Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 652/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátkou Mgr. Andreou

Legényovou, Komenského 3, Veľký Krtíš, vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“). Dňa

21. júla 2015 a 23. októbra 2015 sťažovateľ doručil ústavnému súdu doplnenie svojej

sťažnosti a 22. marca 2016 doručil prípisy okresného súdu č. Spr. 2021/2015 z 27. februára

2015 a č. Spr. 2262/2015 z 23. novembra 2015, ktorými ho okresný súd upovedomil

o spôsobe vybavenia jeho sťažností na prieťahy v napadnutom konaní.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 29. marca 2011 doručil okresnému

súdu návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal náhrady škody s príslušenstvom

z dôvodu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu policajného orgánu

v skrátenom vyšetrovaní vo veci trestného oznámenia z 2. decembra 2008 podľa § 3 ods. 1

písm. a) a d) o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“). Okresný súd rozsudkom č. k. -225

z 19. novembra 2012 návrh sťažovateľa v celom rozsahu zamietol. Sťažovateľ proti tomuto

rozsudku okresného súdu podal odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené 10. januára

2013.

Sťažovateľ uvádza, že z dôvodu nečinnosti Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) vo veci podaného odvolania proti rozsudku okresného súdu č. k.

-225 z 19. novembra 2012 podal predsedovi krajského súdu sťažnosť

z 13. septembra 2013, ktorú predseda krajského súdu prípisom č. Spr. 2287/2013

zo 7. októbra 2013 vyhodnotil ako dôvodnú. Keďže krajský súd bol v predmetnej veci aj

naďalej nečinný, sťažovateľ podal predsedovi krajského súdu ďalšiu sťažnosť, ktorú však

už predseda krajského súdu vyhodnotil ako nedôvodnú, o čom sťažovateľa upovedomil

prípisom z 29. októbra 2014.

Krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa uznesením sp. zn.

zo 17. júna 2014, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu č. k. -225

z 19. novembra 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ uvádza, že uznesenie

krajského súdu bolo jeho právnej zástupkyni doručené 29. júla 2014.

2

Dňa 9. septembra 2014 na základe svojho dopytu na okresnom súde sťažovateľ zistil,

že okresný súd určil vo veci termín pojednávania na 1. apríl 2015. Keďže podľa sťažovateľa

čas medzi rozhodnutím krajského súdu o jeho odvolaní a určeným termínom pojednávania

bol neprimerane dlhý, požiadal okresný súd o určenie termínu pojednávania v čo najkratšej

dobe. Sťažovateľ uvádza, že okresný súd mu oznámil, že „vzhľadom na vysoký počet vecí

pridelených v oddelení 10C nebolo možné vo veci určiť skorší termín pojednávania.

V prípade, že skôr vytýčených veciach účastníci konania požiadajú o odročenie

pojednávania, vec bude zaradená na skorší termín pojednávania, o čom Vás súd bude včas

informovať.“.

Podľa sťažovateľa vo veci konajúca sudkyňa svojím neprofesionálnym prístupom

k celej „jeho kauze“ zapríčinila okrem iného aj to, že «nebol vyžiadaný originál trestného

spisu z OR PZ vo Veľkom Krtíši ČVS:ORP 251/OVS-VK-2010“, napriek tomu,

že sťažovateľ už v minulosti navrhoval ako dôkaz vyžiadať uvedený spis. Podľa

sťažovateľa je «nepochopiteľné, že zákonný sudca (správne má byť „zákonná sudkyňa“.

pozn.) tento dôkaz nebol schopný zabezpečiť a toleroval ignorovanie svojej povinnosti

orgánom činným v trestnom konaní. Práve touto svojou nečinnosťou podľa názoru

sťažovateľa súd vytvára priestor pre subjektívne prieťahy v konaní, ktoré sú s poukazom na

dĺžku trvania súdneho konania podľa sťažovateľa neúnosné.».

