Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 457/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom doc. JUDr. Štefanom

Kočanom, PhD., advokátska kancelária, Nitrianska 5, Piešťany, pre namietané porušenie

jeho základného práva podľa a podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej prokuratúry

v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 75/15/2200, postupom Okresného súdu Trnava

v konaní vedenom pod sp. zn. 142/2015 a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní

vedenom pod sp. zn. v súvislosti s urýchleným rozhodovaním o žiadosti

o prepustenie z väzby a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2016 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“)

v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 75/15/2200, postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 142/2015 a postupom Krajského súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že mu uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného

zboru, Národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky bolo vznesené

obvinenie za obzvlášť závažný zločin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného

zákona ku a a čiastočne

dokonaného s poukazom na , ktorého sa mal sťažovateľ

dopustiť v rámci organizovanej skupiny páchateľov. Sťažovateľ podal na krajskej

prokuratúre 9. decembra 2015 prostredníctvom svojho obhajcu žiadosť o prepustenie

z väzby na slobodu.

Okresný súd uznesením sp. zn. 142/2015 zo 7. januára 2016 (ďalej len „uznesenie

okresného súdu“) žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť z 12. januára 2016, pričom o tejto

sťažnosti rozhodol uznesením č. k. -35 z 28. januára 2016 (ďalej len

„uznesenie krajského súdu“) krajský súd tak, že ju zamietol.

Podľa názoru sťažovateľa sa okresný súd vo svojom uznesení odvoláva na

neexistujúce dôkazy, ktoré nemajú oporu v procesne vykonaných úkonoch trestného

konania, a teda vykazuje znaky svojvôle a arbitrárnosti, sťažovateľovi nie je zrejmé, na

základe akých dôkazov dospel okresný súd k záveru, že mal v organizovanej skupine

vedúce postavenie, naopak, všetky dosiaľ zadovážené dôkazy preukazujú, že obvinení sa

navzájom nepoznali a na páchaní trestnej činnosti sa ani nedohodli, ani sťažovateľa

neoznačili za vedúceho organizovanej skupiny.

Sťažovateľ v ďalšom namieta, že okresný súd sa s dôvodmi, pre ktoré podal žiadosť

o prepustenie z väzby, nezaoberal a tieto žiadnym spôsobom nevyhodnotil.

Okresnému súdu vytýka postup pri rozhodovaní o jeho žiadosti, ktorý podľa jeho

názoru nespĺňa kritérium osobitnej rýchlosti konania vo väzobnej veci.

Pokiaľ ide o krajský súd, sťažovateľ mu vytýka, že jeho uznesenie bolo obhajcovi

sťažovateľa doručené 12. februára 2016, t. j. 62 dní od podania žiadosti o prepustenie

z väzby na slobodu.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Krajská prokuratúra Trnava porušila základné práva sťažovateľa zaručené

článkom 17 ods. 2 a práva sťažovateľa zaručené článkom 5

ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní Kv 75/15/2200

tým, že urýchlene nerozhodla o zákonnosti pozbavenia jeho slobody.

2. Okresný súd Trnava porušil základné práva sťažovateľa zaručené článkom 17

ods. 2 a práva sťažovateľa zaručené článkom 5 ods. 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní 142/2015 tým, že

urýchlene nerozhodol o zákonnosti pozbavenia jeho slobody.

3. Krajský súd Trnava porušil základné práva sťažovateľa zaručené článkom 17

ods. 2 a práva sťažovateľa zaručené článkom 5 ods. 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní tým, že

urýchlene nerozhodol o zákonnosti pozbavenia jeho slobody.

4. Okresný súd Trnava prikazuje prepustiť neodkladne z väzby na

slobodu.

5. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

15.000.- Eur, ktoré sú Krajská prokuratúra Trnava, Okresný súd Trnava a Krajský súd

Trnava povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

6. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume

254,32.- Eur, ktoré sú Krajská prokuratúra Trnava, Okresný súd Trnava a Krajský súd

Trnava povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť do 1 mesiaca na účet advokáta doc. JUDr.

Štefan Kočan, PhD. od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy, ak

namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu a

základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania (napr.

, , , ).

