Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 428/2016
PDF · 142.76 KB
No categories available
III. ÚS 428/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júna 2016
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti PETRODOM trade, s. r. o.,
Mikulášska 1, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Tomášom Vaňom, advokátska
kancelária, Námestie SNP 23, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžr
94/2014 z 23. marca 2016 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosť obchodnej spoločnosti PETRODOM trade, s. r. o., pre namietané
porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Sžr 94/2014 z 23. marca 2016 p r i j í m a na ďalšie konanie.
2. Sťažnosť obchodnej spoločnosti PETRODOM trade, s. r. o., vo zvyšnej časti
o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
3. Odkladá sa vykonateľnosti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Sžr 94/2014 z 23. marca 2016 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 31. mája 2016
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti PETRODOM trade, s. r. o., Mikulášska 1,
Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Sžr 94/2014 z 23. marca 2016
(ďalej len „napadnuté uznesenie“).
Z obsahu podanej sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka podala
opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu Okresný úrad Ilava, katastrálny
odbor (ďalej len „správny orgán“) na Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“).
Krajský súd v uvedenej veci vedenej pod sp. zn. 15 Sp 14/2014 uznesením z 20. mája 2014
rozhodol o zastavení konania pre spätvzatie opravného prostriedku sťažovateľkou. Proti
označenému uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol
najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ho odmietol ako oneskorene podané.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že najvyšší súd pri posúdení otázky
včasnosti odvolania vychádzal len z pečiatky pošty na obálke pripojenej k odvolaniu bez
ďalšieho skúmania.
Sťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že v dôsledku nesprávneho zistenia najvyššieho súdu
týkajúceho sa podania odvolania na poštovú prepravu bola ukrátená o meritórne
preskúmanie jej odvolania, keďže najvyšší súd ho odmietol z procesného dôvodu
oneskoreného podania. Sťažovateľka v tejto súvislosti k sťažnosti pripojila aj dôkaz podací
lístok, z ktorého má vyplývať, že jej odvolanie bolo podané včas. Sťažovateľka poukázala aj
na nález Ústavného súdu českej republiky vo veci sp. zn. IV. ÚS 325/96 z 8. decembra
1997, v zmysle ktorého rozhodujúcim pre zachovanie lehoty na podanie opravného
prostriedku je v zmysle poštového poriadku podací lístok, ktorým pošta potvrdzuje príjem
doporučenej zásielky. V nadväznosti na to ďalej poukázala aj na judikát najvyššieho súdu
2
(R 34/1978), v zmysle ktorého ak sa podanie adresované súdu odovzdá pošte na prepravu
ako doporučená zásielka, nie je z hľadiska zistenia dátumu odoslania zásielky rozhodujúca
len podacia pečiatka na obálke zásielky. Sťažovateľka tvrdí, že napadnuté uznesenie
vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a jeho nesprávneho právneho
posúdenia veci, v dôsledku nedostatočného postupu najvyššieho súdu pri zisťovaní
skutkového stavu, pričom sťažovateľka poukazuje na to, že najvyšší súd „svoje rozhodnutie
oprel o jediný dôkaz, aj to o dôkaz, ktorý nemožno považovať za relevantný“ v zmysle
citovanej judikatúry, preto je presvedčená o tom, že napadnutým uznesením najvyššieho
súdu došlo k porušeniu jej označených práv.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci
rozhodol takto:
„Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 23.03.2016, sp. zn.:
2Sžr/94/2014 porušil základné právo spoločnosti PETRODOM trade, s.r.o. na súdnu a inú
právnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
Ústavný súd uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.03.2016,
sp. zn.: 2Sžr/94/2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.“
Sťažovateľka sa súčasne domáha, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení
a odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu z dôvodov uvedených
v sťažnosti.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že napadnutým uznesením
najvyššieho súdu boli porušené jej označené práva podľa ústavy a dohovoru.
1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým
uznesením najvyššieho súdu
Ústavný súd predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí senátu a keďže nezistil dôvody na jej
odmietnutie v tejto časti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, rozhodol o jej prijatí
na ďalšie konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
2. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, ústavný súd konštatuje nedostatočné pomenovanie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy. Článok 48 ods. 2 ústavy upravuje hneď niekoľko základných
4
parciálnych práv účastníkov konania, preto sa štandardne vyžaduje, aby sťažovateľka
označila základné práva nielen označením príslušného článku ústavy, ale aj ich slovným
pomenovaním, čo sťažovateľka neurobila v petite svojej sťažnosti dôsledne. V tejto
súvislosti je potrebné dodať, že ani z odôvodnenia sťažnosti nie je možné jednoznačne
určiť, ktoré parciálne právo podľa označeného článku ústavy mala sťažovateľka na mysli.
Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti v tejto jej časti v spojení
s jeho neurčitým petitom významné procesné dôsledky. Samotný subjektívny názor
sťažovateľky o porušení jej neidentifikovaného základného práva podľa ústavy v spojení
s nedostatočným odôvodnením sťažnosti v tejto jej časti, spôsobuje taký rozsah nedostatkov
zákonných náležitostí sťažnosti v tejto časti, ktoré ústavný súd nie je povinný odstraňovať
z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní
pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný
súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
Pretože sťažnosť v tejto časti neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci
ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a síce jednoznačné
odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti obsahovo korešpondujúce s určitým
návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právne
zastúpenie sťažovateľky jej sťažnosti v tejto časti odmietol pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).
Zároveň ústavný súd pripomína, že pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie
konania ústavný súd rozhoduje o jeho prijatí len vo vzťahu k základnému právu alebo
slobode, porušenie ktorých sa namieta (napríklad I. ÚS 50/01).
3. Sťažovateľka zároveň v sťažnosti žiadala ústavný súd, aby vyhovel jej návrhu
na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorý odôvodnila tým,
že z dôvodu právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého uznesenia príslušný kataster môže
ukončiť katastrálne konanie, ktoré bolo napadnutým uznesením de iure zastavené,
a pokračovať v ďalšom konaní nasledujúcom v poradí a v tomto konaní aj rozhodnúť
o prevode nehnuteľností, teda reálnou hrozbou ujmy na jej vlastníckych právach.
Podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa
rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným
záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu
neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení
vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo
slobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,
opatrenia alebo iného zásahu a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im
priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.
Ústavný súd po preskúmaní dôvodov návrhu konštatuje, že sťažovateľke hrozí
v dôsledku vykonateľnosti napadnutého uznesenia nepomerne väčšia ujma, ako môže hroziť
iným osobám pri odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia, pričom zároveň
konštatuje, že odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia nie je v rozpore s dôležitým
verejným záujmom, preto dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na odloženie
vykonateľnosti, preto tomuto návrhu sťažovateľky vyhovel (bod 3 výroku tohto
rozhodnutia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. júna 2016
6