Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 596/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou ,

a sťažnosť , , zastúpenej advokátkou

, , vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a základného práva vlastniť majetok podľa

, ako aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva pokojne

užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosti a o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a základného práva vlastniť

majetok podľa (ďalej len „“), ako aj práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva pokojne užívať svoj

majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Martin

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Ústavnému súdu bola 10. júna 2010 zároveň doručená po formálnej aj obsahovej

stránke takmer celkom identická sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorej bola pridelená sp. zn. a ktorou sťažovateľka namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ods.

2 a základného práva vlastniť majetok podľa , ako aj práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva

pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu taktiež postupom

Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu) (sťažnosti bola pridelená

sp. zn. ).

3. Ústavný súd uznesením č. k. PLs. -7 z 29. júna 2016 v záujme

hospodárnosti konania spojil obe veci (sp. zn. a sp. zn. )

na spoločné konanie z dôvodu ich skutkovej súvislosti.

4. Sťažovateľ a sťažovateľka (ďalej aj „sťažovatelia“) v sťažnostiach okrem iného

uviedli, že zomrela p. . Nebohá poručiteľka zomrela

2

slobodná a bezdetná, pričom zanechala pre prípad svojej smrti závet z 8. novembra 2010,

ktorým za dedičov všetkého svojho majetku určila dvoch závetných dedičov rovným

dielom, ktorými boli obaja sťažovatelia, t. j. a

.

Sťažovatelia v sťažnostiach ďalej uviedli:

„Okresný súd Martin z úradnej povinnosti začal po nebohej poručiteľke dedičské

konanie pod sp. zn. , pričom vec do dnešného dňa nebola právoplatne

ukončená a rozhodnutá. Vo veci boli doteraz zrealizované tri pojednávania v dňoch

11.11.2013, 13.05.2014 a 16.12.2015. ...

Podľa právneho názoru sťažovateľa (sťažovateľky) základnou povinnosťou súdu je

zabezpečiť v konaní taký procesný postup, ktorý čo najskôr vedie k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov konania a k vydaniu rozhodnutia vo veci. Táto povinnosť všeobecnému

súdu vyplýva z ust. , podľa ktorého v konaní postupuje

súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla

a účinná. Podľa ust. len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá. Podľa ust. predseda senátu alebo

samosudca robí vhodné opatrenia, aby zabezpečil splnenie účelu pojednávania a úspešné

vykonanie dôkazov. Podľa ust.

prejednanie dedičstva je skončené vydaním osvedčenia o dedičstve za podmienok

uvedených v § 175zca. V dedičskej veci sp. zn. Okresný súd Martin podľa

presvedčenia sťažovateľa (sťažovateľky) postupuje v rozpore s vyššie uvedenými zákonnými

ustanoveniami.

Prvé pojednávanie v dedičskej veci bolo určené na 11.11.2013. Pred pojednávaním

v rozpore s ust. nebol vykonaný súpis aktív a pasív

dedičstva, s ktorým mali účastníci dedičského konania právo byť oboznámení. Výsledkom

pojednávania bolo vydanie osvedčenia o dedičstve. Po oboznámení sa s rozsahom

uvedených aktív sťažovateľ (sťažovateľka) ako aj druhý dedič... požiadali okresný súd dňa

26.11.2013 o pokračovanie v konaní o dedičstve, pričom dedičia zhodne navrhli, aby

okresný súd rozhodol o celom majetku nebohej poručiteľky v jednom dedičskom rozhodnutí.

... Vo vydanom osvedčení absentovalo okrem nehnuteľného majetku aj iné majetkové právo

– reštitučný nárok... Okresný súd bol podľa právneho názoru sťažovateľa (sťažovateľky)

povinný riadnym spôsobom zistiť celý rozsah aktív dedičstva po nebohej poručiteľke.