Sťažovateľ, uvedomujúc si, že rýchlosť konania sa v každom konkrétnom prípade

posudzuje individuálne, zastáva názor, že v napadnutom konaní poskytol okresnému súdu

dostatočnú súčinnosť a že nejde o takú zložitú vec, aby si vo veci konajúca sudkyňa

vyžadovala zvýšený čas na prípravu. Sťažovateľ je toho názoru, že v jeho prípade vo veci

konajúce súdy nerešpektovali lehoty v jednotlivých konaniach.

Podľa sťažovateľa vzhľadom na už uvedené nemožno celkovú dĺžku konania pred

okresným súdom do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu, jeho priebeh a doteraz

dosiahnuté výsledky považovať za dôsledok vyvolaný právnou alebo faktickou zložitosťou

veci. Keďže od podania návrhu vo veci uplynuli už štyri roky, sťažovateľ má právny

záujem, aby bolo vo veci čo najskôr rozhodnuté.

Sťažovateľ zastáva názor, že v napadnutom konaní „z dôvodu nečinnosti súdu, t. j.

jeho liknavým postupom v konaní“ došlo k porušeniu jeho práv.

Sťažovateľ namieta, že aj krajský súd v konaní o jeho odvolaní konal

s bezdôvodnými prieťahmi.

Sťažovateľ 29. januára 2015 podal sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní na

okresnom súde. Predsedníčka okresného súdu prípisom č. Spr. 2021/2015 z 27. februára

2015 skonštatovala, že sťažnosť je nedôvodná, pretože od zaslania spisu z krajského súdu

okresný súd vykonal viaceré procesné úkony. Sťažovateľ sa však domnieva, že zákonná

sudkyňa by vzhľadom na dĺžku trvania tohto procesu mohla konať obzvlášť promptnejšie.

Ako príklad uvádza určenie termínu pojednávania 5. septembra 2014 s časovým odstupom

7 mesiacov na 1. apríl 2015 a až na jeho písomnú urgenciu bol tento termín zmenený

na 25. február 2015. Podľa sťažovateľa je zrejmé, že zákonná sudkyňa koná príliš pomaly

a takýmto subjektívnom postupom okresného súdu dochádza následne „k neúmernému

časovému trvaniu súdneho procesu a k prieťahom v konaní“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd jeho sťažnosti vyhovel

a vo veci vydal tento nález:

„Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo

sťažovateľa , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov

zaručených v a jeho právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 5 000 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od doručenia tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľa

advokátky Mgr. Andrei Legényovej v SLSP a.s. pobočka Veľký Krtíš č. ú.

4

trovy právneho zastupovania vo výške 296,44 Eur/2 úkony po 134 Eur, 2 x náhrada

hotových výdavkov vo výške 8,39 Eur/všetko do 15 dní od doručenia rozhodnutia.“

Dňa 21. júla 2015 bolo ústavnému súdu doručené doplnenie k sťažnosti, v ktorom

sťažovateľ vyjadruje názor, že vo veci konajúca sudkyňa spôsobuje úmyselné a subjektívne

prieťahy. V tejto súvislosti poukazuje na zápisnicu z pojednávania z 25. februára 2015,

ktoré bolo odročené na 19. október 2015 z dôvodu, že okresnému súdu nebol

predložený žiadaný vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru Veľký Krtíš

ČVS: ORP-251/OSV-VK-2010 (ďalej len „vyšetrovací spis“). Sťažovateľ je toho názoru, že

uvedené sa nezakladá na pravde, pretože zo spisu je zrejmé, že predmetný vyšetrovací spis

bol okresnému súdu doručený 23. februára 2015. Podľa sťažovateľa ak vo veci konajúca

sudkyňa nemala o tejto skutočnosti informáciu, ide o zásadné porušenie jej povinnosti.

Zastáva názor, že sudkyňa účelovo uviedla túto nepravdivú informáciu v snahe spôsobiť

prieťahy v konaní.

