Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 339/2018
PDF · 120.92 KB
No categories available
I. ÚS 339/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. septembra
2018 prerokoval návrhy , zastúpeného
advokátkou JUDr. Gabrielou Kľačanovou, A. Kmeťa 28, Martin, a
, zastúpenej advokátkou Mgr. Martinou
Chorváthovou, A. Kmeťa 28, Martin, na obnovu konania vo veci vedenej Ústavným súdom
Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 596/2016 a takto
rozhodol:
Návrhy a na obnovu konania
vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 596/2016
o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 7. augusta
2018 doručený návrh (ďalej len
„navrhovateľ“), na obnovu konania vedeného ústavným súdom pod sp. zn.
III. ÚS 596/2016. Následne 8. augusta 2018 bol ústavnému súdu doručený obsahovo
zhodný návrh (ďalej len
„navrhovateľka“, spolu ďalej len „navrhovatelia“), ktorým sa taktiež dožadovala obnovy
daného konania.
2. Po preskúmaní oboch návrhov ústavný súd zistil, že vychádzajú z obdobných
skutkových a právnych skutočností. Ústavný súd preto v záujme hospodárnosti konania
podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 166 ods. 1
Civilného sporového poriadku uznesením č. k. PLs. ÚS 19/2018-8 z 12. septembra 2018
spojil tieto návrhy na spoločné konanie.
3. Navrhovatelia sa svojimi návrhmi domáhali obnovy konania vedeného ústavným
súdom pod sp. zn. III. ÚS 596/2016 (ďalej len „označené konanie ústavného súdu“),
v ktorom vystupovali v procesnom postavení sťažovateľov domáhajúcich sa vyslovenia
porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 D 289/2013 (ďalej len
„dedičské konanie“). Navrhovatelia preto navrhovali zrušiť uznesenie ústavného súdu
sp. zn. III. ÚS 596/2016 z 13. septembra 2016 (ďalej len „uznesenie z 13. septembra 2016“),
ktorým boli ich sťažnosti odmietnuté ako zjavne neopodstatnené, vec vrátiť ústavnému súdu
na ďalšie konanie a priznať im trovy právneho zastúpenia.
4. Navrhovatelia svoje návrhy zhodne odôvodňujú tým, že ako účastníci označeného
konania ústavného súdu boli nespokojní s výsledkom daného konania, preto podali
sťažnosti Európskemu súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), ktoré boli vedené pod
č. 44005/17 a č. 44023/17. Navrhovatelia v tejto súvislosti uviedli, že ESĽP o ich
sťažnostiach rozhodol rozhodnutím č. 44005/17 z 8. februára 2018 tak, že skonštatoval
porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru prameniace z neprimeranej dĺžky civilného konania.
5. Navrhovatelia sú toho názoru, že v prerokúvanej veci sú splnené podmienky na
obnovu označeného konania ústavného súdu aj napriek absencii výslovného príkazu
opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia v rozhodnutí ESĽP, pričom je v záujme
poskytnutia materiálnej ochrany práv navrhovateľov nevyhnutne potrebné, aby sa ústavný
súd opätovne dôkladne zaoberal pôvodnými sťažnostnými námietkami, ktoré neboli
v pôvodnom konaní preskúmané pred ústavným súdom z vecného hľadiska, aj
s prihliadnutím na okolnosť, že to je potrebné na dosiahnutie účelu obnovy konania.
6. Navrhovatelia považujú celkovú dĺžku dedičského konania sp. zn. 18 D 289/2013
v rozsahu 3 rokov 2 mesiacov a 5 dní na jednom stupni konania za neprimeranú,
neadekvátnu a absolútne neprijateľnú najmä s poukazom na to, že poručiteľka zanechala
závet, okruh dedičov bol zrejmý od začiatku dedičského konania a povinnosťou notára ako
súdneho komisára bolo len ustáliť rozsah majetku patriaceho do dedičstva po nebohej
poručiteľke. Navrhovatelia sa nestotožňujú s právnym názorom, že mali žiadať
predsedníčku okresného súdu o zmenu notára ako súdneho komisára, keďže podľa vtedy
platnej a účinnej právnej úpravy súd mohol odňať vec poverenému notárovi výlučne vtedy,
ak tento spôsobil zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Navrhovatelia v tejto súvislosti
podotkli, že odňatie veci nie je súdnym rozhodnutím. Navrhovatelia zároveň uviedli, že
predsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní
skonštatovala, že vo veci sa koná a z jej strany nie je potrebné prijímať osobitné opatrenia
vo vzťahu k plynulosti konania. Navrhovatelia sú preto toho názoru, že vzhľadom na postoj
predsedníčky okresného súdu nebola sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní účinným
prostriedkom nápravy, ktorý by viedol k ukončeniu dedičského konania v primeranej lehote
alebo k odstránenia vzniknutých prieťahov v tomto konaní.
7. V záverečnej časti svojich návrhov navrhovatelia zhodne od ústavného súdu
požadovali, aby po prípadnom povolení obnovy konania ústavný súd vo veci samej
konštatoval porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru a aby im priznal úhradu trov právneho zastúpenia.
II.
8. Podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný
prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na
uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne
Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté
rozhodnutie ústavného súdu.
9.1 Podľa § 75 ods. 1 zákona o ústavnom súde právoplatné rozhodnutie ústavného
súdu možno za podmienok ustanovených týmto zákonom napadnúť návrhom na obnovu
konania pred ústavným súdom, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie
zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná
(ďalej len ,,orgán medzinárodnej organizácie“), vznikne Slovenskej republike povinnosť
v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.
