Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 408/2016

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra

Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti MACAIRE HOLDINGS

LIMITED, Stasinou & Bompoulinas 3, 1060 Nicosia, Cyperská republika, zastúpenej

advokátkou Mgr. Natáliou Silnickou, Advokátska kancelária Natália Silnická s. r. o.,

Klincová 24, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v , Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj

základného práva na rovnosť účastníkov v súdnom konaní zaručeného v čl. 47 ods. 3

, Listiny základných práv a slobôd a

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uznesením Okresného súdu

Bratislava I č. k. -253 z 2. októbra 2015 a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti MACAIRE HOLDINGS LIMITED

na súdnu ochranu zaručené v ,

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd, ako aj základné právo na rovnosť účastníkov v súdnom konaní zaručené

v , Listiny základných práv a slobôd

a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uznesením

Okresného súdu Bratislava I č. k. -253 z 2. októbra 2015 p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. -253 z 2. októbra 2015

z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

3. Obchodnej spoločnosti MACAIRE HOLDINGS LIMITED p r i z n á v a úhradu

trov právneho zastúpenia v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov), ktorú j e

Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne Mgr. Natálie

Silnickej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-20 z 15. júna 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti MACAIRE

HOLDINGS LIMITED, Stasinou & Bompoulinas 3, 1060 Nicosia, Cyperská republika

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v (ďalej len „“),

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj základného

práva na rovnosť účastníkov v súdnom konaní zaručeného v ,

ods. 3 listiny a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach

(ďalej len „medzinárodný pakt“), uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 2. októbra 2015.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením sp. zn. z 2. júla 2015,

ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 9. júla 2015, okresný súd povolil

reštrukturalizáciu dlžníka (ďalej len „dlžník“), pričom následne sa

16. septembra 2015 v súlade s o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) uskutočnila schôdza veriteľov dlžníka,

na ktorej bolo prijaté aj uznesenie č. 1, ktorým schôdza veriteľov neschválila návrh na

vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka; ako aj uznesenie č. 3, ktorým bola sťažovateľka

ako jedna z veriteľov zvolená za člena veriteľského výboru; uznesenie č. 4, ktorým bol

veriteľ zvolený za člena veriteľského výboru; uznesenie č. 5, ktorým bola

veriteľka zvolená za člena veriteľského výboru, a uznesenie č. 6,

ktorým bol veriteľ , zvolený za člena veriteľského výboru.

3. Dňa 21. septembra 2015 bol okresnému súdu doručený návrh jedného

z dlžníkových veriteľov, a to , ktorým sa z dôvodu nezákonnosti

domáhal zrušenia uznesení č. 1, 3, 4, 5 a 6, ktoré boli prijaté na schôdzi veriteľov konanej

16. septembra 2015. Návrhu okresný súd v celom rozsahu vyhovel a sťažnosťou napádaným

uznesením sp. zn. z 2. októbra 2015 uvedené uznesenia zrušil.

4. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľka namieta neústavnosť uznesenia

okresného súdu sp. zn. z 2. októbra 2015 s odôvodnením, že jeho prijatím

okresný súd prekročil svoju právomoc, pretože „Reštrukturalizačné konanie je komplexný

proces, v ktorom práva a povinnosti jeho účastníkov ako aj zákonodarcom zverenú

právomoc súdu upravuje Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ust. §§ 108 až 165.

V žiadnom z týchto ustanovení zákon nedáva súdu právomoc rozhodovať o návrhu

(podnete), ktorý podal jeden z veriteľov - a o ktorom súd vydal

napadnuté uznesenie...