V doplnení sťažnosti doručenej ústavnému súdu 23. októbra 2015 sťažovateľ opäť

poukazuje na postup vo veci konajúcej sudkyne na pojednávaní 25. februára 2015. Ako

prílohu k doplneniu sťažnosti zároveň priložil aj sprievodný list Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Veľký Krtíš, z ktorého je zrejmé, že vyšetrovací spis bol okresnému súdu

doručený 23. februára 2015. Zároveň uvádza, že aj na pojednávaní 19. októbra došlo

k subjektívnym prieťahom, keďže vo veci konajúca sudkyňa konštatovala, že okresnému

súdu nebol zapožičaný spis Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. napriek tomu,

že táto sudkyňa mala čas na jeho zabezpečenie od posledného pojednávania takmer osem

mesiacov. V závere sťažovateľ uvádza, že zvažuje možnosť obrátiť sa na Európsky súd pre

ľudské práva, keďže na Slovensku nie je možné dovolať sa spravodlivosti.

Dňa 22. marca 2016 sťažovateľ doručil ústavnému súdu prípisy okresného súdu

č. Spr. 2021/2015 z 27. februára 2015 a č. Spr. 2262/2015 z 23. novembra 2015, ktorými ho

okresný súd upovedomil o spôsobe vybavenia jeho sťažností na prieťahy v napadnutom

konaní a zároveň opätovne doručil ústavnému súdu aj kópiu sprievodného listu Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Veľký Krtíš. Z prípisu okresného súdu č. Spr. 2021/2015

z 27. februára 2015 vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v napadnutom konaní

z 29. januára 2015 bola vyhodnotená ako nedôvodná. Z prípisu okresného súdu

č. Spr. 2262/2015 z 23. novembra 2015 už vyplýva, že jeho ďalšia sťažnosť na prieťahy

v napadnutom konaní, ktorú okresnému súdu doručil 23. októbra 2015, bola v časti

týkajúcej sa obdobia do 25. marca 2015 vyhodnotená ako opakovaná sťažnosť a v časti po

25. marci 2015 už ako čiastočne dôvodná. Podľa predsedníčky okresného súdu napadnuté

konanie v šetrenom období, teda po 25. marci 2015, „vykazuje znaky prieťahov, keď súd po

pojednávaní dňa 25. 02. 2015 bezodkladne nepožiadal o zapožičanie spisu sp. zn.

z Okresného súdu Veľký Krtíš, ale tak učinil až dňa 18. 09. 2015“. Podľa

predsedníčky okresný súd nekonal v tomto období efektívne na účely zabezpečenia dodania

uvedeného spisu. Zároveň predsedníčka okresného súdu uviedla, že uvedené bolo vytknuté

sudcovi a vyššiemu súdnemu úradníkovi a predmetná vec bola prevedená do režimu

sledovania vecí predsedom súdu na účely zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní.

Ústavný súd prípisom z 20. mája 2016 vyzval okresný súd na vyjadrenie k sťažnosti

a zároveň ho požiadal o zapožičanie súdneho spisu sp. zn. .

Dňa 23. júna 2016 bolo z okresného súdu doručené ústavnému súdu žiadané

vyjadrenie, ktorého súčasťou bola aj chronológia úkonov, ktoré boli v napadnutom konaní

vykonané. Spis okresného súdu sp. zn. zapožičaný nebol z dôvodu, že

v napadnutom konaní bolo 30. mája 2016 doručené odvolanie proti rozsudku okresného

súdu vydanému vo veci samej a spis bude potrebné predložiť na konanie o odvolaní

krajskému súdu.

