Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 298/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa

Tkáčika o sťažnosti a ,

obe , zastúpené advokátom Mgr. Michalom Šalingom, advokátska

kancelária, Konventná 9, Bratislava, pre namietané porušenie ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo a

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a spoločne

a nerozdielne finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € (slovom sedemtisíc eur), ktoré j e

Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť

a trovy konania v sume 363,79 (slovom tristošesťdesiattri eur

a sedemdesiatdeväť centov) na účet advokáta Mgr. Michala Šalinga, advokátska kancelária,

Konventná 9, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 11. mája 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

a , obe (ďalej len

„sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Následne ústavný súd 26. mája 2016 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 4. júla 2016. V jeho

prílohe sa nachádzalo vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou úkonov

okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, ako aj vyjadrenie zákonnej sudkyne,

z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

- 26. apríla 2004 – podaný návrh na okresný súd,

- 25. novembra 2004 – výzva na zaplatenie súdneho poplatku,

- 15. decembra 2004 – podanie právneho zástupcu sťažovateliek, výzva na zaplatenie

súdneho poplatku spojená s návrhom na oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 23. februára 2005 – doručenie vyplneného tlačiva pre účely oslobodenia od súdnych

poplatkov,

- 13. apríla 2005 – uznesenie okresného súdu, ktorým priznal čiastočné oslobodenie

sťažovateliek od súdnych poplatkov,

- 23. mája 2005 – výzva na zaplatenie zostatku súdneho poplatku sťažovateľkám,

- 28. mája 2005 – zaslanie návrhu odporcom na vyjadrenie,

- 18. júla 2005 – doručené vyjadrenie odporcu v 2. rade k návrhu,

- 22. júla 2005 – žiadosť odporcu v 3. rade o zaslanie návrhu a príloh k návrhu,

- 17. augusta 2005 – žiadosť na CEPO, zisťovanie dátumu a miesta úmrtia odporkyne

v 1. rade,

- 8. septembra 2005 – doručená odpoveď CEPO,

- 13. októbra 2005 – žiadosť adresovaná notárke o oznámenie okruhu dedičov,

- 27. októbra 2005 – oznámenie notárky o jedinom zákonnom dedičovi,

- 24. januára 2006 – žiadosť adresovaná Okresnému súdu Bratislava II o zaslanie

dedičského rozhodnutia,

- 10. februára 2006 – odpoveď Okresného súdu Bratislava II, že vec vybavuje

príslušný notár,

- 27. februára 2006 – doručené oznámenie notára, že dedičské konanie nie je

skončené,

- 15. júna 2006, 14. augusta 2006 – opakované výzvy notárovi a Okresnému súdu

Bratislava II informovať o stave dedičského konania,

- 22. augusta 2006 – doručené osvedčenie o dedičstve,

- 25. septembra 2006 – výzva dedičovi, aby sa vyjadril k návrhu,

- 8. novembra 2006 – doručené vyjadrenie dediča k návrhu,

- 6. júna 2007 – doručená opakovaná žiadosť odporcu v 3. rade o zaslanie návrhu

a príloh k návrhu,

- 18. júna 2007 – okresný súd doručil odporcovi v 3. rade návrh s prílohami,

- 11. januára 2008 – doručené vyjadrenie odporcu v 3. rade k návrhu spolu

so vzájomným návrhom,

- 22. januára 2008 – pojednávanie odročené pre účely mimosúdnej dohody,

- 6. februára 2008 – výzva na zaplatenie súdneho poplatku odporcovi v 3. rade

za vzájomný návrh,

- 12. marca 2008 – oznámenie sťažovateliek, že k mimosúdnej dohode nedošlo,

- 27. mája 2008 – pojednávanie odročené pre účely nariadenia znaleckého

dokazovania,

- 2. marca 2010 – okresný súd uznesením vylúčil vzájomný návrh odporcu v 3. rade

na samostatné konanie,

- 2. marca 2010 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie,

- 9. apríla 2010 – odvolanie sťažovateliek proti uzneseniu z 2. marca 2010 v časti