... iniciatíva s cieľom dosiahnuť konkurz spoločnosti

v ktorom by malo dôjsť k nižšej miere uspokojenia prihlásených

pohľadávok a odpoveď súdu na túto iniciatívu vo forme napadnutého uznesenia je

v zásadnom rozpore s ust. § 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého všetky

zúčastnené subjekty vrátane súdu musia postupovať v konaní podľa tohto predpisu tak, aby

sa pre veriteľov dosiahla čo najvyššia miera uspokojenia ich pohľadávok. Aj z tohto dôvodu

je možné potom považovať použitie analógie, ktorej použitia sa súd v napadnutom uznesení

dovoláva, za prejav arbitrárnosti tohto uznesenia. Napadnutým uznesením súd zároveň

neprípustne aproboval presadenie individuálneho záujmu nad

záujmami ostatných veriteľov, v rozpore s ust. § 6 i ďalšími Zákona o konkurze

a reštrukturalizácii.“.

5. Podľa sťažovateľky okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil ustanoveniami

zákona o konkurze a reštrukturalizácii upravujúcimi konkurzné konanie, a nie

ustanoveniami upravujúcimi reštrukturalizačné konanie, takže napádané uznesenie je

„... v absolútnom rozpore s právnou úpravou uvedených ust. § 108 až 165 Zákona

o konkurze a reštrukturalizácii, kedy súd na základe ustanovení upravujúcich likvidačný

konkurz, svojvoľne založil svoju právomoc rozhodovať v predmetnej veci žalobného návrhu

namiesto toho, aby sledoval význam a právnu úpravu

reštrukturalizácie, v ktorej ide o oživenie podnikania dlžníka. Z odôvodnenia napadnutého

uznesenia však nie je vôbec možné zistiť, akými úvahami sa súd riadil, nie je v tomto

odôvodnení vôbec vysvetlené, prečo na predmetnú vec by sa nemali vzťahovať osobitné

ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré upravujú postup účastníkov

reštrukturalizačného konania, reštrukturalizačného správcu ako aj súdu pri

reštrukturalizácii, odchylne od právnej úpravy obsiahnutej v Zákone o konkurze

a reštrukturalizácii vzťahujúcej sa na likvidačný konkurz.“.

6. Podľa sťažovateľky tým, že okresný súd mal v rozpore so zákonom o konkurze

a reštrukturalizácii uprednostniť záujem jedného z veriteľov dlžníka (

) na vyhlásenie konkurzu pred záujmami ostatných veriteľov, ktorí uprednostňujú

usporiadanie vzťahov s dlžníkom v reštrukturalizačnom konaní, malo dôjsť aj k porušeniu

zásady rovnakého postavenia účastníkov konania.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Okresný súd Bratislava I, uznesením č. k. -253 zo dňa 14.12.2015

(v uznesení je uvedený dátum 2. október 2015, pozn.) porušil základné práva a slobody

a ľudské práva a základné slobody sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a podľa Listiny základných ľudských práv a

slobôd, na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a na rovnaké postavenie pred súdom podľa

Slovenskej republiky, podľa čl. 37 ods. 3 Listiny základných ľudských práv a slobôd a podľa

čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č. k. -253 zo dňa 14.12.2015

(v uznesení je uvedený dátum 2. október 2015, pozn.) zrušuje.

Spoločnosti MACAIRE HOLDINGS LIMITED priznáva náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 303,16 €, ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa...“

8. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

za okresný súd jeho predsedníčka, ako aj zákonná sudkyňa v preskúmavanej veci listom

sp. zn. Spr. 3489/2016 z 10. augusta 2016, a právna zástupkyňa sťažovateľky k vhodnosti

ústneho prerokovania prijatej sťažnosti listom z 19. júla 2016.

8.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla:

„... netrvám na ústnom prejednaní prijatej sťažnosti a súhlasím s tým, aby... ústavný

súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

V zmysle predmetnej výzvy Vám oznamujem, že nakoľko mi ako orgánu riadenia

a správy súdu neprináleží posudzovať zákonnosť zvoleného procesného postupu súdu

vo veci spis. zn. , a teda ani zákonnosť súdom vydaného uznesenia č. k.

8 -253 zo dňa 02.10.2015, nie je v mojej právomoci zaujať k sťažností, vzhľadom

na namietané skutočnosti, relevantné stanovisko.