Napriek tomu, že obaja závetní dedičia namietali neúplnosť zistených aktív dedičstva, na

ďalšom pojednávaní dňa 13.05.2014 potrebné podklady na riadne prejednanie veci

opätovne v súdnom spise absentovali... Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň

16.12.2015, t. j. po 19 mesiacoch nečinnosti okresného súdu... K rozhodnutiu veci opätovne

nedošlo...“

Postup okresného súdu sťažovatelia považujú za neštandardný a rozporný s právom

účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote,

keďže ani 37 mesiacov po smrti poručiteľky okresný súd nie je schopný vydať vo veci

riadne rozhodnutie. Sťažovatelia tvrdia, že ako účastníci základného dedičského konania

ako nesporového konania nemali nijakú reálnu možnosť po právnej stránke ovplyvniť

kvalitu vykonávaných úkonov zo strany okresného súdu a zároveň ich časové rozvrhnutie,

a zároveň vyjadrili nespokojnosť, že aj napriek tomu, že 11. novembra 2013 zaplatili

poplatok za prejednanie dedičstva, ani viac ako po 37 mesiacoch od úmrtia poručiteľky

nemôžu svojím majetkom disponovať a nemôžu ho pokojne užívať.

5. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia vo svojich sťažnostiach navrhli,

aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Martin v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn.:

porušil základné právo sťažovateľa (aj ,

pozn.)... na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Slovenskej

republiky a právo na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 a právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a základné právo vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 Slovenskej

republiky v spojení s právom pokojne užívať svoj majetok podľa článku 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4

2. Okresnému súdu Martin v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn.:

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby konal bez zbytočných prieťahov.

3. (aj , pozn.) priznáva Ústavný

súd SR primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6.000 EUR..., ktoré je Okresný súd

Martin povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. (aj , pozn.) Ústavný súd SR

priznáva právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia

vo výške 303,16 EUR..., ktoré je Okresný súd Martin povinný uhradiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu...“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd môže

pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej

pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

9. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,

aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

).

10. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

III.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj základného práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

11. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

6

vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. ), a preto ich namietané porušenie možno

posudzovať spoločne.

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte

mohlo trvať (napr. , , ).

13. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu vedeného pod

sp. zn. zistil pre rozhodnutie vo veci tieto rozhodujúce skutočnosti:

Na základe oznámenia o úmrtí nebohej (zomrelej )

doručeného okresnému súdu 2. mája 2013 sa začalo pred okresným súdom konanie

v dedičskej veci pod pridelenou sp. zn. . Okresný súd podľa § 38 ods. 1

platného a účinného do 30. júna 2016 (ďalej len ,,OSP“)

10. mája 2013 poveril notára , aby ako súdny komisár vykonal

potrebné úkony vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi . Poverený

súdny komisár vykonával úkony v dedičskej veci a na deň 13. jún 2016 nariadil termín

pojednávania vo veci. Sťažovateľka prevzala predvolanie na predmetné pojednávanie

28. mája 2016 a sťažovateľ 30. mája 2016.

Podaniami z 5. mája 2016 adresovanými okresnému súdu sťažovatelia namietali

prieťahy v napadnutom konaní.

Dňa 10. júna 2016 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa, ako aj

sťažnosť sťažovateľky, v ktorej sťažovatelia namietali aj porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. vyplýva, že 6. júla 2016 bolo vo veci

vydané osvedčenie o dedičstve, a keďže žiadny z účastníkov konania nežiadal

o pokračovanie v konaní o dedičstve, toto osvedčenie nadobudlo 22. júla 2016

právoplatnosť a účinky právoplatného uznesenia o dedičstve.

14. Ústavný súd po zhodnotení priebehu napadnutého konania konštatuje, že bolo

zdĺhavé a taktiež postihnuté nečinnosťou, no na druhej strane nesúhlasí s tvrdením

sťažovateľov, že ako účastníci dedičského konania nemali nijakú reálnu možnosť ovplyvniť

kvalitu vykonávaných úkonov zo strany okresného súdu, resp. súdneho komisára a zastáva

názor, že sťažovatelia mali k dispozícii právne prostriedky nápravy, len ich riadne a včas

neuplatnili.