Chronológia úkonov okresného súdu v napadnutom konaní k 3. júnu 2016:

„- návrh bol súdu doručený dňa 29. 3. 2011

- dňa 21. 4. 2011 bolo vydané uznesenie č. k. -67 podľa ustanovenia

, v zmysle ktorého súd vyzval odporcu, aby sa k návrhu navrhovateľa

(sťažovateľa, pozn.) písomne vyjadril

- dňa 10. 5. 2011 doručil navrhovateľ súdu písomný návrh na doplnenie dokazovania

- dňa 27. 5. 2011 odporca súdu doručil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu

6

- dňa 15. 6. 2011 doručil navrhovateľ súdu ďalší písomný návrh na doplnenie

dokazovania

- súd dňa 17. 10. 2011 v zmysle písomných návrhov navrhovateľa za účelom

vykonania navrhnutého dokazovania vo veci požiadal navrhovateľom označené správne

subjekty o doručenie listinných dôkazov. Zároveň súd požiadal Okresné riaditeľstvo PZ

Veľký Krtíš, odd. skráteného vyšetrovania PZ o zapožičanie vyšetrovacieho spisu

ČVS: ORP-2884/2-OSV-VK-2008, ČVS: ORP-251/OSV-VK-2010

- dňa 11. 11. 2011 bol súdu zapožičaný iba prepis vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-

251/OSV-VK-2010 Okresného riaditeľstva PZ Veľký Krtíš, odd. skráteného vyšetrovania

- súd dňa 15. 12. 2011 vyzval navrhovateľa na špecifikáciu listín v zmysle písomného

oznámenia GP SR, ktorú súd požiadal o doloženie navrhovateľom požadovaných listinných

dôkazov, ktoré podľa vyjadrenia GP SR neboli navrhovateľom dostatočne presne

špecifikované

- dňa 9. 1. 2012 navrhovateľ doručil súdu podanie, v ktorom označil ním požadované

listinné dôkazy, ktoré mal súd vyžiadať od GP SR

- dňa 16. 1. 2012 z dôvodu doručenej písomnej žiadosti z PZ súd vrátil Okresnému

riaditeľstvu PZ Veľký Krtíš, odd. skráteného vyšetrovania PZ zapožičaný prepis

vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-251/OSV-VK-2010 s tým, že predmetný spis opäť súd žiada

zapožičať, po jeho vrátení z príslušnej prokuratúry

- dňa 13. 1. 2012 boli súdom vyžiadané listinné dôkazy z GP SR v zmysle písomného

podania navrhovateľa doručeného súdu dňa 9. 1. 2012

- dňa 24. 1. 2012 navrhovateľ súdu doručil ďalšie listinné dôkazy

- dňa 30. 1. 2012 GP SR doručila súdu listinné dôkazy požadované navrhovateľom

v zmysle jeho písomného návrhu na doplnenie dokazovania

- súd dňa 10. 2. 2012 vo veci určil termín pojednávania na deň 25. 6. 2012, zároveň

bol súdom opäť vyžiadaný spis z Okresného riaditeľstva PZ Veľký Krtíš, odd. skráteného

vyšetrovania PZ ČVS: ORP-251/OSV-VK-2010, ktorý bol pôvodne vedený pod číslom

ČVS: ORP-2884/2-OSV-VK-2008

- dňa 5. 6. 2012 bola súdu zapožičaná z Okresného riaditeľstva PZ Veľký Krtíš, odd.

skráteného vyšetrovania PZ len fotokópia prepisu vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-

251/OSV-VK-2010, nakoľko originál spisu bol zapožičaný Okresnej prokuratúre vo Veľkom

Krtíši, ktorá ho doručovala nadriadenej prokuratúre

- na pojednávaní konanom dňa 25. 6. 2012 bola pripustená zmena pôvodného petitu

návrhu, na pojednávaní súd vypočul účastníkov konania, pojednávanie bolo odročené

na termín 19. 11. 2012

- na pojednávaní konanom dňa 19. 11. 2012 súd po doplnení dokazovania vyhlásil

rozsudok, ktorým návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol

- dňa 10. 1. 2013 navrhovateľ podal voči rozsudku súdu prvého stupňa opravný

prostriedok

- dňa 28. 1. 2013 bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku

za odvolanie a odporca bol súdom vyzvaný, aby sa vyjadril k podanému odvolaniu

navrhovateľa

- dňa 26. 2. 2013 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie

o riadnom opravnom prostriedku podaného navrhovateľom voči rozsudku súdu prvého

stupňa

- rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený KS v Bratislave uznesením č. k.