... Vyjadrenie zákonnej sudkyne k sťažnosti Vám... zasielam v prílohe tohto listu.“

Zákonná sudkyňa okresného súdu k prijatej sťažnosti sťažovateľky uviedla:

«Súd má za to, že aplikácia ustanovení konkurzného konania, ak takáto úprava nie je

v časti reštrukturalizačného konania a je na prospech účastníkom konania

a neznevýhodňuje ostatných účastníkov, nemôže byť arbitrárna a prekročením právomoci,

ako to označuje sťažovateľka, používajúc expresívne pojem neprípustným excesom. Ústavný

súd vo svojich rozhodnutiach apeluje v rozhodovaní súdov na odstránenie formálnej

striktnosti výkladu zákonov a upriamenie pozornosti súdov na zámer legislatívcov resp.

zmysel a účel právnej normy.

... Súd má za to, že je zachovaná rovnosť zbraní v tomto konaní, nakoľko Správca

mohol využiť právne nástroje na neumožnenie výkonu hlasovacích práv Veriteľa

(pohľadávka č. 5) avšak toto nerealizoval. Správca nepoprel pohľadávku Veriteľa

evidovanú pod č. 5, pričom nemal žiadne právne dôvody ani prekážky takto konať teda

nepoprieť pohľadávku Veriteľa. Týmto úkonom mohol znemožniť výkon hlasovacieho práva

k pohľadávke, ku ktorej toto právo podľa jeho názoru neprislúchalo. Z uvedených dôvodov

postup Správcu ohľadne hlasovania na schôdzi veriteľov dňa 16.09.2015 súd považuje za

nesprávny a v tomto kontexte návrh Veriteľa považuje za dôvodný. Analýzou ustanovenia

súd dospel k záveru, že jednoznačne definuje podmienky účasti

veriteľa na hlasovaní, pričom počíta aj s výnimkami a taktiež ingeruje do tohto procesu aj

súd ak uvádza „Ak súd nerozhodol inak“ . V tejto právnej veci súd nerozhodoval

o hlasovacích právach veriteľov. Ohľadne nemožnosti zrušiť uznesenia prijaté schôdzou

veriteľov v reštrukturalizácii, keďže takýto postup je možný iba v konkurze v zmysle § 35

ods. 8 . Súd zotrváva na svojom názore, že analogická aplikácia citovaného

ustanovenia v reštrukturalizácii nie je vylúčená, naopak je to nástrojom na ochranu práv

účastníka výslovne konkurzného, ale v záujme zachovania práva a lepšieho postavenia

veriteľa, keďže prvoradým záujmom, či už konkurzu alebo reštrukturalizácie je uspokojenie

veriteľa, dané právo by mu nemalo byť odňaté pre formalizmus pri aplikácii právnych

predpisov, v tomto konaní .

V ostatnom mám za to, že súd činný v tomto konaní rešpektoval platnú právnu

úpravu konkurzného a reštrukturalizačného konania. Má za to, že nevyhovenie

sťažovateľovi resp. rozhodnutie nevyhovujúce zámerom a očakávaniam sťažovateľa nemusí

byť z tohto dôvodu nesprávne, nezákonne alebo arbitrárne ako uvádza sťažovateľ.

Dodržiavanie jasne, zrozumiteľne a určito v zákone vyjadrených povinností nemôže byť

ponímané ako formalistický výklad práva, nakoľko takýmto konaním by dochádzalo k

porušovaniu práva a oslabovaniu právnej istoty adresátov právneho normy.»

8.2. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom vyjadrení k vhodnosti ústneho

pojednávania uviedla:

„... netrvám na ústnom prejednaní veci.“

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv.

II.

10. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah.

12. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že jeho úlohou nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný

súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v súdnym

orgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1

mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba

z hľadiska, či je alebo nie je v súlade s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave.

Inými slovami povedané, skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, , ).

