Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 393/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti

, zastúpenej advokátom

, vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice II

č. k. -947 z 18. marca 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2016

doručená sťažnosť spoločnosti

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-947 z 18. marca 2016 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:

«1. V súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.

sa sťažovateľ ako žalobca domáha náhrady škody voči žalovanému

... (ďalej len „žalovaný“), titulom porušenia zmluvných

povinností z úverových zmlúv uzavretých medzi žalovaným a úpadcom

.. (ďalej len „úpadca“) a úmyselným konaním žalovaného voči dobrým mravom.

2. Sťažovateľ je správcom konkurznej podstaty úpadcu, na ktorého majetok vyhlásil

dňa 13.02.2013 Okresný súd Košice I uznesením č. k. zo dňa 04.02.2013

konkurz. Do funkcie správcu bol sťažovateľ ustanovený uznesením Okresného súdu Košice I

dňa 20.05.2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 102/13.

3. Úpadca žalobou doručenou dňa 13.06.2012 Okresnému súdu Košice II uplatnil

voči žalovanému náhradu škody vo výške 71.150.469,86 EUR s príslušenstvom vo výške

9,5 % ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému až do zaplatenia

a trovy konania.

4. Písomným podaním datovaným dňa 15.02.2016, ktoré bolo Okresnému súdu

Košice II doručené dňa 17.02.2016, sťažovateľ ako žalobca navrhol, aby súd pripustil

zmenu - rozšírenie žaloby o sumu 50.458.530,14 EUR s 8,05 % úrokmi z omeškania ročne

od 15.02.2016 do zaplatenia.

5. Sťažovateľ tak navrhol, aby súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania

a žalovaného zaviazal celkovo na zaplatenie sumy 121.609.000,- EUR spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 71.150.469,86 EUR odo dňa doručenia žaloby

žalovanému až do zaplatenia a úrokom 8,5% ročne zo sumy 50.458.530,14 EUR odo dňa

15.02.2016 až do zaplatenia, ako aj na úhradu trov konania, a to všetko do 3 dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku.

6. Okresný súd Košice II doručil sťažovateľovi dňa 31.03.2016 uznesenie zo dňa

18.03.2016, z ktorého vyplýva, že písomné podanie sťažovateľa zo dňa 16.02.2016 konajúci

súd podľa posúdil ako zmenu žaloby, pričom rozhodol

tak, že zmenu žaloby nepripúšťa; proti uvedenému uzneseniu sťažovateľ, z ďalej uvedených

dôvodov, podáva túto sťažnosť.»

Sťažovateľka uviedla, že v dôsledku nesprávneho postupu okresného súdu stratila

možnosť úspešne uplatňovať v súdnom konaní náhradu škody vymedzenú v podaní

z 15. februára 2016 vo výške 50 458 530,14 € bez toho, aby žalovaný nemohol úspešne

vzniesť námietku premlčania, pretože premlčacia lehota nároku na náhradu uvedenej škody

uplynula 20. februára 2016. Sťažovateľka sa domáhala rozšírenia žaloby o náhradu škody

o sumu 50 458 530,14 € na podklade znaleckého posudku č. 300-17/2016 vyhotovenom

znaleckou organizáciou , znalecký ústav v odbore ekonomiky

z 12. februára 2016, účelom ktorého bolo stanovenie celkovej výšky škody spôsobenej

porušením zmluvnej povinnosti žalovaného zo zmlúv uzavretých medzi úpadcom

a žalovaným. Sťažovateľka zdôraznila, že v danej právnej veci okresný súd na pojednávaní

konanom 1. decembra 2015 uskutočnil len výsluch účastníkov konania, nevykonal žiadne

iné dôkazy a pojednávanie odročil na neurčito; zároveň uložil zástupcom účastníkov

konania, aby predložili alebo navrhli návrhy na vykonanie dokazovania a v lehote 30 dní

zaslali súdu a protistrane písomné vyjadrenie k predmetu sporu spolu s návrhmi na

vykonanie dokazovania a listinnými dôkazmi.