15. V súvislosti s uvedeným ústavný súd poukazuje na to, že podľa

súd poverí notára, aby ako súdny komisár prerokoval dedičstvo, a v prípadoch, keď sú

splnené podmienky uvedené v § 175zca, vydal osvedčenie o dedičstve. Poverenie môže súd

dodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu komisárovi účinné, len čo

mu ich súd oznámil. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd môže notárovi odňať

poverenie. Podmienky, za ktorých súd môže odňať poverenie, sú obsiahnuté v .

16. Podľa súd môže odňať vec poverenému notárovi, ak napriek

predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potom

poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného notára podľa rozvrhu práce.

17. Návrh na odňatie veci notárovi ako súdnemu komisárovi možno považovať

za účinný prostriedok nápravy, pretože na základe tohto odňatia poverenia môže byť

poverený úkonmi súdneho komisára iný notár, ak doterajší notár spôsoboval v konaní

zbytočné prieťahy.

18. Ústavný súd poukazuje na to, že pokiaľ sťažovatelia neboli spokojní s priebehom

dedičského konania, resp. s vykonávaním úkonov zo strany povereného súdneho komisára,

mali možnosť navrhnúť súdu odňatie veci poverenému notárovi a vykonávaním úkonov

v tejto dedičskej veci poveriť iného notára ako súdneho komisára. Z obsahu predloženého

súdneho spisu ani zo sťažností a k nim pripojených príloh nevyplýva, že by sa sťažovatelia

v zmysle na okresnom súde odňatia poverenia konajúceho notára

dožadovali alebo že by sa podľa o notároch a notárskej

8

činnosti v znení neskorších predpisov sťažovali na jeho postup na Notárskej komore

Slovenskej republiky.

19. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia nepostupovali

v súlade s právnou zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým, t. j. tým,

ktorí sa o svoje veci starajú), vyjadrujúcou zodpovednosť účastníka konania za využitie

prostriedkov ochrany individuálnych hmotných, ako aj procesných práv.

20. Ústavný súd pri posudzovaní veci nemohol tiež prehliadnuť, že sťažovatelia

nevyčkali na uskutočnenie pojednávania nariadeného súdnou komisárkou, a 10. júna 2016

podali ústavnému súdu sťažnosť. Sťažnosť ústavnému súdu teda podali v čase, keď už mali

z doručeného predvolania, ktoré prevzali 28. a 30. mája 2016, vedomosť o pojednávaní

nariadenom súdnym komisárom na 13. jún 2016, na ktorom malo dôjsť k vyporiadaniu

dedičstva dohodou, avšak vzhľadom na neprítomnosť jedného z dedičov k tejto dohode

o vyporiadaní nebolo možné pristúpiť a pojednávanie muselo byť odročené na 6. júl 2016.

Na tomto následnom pojednávaní 6. júla 2016 k schváleniu dohody o vyporiadaní dedičstva

došlo vydaním osvedčenia o dedičstve, ktoré 22. júla 2016 nadobudlo účinky právoplatného

uznesenia o dedičstve. Poukazujúc na tieto okolnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľov

podanú ústavnému súdu vyhodnotil ako účelovú.

21. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti bola už právna neistota sťažovateľov odstránená, a teda

k porušovaniu označených práv už nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť odmietol pre

jej zjavnú neopodstatnenosť.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov na súdnu a inú

právnu ochranu podľa , ich základného práva vlastniť majetok

podľa , ich práva na spravodlivý proces podľa dohovoru

a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

22. Pokiaľ sťažovatelia v sťažnostiach namietali aj porušenie svojho základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa , ich základného práva

vlastniť majetok podľa , ich práva na spravodlivý proces podľa

ods. 1 dohovoru a ich práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 dodatkového

protokolu, ústavný súd konštatuje, že samotní sťažovatelia vo svojich sťažnostiach

neuviedli žiadnu argumentáciu v súvislosti s namietaným porušením týchto práv

označených len v petite ich sťažností, preto ústavný súd vyhodnotil ich sťažnosti aj v tejto

časti ako zjavne neopodstatnené.

23. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.

24. Keďže sťažnosti boli odmietnuté, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi

sťažovateľov na ochranu ústavnosti v nich uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2016

10