Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 492/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

, ktorou namieta porušenie „zákona a SR“, a takto

rozhodol:

1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

2. Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2016

doručená vlastnoručne napísaná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

„zákona a SR“ zrejme postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)

v konaní o žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vedenom

pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal prostredníctvom svojho obhajcu

21. augusta 2015 žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Sťažovateľ uvádza, že okresný súd v označenom konaní sp. zn. o návrhu

sťažovateľa rozhodol na verejnom zasadnutí konanom 5. novembra 2015 uznesením,

ktorým bola jeho žiadosť zamietnutá. Sťažovateľ proti uvedenému rozhodnutiu okresného

súdu podal sťažnosť, v ktorej okrem iného namietal, že o jeho žiadosti nebolo rozhodnuté

v lehote podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“). O tejto jeho sťažnosti mal podľa ním uvedenej

informácie rozhodnúť Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

z 5. januára 2016, v ktorom konštatoval, že „v uvedenej 60-dňovej lehote

naozaj rozhodnuté nebolo (k rozhodnutiu došlo 15 dní po jej uplynutí), na druhej strane

však odvolací súd konštatuje, že ide o lehotu poriadkovú a zákon s jej nedodržaním nespája

žiadne dôsledky“.

Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľ namieta, že „nečinnosťou OS Prešov došlo

k porušeniu mojich základných práv a slobôd v zmysle SR a dohovoru o ľudských

právach, teda okrem iného aj práva na spravodlivý proces a súdne konanie v primeranej

lehote, ktorá je vyslovene uvedená v par. 415 ods. 3 Tr. Por“.

Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti označenej ako petit sťažnosti žiadal, „aby

ústavný súd vyslovil porušenie zákona a SR, nakoľko mi opätovne nebola daná

možnosť opätovne požiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

v novej lehote tak, aby bola zachovaná spravodlivosť a dodržaná lehota uvedená zákonom

v

Žiadam, aby mi Ústavný súd SR prisúdil primerané odškodné vo výške 3 000 Eur

(tritisíc eur), nakoľko onedlho mi trest odňatia sl. skončí a OS v Prešove už dovtedy

nestihne napraviť svoje pochybenie, resp. vrátiť mi novú lehotu na požiadanie

o podmienečné prepustenie.“.

Sťažovateľ zároveň žiadal „o pridelenie obhajcu z radov ex – offo“ z dôvodu svojej

nepriaznivej finančnej situácie.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa (ďalej len

„ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a

a nasledujúcich ). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane

uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti

týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhom na

začatie konania ( ).

To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha

v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa

svojich práv (m. m. , ).

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že v posudzovanom prípade obsah sťažnosti

trpí nedostatkami, ktoré majú za následok neurčitosť a neúplnosť sťažnosti ako takej.

Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti konštatuje, že sťažovateľ neurčito

a nejasne formuluje svoje výhrady voči postupu okresného súdu v rozhodovaní o jeho

žiadosti, ktoré majú spočívať v nedodržaní lehoty ustanovenej , pričom

na druhej strane uvádza, že okresný súd už o jeho žiadosti rozhodol. Dokonca uvádza, že už

aj krajský súd rozhodol o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu, ktorým rozhodol o jeho

žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Napriek uvedenému sťažovateľ formuloval petit svojej sťažnosti, ktorý je možné

považovať za neurčitý, nejednoznačný a nevykonateľný. Sťažovateľ zároveň žiadal

o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa bola doručená bez

akýchkoľvek príloh.

Podľa ústavného súdu uvedené nedostatky petitu v spojení so skutočnosťou, že

sťažovateľ k svojej sťažnosti nepripojil žiadne prílohy a jeho argumentácia je nedostatočná

a rozporuplná, má významné procesné dôsledky.

Ústavný súd preto v súhrne konštatuje, že sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému

súdu, v predloženej podobe neobsahuje zmysluplné odôvodnenie korešpondujúce s určitým

a vykonateľným petitom, teda nespĺňa podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú

v . Zároveň konštatuje, že k sťažnosti neboli priložené

ani kópie dotknutých rozhodnutí súdov, na ktoré sa sťažovateľ odvoláva, preto nie je možné

verifikovať ani posúdiť pravdivosť jeho tvrdení, z ktorých vyvodzuje porušenie svojich

nejednoznačne ustanovených práv.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobí

nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení

námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje

(m. m. , , ).

Ústavný súd súvislosti s jeho žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu konštatuje,

že vychádzajúc z celého obsahu jeho sťažnosti je možné usudzovať, že sťažovateľ mal

pravdepodobne v úmysle namietať porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu pri

rozhodovaní o jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,

pričom podľa ním uvedenej informácie už okresný súd o jeho žiadosti právoplatne rozhodol

ešte pred podaním tejto sťažnosti. Vychádzajúc z uvedeného je odôvodnený záver, že

sťažovateľ vo všeobecnosti nespĺňa predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu, pretože

vychádzajúc z obsahu jeho námietok je potrebné konštatovať zrejmú bezúspešnosť

uplatňovania jeho nároku na ochranu ústavnosti, ktorá by aj v prípade odstránenia

nedostatkov sťažnosti viedla k jej odmietnutiu v rámci jej predbežného prorokovania

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd žiadosti sťažovateľa o ustanovenie

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom nevyhovel.

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré na

uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a síce

jednoznačný, určitý a vykonateľný návrh na rozhodnutie vo veci samej obsahovo

korešpondujúci s odôvodnením ako východiskovým rámcom sťažnosti, ústavný súd

sťažovateľovu sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nezaoberal sa už ústavný súd ďalšími

návrhmi formulovanými sťažovateľom v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2016