uloženej povinnosti zložiť preddavok na znalecké dokazovanie,

- 22. apríl 2010 – žiadosť o zrušenie uznesenia o ustanovení znalca pre možnú

predpojatosť z dôvodu sporu s právnym zástupcom jedného z odporcov,

- 2. júna 2010 – okresný súd uznesením poveril iného znalca na vypracovanie

znaleckého posudku,

- 30. decembra 2010 – doručený znalecký posudok na okresný súd,

- 19. januára 2011 – výzva adresovaná nesprávnemu znalcovi o doručenie

dvoch vyhotovení znaleckého posudku,

- 19. januára 2011 – uznesenie o priznaní odmeny znalcovi (nesprávnemu, pozn.),

- 31. januára 2011 – výzva adresovaná znalcovi o doručenie dvoch vyhotovení

znaleckého posudku,

- 7. februára 2011 – doručené vyjadrenie sťažovateliek k znaleckému posudku,

- 17. februára 2011 – okresnému súdu doručené rovnopisy znaleckého posudku

znalcom,

- 16. marca 2011 – doručené vyjadrenie odporcu v 3. rade k znaleckému posudku,

- 22. marca 2011 – opravné uznesenie uznesenia o znalečnom,

- 24. marca 2011 – doručené vyjadrenie odporcu v 1. rade k znaleckému posudku

spojená so žiadosťou o poskytnutie času pre účely uzavretia mimosúdnej dohody,

- 16. mája 2012 – žiadosť odporcu v 3. rade o určenie termínu pojednávania,

- 30. mája 2013 – pojednávanie odročené pre neospravedlnenú neúčasť znalca

na pojednávaní,

- 14. októbra 2013 – žiadosť sťažovateliek o určenie termínu pojednávania,

- 29. januára 2014 – okresný súd uznesením pripustil zmenu petitu navrhnutú

na pojednávaní konanom 30. mája 2013,

- 29. januára 2014 – žiadosť sťažovateliek o určenie termínu pojednávania,

- 5. júna 2014 – pojednávanie odročené pre účely doplnenia dokazovania,

- 18. septembra 2014 – pojednávanie odročené na 9. október 2014 pre účely

vyhlásenia rozsudku,

- 9. októbra 2014 – pojednávanie, vyhlásený rozsudok, rovnopis prevzatý všetkými

účastníkmi konania,

- 21. októbra 2014 – doručené odvolanie odporcu v 3 . rade proti rozsudku,

- 20. novembra 2014 – doručené vyjadrenie odporcu v 2 . rade proti rozsudku,

- 20. novembra 2014 – doručené vyjadrenie odporcu v 1 . rade proti rozsudku,

- 4. decembra 2014 – uznesením uložená povinnosť odporcovi v 3. rade zaplatiť

súdny poplatok za podané odvolanie,

- 29. december 2014 – odvolanie odporcu v 3. rade proti uzneseniu o poplatkovej

povinnosti,

- 29. januára 2015 – spis predložený Krajskému súdu v Bratislave pre účely

rozhodnutia o odvolaním napadnutého rozsudku a uznesení okresného súdu o poplatkovej

povinnosti,

- 7. marca 2016 – vrátený spis okresnému súdu spolu so zrušujúcim uznesením

Krajskému súdu v Bratislave sp. zn. a 67/2015 z 10. februára 2016, ktorým zrušil

odvolaním napadnutý rozsudok a uznesenie okresného súdu z dôvodu odňatia možnosti

konať pred súdom, ako aj nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku okresného súdu.

Tieto skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu, ktorý

mu bol zapožičaný, zistil ústavný súd.

Predsedníčka okresného súdu v podstatnom k veci uviedla, že „k meritu veci

uvádzam, že sa nejedná o vec po skutkovej a právnej stránke zložitú. Navrhovateľky sa

domáhajú zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva formou reálnej deľby...

Na celkovú dĺžku konania malo vplyv aj to, že pojednávanie dňa 22. 01. 2008 bolo

odročené na neurčito za účelom uzatvorenia mimosúdnej dohody. Ďalej skutočnosť,

že pojednávanie dňa 30. 05. 2013 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti súdneho znalca.

Od 29. 01. 2015 do 07. 03. 2016 sa spis nachádzal na odvolacom súde z dôvodu podaného

odvolania. Prieťahy vzniknuté z vyššie uvedených dôvodov Okresný súd Bratislava I

nezavinil.

V januári 2016 som sťažnosť sťažovateliek vedenú pod spr. 2299/2015 v zmysle

vyhodnotila ako dôvodnú s tým, že som skonštatovala nečinnosť

súdu v obdobiach od 27. 05. 2008 do 02. 03. 2010 a od 22. 03. 2011 do 15. 03. 2013.“.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení vyjadrila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

Sťažovateľky ešte v samotnej sťažnosti vyjadrili súhlas s upustením od verejného

pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.

Právny zástupca sťažovateliek v stanovisku doručenom ústavnému súdu

22. júla 2016 zotrval na dôvodnosti podanej sťažnosti v plnej miere.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje, aby postupovali v konaní tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb,

ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo

rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom sú sťažovateľky

v procesnej pozícii navrhovateliek „o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

reálnou deľbou“, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej

agende všeobecného súdnictva, hoci pripúšťa, že dĺžka konania bola čiastočne závislá

od skutkovej, ako aj právnej náročnosti prerokovávanej veci. V zásade však nemožno

doterajšiu dĺžku napadnutého konania, ktorá presahuje viac ako 12 rokov, ospravedlniť

skutkovou a právnou náročnosťou sporu.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateliek ako účastníkov tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľky čiastočne, hoci nie významnou mierou

tiež prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania, a to nezaplatením súdneho poplatku

spojeného s návrhom pri jeho podaní a následne po čiastočnom oslobodení od súdneho

poplatku ich okresný súd musel vyzvať na zaplatenie zostávajúcej časti súdneho poplatku.

