Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 519/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti DEHTOCHEMA BITUMAT, s. r. o., Pražská 870, Bělá pod Bezdězem, Česká

republika, zastúpenej JUDr. Dušan Pohovej & partners, s. r. o., Námestie slobody 10,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Dušan Pohovej, ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. z 23. februára 2015, uznesením

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 2. júla 2015 a uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. februára 2016, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti DEHTOCHEMA BITUMAT, s. r. o., o d m i e t a

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 11. mája 2016

doručené podanie obchodnej spoločnosti DEHTOCHEMA BITUMAT, s. r. o., Bělá

pod Bezdězem, Pražská 870, Česká republika (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

JUDr. Dušan Pohovej & partners, s. r. o., Námestie slobody 10, Bratislava, v mene ktorej

koná advokát JUDr. Dušan Pohovej, označené ako „ústavná sťažnosť“, ktoré ústavný súd

podľa obsahu kvalifikoval ako sťažnosť podľa

(ďalej len „ústava“) vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ku ktorým malo dôjsť uznesením Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 23. februára 2015 (ďalej len

„napadnuté uznesenie okresného súdu“), uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 2. júla 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie

krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 23. februára 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie

najvyššieho súdu“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou konania o zaplatenie

sumy 4 601 442,98 € s príslušenstvom vedeného okresným súdom pod sp. zn.

v procesnom postavení žalovanej. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 23. februára 2015 zastavil konanie vedené pod sp. zn.

a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

K zastaveniu konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. došlo v súlade

s v spojení s prvou vetou a

z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania – nespôsobilosti žalobcu byť

účastníkom konania. Krajský súd napadnutým uznesením odvolaním napadnuté uznesenie

okresného súdu potvrdil a zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu

trov odvolacieho konania. Dovolanie sťažovateľky proti napadnutému uzneseniu krajského

súdu najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol a nepriznal náhradu trov žiadnemu

z účastníkov dovolacieho konania.

Sťažovateľka v sťažnosti podrobne opisuje skutkový stav, avšak z ústavnoprávneho

hľadiska odôvodnenie jej sťažnosti spočíva len vo všeobecnom konštatovaní, že „Dôvody,

prečo je sťažovateľ presvedčený, že boli porušené jeho práva na spravodlivé súdne konanie

sú podrobne popísané či už v odvolaní proti I. st. rozhodnutiu alebo v dovolaní proti

rozhodnutiu KS v Žiline. Sme toho názoru, že SR garantuje práva a to najmä

v ustanovení §-u 6 v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo

na spravodlivé súdne konanie, čo sa rozhodnutiami porušovateľovi práva nestalo.

Ako dôkazový materiál navrhujeme pripojiť spis vedený na OS v Žiline č. ,

spis Krajského súdu v Žiline č. a spis NS SR č. Obdo 54/2015.

Sťažovatelia si uplatňujú nárok na náhradu trov konania v súlade so všeobecne záväznými

predpismi upravujúcimi platenie a náhradu trov konania.“.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol, že „rozhodnutiami vyššie

menovaných porušovateľov boli porušené jeho práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2

SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd – právo

na spravodlivé súdne konanie“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že jedným z dôvodov

pre odmietnutie návrhu na začatie konania (sťažnosti) už pri jeho predbežnom prerokovaní

je zistenie, že nespĺňa zákonom predpísané náležitosti. Ústavný súd môže prijať na ďalšie

konanie len taký návrh na začatie konania, ktorý obsahuje všetky náležitosti predpísané

. Ak ide o sťažnosť podľa (ako to je

i v prípade sťažovateľky), musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti uvedené v § 20

, ako aj osobitné náležitosti uvedené predovšetkým v zákona

o ústavnom súde v spojení s požiadavkami na návrh na rozhodnutie (petit) vyplývajúcimi

z .

