Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 406/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 2631/25, Pezinok,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

5. januára 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod spis. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou na okresnom súde

3. mája 2012 domáhal proti Slovenskej republike zaplatenia náhrady majetkovej škody

s príslušenstvom. Okresný súd v predmetnom konaní do podania ústavnej sťažnosti

nerozhodol.

3. Sťažovateľ argumentuje, že k porušeniu označených základných práv podľa

a dohovoru došlo tým, že konanie pred okresným súdom „... trvá fakticky od 03.05.2012,

teda viac ako 3 roky a 7 mesiacov, vinou ad hoc úkonov súdu s výraznými časovými

odstupmi, keď doposiaľ sa vo vec neuskutočnilo ani len jedno pojednávanie – nie vinou

sťažovateľa, avšak v dôsledku pasivity porušovateľa a jeho neefektívnym konaním,

nezáujmom o vec – viď. príkladmo porušovateľ doručil sťažovateľovi vyjadrenie odporcu

(č. l. 36), ktorým disponoval od 18.06.2012 až po viac ako 3-och rokoch a 1-nom mesiaci

a to dňa 20.07.2015, čo je z ústavnoprávneho hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné,

porušením zásady rýchlosti súdneho konania ( ) medzi jednotlivými úkonmi ad hoc

úkonmi súdu s výraznými až niekoľkoročnými časovými odstupmi, pričom porušovateľ

so sťažovateľom nekonal ani v čase jeho pobytu v , hoc mohol

a mal ideálnu príležitosť zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní predvedením, ideálna

možnosť doručovania písomností do ... v období jeho nezákonnej

a svojvoľnej väzby...“. Sťažovateľ ďalej uvádza, že okresný súd „... vytýčil termín

pojednávania na deň 13.11.2015 o 09:00 hod., na ktoré sa sťažovateľ dostavil, avšak sa

nedostavila zákonná sudkyňa, čo malo za následok, že sťažovateľ listom zo dňa 16.11.2015

doručeným porušovateľovi dňa 16.11.2015 podal sťažnosť na prieťahy adresovanú

predsedníčke okresného súdu...“. Napokon sťažovateľ sumarizuje, že k namietaným

prieťahom, ako i k neefektívnemu, nesúrodému a nekoncentrovanému konaniu

pred okresným súdom neprispel, je toho názoru, že vec je po právnej a skutkovej stránke

jednoduchá a že má pre neho mimoriadny význam.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ v petite sťažnosti navrhol, aby ústavný súd

vyslovil porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru v konaní

vedenom na okresnom súde pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu v označenej

veci konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané zadosťučinenie v sume 3 800 €

a povinnosť nahradiť trovy konania.

5. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak

ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal.

6. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

7. K namietanému porušeniu základných práv podľa a dohovoru ústavný súd

predovšetkým konštatuje, že pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v si osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie veci v primeranej lehote, a preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. ).

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa nie je sťažnosť podľa

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 ústavný

súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1,

ak sťažovateľ preukáže že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

11. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (m. m. , ,

, ) je v súvislosti s námietkou zbytočných prieťahov v konaní

účinným právnym prostriedkom nápravy podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu

podľa a nasl. o súdoch a zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). V zmysle § 64 ods. 3

zákona o súdoch ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná,

prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné,

vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.

12. Sťažovateľ podal predmetnú sťažnosť na prieťahy 16. novembra 2015. Zároveň

však ústavný súd uvádza, že samotná ústavná sťažnosť bola podaná ešte pred tým, ako

sťažnosť na prieťahy adresovaná predsedníčke súdu bola vybavená, čo sťažovateľ

odôvodnil tým, že „... nebol však povinný vyčkať na jej vybavenie predsedníčkou okresného

súdu vzhľadom na extrémne dlhú absolútnu pasivitu porušovateľa a nezáujmu o

prejednanie kompenzačnej veci s urýchlením“. Ústavný súd sa nestotožňuje s názorom

sťažovateľa a v okolnostiach daného prípadu považuje sťažnosť na prieťahy iba za formálny

úkon, ktorému ale nemožno pripísať účinky vyčerpania účinného právneho prostriedku

nápravy. Na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o

súdoch síce nie je nutné trvať v prípade, že dĺžka napadnutého konania už v čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu bolo zjavne neprimeraná (, ), to

však vo veci sťažovateľa, keď celková dĺžka konania trvá rádovo tri roky, nemožno

konštatovať.

13. Ústavný súd tak dospel k záveru, že sťažnosť bolo ústavnému súdu podaná

predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné vysloviť záver, že by vyčerpanie právneho

prostriedku nápravy, ktorý na ochranu základných práv a slobôd účinne poskytuje zákon

o súdoch, bolo bezúspešné a neprinieslo sledovaný cieľ. Vzhľadom na to, že ústavný súd

z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53

ods. 1 došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného

zreteľa, bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

odmietnuť ako neprípustnú. Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje aj na jednu zo základných zásad práva, ktorou je ,,vigilantibus iuris“, teda

bdelým patrí právo, alebo nech si každý stráži svoje práva vrátane označených základných

práv na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. prejednania veci v primeranej

lehote garantovaných a dohovorom.

14. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti

uzatvára, že sťažnosť je neprípustná podľa , pretože

sťažovateľ nevyčerpal účinný prostriedok nápravy, ako mu to umožňuje už spomínaný

zákon o súdoch.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd

sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

16. Ústavný súd v závere konštatuje, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a v prípade, že by v ďalšom

priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, nič nebráni tomu,

aby sťažovateľ po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí predložil ústavnému

súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2016