Ustanovenie § 24 písm. c) sa v tomto prípade nepoužije.
9.2 Podľa § 75 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrh na obnovu konania pred
ústavným súdom podľa čl. 133 ústavy musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na
začatie konania podľa § 20 ods. 1 a 2 obsahovať
a) označenie rozhodnutia ústavného súdu, proti ktorému smeruje,
b) označenie rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie, o ktoré sa opiera.
9.3 Podľa § 75 ods. 3 zákona o ústavnom súde návrh na obnovu konania pred
ústavným súdom je oprávnený podať ten, kto bol vo veci uvedenej v odseku 1 účastníkom
konania pred ústavným súdom a v koho prospech orgán medzinárodnej organizácie
rozhodol.
9.4 Podľa § 75 ods. 5 zákona o ústavnom súde návrh na obnovu konania pred
ústavným súdom možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa rozhodnutie orgánu
medzinárodnej organizácie stalo konečným, alebo od toho času, keď návrh na obnovu
konania pred ústavným súdom mohol byť uplatnený.
9.5 Podľa § 75b zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zistí, že z rozhodnutia
orgánu medzinárodnej organizácie nevyplýva povinnosť opätovného preskúmania
napadnutého rozhodnutia ústavného súdu, návrh na obnovu konania ako zjavne
neopodstatnený uznesením odmietne.
10. Ústavný súd už v minulosti judikoval, že ESĽP nemá právomoc nariadiť obnovu
konania pred ústavným súdom (resp. iným orgánom verejnej moci), jediným predpokladom
na záver o opodstatnenosti návrhu na obnovu konania je zistenie, že z rozhodnutia orgánu
medzinárodnej organizácie vyplýva povinnosť (pre Slovenskú republiku) preskúmania
napadnutého rozhodnutia ústavného súdu. Je na štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru,
aby zvolil potrebné opatrenia na to, aby sa už neporušovali ľudské práva a základné slobody
a aby sa ich porušenie napravilo (m. m. III. ÚS 97/2018).
11. Účelom obnovy konania pred ústavným súdom je zabrániť vzniku
medzinárodnoprávnej zodpovednosti Slovenskej republiky voči Rade Európy za nesplnenie
rozsudku ESĽP, ktorým tento orgán Rady Európy uložil Slovenskej republike povinnosť
v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.
Ak ESĽP Slovenskej republike takú povinnosť neuloží, Slovenská republika nemôže znášať
zodpovednosť za porušenie rozhodnutia ESĽP.
12. Ústavný súd pripomína, že rozhodnutia ESĽP sú rozmanité tak z hľadiska formy,
ako aj z hľadiska obsahu. Nie každé rozhodnutie ESĽP v konaní proti Slovenskej republike
zakladá povinnosť Slovenskej republiky v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať
už prijaté rozhodnutie ústavného súdu. Pre uplatnenie čl. 133 ústavy je rozhodujúca šírka
výkladu, ktorým sa vysvetlí význam pojmu „rozhodnutie orgánu medzinárodnej
organizácie“.
13. Ak ESĽP uloží Slovenskej republike povinnosť, ktorá je rozdielna od povinnosti
v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu, či
dokonca ak ESĽP vôbec neuloží Slovenskej republike nijakú povinnosť za porušenie
dohovoru alebo protokolu k dohovoru, podľa čl. 133 ústavy nevznikne ústavne relevantný
dôvod na uplatnenie výnimky z pravidla zákazu podania opravného prostriedku proti
rozhodnutiu ústavného súdu. Pri striktne doslovnom výklade čl. 133 ústavy možno uzavrieť,
že ak ústavný súd povolí obnovu konania pred ústavným súdom bez toho, aby ESĽP
výslovne uložil Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu
preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu, ústavný súd urobí také rozhodnutie
14. Ústavný súd preto preskúmal rozhodnutie ESĽP č. 44005/17 z 8. februára 2018
a z jeho obsahu vyplýva, že ESĽP prijal vyhlásenie o priateľskom vysporiadaní medzi
navrhovateľmi a vládou Slovenskej republiky, v ktorom navrhovatelia súhlasili s tým, že sa
vzdávajú akýchkoľvek ďalších nárokov voči Slovenskej republike, pričom vláde Slovenskej
republiky vznikol záväzok zaplatiť navrhovateľom finančné sumy (ich výška bola uvedená
v pripojenej tabuľke) v stanovenom časovom horizonte. Európsky súd pre ľudské práva
zároveň konštatoval, že táto platba bude predstavovať konečné riešenie prípadov a námietky
uvedené v sťažnostiach navrhovateľov už neboli podrobené žiadnemu ďalšiemu prieskumu.
15. Ústavný súd preto konštatuje, že z predmetného rozhodnutia ESĽP nijako
nevplýva pre Slovenskú republiku povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu
preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.
16. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd návrhy navrhovateľov na
obnovu konania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 596/2016 odmietol
podľa § 75b zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené, keďže z označeného
rozhodnutia ESĽP nevyplýva povinnosť preskúmania napadnutého uznesenia ústavného
súdu ústavným súdom. Z uvedeného dôvodu sa ďalšími požiadavkami navrhovateľov
uvedenými v petitoch návrhov nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. septembra 2018