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa podľa

a dohovoru, postupom krajskej prokuratúry, okresného súdu

a krajského súdu v súvislosti s požiadavkou neodkladnosti rozhodovania o žiadosti

o prepustenie z väzby.

1. K namietanému porušeniu práva podľa a práva podľa

čl. 5 ods. 4 dohovoru na urýchlené rozhodovanie o žiadosti o prepustenie z väzby

postupom krajskej prokuratúry

Vo vzťahu k rozhodovaniu sťažovateľa o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

krajskou prokuratúrou považuje ústavný súd za relevantné tieto časové súvislosti:

- 14. decembra 2015 bola krajskej prokuratúre doručená žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu z 9. decembra 2015,

- 22. decembra 2015 krajská prokuratúra žiadosti sťažovateľa nevyhovela a žiadosť

spolu s vyšetrovacím spisom predložila okresnému súdu.

Zo skutočností uvedených sťažovateľom, resp. zistených ústavným súdom z príloh

priložených k sťažnosti možno v danej veci ustáliť, že konanie o žiadosti sťažovateľa

o prepustenie z väzby trvalo na krajskej prokuratúre od 14. decembra 2015 do 22. decembra

2015, teda v súlade s požiadavkou neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie

z väzby.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu práva podľa a práva podľa

čl. 5 ods. 4 dohovoru na urýchlené rozhodovanie o žiadosti o prepustenie z väzby

postupom okresného súdu a krajského súdu

Vo vzťahu k rozhodovaniu sťažovateľa o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

okresným súdom a krajským súdom považuje ústavný súd za relevantné tieto časové

súvislosti:

- 23. decembra 2015 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu z 9. decembra 2015,

- 7. januára 2016 okresný súd o predmetnej žiadosti sťažovateľa rozhodol tak, že ju

zamietol,

- 12. januára 2016 sťažovateľ písomným podaním doplnil odôvodnenie sťažnosti

proti uzneseniu okresného súdu,

- 28. januára 2016 krajský súd uznesením sťažnosť sťažovateľa zamietol,

- uznesenie krajského súdu bolo expedované 8. februára 2016, pričom obhajca

uznesenie prevzal 11. februára 2016, obhajca

, uznesenie prevzal 12. februára 2016 a sťažovateľ ho prevzal 18. februára 2016.

Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti judikoval, že

právo na osobnú slobodu zaručené v a 5 môže byť porušené aj tým, že

orgány činné v trestnom konaní nepostupujú v trestnom konaní v čase, keď je obvinený

vo väzbe, s osobitnou starostlivosťou a urýchlením (). Právo na súdnu ochranu

v súvislosti s periodickým skúmaním dôvodnosti väzby, ako aj právo na urýchlené

skúmanie dôvodnosti väzby sú teda obsiahnuté v . Nielen ústavný súd,

ale aj štrasburské orgány ochrany práv súčasne zdôrazňujú, že rýchlosť preskúmavania

a rozhodovania o žiadostiach o prepustenie z väzby je nevyhnutné posudzovať a vykladať

v závislosti od podmienok a okolností každej konkrétnej veci (Bezichieri z roku 1989,

A-164, § 21, Neumeister z roku 1968, A-8, § 24 a Sanchez – Reisse z roku 1986, A-107,

§ 55). Vo svojej judikatúre už ústavný súd vyslovil, že požiadavke neodkladnosti

rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale

na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca

na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (napríklad

, , ).

V danom prípade ústavný súd poukazuje na uvedené časové súvislosti rozhodovania

o väzbe a konštatuje, že postup okresného súdu, ako aj postup krajského súdu spĺňa ústavné

limity pre urýchlené rozhodovanie o žiadosti o prepustenie z väzby.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec ústavný súd považuje za potrebné na tomto mieste uviesť, že neušli

pozornosti ústavného súdu ďalšie námietky sťažovateľa obsiahnuté v sťažnosti, avšak

ústavný súd sa nimi nezaoberal vzhľadom na to, že sťažovateľ v petite sťažnosti neoznačil

konkrétne rozhodnutia, ktorými malo dôjsť k porušeniu základných práv sťažovateľa

a navyše sa ani nedomáhal zrušenia konkrétnych rozhodnutí všeobecných súdov.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu

na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to

predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m.

, , ). Ustanovenie sa

v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa a nasl. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2016