13. V danom prípade, tak ako to vyplýva zo súvisiaceho súdneho spisu okresného

súdu vedeného pod sp. zn. , na schôdzi veriteľov konanej po povolení

reštrukturalizácie (uznesením z 2. júla 2015, pozn.) 16. septembra 2015 v súlade s § 126

ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého na schôdzi veriteľov má právo

hlasovať veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená, čo sa týka

právneho dôvodu a vymáhateľnosti, pričom na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky

má veriteľ jeden hlas, reštrukturalizačný správca konštatoval, že na schôdzi veriteľov

prítomní všetci piati veritelia majú spolu k dispozícií 5 339 607 hlasov, pričom osobitne

zdôraznil, že , ako jednému z veriteľov nemôžu byť priznané

hlasy aj za pohľadávku zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 5 v sume 2 407 410,52 €,

a to z dôvodu, že táto pohľadávka má charakter iba zabezpečovacej zmenky, ktorá iba

subsidiárne zabezpečuje kauzálnu úverovú pohľadávku (vzniknutú zo zmluvy o úvere) tohto

veriteľa voči dlžníkovi, ktorú si tento veriteľ tiež prihlásil, ktorá bola v zozname zistených

pohľadávok v sume 2 479 265,69 € zapísaná podľa č. 7 a v súvislosti s ktorou boli tomuto

veriteľovi hlasy priznané. V tejto súvislosti reštrukturalizačný správca konštatoval, že

z právneho hľadiska ide o identickú pohľadávku tohto istého veriteľa, hoci uplatniteľnú

z dvoch právnych titulov, pričom veriteľovi nie je možné

zohľadniť aj hlasovacie práva zo zabezpečovacej zmenky, pohľadávka z ktorej je zapísaná

v zozname pohľadávok pod č. 5, pretože tieto hlasovacie práva vykonáva tento veriteľ už

prostredníctvom kauzálnej zmenky zapísanej pod č. 7, pretože v opačnom prípade by tento

veriteľ disponoval „... dvojnásobkom hlasovacích práv...“ pri jednej a tej istej pohľadávke.

14. (ďalej len „veriteľ č. 5“) s uvedeným záverom

reštrukturalizačného správcu z dôvodu nesúhlasu podala okresnému súdu návrh na zrušenie

všetkých uznesení (t. j. uznesení č. 1, 3 – 6, pozn.) prijatých na označenej schôdzi veriteľov,

ktorými bol zamietnutý návrh tohto veriteľa č. 5 na vyhlásenie konkurzu na dlžníka (t. j.

uznesenie č. 1, pozn.) a ktorými boli zvolení členovia veriteľského výboru (t. j. uznesenia

č. 3 – 6, pozn.) okrem uznesenia č. 2, ktorým bol za člena veriteľského výboru zvolený

práve tento veriteľ č. 5.

15. Okresný súd o návrhu veriteľa č. 5 rozhodol sťažnosťou napádaným uznesením

č. k. -253 z 2. októbra 2015, ktorým tomuto návrhu v celom rozsahu vyhovel

a ktoré v podstatnej časti takto odôvodnil:

«... Podľa ak súd nerozhodol inak, právo hlasovať na schôdzi

veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do

právneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má

veriteľ jeden hlas. ...

Podľa každý veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať sa

môže do piatich dní od skončenia schôdze veriteľov domáhať, aby súd zrušil uznesenie

schôdze veriteľov, ak uplatnil na schôdzi veriteľov do zápisnice odôvodnenú námietku

rozporu prijatého uznesenia so zákonom; uznesenie možno napadnúť len dôvodmi

uvedenými v námietke. Ak je uznesenie schôdze veriteľov v rozpore so zákonom, súd

uznesenie schôdze veriteľov do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh na jeho

zrušenie v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky

uznesenia schôdze veriteľov pozastaviť. ...

Súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že postup Správcu na

schôdzi veriteľov zo dňa 16.09.2015 bol v celom rozsahu nezákonný, v rozpore

s ustanoveniami z týchto dôvodov:

Ako súd zistil z predloženého Zoznamu pohľadávok č. l. 154-159, č. l. 172 súdneho

spisu, že Správca poprel výšku pohľadávky Veriteľa evidovanú pod por.č.5 dňa 09.09.2015,

v rozsahu 13.486.48 Eur, pričom pohľadávka bola zistená v sume 2.407.410,52 Eur.

