcu na pojednávaniach (obdobie od 11. 12. 2014 do 22. 09. 2015). Tieto
skutočnosti však boli riešené v rámci podaných sťažností sťažovateľom a následne prijatým
opatrením predsedníčkou súdu zo dňa 26. novembra 2015.“.
Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas
s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
Podľa zistení ústavného súdu posledné pojednávanie vo veci konané 19. mája 2016
bolo odročené na 23. jún 2016 pre účely ďalšieho dokazovania.
Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu súhlasil
s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákon o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len ,,OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP,
podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,
IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej
veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ v procesnej
pozícii navrhovateľa „o náhradu škody za nedôstojný zájazd a reklamáciou neuznané
škody“, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende
všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od právnej náročnosti
prerokovávanej veci. Pokiaľ ide o skutkovú náročnosť sporu, ústavný súd pripúšťa,
že predmetná vec je náročnejšia s ohľadom na vykonávané dokazovanie v danej veci.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho
konania. Ústavný súd konštatuje, že okolnosti uvádzané predsedníčkou okresného súdu
týkajúce sa neúplnosti návrhu sťažovateľa, postupné predkladanie dôkazov a zmeny petitu
návrhu v predmetnom konaní, čiastočne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.
Ústavný súd tiež zistil, že sťažovateľ neprevzal okresným súdom doručované uznesenie
Krajského súdu v Trnave (28. novembra 2013), preto mu musela byť zásielka doručovaná
10. januára 2014 prostredníctvom policajného orgánu. Tieto skutočnosti ústavný súd
zohľadnil pri určení finančného zadosťučinenia, ktoré sťažovateľovi priznal.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.
Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní
konštatuje, že konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi.
V postupe okresného súdu ústavný súd identifikoval obdobia jeho nečinnosti,
a to od zaslania výzvy sťažovateľovi na predloženie reklamácie 10. januára 2010
do pojednávania uskutočneného 13. októbra 2011 (viac ako deväť mesiacov),
od pojednávania konaného 29. novembra 2011 do pojednávania uskutočneného
11. septembra 2012 (viac ako desať mesiacov). Ústavný súd tak konštatuje, že okresný súd
sa dopustil zbytočných prieťahov v súhrne jedného roka a siedmich mesiacov.
Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť,
ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej
neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,
aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07).
V napadnutom konaní okresný súd rozhodoval o návrhu sťažovateľa na oslobodenie
od súdnych poplatkov, vyzýval ho na predloženie predpísaného tlačiva, žiadal
zamestnávateľa sťažovateľa potvrdenie o výške jeho mesačného príjmu, pričom následne
sťažovateľovi oznámil, že o jeho návrhu nebude rozhodovať, pretože ide o spotrebiteľský
spor, v ktorom je sťažovateľ ex lege oslobodený od platenia súdnych poplatkov. V dôsledku
tohto nesústredeného postupu okresného súdu došlo k predĺženiu konania o približne
štyri mesiace.
Ústavnému súdu tiež zistil, že druhý účastník konania (odporca) sa v období
od 11. decembra 2014 do 3. decembra 2015 celkovo deväťkrát nezúčastnil pojednávaní
nariadených okresným súdom a vo viacerých prípadoch bez riadneho ospravedlnenia.
Okresný súd z tohto dôvodu pojednávania väčšinou odročoval, čo nesporne prispelo
k predĺženiu doterajšej doby konania. Okresný súd však neprikročil k ráznejším opatreniam
na zamedzenie tohto obštrukčného spávania odporcu, čiže aj v tomto smere postupoval
nesústredene a neefektívne.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.
Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 2 C 186/2009 konal
bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného
súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
4 000 €, ktoré odôvodnil psychickou traumou, stresom, stratou času a skutočnosťou,
že v dôsledku potreby ochrany svojich práv bol nútený vyhľadať platenú právnu pomoc.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho
neodôvodnenú nečinnosť a nesústredenú činnosť v trvaní približne dvoch rokov, berúc
do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa a všetky okolnosti
daného prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil
náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú však nevyčíslil.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2015
v sume 858 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 (príprava
a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti, podanie vo veci samej) po 143 €. Ďalej
má právny zástupca sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,58 € za jeden úkon
podľa vyhlášky.
Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje
sumu 303,16 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júna 2016