-262 zo dňa 17. 6. 2014, spis bol súdu prvého stupňa doručený dňa

17. 7. 2014

- uznesenie KS Bratislava bolo doručované účastníkom konania v zmysle úpravy

zo dňa 21. 7. 2014

- dňa 5. 9. 2014 som vo veci určila termín pojednávania na deň 1. 4. 2015

- dňa 8. 10. 2014 odporca súdu doručil návrh na zloženie preddavku na trovy

konania

- dňa 9. 10. 2014 bol navrhovateľ súdom vyzvaný vzhľadom na doručený návrh

odporcu, aby súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy doručil tlačivo za účelom

preukázania majetkových pomerov navrhovateľa

- dňa 29. 10. 2014 navrhovateľ doručil súdu vyplnené tlačivo o majetkových

pomeroch

- súd uznesením č. k. -295 zo dňa 4. 12. 2014 návrh odporcu

na uloženie povinnosti navrhovateľovi zložiť preddavok na trovy dokazovania doručený

súdu dňa 8. 10. 2014 zamietol

8

- dňa 9. 2. 2015 súd na žiadosť navrhovateľa preložil termín pojednávania určený

na deň 1. 4. 2015 na termín 25. 2. 2015. Súd zároveň požiadal Okresné riaditeľstvo

PZ Veľký Krtíš, odd. skráteného vyšetrovania PZ o doručenie originálu vyšetrovacieho

spisu ČVS: ORP-251/OSV-VK-2010 /č. 1. 297/

- vo veci sa dňa 25. 2. 2015 uskutočnilo pojednávanie od 9.30 hod do 10.25 hod.,

ktoré však bolo následne odročené, nakoľko súdu originál vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-

251/OSV-VK-2010 z Okresného riaditeľstva PZ Veľký Krtíš, odd. skráteného vyšetrovania

PZ zapožičaný do vyvolania veci nebol. Súd pojednávanie odročil na deň 19. 10. 2015

s tým, že opäť bude žiadaný predmetný vyšetrovací spis, ako aj spis sp. zn.

z Okresného súdu Veľký Krtíš

- originál vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-251/OSV-VK-2010 z Okresného

riaditeľstva PZ Veľký Krtíš, odd. skráteného vyšetrovania PZ bol súdu doručený do spisovej

kancelárie dňa 25. 2. 2015 až o 14.50 hod. dozornou úradníčkou súdu

- pojednávanie konané dňa 25. 2. 2015 bolo realizované, následne bol vo veci určený

termín pojednávania na deň 19. 10. 2015, s tým, že si súd túto časovú rezervu ponechal,

nakoľko do vyvolania veci dňa 25. 2. 2015 súd nemal vedomosť o tom, že mu bol zapožičaný

originál vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-251/OSV-VK-2010 z Okresného riaditeľstva

PZ Veľký Krtíš, nakoľko až o 14:50 hod. bolo sudkyni oznámené, že spis bol zapožičaný,

účastníci konania vzali termín pojednávania na vedomie a súd skorší termín už vo veci

nemohol určiť vzhľadom na vysoký počet vecí v oddelení 10 C, v zmysle uznesenia

vyhláseného na pojednávaní konanom dňa 25. 2. 2015, súd doplnil dokazovanie na návrh

navrhovateľa a vyžiadal si spis z OS Veľký Krtíš sp. zn.

- pred termínom pojednávania bolo súdom OS Veľký Krtíš písomne oznámené,

že žiadaný spis sp. zn. konajúcemu súdu nemôže byť zapožičaný z dôvodu,

že bol dňa 8. 6. 2015 spis predložený KS Banská Bystrica z dôvodu podania riadneho

opravného prostriedku navrhovateľom a spis do dňa vyhotovenia odpovede nebol vrátený

- na pojednávaní konanom dňa 19. 10. 2015 súd oznámil účastníkom konania, že sa

mu nepodarilo zabezpečiť spis sp. zn. , navrhovateľ na jeho pripojení trval

a zároveň žiadal doplniť dokazovanie, súd teda pojednávanie odročil na termín 16. 3. 2016,

ktorý účastníci konania ako aj právni zástupcovia účastníkov konania vzali na vedomie

