Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 339/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. septembra

2018 prerokoval návrhy , zastúpeného

advokátkou JUDr. Gabrielou Kľačanovou, A. Kmeťa 28, Martin, a

, zastúpenej advokátkou Mgr. Martinou

Chorváthovou, A. Kmeťa 28, Martin, na obnovu konania vo veci vedenej Ústavným súdom

Slovenskej republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Návrhy a na obnovu konania

vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 7. augusta

2018 doručený návrh (ďalej len

„navrhovateľ“), na obnovu konania vedeného ústavným súdom pod sp. zn.

. Následne 8. augusta 2018 bol ústavnému súdu doručený obsahovo

zhodný návrh (ďalej len

„navrhovateľka“, spolu ďalej len „navrhovatelia“), ktorým sa taktiež dožadovala obnovy

daného konania.

2. Po preskúmaní oboch návrhov ústavný súd zistil, že vychádzajú z obdobných

skutkových a právnych skutočností. Ústavný súd preto v záujme hospodárnosti konania

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s

uznesením č. k. PLs. -8 z 12. septembra 2018

spojil tieto návrhy na spoločné konanie.

3. Navrhovatelia sa svojimi návrhmi domáhali obnovy konania vedeného ústavným

súdom pod sp. zn. (ďalej len „označené konanie ústavného súdu“),

v ktorom vystupovali v procesnom postavení sťažovateľov domáhajúcich sa vyslovenia

porušenia ich základných práv podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„dedičské konanie“). Navrhovatelia preto navrhovali zrušiť uznesenie ústavného súdu

sp. zn. z 13. septembra 2016 (ďalej len „uznesenie z 13. septembra 2016“),

ktorým boli ich sťažnosti odmietnuté ako zjavne neopodstatnené, vec vrátiť ústavnému súdu

na ďalšie konanie a priznať im trovy právneho zastúpenia.

4. Navrhovatelia svoje návrhy zhodne odôvodňujú tým, že ako účastníci označeného

konania ústavného súdu boli nespokojní s výsledkom daného konania, preto podali

sťažnosti Európskemu súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), ktoré boli vedené pod

č. 44005/17 a č. 44023/17. Navrhovatelia v tejto súvislosti uviedli, že ESĽP o ich

sťažnostiach rozhodol rozhodnutím č. 44005/17 z 8. februára 2018 tak, že skonštatoval

porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru prameniace z neprimeranej dĺžky civilného konania.

5. Navrhovatelia sú toho názoru, že v prerokúvanej veci sú splnené podmienky na

obnovu označeného konania ústavného súdu aj napriek absencii výslovného príkazu

opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia v rozhodnutí ESĽP, pričom je v záujme

poskytnutia materiálnej ochrany práv navrhovateľov nevyhnutne potrebné, aby sa ústavný

súd opätovne dôkladne zaoberal pôvodnými sťažnostnými námietkami, ktoré neboli

v pôvodnom konaní preskúmané pred ústavným súdom z vecného hľadiska, aj

s prihliadnutím na okolnosť, že to je potrebné na dosiahnutie účelu obnovy konania.

6. Navrhovatelia považujú celkovú dĺžku dedičského konania sp. zn.

v rozsahu 3 rokov 2 mesiacov a 5 dní na jednom stupni konania za neprimeranú,

neadekvátnu a absolútne neprijateľnú najmä s poukazom na to, že poručiteľka zanechala

závet, okruh dedičov bol zrejmý od začiatku dedičského konania a povinnosťou notára ako

súdneho komisára bolo len ustáliť rozsah majetku patriaceho do dedičstva po nebohej

poručiteľke. Navrhovatelia sa nestotožňujú s právnym názorom, že mali žiadať

predsedníčku okresného súdu o zmenu notára ako súdneho komisára, keďže podľa vtedy

platnej a účinnej právnej úpravy súd mohol odňať vec poverenému notárovi výlučne vtedy,

ak tento spôsobil zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Navrhovatelia v tejto súvislosti

podotkli, že odňatie veci nie je súdnym rozhodnutím. Navrhovatelia zároveň uviedli, že

predsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní

skonštatovala, že vo veci sa koná a z jej strany nie je potrebné prijímať osobitné opatrenia

vo vzťahu k plynulosti konania. Navrhovatelia sú preto toho názoru, že vzhľadom na postoj

predsedníčky okresného súdu nebola sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní účinným

prostriedkom nápravy, ktorý by viedol k ukončeniu dedičského konania v primeranej lehote

alebo k odstránenia vzniknutých prieťahov v tomto konaní.

7. V záverečnej časti svojich návrhov navrhovatelia zhodne od ústavného súdu

požadovali, aby po prípadnom povolení obnovy konania ústavný súd vo veci samej

konštatoval porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru a aby im priznal úhradu trov právneho zastúpenia.

II.

8. Podľa proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný

prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na

uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne

Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu.

9.1 Podľa právoplatné rozhodnutie ústavného

súdu možno za podmienok ustanovených týmto zákonom napadnúť návrhom na obnovu

konania pred ústavným súdom, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie

zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná

(ďalej len ,,orgán medzinárodnej organizácie“), vznikne Slovenskej republike povinnosť

v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.