Tieto skutočnosti ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o primeranom finančnom

zadosťučinení.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateliek, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

konštatuje, že konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi.

Už samotný fakt, že napadnuté konanie nie je ani po dvanástich rokoch právoplatne

skončené a je v štádiu, keď okresný súd ešte bude rozhodovať ako súd prvej inštancie

(po zrušení jeho rozsudku Krajským súdom v Bratislave, pozn.), je samo osebe dostatočným

základom pre vyslovenie porušenia označených práv sťažovateliek.

Ústavný súd preto v okolnostiach veci nepovažuje za nevyhnutné hodnotiť jednotlivé

úkony okresného súdu a jeho procesný postup. Pre účely svojho rozhodnutia sa ústavný súd

obmedzil len na poukázanie niektorých nedostatkov v postupe okresného súdu, ktoré mali

za následok doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého konania. Okresný súd po doručení

návrhu bol bezdôvodne nečinný vyše pol roka. Po zaplatení súdneho poplatku doručil

odporcovi v 3. rade inú písomnosť ako návrh s prílohami na vyjadrenie, na ktorú odporca

reagoval žiadosťami o doručenie návrhu spolu s prílohami, a to doručenými 20. júla 2005

a 6. júna 2007. Po doručení oznámenia notárky ako súdnej komisárky 27. októbra 2005,

že po smrti odporkyne v 1. rade prichádza do úvahy jediný zákonný dedič, okresný súd

čakal necelý rok na právoplatné ukončenie dedičského konania (doručené okresnému súdu

22. augusta 2006), hoci v zmysle v tom čase platného ustanovenia § 107 ods. 2 zákona

č. v znení neskorších predpisov mohol konať

s do úvahy prichádzajúcim dedičom, respektíve mal prerušiť napadnuté konanie

do právoplatného skončenia dedičského konania. Okresný súd však nevyužil ani jednu

z uvedených zákonných možností. Samotná predsedníčka okresného súdu vo svojom

vyjadrení k prijatej sťažnosti konštatovala nečinnosť v napadnutom konaní od 27. mája

2008 do 2. marca 2010 a od 22. marca 2011 do 15. marca 2013. Ústavný súd sa stotožňuje

s právnym názorom predsedníčky okresného súdu v tomto smere a dodáva, že okresný súd

sa dopustil ďalšieho zbytočného prieťahu aj po tomto období, a to od pojednávania

uskutočneného 30. mája 2013, ktoré bolo pre neospravedlnenú neúčasť znalca odročené,

až do ďalšieho pojednávania uskutočneného 5. júna 2014. Pre úplnosť je potrebné dodať,

že okresný súd v rámci posledného uvedeného obdobia vydal jedno uznesenie

z 29. januára 2014, ktorým pripustil zmenu návrhu navrhnutú na pojednávaní uskutočnenom

30. mája 2013.

Ústavný súd tiež poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen

nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu)

môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (napr. , ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie ako celok je

poznačené nečinnosťou a nesústredenou činnosťou, preto ústavný súd dospel k záveru,

že doterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu označených práv sťažovateliek, preto rozhodol tak, ako to

je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu

došlo k porušeniu označených práv sťažovateliek, mu prikázal, aby vo veci vedenej

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola

v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateliek právoplatne skončená

(bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľky v sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

15 000 € každej z nich, ktoré odôvodnili morálnou ujmou, narušením medziľudských

vzťahov a ďalej v súvislosti s tým aj majetkovými škodami pre nejasnosti so spravovaním,

opravami a údržbou nehnuteľností, ktoré sú predmetom reálnej deľby.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

neodôvodnenú nečinnosť a nesústredenú činnosť, berúc do úvahy predmet konania

na okresnom súde, správanie sťažovateliek a všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd

považoval priznanie sumy 7 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

(bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateliek, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2 058,07 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľkám trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2015

v sume 858 €. Ústavný súd priznal sťažovateľkám ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 (príprava

a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) po 143 €. Vzhľadom na to, že právny

zástupca zastupoval dve osoby, v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej

odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Vychádzajúc z uvedeného hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje 143 €. Ďalej

má právny zástupca sťažovateliek nárok aj na náhradu režijného paušálu 8,58 € za jeden

úkon podľa vyhlášky. Pokiaľ ide o stanovisko sťažovateliek k vyjadreniu okresného súdu

doručené 22. júla 2016, ústavný súd za tento úkon právnej služby náhradu trov

sťažovateľkám nepriznal, keďže stanovisko neobsahovalo nové skutočnosti

ani argumentáciu. Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa

odmena a náhrady zvyšujú za jeden úkon právnej služby podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň

z pridanej hodnoty v sume 30,32 €. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal

sťažovateľkám, spolu takto predstavuje sumu 363,79 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateliek ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2016