- prípisom zo dňa 15. 02. 2016 súd požiadal o súčinnosť

a požiadal ho o oznámenie dátumu, ku ktorému bol s ním skončený pracovný pomer

zamestnávateľom... v lehote 5 dní od dňa doručenia; doručil súdu

odpoveď elektronicky prostredníctvom emailu dňa 10. 03. 2016

- dňa 17. 02. 2016, pred termínom pojednávania nariadeného na deň 16. 03. 2016

súd požiadal o zapožičanie spisu OS Veľký Krtíš sp. zn.

- OS Veľký Krtíš elektronicky, prostredníctvom emailu, dňa 18. 02. 2016 konajúcemu

súdu oznámil, že spis sp. zn. nemôže byť zapožičaný z dôvodu, že spis sa

nachádza z dôvodu podaného odvolania na KS Banská Bystrica

- na pojednávaní konanom dňa 16. 03. 2016 súd oznámil účastníkom konania, že sa

mu podarilo zabezpečiť spis OS Veľký Krtíš sp. zn. , konštatoval, že súdu bol

doručený originál vyšetrovacieho spisu v zmysle písomného podania OR PZ Veľký Krtíš

a oboznámil účastníkov s obsahom oznámenia p. Navrhovateľ na pojednávaní

navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním hodnoverného listinného dôkazu od spoločnosti

o tom, kedy bol ukončený pracovný pomer s

, ktorý súd uznesením zamietol. Súd poučil účastníkov v zmysle

s tým, že účastníci konania nemali žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Následne boli prednesené záverečné reči, súd vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené

a vyhlásil rozsudok, ktorým návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Rozsudok bol

vyhlásený, odôvodnený a bolo dané poučenie o opravnom prostriedku.

- písomné vyhotovenie rozsudku bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa

dňa 13. 05. 2016 a odporcovi dňa 05. 05. 2016

- dňa 08. 04. 2016 súd vrátil zapožičaný spis OS Veľký Krtíš vedený

na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. Krajskému súdu v Banskej

Bystrici

- dňa 30. 05. 2016 bolo súdu doručené odvolanie navrhovateľa proti rozsudku,

ktorým žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie, respektíve rozsudok zmenil a navrhovateľovi priznal nárok v plnej výške

- prípisom zo dňa 03. 06. 2016 bol odporca súdom vyzvaný, aby sa vyjadril

k podanému odvolaniu a navrhovateľovi bol vyrubený súdny poplatok za podané odvolanie.

10

Po doručení vyjadrenia odporcu k odvolaniu bude spis predložený Krajskému súdu

v Bratislave na rozhodnutie o predmetnom odvolaní.“

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní z tohto prípisu okresného súdu vychádzal.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní uznesením odmietnuť bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sťažnosť je zjavne neopodstatnená

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o namietanom porušení

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“,

ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (,

).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (, ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní,

12

ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil

na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Predmetom napadnutého konania okresného súdu je rozhodovanie o žalobe

sťažovateľa, ktorou sa domáha náhrady škody s príslušenstvom voči v návrhu označenému

odporcovi z dôvodu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu policajného

orgánu v skrátenom vyšetrovaní vo veci trestného oznámenia sťažovateľa z 2. decembra