Pohľadávka Veriteľa evidovaná pod por. č. 7 v sume 2.479.265,- Eur bola zistená v celom

rozsahu, popretá nebola. Z uvedeného je zrejmé, že v čase konania schôdze veriteľov dňa

16.09.2015 bola pohľadávka Veriteľa evidovaná pod por. č. 5 popretá správcom len

v rozsahu vymáhateľnosti. Správca vo vyjadrení, doručenom súdu 18.09.2015 uviedol, že

prihlásenú pohľadávku Veriteľa pod por. č. 5 nemohol poprieť, keďže „táto existuje, dlžník

ju nenamietal, jej existencia dostatočne vyplýva zo zmluvy o úvere č. .....“

... Z uvedeného je teda zrejmé, že i keď pohľadávka Veriteľa bola zistená, nebola

popretá v kontexte ustanovení teda Veriteľ mal mať právo hlasovať, v rozsahu

zistených nepopretej pohľadávky, čo mu bolo priznané, ale len v rozsahu pohľadávky č. 7,

nie v rozsahu zistenej nepopretej časti pohľadávky evidovanej pod por. č. 5. Týmto došlo

k ujme na strane Veriteľa, ktorý arbitrárnym svojvoľným konaním Správcu bol poškodený

na svojich právach - prislúchajúcich mu priamo zo zákona ako právo hlasovať, a teda

rozhodovať o veciach. V nadväznosti na uvedené, ak platí, že za každé euro včas prihlásenej

pohľadávky zistenej čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti patrí veriteľovi jeden hlas,

uvedené zákonné ustanovenie bolo porušené v neprospech Veriteľa.

Súd vzal do úvahy aj argument Správcu, že ak by Veriteľ vykonával hlasovacie právo

v zmysle jeho právneho názoru na striktné uplatňovanie konal by s prevahou

rozhodujúcich hlasov na konanej schôdzi. Uvedený argument však nemôže byť eliminačným

činiteľom vo vzťahu k zákonnému ustanoveniu. Súd má za to, že je zachovaná rovnosť

zbraní v tomto konaní, nakoľko Správca mohol využiť právne nástroje na neumožnenie

výkonu hlasovacích práv Veriteľa (pohľadávka č. 5) avšak toto nerealizoval...

Na druhej strane, z argumentácie a postupu Správcu z povahy zabezpečovacej

zmenky vyplýva, že veriteľ má právo iba na jedno peňažné plnenie. Ak dôjde k zaplateniu

kauzálnej pohľadávky, zaniká v tomto rozsahu aj možnosť Veriteľa požadovať od Dlžníka

zaplatenie zmenky. Veriteľ by teda nedisponoval dvomi samostatnými pohľadávkami, ale de

facto iba jednou pohľadávkou. Keďže Veriteľ má právo iba na jedno peňažné plnenie,

nemôže vykonávať ani hlasovacie práva veriteľa z oboch pohľadávok naraz. V zmysle

uvedeného Správca zohľadňoval iba hlasovacie práva Veriteľa, ktoré sú spojené

s prihláškou pohľadávky z titulu zmluvy o úvere a neumožnil vykonávať hlasovacie práva

spojenené s prihláškou pohľadávky z titulu zabezpečovacej zmenky. Zabezpečovaciu zmenku

nemôže veriteľ inkasovať po zaplatení kauzálnej pohľadávky, t.j. nemôže inkasovať dvakrát.

Zabezpečovacia funkcia zmenky je zaplatením kauzálnej pohľadávky vyčerpaná. Tým

pádom by Veriteľ v reštrukturalizácii nedisponoval dvojnásobkom hlasovacím práv, keďže

nemôže inkasovať od Dlžníka dvakrát, aj na základe zabezpečovacej zmenky a kauzálnej

pohľadávky. V ďalšom má súd za to, že nie je podstatná pre účely tohto konania

argumentácia ohľadne samotnej podstaty zabezpečovacej zmenky, toto súd vníma ako

predčasné konštatovanie, majúce len argumentačný význam a prejudiciálnosť rozhodnutia

vo veci pre ktoré nie sú dané podmienky tohto konania.

