Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 597/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, zastúpenej

Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., Užhorodská 21, Košice, konajúcou

prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Daniela Blyšťana, vo veci namietaného

porušenia jej základných práv podľa a Slovenskej

republiky, základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 25. apríla 2016 a postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 30. októbra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t a

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2016

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o.,

Užhorodská 21, Košice, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Daniela

Blyšťana, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“), základného práva podľa

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 25. apríla 2016 (ďalej len „rozhodnutie krajského súdu“) a postupom

Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 30. októbra 2014 (ďalej len „rozhodnutie okresného

súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že žalobca „p. , podal voči

sťažovateľovi žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho

súdu Košice zo dňa 19. 1. 2012, sp. zn. .

Okresný súd Prešov... Rozsudkom zo dňa 30. 10. 2014 č. k. -135...

rozhodol tak, že okrem iného zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok.

Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd

v Prešove... rozsudkom zo dňa 21. 5. 2015 sp. zn. -198, proti ktorému podal

sťažovateľ dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Uznesením zo dňa 28. 10. 2015

sp. zn. tento rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu Prešov na ďalšie

konanie.

Krajský súd Prešov rozsudkom zo dňa č. k. -249 zo dňa 25. 4. 2016

potvrdil Rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku o trovách konania, ktorý zmenil.“.

Sťažovateľka v súvislosti s namietaným porušením jej práv podľa

a podľa čl. 6 dohovoru uvádza, že došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom podľa § 237

písm. f) . Sťažnosť v tejto časti odôvodňuje tým,

že „bol vytýčený termín pojednávania na deň 30. 10. 2014 o 13.00 hod. Právny zástupca

žalobcu včas ešte 15. 10. 2014 teda 2 týždne pred plánovaným termínom pojednávania

písomne požiadal o odročenie tohto pojednávania aj s uvedením dôvodov

a to v dostatočnom časovom predstihu. Okresný súd neinformoval právneho zástupcu o tom,

že jeho žiadosti nebude vyhovené − porušil tak ust. § 119 ods. 2 písm. c) posledná veta

Súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu sťažovateľa, čím

odňal sťažovateľovi právo konať pred súdom.

Odvolací súd sa nezaoberal zjavným a zrejmým porušením ust.

zo strany súdu prvého stupňa...“.

V súvislosti s namietanou nepreskúmateľnosťou rozhodnutí okresného súdu

a krajského súdu sťažovateľka uvádza, že „[p]rvostupňový súd nevykonal dôkazy zákonným

spôsobom, čo sa zjavne prejavilo aj na zistenom skutkovom stave, kde prvostupňový súd

v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa poukazuje na úplne iné listiny, než ktoré

sa týkajú účastníkov tohto konania.

Odvolací súd ani na tieto námietky svedčiace o zjavne nesprávne zistenom skutkovom

stave nereagoval naopak, rozsudok potvrdil ako správny, teda sa s ním stotožnil.

Odvolací súd sa s týmito podstatnými odvolacími námietkami nevysporiadal

dostatočne, považoval ich len za zrejmé nesprávnosti...

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu na základe vyššie

uvedeného nemožno považovať za presvedčivé, dôkladné a riadne odôvodnené,

ide preto o rozhodnutie nepreskúmateľné a arbitrárne, čím bolo porušené právo

žalovaného na súdnu ochranu podľa a právo žalovaného na

spravodlivý proces...

Na základe vyššie uvedeného máme za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa

je nepreskúmateľné z dôvodu zjavne nesprávne zisteného skutkového stavu (opiera

sa o listiny ktoré sa netýkajú účastníkov konania) a aj rozhodnutie odvolacieho súdu

je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože sa nijako nevysporiadava z dôležitou odvolacou

argumentáciou odporcu či už pokiaľ ide o procesné pochybenia súdu prvého stupňa či jeho

zjavne nesprávne skutkové zistenia.“.

Sťažovateľka v ďalšej časti svojej sťažnosti taktiež v súvislosti namietanou

nepreskúmateľnosťou rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu konštatuje, že «[s]údy

v konaní aplikovali „princíp ochrany spotrebiteľa“, ktorý uprednostnili pred v právnom

poriadku SR zakotvenými zásadami a princípmi, a tým porušili právo sťažovateľa

na zákonný a spravodlivý proces».

Sťažovateľka v súvislosti s namietaným porušením svojho základného práva podľa

namieta, že „[d]ôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred

súdom je aj kolízia s iným pojednávaním právneho zástupcu účastníka konania,

ak od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu. Ak teda súd,

napriek žiadosti o odročenie pojednávania, neoznámil účastníkovi resp. jeho právnemu

zástupcovi, že jeho žiadosti o odročenie nevyhovie, a následne prejednal a rozhodol vec

v neprítomnosti účastníka a jeho právneho zástupcu, odňal účastníkovi možnosť konať pred

súdom. Súd prvého stupňa na vytýčenom pojednávaní vykonal dokazovanie bez prítomnosti

odporcu a jeho právneho zástupcu keď oboznámil obsah niektorých listinných dôkazov,

vypočul žalobcu, svedka − blízku osobu žalobcu, uznesením vyhlásil

dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.