2008 podľa a Konanie na okresnom súde

vo veci sťažovateľa začalo 29. marca 2011 doručením návrhu. Okresný súd následne

21. apríla 2011 vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu sťažovateľa (odporca doručil

písomné vyjadrenie okresnému súdu 27. mája 2011, pozn.). Sťažovateľ 10. mája 2011

a 15. júna 2011 doručil okresnému súdu návrh na doplnenie dokazovania. Okresný súd

v nasledujúcom období vykonával procesné úkony súvisiace so zabezpečením a vykonaním

dôkazov. Dňa 10. februára 2012 okresný súd určil termín pojednávania na 25. jún 2012. Na

pojednávaní 25. júna 2012 okresný súd rozhodol o pripustení zmeny petitu návrhu

a po vypočutí účastníkov konania odročil pojednávanie na 19. november 2012. Okresný súd

na pojednávaní 19. novembra 2012 po doplnení dokazovania vyhlásil rozsudok, ktorým

návrh sťažovateľa v celom rozsahu zamietol. Sťažovateľ 10. januára 2013 podal proti

rozsudku okresného súdu odvolanie. Po zaplatení súdneho poplatku sťažovateľom a po

doručení vyjadrenia zo strany odporcu okresný súd 26. februára 2013 predložil spis

krajskému súdu na rozhodnutie.

Z chronológie úkonov okresného súdu vyplýva, že krajský súd o podanom odvolaní

rozhodol 17. júna 2014 tak, že zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na nové

konanie a rozhodnutie. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uložil okresnému súdu, aby

skutkovo ustálil existenciu, resp. neexistenciu nesprávneho úradného postupu orgánov

činných v trestnom konaní, preskúmal, či prieťahy spôsobili škodu uplatnenú návrhom na

začatie konania, a svoje právne zhodnotenie argumentačne zdôvodnil tak, aby rozhodnutie

okresného súdu bolo zákonné a presvedčivé.

Spis bol okresnému súdu vrátený 17. júla 2014 a následne okresný súd doručoval

uznesenie krajského súdu. Od vrátenia veci okresný súd vo veci vykonal tri pojednávania

(25. február 2015, 19. október 2015 a 16. marec 2016, pozn.). Medzitým okresný súd

4. decembra 2014 rozhodol o návrhu odporcu na zloženie preddavku na trovy konania

z 8. októbra 2014 tak, že ho zamietol, a zároveň vykonával procesné úkony súvisiace

so zabezpečovaním originálu vyšetrovacieho spisu a spisu Okresného súdu Veľký Krtíš

sp. zn. (ďalej len „spis Okresného súdu Veľký Krtíš“).

Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že okresný súd po vrátení veci z krajského

súdu žiadal 9. februára 2015 originál vyšetrovacieho spisu. Tento bol následne do spisovej

kancelárie okresného súdu doručený 25. februára 2015 o 14.50 h dozornou úradníčkou.

Keďže pojednávanie prebehlo v ranných hodinách 25. februára 2015, zákonná sudkyňa do

vyvolania veci nemala vedomosť o tom, že spis bol okresnému súdu už zapožičaný.

Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení tiež uviedla, že skorší termín pojednávania než aký

bol určený (19. október 2015, pozn.), určiť nemohla vzhľadom na vysoký počet vecí

v oddelení „10C“.

Po pojednávaní 25. februára 2015 si okresný súd vyžiadal aj spis Okresného súdu

Veľký Krtíš. Vo vzťahu k tomuto spisu bolo okresnému súdu oznámené, že tento

zapožičaný byť nemôže, pretože 8. júna 2015 bol predložený Krajskému súdu v Banskej

Bystrici z dôvodu podaného riadneho opravného prostriedku sťažovateľom. Keďže na

pojednávaní 19. októbra 2015 sťažovateľ na pripojení spisu Okresného súdu Veľký Krtíš

trval a žiadal doplniť aj dokazovanie, okresný súd odročil pojednávanie na 16. marec 2016.

Následne okresný súd 17. februára 2016 opätovne požiadal o zapožičanie spisu Okresného

súdu Veľký Krtíš.

Na pojednávaní 16. marca 2016 okresný súd po oboznámení sa s vecou a vykonanom

dokazovaní vyhlásil rozsudok, ktorým návrh sťažovateľa v celom rozsahu zamietol.