Súd vychádza z obsahu listinných dôkazov a písomných vyjadrení, že Správca

nepoprel pohľadávku Veriteľa evidovanú pod č. 5, pričom nemal žiadne právne dôvody ani

prekážky takto konať teda nepoprieť pohľadávku Veriteľa. Týmto úkonom mohol znemožniť

výkon hlasovacieho práva k pohľadávke, ku ktorej toto právo podľa jeho názoru

neprislúchalo. Z uvedených dôvodov postup Správcu ohľadne hlasovania na schôdzi

veriteľov dňa 16.09.2015 súd považuje za nesprávny a v tomto kontexte návrh Veriteľa

považuje za dôvodný. Analýzou ustanovenia súd dospel k záveru, že

jednoznačne definuje podmienky účasti veriteľa na hlasovaní, pričom počíta aj s výnimkami

a taktiež ingeruje do tohto procesu aj súd ak uvádza „Ak súd nerozhodol inak“. V tejto

právnej veci súd nerozhodoval o hlasovacích právach veriteľov. Zákonom uvádzané

podmienky účasti Veriteľa na hlasovaní považuje za splnené pre povolenie hlasovania na

schôdzi veriteľov. Akékoľvek iné rozhodnutie by bolo v rozpore so základnom myšlienkou

súdneho konania a to zachovania právnej istoty účastníka. Svojvoľné rozhodnutie, ktoré

nemá oporu v ustanoveniach nemôže byť v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého

procesu.

Súd sa zaoberal aj námietkou Správcu ohľadne nemožnosti zrušiť uznesenia prijaté

schôdzou veriteľov v reštrukturalizácii, keďže takýto postup je možný iba v konkurze

v zmysle . Súd sa v tomto bode nestotožňuje s názorom Správcu. Analogická

aplikácia citovaného ustanovenia v reštrukturalizácii nie je vylúčená, naopak je to

nástrojom na ochranu práv účastníka výslovne konkurzného ale v záujme zachovania práva

a lepšieho postavenia veriteľa, keďže prvoradým záujmom, či už konkurzu alebo

reštrukturalizácie je uspokojenie veriteľa, dané právo by mu nemalo byť odňaté pre

formalizmus pri aplikácii právnych predpisov, v tomto konaní .»

16. Z citovaného uznesenia vyplýva, že okresný súd si v prvom rade uzurpoval

oprávnenie posudzovať oprávnenie veriteľov, ako aj rozsah tohto oprávnenia veriteľov

hlasovať na schôdzi veriteľov v reštrukturalizačnom konaní, zo znenia ustanovenia § 35

ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii upravujúceho podmienky a rozsah

hlasovacieho práva veriteľov na veriteľskej schôdzi počas konkurzného konania, a to na

základe znenia úvodných slov tohto ustanovenia, podľa ktorých «„Ak súd nerozhodol

inak“, právo hlasovať na schôdzi veriteľov má...», pričom prípustnosť aplikácie tohto

ustanovenia aj na reštrukturalizačné konanie okresný súd odôvodnil analógiou účelu

konkurzného, ako aj reštrukturalizačného konania, a to uspokojením veriteľov pri zachovaní

ich rovnocenného postavenia.

17. V uvedených súvislostiach ústavný súd v prvom rade podotýka, že otázka

oprávnenia a rozsahu tohto oprávnenia veriteľov hlasovať na schôdzi veriteľov

v reštrukturalizačnom konaní je upravená samostatne, a to ustanovením § 126 ods. 3 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii, takže v tomto smere nie je nutné v reštrukturalizačnom

konaní využitím analógie legis podporne aplikovať pre posúdenie tejto otázky ustanovenie

§ 35 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii upravujúce konkurzné konanie, tak ako to

učinil okresný súd.

