Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 261/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa

Tkáčika o sťažnosti a , obaja

, zastúpených advokátom JUDr. Petrom Škultétym, advokátska kancelária,

Heydukova 2139/3, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a spoločne a nerozdielne

finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd

Piešťany p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť a

trovy konania v sume 384,38 (slovom tristoosemdesiatštyri eur a tridsaťosem

centov) na účet advokáta JUDr. Petra Škultétyho, advokátska kancelária,

Heydukova 2139/3, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -15 z 3. mája 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

a , obaja (ďalej len „sťažovatelia“),

ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

Následne ústavný súd 24. mája 2016 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 24. júna 2016. V jeho

prílohe sa nachádzalo vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou úkonov

okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné

skutočnosti:

„29.04.2011 podaná žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

prikázaním veci za náhradu...

09.02.2012 Žiadosť žalobcov o konanie vo veci,

24.05.2012 späťvzatie voči žalovanému v 1. rade,

29.06.2012 výzva žalobcov, aby oznámili súdu cenu poplatkového úkonu,

12.07.2012 odpoveď žalobcov,

20.07.2012 uznesenie o zastavení konania voči žalovanému v I. rade, právoplatné

28.08.2012,

06.09.2012 uznesenie o pripustení zmeny návrhu, právoplatné 02.10.2012,

01.10.2012 stanovisko žalovaného k žalobe, doručované žalobcom na základe

pokynu vsú zo dňa 11.07.2013,

31.07.2013 vyjadrenie žalobcov k stanovisku žalovaného,

11.01.2013 zákonná sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň

05.02.2014. na ktorom došlo k prejednaniu veci a pojednávanie bolo odročené na neurčito

za účelom úpravy petitu žaloby,

13.02.2014 oznámenie žalobcov, že nebudú petit opravovať a žiadajú ustanoviť

v konaní znalca z odboru stavebníctvo, aby sa vyjadril k otázke reálneho rozdelenia

nehnuteľností a k výške spoluvlastníckych podielov a k hodnote nehnuteľností,

03.03.2014 uznesenie o ustanovení znalca ...

07.07.2014 doručený znalecký posudok č. 41/2014,

09.09.2014 uznesenie o priznaní znalečného, právoplatné 11.10.2014,

10.10.2014 vyjadrenie žalobcov k znaleckému posudku,

24.11.2014 uznesenie o uložení povinnosti účastníkom zložiť preddavok na znalecké

dokazovanie a o uložení povinnosti znalcovi vypracovať dodatok k znaleckému posudku...

22.05.2015 doručený doplnený znalecký posudok č. 18/2015,

18.06.2015 vyjadrenie žalobcov k ,

17.10.2015 vyjadrenie PZ odporcu k ,

02.07.2015 uznesenie o priznaní znalečného, právoplatné 30.07.2015,

19.10.2015 žiadosť žalobcov o urýchlené konanie vo veci,

11.11.2015 uznesenie o pripustení zmeny návrhu, právoplatné 08.12.2015,

11.11.2015 uznesenie, ktorým boli žalobcovia vyzvaní na doplatenie súdneho

poplatku vo výške 64,50 eur,

30.11.2015 zaplatený doplatok v sume 64,50 eur,

Sudkyňa po naštudovaní veci vytýčila pojednávanie na termín 13.09.2016...“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,

ktorý mu bol zapožičaný, zistil aj ústavný súd.

Predsedníčka okresného súdu k veci uviedla, že „k prieťahom zo strany súdu

v predmetnom konaní došlo z dôvodu nedostatočnej personálnej obsadenosti súdu, ktorý

od znovuobnovenia v roku 2008 mal len 7 sudcov, hoci s ohľadom na veľkosť obvodu mal

mať minimálne 15 sudcov...

Čo sa týka skutkovej opravnej zložitosti sporu tak predmetom konania je zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré veci nepredstavujú samé osebe skutkovo

a právne zložité veci, aj keď sú vo väčšine prípadov spojené so znaleckým dokazovaním.

K dlhším časovým odstupom medzi niektorými úkonmi súdu prišlo z dôvodu

zaťaženosti, teda veľkého množstva spisov na Okresnom súde Piešťany na civilnom úseku,

Čo neumožňuje vo všetkých pridelených veciach sudcovi, resp. poverenému vyššiemu

súdnemu úradníkovi vo veciach konať v kratších časových intervaloch.“.

Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas

s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právny zástupca sťažovateľov v stanovisku doručenom ústavnému súdu 9. augusta

2016 súhlasil s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným

súdom.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý súdu prikazuje, aby postupoval v konaní tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzal zbytočným prieťahom,

konal hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb,

ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo

rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom sú sťažovatelia

v procesnej pozícii navrhovateľov „o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva“, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej

agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od právnej náročnosti

prerokovávanej veci. Tú napokon ani netvrdila predsedníčka okresného súdu.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia neprispeli k doterajšej dĺžke napadnutého

konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľov, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

konštatuje, že konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi.

V postupe okresného súdu ústavný súd identifikoval viaceré obdobia zbytočných

prieťahov. Okresný súd bol nečinný vyše 14 mesiacov od podania návrhu a prvý úkon,

ktorý vo veci žaloby sťažovateľov realizoval, bola jednoduchá výzva sťažovateľom, aby

oznámili cenu nehnuteľnosti, ktorá sa má vyporiadať pre účely stanovenia súdneho

poplatku. Následne súd realizoval jednoduché úkony zaslanie žaloby protistrane a reagoval

na čiastočné späťvzatie návrhu sťažovateľov uznesením z 20. júla 2012. K prvému

pojednávaniu vo veci došlo až 5. februára 2014, teda po necelých troch rokoch od doručenia

návrhu súdu. Takýto postup okresného súdu, ktorému pripráva pojednávania trvala takmer

3 roky bez toho, aby mu bránila akákoľvek prekážka v jeho postupe, ústavný súd hodnotí

ako neakceptovateľný, zdĺhavý a neefektívny v dôsledku čoho konštatuje, že okresný súd

v tejto fáze konania sa dopustil v súhrne takmer trojročného prieťahu. Ani v ďalšom období

sa okresný súd nevyhol pasivite, keď od času, kedy disponoval vyjadreniami strán

k znaleckému posudku, t. j. od 17. októbra 2014, vlastne len preposielal podania strán,

reagoval jednoduchým uznesením na podanie sťažovateľov, ktorým sa domáhali zmeny

petitu a vyzval sťažovateľov na doplatok súdneho poplatku. Ústavný súd preto konštatuje,

že postup okresného súdu v napadnutom konaní je ako celok poznačený neefektívnou

činnosťou a pasivitou, ktorá v konečnom dôsledku spôsobila zbytočné prieťahy.

Skutočnosť, že okresný súd v napadnutom konaní, ktoré v čase rozhodnutia ústavného súdu

o tejto sťažnosti trvalo viac ako 5 rokov, realizoval len jedno pojednávanie 5. februára 2014,

je dostatočným dôvodom na to, aby ústavný súd bez ďalšieho skúmania konštatoval

porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť,

ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže

zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , ).

Vychádzajúc z uvedených zistení ústavný súd dospel k záveru, že doterajším

postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

nálezu.

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného

súdu o sťažnosti sťažovateľov právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

4 000 €, ktoré odôvodnili dlhotrvajúcim stavom právnej neistoty, ktorým je ohrozený

technický stav nehnuteľnosti z dôvodu nezhôd medzi účastníkmi napadnutého konania

v otázke vhodného zaobchádzania s nehnuteľnosťami ako predmetom ich sporu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

neodôvodnenú nečinnosť a nesústredenú činnosť v trvaní približne troch rokov, berúc

do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľov a všetky okolnosti

daného prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 497,52 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2015

v sume 858 €. Ústavný súd priznal sťažovateľom ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 (príprava

a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) po 143 €. Vzhľadom na to, že právny

zástupca zastupoval dve osoby, v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej

odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Vychádzajúc z uvedeného hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje 71,50 €. Ďalej

má právny zástupca sťažovateľov nárok aj na náhradu režijného paušálu 8,58 € za jeden

úkon podľa vyhlášky. Pokiaľ ide o stanovisko sťažovateľov k vyjadreniu okresného súdu

doručené 8. augusta 2016, ústavný súd za tento úkon právnej služby náhradu trov

sťažovateľom nepriznal, keďže stanovisko neobsahovalo nové skutočnosti ani

argumentáciu. Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa

odmena a náhrady zvyšujú za jeden úkon právnej služby podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň

z pridanej hodnoty v sume 16,02 €. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal

sťažovateľom, spolu takto predstavuje 384,38 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľov ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2016