Rozsudok okresného súdu zo 16. marca 2016 bol právnemu zástupcovi sťažovateľa

doručený 13. mája 2016 a 30. mája 2016 sťažovateľ doručil proti tomuto rozsudku

odvolanie. Dňa 3. júna 2016 bol odporca vyzvaný, aby sa vyjadril k podanému odvolaniu,

14

a sťažovateľ, aby zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie. Ústavný súd ďalej zistil, že

odporca svoje vyjadrenie k podanému odvolaniu doručil okresnému súdu 24. júna 2016.

Dňa 30. júna 2016 okresný súd zrušil uznesenie o uložení súdneho poplatku za podané

odvolanie, ktoré následne spolu s vyjadrením odporcu k podanému odvolaniu zaslal

sťažovateľovi. Spis okresného súdu bude v najbližších dňoch predložený krajskému súdu

na rozhodnutie o podanom odvolaní.

Z uvedeného vyplýva, že napadnuté konanie na okresnom súde trvalo takmer 3 roky

a 7 mesiacov, pretože v období od 26. februára 2013 približne do 16. júla 2014 (17. júla

2014 bol spis vrátený okresnému súdu, pozn.) sa spis okresného súdu nachádzal

na krajskom súde, ktorý rozhodoval o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu

z 19. novembra 2012. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že pri posudzovaní, či došlo

zo strany okresného súdu k prieťahom v napadnutom konaní, obdobie, keď sa spis

okresného súdu nachádzal na krajskom súde (čo predstavuje rok a približne päť mesiacov),

nemožno pripísať na vrub okresnému súdu.

Z prílohy, ktorú sťažovateľ doručil ústavnému súdu, je zrejmé, že vyšetrovací spis

bol okresnému súdu doručený už 23. februára 2015. Podľa názoru ústavného súdu vo veci

konajúca sudkyňa, prípadne ňou poverený zamestnanec, mala už pred pojednávaním

25. februára 2015 overiť, či tento vyšetrovací spis bol okresnému súdu doručený. Efektívny

nebol postup konajúcej sudkyne ani pokiaľ ide o zapožičanie spisu Okresného súdu Veľký

Krtíš, čo konštatovala aj samotná predsedníčka okresného súdu na podklade sťažovateľom

podanej sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní. Je zrejmé, že využitie tohto právneho

prostriedku (sťažnosť na prieťahy v konaní, pozn.), keďže vec sp. zn. bola

následne prevedená do režimu sledovania vecí predsedom súdu na účely zabránenia vzniku

ďalších prieťahov v konaní a napokon 16. marca 2016 došlo aj k rozhodnutiu vo veci samej,

sa prejavilo v posudzovanej veci účinným spôsobom, t. j. viedlo k zefektívneniu postupu

okresného súdu v napadnutom konaní, a zároveň splnilo aj účel stanovený v § 64 ods. 1

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, ktorým je odstránenie zistených nedostatkov.

V nadväznosti na judikatúru ústavného súdu [podľa ktorej nie každý prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (, )] a z prehľadu procesných úkonov okresného

súdu možno vyvodiť záver, že napriek tomu, že na doterajšiu dĺžku napadnutého konania

mala vplyv aj vo veci konajúca sudkyňa okresného súdu, zistené nedostatky v napadnutom

konaní s prihliadnutím na všetky okolnosti tohto konania okresného súdu nepredstavujú

podľa názoru ústavného súdu takú intenzitu, že by im bolo možné pripísať ústavný rozmer,

na základe ktorého by ústavný súd potom mohol vysloviť, že postupom okresného súdu

v označenom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie porušil základné

právo sťažovateľa zaručené v , resp. právo zaručené v

dohovoru.

Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny,

ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. Preto ak ústavný súd zistí,

že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , návrh odmietne

ako zjavne neopodstatnený (, , , ,

).

Vzhľadom na už uvedené a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

poznamenať, že po prípadnom vrátení veci na ďalšie konanie okresnému súdu nič nebráni

sťažovateľovi, aby v prípade, ak by okresný súd bol v napadnutom konaní nečinný alebo by

konal neefektívne, v ďalšom priebehu napadnutého konania opätovne podal sťažnosť

ústavnému súdu pre porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

16

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

uvedenými v petite jeho sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2016