Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 513/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Karolom Kocsisom,

Sobieského 1739/56, Štúrovo, pre namietané porušenie jeho základného práva na obhajobu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Piešťany č. k. -337 z 30. septembra 2015 a uznesením

Krajského súdu v Trnave č. k. -360 z 24. novembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára

2016 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva na obhajobu podľa (ďalej len

„ústava“) a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd “)

č. k. -337 z 30. septembra 2015 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“)

a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -360

z 24. novembra 2015 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 26. septembra 2012 bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207

ods. 3 na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným

odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.

Ďalším rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 20. októbra 2014 bol

sťažovateľ znovu odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3

a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov so zaradením

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. bolo vykonané konanie

o osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, pričom okresný súd

v namietanom uznesení rozhodol tak, že sa sťažovateľ neosvedčil, „a preto trest odňatia

slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn.

zo dňa 26.09.2012, právoplatným dňa 03.10.2012 v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, výkon

ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok, vykoná.

Podľa sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu s minimálnym stupňom stráženia“.

Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej

rozhodol krajský súd uznesením tak, že ju podľa

zamietol.

Sťažovateľ si v konaní o osvedčení sa v skúšobnej dobe zvolil obhajcu, následne

však na verejnom zasadnutí 26. augusta 2015 okresnému súdu oznámil, že splnomocnenie

zvolenému obhajcovi odvolal a požiadal okresný súd o ustanovenie obhajcu z dôvodu,

že nemá finančné prostriedky, a preto si nemôže dovoliť obhajcu na vlastné náklady.

Opatrením okresného súdu z 26. augusta 2015 bol sťažovateľovi ustanovený obhajca.

Na verejnom zasadnutí vykonanom 30. septembra 2015 sťažovateľ predložil

splnomocnenie z 28. septembra 2015, ktorým sťažovateľ opäť splnomocnil pôvodne

zvoleného obhajcu.

Sťažovateľ v podanej sťažnosti namieta, že ustanovený obhajca sa jeho obhajobe

nevenoval „odo dňa doručenia opatrenia do nariadeného verejného zasadnutia, teda za tri

týždne ma vo výkone trestu nenavštívil... ani sa neoboznámil s problematikou uvedenou

v spise“.

Sťažovateľ ďalej v súvislosti s porušením práva na obhajobu namieta, že okresný súd

vykonal verejné zasadnutie nariadené na 30. september 2015 aj napriek tomu, že súdu

na verejnom zasadnutí predložil splnomocnenie z 28. septembra 2015, a oznámil, že ním

splnomocnený obhajca ho síce navštívil v deň, kedy došlo k podpísaniu splnomocnenia,

avšak už v tom čase mu obhajca uviedol, že „z dôvodu už dojednaného rokovania nebude

sa na verejné zasadnutie (chýba sloveso – môcť, pozn.) pripraviť ani dostaviť“.

V ďalšom namieta sťažovateľ, že pri nahliadnutí do súdneho spisu ním zvoleným

obhajcom zistil, že z verejných zasadnutí vykonaných 26. augusta 2015 a 30. septembra

2015 buď nebol v rozpore s ustanovením vyhotovený zvukový

záznam alebo, ak aj vyhotovený bol, nebol nosič dát súčasťou súdneho spisu. V tejto

súvislosti sťažovateľ poukazuje na to, že nepripojenie zvukového záznamu k súdnemu spisu

a neumožnenie porovnania zvukového záznamu s diktovanou zápisnicou vyhotovenou

podľa je porušením práva na obhajobu.

Sťažovateľ zároveň namieta skutočnosť, že okresný súd „nevyužil svoje oprávnenie

dané v na to, aby odsúdenému... nepremenil trest odňatia slobody

s podmienečným odkladom a predĺžil mu skúšobnú dobu...“.

Podľa názoru sťažovateľa sa krajský súd nezaoberal otázkou práva sťažovateľa

na obhajobu a vôbec sa nezaoberal otázkou, či sťažovateľovi takéto právo bolo

zabezpečené.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva sťažovateľa , narodeného dňa

zaručené v zmysle Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd v znení Protokolu č. 11 čl. 6 ods. 1 – právo na spravodlivé súdne

konanie a právo zaručené v článku 50 ods. 3 na poskytnutie

primeraného času na obhajobu a práva na obhajobu, ktoré boli porušené konaním

Okresného súdu v Piešťanoch vo veci vedenej pod spisovou značkou a konaním

Krajského súdu (správne má byť Krajského súdu v Trnave, pozn.) vo veci vedenej pod

spisovou značkou .

2. Ústavný súd uznesenie Okresného súdu v Piešťanoch číslo konacie –

337 z 30. novembra 2015 (správne má byť z 30. septembra 2015, pozn.) ako protizákonné

zrušuje.

3. Ústavný súd uznesenie Krajského súdu v Trnave číslo konacie –

360 z 25. novembra 2015 (správne má byť z 24. novembra 2015, pozn.) ako protizákonné

zrušuje.

4. Ústavný súd v zmysle a (správne má byť Z. z.,

pozn.), o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov, v znení neskorších zákonov priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, za ním spôsobenú

ujmu uvedenú v bode 1. tohto článku v sume 2.000,- €,- (slovom dvetisíc eur), ktoré sú

Okresný súd v Piešťanoch a Krajský súd v Trnave povinní zaplatiť sťažovateľovi do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky.“

Sťažovateľ navrhuje, aby mu bola v konaní pred ústavným súdom bola priznaná

náhrada trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , , ).

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa

podľa a dohovoru uznesením okresného súdu a krajského

súdu.

1. K namietanému porušeniu sťažovateľom označeného článku

a dohovoru uznesením okresného súdu

Pokiaľ ide o namietané porušenie a dohovoru

uznesením okresného súdu, ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený

v , obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa

ochrany základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže

poskytnúť iný súd.

Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú primárne

zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje

v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (,

).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú

splnené podmienky konania pred ním o tej časti sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu, a dospel k záveru, že vzhľadom na princíp

subsidiarity vyplývajúci z je vylúčená právomoc ústavného súdu meritórne

konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia označeného článku

a dohovoru uznesením okresného súdu. Preskúmavanie sťažovateľových

námietok vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu je zverené krajskému súdu ako

odvolaciemu súdu. Krajský súd vo veci o podanej sťažnosti sťažovateľa rozhodol

uznesením č. k. -360 z 24. novembra 2015. Krajský súd ako súd odvolací

bol súdom, ktorému patrí právomoc posúdiť, či sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná,

a rozhodnúť o nej.

Z tohto dôvodu musel ústavný súd odmietnuť tú časť sťažnosti sťažovateľa,

ktorá smerovala proti uzneseniu okresného súdu, pre nedostatok právomoci.

2. K namietanému porušeniu sťažovateľom označeného článku

a dohovoru uznesením krajského súdu

V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že v jeho prípade krajský súd mohol

postupovať podľa ustanovenia , teda trest odňatia slobody

s podmienečným odkladom nepremeniť, ale predĺžiť skúšobnú dobu, krajský súd

v odôvodnení namietaného uznesenia konštatoval: „Okresný súd správne zistil, že skúšobná

doba podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn.

plynula odsúdenému od 04.10.2012 do 04.10.2013.

Správne je aj zistenie súdu I. stupňa o tom, že bol, v skúšobnej

dobe vyššie uvedeného podmienečného odsúdenia pre prečin zanedbania povinnej výživy

podľa , opätovne odsúdený rozsudkom Okresného súdu

Piešťany sp. zn. zo dňa 20.10.2014 v spojitosti s uznesením Krajského súdu

Trnava sp. zn. , pre trestnú činnosť rovnakého druhu. Naviac, z obsahu spisu

vyplýva, že skutku, za ktorý bol súdený rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp.zn.

, sa odsúdený dopúšťal od mesiaca október 2012, teda od začiatku plynutia

skúšobnej doby vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. ... Ani krajský súd

nemal žiadne pochybnosti o tom, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia

neviedol riadny život, naďalej si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, preto nie je možné

vysloviť, že sa osvedčil.“

Podľa ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny

život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd

vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne

už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu

ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným

v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,

b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie

prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1,

c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti

uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo

d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými

prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola

nebola dosiaľ nariadená.

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa o vykonaní verejného zasadnutia 30. septembra

2015 v neprítomnosti sťažovateľom zvoleného obhajcu, krajský súd v uznesení konštatoval,

že v procesnom postupe okresného súdu nezistil žiadne pochybenia, poukázal

na ustanovenie a , ktorým

zodpovedá postup okresného súdu, a v podrobnostiach odkázal na odôvodnenie uznesenia

okresného súdu.

Podľa za včasnosť zvolenia obhajcu, ako aj

za včasnosť podania žiadosti o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 zodpovedá obvinený;

pri zmene obhajcu nie je zvolenie obhajcu alebo ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2

dôvodom na zmenu termínu už nariadeného úkonu trestného konania.

Podľa obvinenému, ktorý nemá dostatočné

prostriedky na úhradu trov obhajoby a požiada o ustanovenie obhajcu, je povinný

v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu

ustanoviť obhajcu z advokátov aj v prípade, že neexistujú dôvody povinnej obhajoby.

Skutočnosť, že nemá dostatočné prostriedky, musí obvinený preukázať.

Sťažovateľ na verejnom zasadnutí 30. septembra 2015 predložil splnomocnenie

obhajcu na zastupovanie, ktoré podpísal 28. septembra 2015, pričom okresný súd vykonal

verejné zasadnutie bez prítomnosti zvoleného obhajcu dôvodiac, že bolo vecou tak

sťažovateľa, ako aj obhajcu, aby sa včas na nariadené verejné zasadnutie obhajca ustanovil.

Obhajca sťažovateľa zároveň nepožiadal o zmenu verejného zasadnutia.

V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľa ústavný súd nezistil taký výklad

ustanovení citovaných v označenom uznesení krajského súdu a ich uplatnenie vo veci

sťažovateľa, ktorý by mohol vyvolať nezlučiteľné účinky s . Skutočnosť, že

sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť

k záveru o zjavnej neopodstatnenosti, arbitrárnosti názoru alebo svojvôli krajského súdu

a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu svojím

vlastným.

Ústavný súd sa nezaoberal námietkou sťažovateľa týkajúcou sa porušenia práva

na obhajobu postupom obhajcu ustanoveného opatrením okresného súdu z 26. augusta 2015

vzhľadom na to, že predložením splnomocnenia zvoleného obhajcu poverenie ustanoveného

obhajcu zaniklo.

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa v súvislosti s tým, že podľa jeho názoru nebol

z verejných zasadnutí vykonaných 26. augusta 2015 a 30. septembra 2015 do súdneho spisu

pripojený zvukový záznam, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v konaní pred ústavným

súdom nepreukázal, že by bol túto námietku uviedol v sťažnosti podanej proti uzneseniu

okresného súdu. Z podanej sťažnosti nevyplýva, či sťažovateľ využil tento účinný

prostriedok nápravy, ktorý mal k dispozícii, preto sa ústavný súd touto námietkou

sťažovateľa nezaoberal.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nepredložil v konaní pred ústavným súdom

kópiu sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu, pričom prihliadajúc na skutočnosť,

že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, ústavný súd nevyzýval

sťažovateľa na doplnenie sťažnosti.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , ).

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2016