Sťažovateľka uviedla, že si síce mohla uplatniť svoj nárok na náhradu škody

vo výške 50 458 530,14 € s prísl. samostatnou žalobou na tom istom súde, avšak pre

„rozšírenie žaloby sa sťažovateľ rozhodol s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania

t.j. aby v konaní, v ktorom sa na základe toho istého právneho základu a medzi tými istými

účastníkmi vo veci už koná, bolo rozhodované a rozhodnuté o celom jeho nároku na

náhradu škody voči žalovanému, keďže v konaní nedošlo k žiadnemu dokazovaniu vo veci“.

Okresný súd napadnutým rozhodnutím podľa sťažovateľky nezdôvodnil, z akých

dôvodov nepripustil zmenu žaloby o sťažovateľkou uplatnené:

- zákonné úroky z omeškania od 15. februára 2016 vo výške 8,05 % ročne, hoci ide

o všeobecne známu skutočnosť, ktorú netreba dokazovať;

- sumu 50 458 530,14 € napriek tomu, že znalecký posudok obsahuje zrejmé určenie

a odôvodnenie tejto sumy a súčasne preukazuje celú uplatnenú škodu vo výške

121 609 000 € s prísl.

Podľa sťažovateľky okresný súd vecne, presvedčivo a logicky postupujúc podľa § 95

(ďalej len „OSP“) neodôvodnil svoje rozhodnutie, keď

neuviedol argumenty, v akom rozsahu už bolo vykonané dokazovanie a prečo by doterajšie

dokazovanie nemalo postačovať pre rozhodnutie o pripustení zmeny žaloby.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa

správcu konkurznej podstaty úpadcu .. na súdnu ochranu zaručené

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Košice II sp. zn. -947 zo dňa 18.03.2016 porušené boli.

Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. -947 zo dňa 18.03.2016,

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Košice II, aby o nej

znovu konal a rozhodol.

Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia na účet advokáta ... do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú je preto možné považovať takú sťažnosť, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , , ).

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nestranným a nezávislým súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Sťažovateľka namieta, že uznesením okresného súdu došlo k porušeniu jej

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že okresný súd svoje rozhodnutie neodôvodnil,

rozhodnutie je nesprávne, nespravodlivé, arbitrárne a v rozpore so zákonom.

Podľa navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh

na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk,

pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo ku zmene.

Dispozícia účastníka konania, ktorou chce meniť svoj návrh, nie je neobmedzená.

Zmenený návrh je vo svojej podstate novým návrhom, o ktorom rozhoduje súd v tom istom

(pôvodnom) konaní. Je na rozhodnutí súdu, či pripustí alebo nepripustí zmenu návrhu.

Pokiaľ by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenom

návrhu, súd zmenu nepripustí a po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní

o pôvodnom návrhu. Posúdenie, aké sú výsledky doterajšieho konania a či tieto môžu alebo

nemôžu byť podkladom na konanie o zmenenom návrhu, patrí do výlučnej právomoci

všeobecného súdu. Súd pri svojej úvahe dbá najmä na hospodárnosť konania. Je to práve

všeobecný súd, ktorý by o prípadnom zmenenom návrhu konal a rozhodoval, a preto nie je

úlohou ústavného súdu hodnotiť, či doterajšie výsledky konania môžu alebo nemôžu byť

podkladom na konanie o zmenenom návrhu ().

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a jeho uznesenie sp. zn. z 29. novembra 2010, podľa ktorého

úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou

žaloby, (ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným

hodnotením dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového

postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny

žaloby.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva na súdnu

ochranu podľa by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá

možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, predovšetkým ak by

všeobecný súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo

právnickej osoby (), alebo ak by v prípade opravných konaní všeobecný súd

odmietol opravný prostriedok alebo zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho meritórne

preskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na podstatu základného práva na súdnu

ochranu okresný súd nemohol tým, že využil svoje oprávnenia dané mu pri

rozhodovaní o nevyhovení pripustenia zmeny žalobného návrhu, porušiť základné právo

sťažovateľky podľa a právo podľa dohovoru.

Ústavný súd preto podľa sťažnosť sťažovateľky

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľky

nezaoberal.

K tomuto rozhodnutiu sa podľa pripája odlišné

stanovisko sudcu Milana Ľalíka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2016