Pri preskúmavaní, či sťažnosť obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti,

ústavný súd v prvom rade poukazuje na , z ktorého

vyplýva, že každý návrh na začatie konania pred ústavným súdom, a teda aj sťažnosť

podľa musí byť odôvodnená. Po preskúmaní obsahu sťažnosti ústavný

súd zistil, že sťažnosť v podstate nie je vôbec odôvodnená, keďže obsahuje len informácie

o (procesnom) priebehu konania pred okresným súdom, krajským súdom a najvyšším

súdom ako dovolacím súdom a stručné citácie z napadnutých rozhodnutí, pričom vlastné

odôvodnenie sťažnosti je obmedzené na vetu, v ktorej sa uvádza: „Dôvody prečo je

presvedčený, že boli porušené jeho práva na spravodlivé súdne konanie sú podrobne

popísané či už v odvolaní proti I. st. rozhodnutiu alebo v dovolaní proti rozhodnutiu

KS v Žiline.“ Takéto odôvodnenie sťažnosti považuje ústavný súd za absolútne

nedostatočné a nedôstojné konaniu pred ústavným súdom. Odkaz na odôvodnenie

obsiahnuté v odvolaní proti napadnutému uzneseniu okresného súdu a v dovolaní proti

napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu totiž nemôže nahrádzať odôvodnenie sťažnosti,

keďže mu a priori chýba ústavnoprávny rozmer. Ústavný súd v tejto súvislosti

predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124

) a vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či

mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , ).

V nadväznosti na uvedené zistenie ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že nedostatok odôvodnenia sťažnosti má

významné procesné dôsledky. Je totiž základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo

najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu

poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie

sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu.

Subjektívny názor sťažovateľa o porušení ním označených práv nie je dostatočným

dôvodom na záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne

okolnosti, ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie

(). Aplikujúc uvedený právny názor na vec sťažovateľky, ústavný súd

konštatuje, že jej sťažnosť neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, a preto nespĺňa ani

podstatnú náležitosť ustanovenú v , čo už samo osebe

zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Popri nedostatku odôvodnenia navyše sťažnosť v predloženom znení má aj ďalšie

nedostatky z hľadiska nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí. K sťažnosti totiž nie sú

pripojené fotokópie napadnutých uznesení okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho

súdu, hoci z vyplýva, že ich predloženie tvorí súčasť

obligatórnych náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

Z vyplýva, že súčasťou návrhu na začatie

konania musí byť aj návrh rozhodnutia (petit), ktorého sa navrhovateľ (sťažovateľ) domáha,

pričom náležitosti, ktoré by mal obsahovať kvalifikovaný petit sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 , možno vyvodiť z . Vo vzťahu k petitu ústavný

súd poukazuje aj na , podľa ktorého je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

v spojení s požiadavkami vyplývajúcimi z zákona o ústavnom

súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným súdom z hľadiska

požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť

len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu

subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii,

keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. , ,

).

Aplikujúc citovanú judikatúru na vec sťažovateľky, ústavný súd konštatuje, že jej

sťažnosť neobsahuje jasný (jednoznačný) návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého

vydania sa od ústavného súdu domáha ( ), vymedzený

presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom

na rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Sťažovateľka v úvode sťažnosti síce žiada,

aby „Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že rozhodnutiami vyššie menovaných

porušovateľov boli porušené... práva podľa , SR a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd – právo na spravodlivé

súdne konanie“, rozhodnutia okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu, ktorými

k porušeniu citovaných práv podľa a dohovoru malo dôjsť, však bližšie neoznačuje.

Tento nedostatok v petite síce možno aspoň čiastočne ospravedlniť tým, že z textu sťažnosti

možno vyvodiť, ktoré rozhodnutia všeobecných súdov sťažovateľka napáda, avšak v spojení

s nedostatočným odôvodnením sťažnosti a chýbajúcimi fotokópiami napadnutých

rozhodnutí ide o také nedostatky, aké ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

().

Ústavný súd v nadväznosti na už uvedené konštatuje, že sťažovateľka je v konaní

pred ústavným súdom zastúpená advokátom, ktorý je v súlade § 18 ods. 2 zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , ).

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatuje, že sťažnosť

sťažovateľky, ktorá je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa požiadavky

kvalifikovanej sťažnosti, ktorá by zodpovedala požiadavkám vyvoditeľným z § 20 a § 50

v spojení s . Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky

pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2016