Ustanovenie § 24 písm. c) sa v tomto prípade nepoužije.

9.2 Podľa návrh na obnovu konania pred

ústavným súdom podľa musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na

začatie konania podľa § 20 ods. 1 a 2 obsahovať

a) označenie rozhodnutia ústavného súdu, proti ktorému smeruje,

b) označenie rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie, o ktoré sa opiera.

9.3 Podľa návrh na obnovu konania pred

ústavným súdom je oprávnený podať ten, kto bol vo veci uvedenej v odseku 1 účastníkom

konania pred ústavným súdom a v koho prospech orgán medzinárodnej organizácie

rozhodol.

9.4 Podľa návrh na obnovu konania pred

ústavným súdom možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa rozhodnutie orgánu

medzinárodnej organizácie stalo konečným, alebo od toho času, keď návrh na obnovu

konania pred ústavným súdom mohol byť uplatnený.

9.5 Podľa ak ústavný súd zistí, že z rozhodnutia

orgánu medzinárodnej organizácie nevyplýva povinnosť opätovného preskúmania

napadnutého rozhodnutia ústavného súdu, návrh na obnovu konania ako zjavne

neopodstatnený uznesením odmietne.

10. Ústavný súd už v minulosti judikoval, že ESĽP nemá právomoc nariadiť obnovu

konania pred ústavným súdom (resp. iným orgánom verejnej moci), jediným predpokladom

na záver o opodstatnenosti návrhu na obnovu konania je zistenie, že z rozhodnutia orgánu

medzinárodnej organizácie vyplýva povinnosť (pre Slovenskú republiku) preskúmania

napadnutého rozhodnutia ústavného súdu. Je na štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru,

aby zvolil potrebné opatrenia na to, aby sa už neporušovali ľudské práva a základné slobody

a aby sa ich porušenie napravilo (m. m. ).

11. Účelom obnovy konania pred ústavným súdom je zabrániť vzniku

medzinárodnoprávnej zodpovednosti Slovenskej republiky voči Rade Európy za nesplnenie

rozsudku ESĽP, ktorým tento orgán Rady Európy uložil Slovenskej republike povinnosť

v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.

Ak ESĽP Slovenskej republike takú povinnosť neuloží, Slovenská republika nemôže znášať

zodpovednosť za porušenie rozhodnutia ESĽP.

12. Ústavný súd pripomína, že rozhodnutia ESĽP sú rozmanité tak z hľadiska formy,

ako aj z hľadiska obsahu. Nie každé rozhodnutie ESĽP v konaní proti Slovenskej republike

zakladá povinnosť Slovenskej republiky v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať

už prijaté rozhodnutie ústavného súdu. Pre uplatnenie je rozhodujúca šírka

výkladu, ktorým sa vysvetlí význam pojmu „rozhodnutie orgánu medzinárodnej

organizácie“.

13. Ak ESĽP uloží Slovenskej republike povinnosť, ktorá je rozdielna od povinnosti

v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu, či

dokonca ak ESĽP vôbec neuloží Slovenskej republike nijakú povinnosť za porušenie

dohovoru alebo protokolu k dohovoru, podľa nevznikne ústavne relevantný

dôvod na uplatnenie výnimky z pravidla zákazu podania opravného prostriedku proti

rozhodnutiu ústavného súdu. Pri striktne doslovnom výklade možno uzavrieť,

že ak ústavný súd povolí obnovu konania pred ústavným súdom bez toho, aby ESĽP

výslovne uložil Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu

preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu, ústavný súd urobí také rozhodnutie

v nesúlade s .

14. Ústavný súd preto preskúmal rozhodnutie ESĽP č. 44005/17 z 8. februára 2018

a z jeho obsahu vyplýva, že ESĽP prijal vyhlásenie o priateľskom vysporiadaní medzi

navrhovateľmi a vládou Slovenskej republiky, v ktorom navrhovatelia súhlasili s tým, že sa

vzdávajú akýchkoľvek ďalších nárokov voči Slovenskej republike, pričom vláde Slovenskej

republiky vznikol záväzok zaplatiť navrhovateľom finančné sumy (ich výška bola uvedená

v pripojenej tabuľke) v stanovenom časovom horizonte. Európsky súd pre ľudské práva

zároveň konštatoval, že táto platba bude predstavovať konečné riešenie prípadov a námietky

uvedené v sťažnostiach navrhovateľov už neboli podrobené žiadnemu ďalšiemu prieskumu.

15. Ústavný súd preto konštatuje, že z predmetného rozhodnutia ESĽP nijako

nevplýva pre Slovenskú republiku povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu

preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.

16. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd návrhy navrhovateľov na

obnovu konania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnené, keďže z označeného

rozhodnutia ESĽP nevyplýva povinnosť preskúmania napadnutého uznesenia ústavného

súdu ústavným súdom. Z uvedeného dôvodu sa ďalšími požiadavkami navrhovateľov

uvedenými v petitoch návrhov nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. septembra 2018