Preto aj v konaní pred súdom prvého stupňa aj v odvolacom konaní došlo

k viacnásobnému porušeniu práv odporcu na spravodlivý proces a prístup k súdu

nehovoriac o tom, že tieto pochybenia súdov majú za následok aj nezistenie skutkového

stavu a aj nesprávne právne posúdenie veci čo činí ich rozhodnutia nepreskúmatelnými

a arbitrárnymi.“.

Sťažovateľka ďalej poukazuje „aj na ďalší dôvod porušenia jeho práva

na spravodlivý proces, ktorým je tá skutočnosť, že súdy postupovali v rozpore nielen

s predpismi Slovenskej republiky, ale aj Smernicou 93/13/EHS, a so záväznými

rozhodnutiami ESD.

Ak totiž súd v konaní posudzuje ne/prijateľnosť rozhodcovskej doložky

ako podmienky, tak súd by musel vzhľadom na všetky skutkové okolnosti prípadu vykonať

tzv. test primeranosti podmienky a až podľa jeho výsledkov prípadne konštatovať hrubú

nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa − k tomuto však nedošlo...

Nevykonaný test primeranosti podmienky v danom prípade mal za následok aj úplne

nesprávne právne posúdenie veci. Súdy neprihliadali na dôležité okolnosti a s tým súvisiacu

argumentáciu k posúdeniu ne/prijateľnosti rozhodcovskej doložky v tomto konkrétnom

prípade aj z hľadiska jej individuálneho dojednania.“.

Na základe týchto skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, v spojení s právom sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd, právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako i právo sťažovateľa

garantované , postupom v konaní a rozhodnutím

Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. 4. 2016 sp. zn. a postupom v konaní

a rozhodnutím Okresného súdu Prešov zo dňa 30. 10. 2014 sp. zn. , porušené

boli.

2. Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. 4. 2016 sp. zn.

a rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 30. 10. 2014 sp. zn. , sa rušia

a vec sa vracia Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 363,79 €, ktorú

je Krajský súd Prešov povinný vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Daniel

Blyšťan s. r. o., konajúcej JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom, do dvoch mesiacov

od vyhlásenia tohto nálezu v sídle Ústavného súdu Slovenskej republiky. Krajský súd Prešov

platbu vykoná na číslo účtu, ktorý Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o.,

konajúca JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom, uvedie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,

na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako

aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,

že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Z citovaného vyplýva, že pripojenie

splnomocnenia na zastupovanie sťažovateľa kvalifikovaným právnym zástupcom

je obligatórnou náležitosťou, ktorú musí obsahovať sťažnosť podľa .

Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, zistil, že ju v mene sťažovateľky podal

právny zástupca JUDr. Daniel Blyšťan, advokát, a dospel k záveru, že niet pochybností

o tom, že sťažovateľka je v tomto konaní pred ústavným súdom zastúpená kvalifikovaným

právnym zástupcom. K sťažnosti však nebolo priložené splnomocnenie na zastupovanie

sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená

advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným

súdom ustanovené v , čo predstavuje dôvod

na jej odmietnutie podľa (). V tejto

súvislosti ústavný súd pripomína, že takýto nedostatok návrhu (sťažnosti) nie je povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti, ak sťažovateľka disponuje kvalifikovaným

právnym zastúpením – advokátom. Na taký postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej

jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných

náležitostí podaní účastníkov konania (, , ,

).

Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka do predbežného prerokovania

sťažnosti podala ústavnému súdu už 255 sťažností (veľkú časť z nich prostredníctvom

kvalifikovaného právneho zástupcu JUDr. Daniela Blyšťana, advokáta – spolu 42, pozn.).

Ústavný súd zo svojej doterajšej činnosti vo veciach sťažovateľky môže bez akýchkoľvek

pochybností prijať záver, že advokát JUDr. Daniel Blyšťan je dôkladne oboznámený

s rozsahom náležitostí, ktoré má spĺňať kvalifikovaný návrh na začatie konania pred

ústavným súdom podľa . Táto okolnosť podľa ústavného súdu

odôvodňuje aj prísnejšie posudzovanie splnenia zákonom predpísaných náležitostí

sťažnosti.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie,

ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , , ).

Uvedený nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti bol dôvodom

na jej odmietnutie podľa už pri jej predbežnom

prerokovaní. Vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie ústavný súd

sťažovateľku na odstránenie nedostatkov sťažnosti nevyzýval (od 1. júla 2016

primerane aplikujúc ;

do 30. júna 2016 v spojení s

).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

Nad rámec už uvedeného ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že argumentácia

sťažovateľky je vedená len v rovine polemiky so skutkovými a právnymi zisteniami

všeobecných súdov a je výlučne výrazom jej odlišného hodnotenia veci, aké zastávajú

všeobecné súdy, do posúdenia ktorého by ústavný súd nebol ani oprávnený, ani povinný

vstupovať (m. m. , ). Vzhľadom na absenciu ústavnoprávne

relevantnej argumentácie (polemika s právnymi a skutkovými závermi všeobecných súdov,

ktorá stavia ústavný súd len do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných

súdov) by sťažovateľka ani po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí

v zásade nebola spôsobilá preukázať namietané porušenie v sťažnosti označených práv,

reálnosť ktorého by mohol ústavný súd posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie a bol

by dôvod na jej odmietnutie podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júla 2016