18. Podľa relevantnej časti § 35 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

upravujúceho konkurzné konanie „Ak súd nerozhodol inak, právo hlasovať na schôdzi

veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do

právneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má

veriteľ jeden hlas...“.

19. Podľa relevantnej časti § 126 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

upravujúceho reštrukturalizačné konanie „Schôdza veriteľov je uznášaniaschopná, ak sú

prítomní aspoň traja veritelia oprávnení hlasovať. Schôdza veriteľov sa uznáša

nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov. Právo hlasovať na schôdzi veriteľov

má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho

dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden

hlas...“.

20. Na rozdiel od ustanovenia § 35 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

upravujúceho konkurzné konanie citované ustanovenie § 126 ods. 3 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii vylučuje v reštrukturalizačnom konaní ingerenciu súdu pri posúdení

otázky oprávnenia veriteľov hlasovať na schôdzi veriteľov, čo korešponduje aj s účelom

a s tým súvisiacim prísnym formalizmom reštrukturalizačného konania. Cieľom

reštrukturalizačného konania je síce uspokojenie veriteľov dlžníka, rovnako ako to je aj

v konkurznom konaní, avšak pri reštrukturalizácii nie s cieľom totálnej likvidácie dlžníka,

ale prostredníctvom nanovo upravených pomerov (zmluvných i mimozmluvných) medzi

dlžníkom (úpadcom) na jednej strane a jeho veriteľmi na strane druhej, a to tak, aby na

jednej strane boli veritelia v čo najväčšom možnom rozsahu uspokojení na svojich

pohľadávkach pri súčasnom zachovaní podnikateľskej aktivity dlžníka, čo si nepochybne

vyžaduje nielen prísnu platobnú disciplínu na strane dlžníka a prísnu disciplínu

dodávateľsko-odberateľských vzťahov na oboch stranách, ale aj dôveru v schopnosť

dodržať novo dojednané vzťahy medzi oboma stranami reštrukturalizačného plánu, do

vzťahov ktorých z tohto dôvodu je prípustná iba nepatrná (zákonom explicitne dovolená,

pozn.) tzv. odobrovacia, resp. žiadna ingerencia orgánu verejnej moci (súdu) v záujme

dostáť čistote týchto slobodne dojednaných vzťahov medzi veriteľmi a dlžníkom, ochotných

poskytnúť si takto akúsi „druhú šancu“ pri usporiadaní vzájomných záväzkov. Z dôvodu aj

zákonnej podpory tejto dôvery je reštrukturalizačné konanie prísne formalizované, čoho

prejavom je stanovenie prísnych zákonných pravidiel a lehôt jeho priebehu, pričom

dôsledkom už ich akéhokoľvek porušenia, resp. nedodržania je vyhlásenie konkurzu na

majetok dlžníka, t. j. fatálny zánik „druhej šance“, jednako na čo najväčšie uspokojenie

pohľadávok veriteľov a jednako na zachovanie aktivity dlžníka.

21. V danom prípade okresný súd kritikou tohto prísneho zákonného formalizmu

reštrukturalizačného konania, ktorý je však daný jeho špecifickým účelom, odôvodňuje

nutnosť subsidiárnej aplikácie ustanovení o konkurze aj na reštrukturalizačné konanie, ktoré

by ho (rozumej súd) oprávňovali vo vyššej ako zákonom dovolenej a prípustnej miere

usmerňovať a kontrolovať vzťahy medzi veriteľmi a dlžníkom v reštrukturalizačnom

konaní, ospravedlňujúc súčasne tieto zásahy nutnosťou zabezpečiť rovnaké postavenie

všetkých veriteľov, t. j. aj tých veriteľov, ktorí práve v reštrukturalizačnom konaní majú

možnosť dosiahnuť uspokojenie svojich pohľadávok voči dlžníkovi vo väčšom rozsahu, ako

by to bolo v konkurznom konaní. Okresný súd tak na jednej strane preceniac ním

proklamovaný záujem na rovnakom postavení všetkých veriteľov (celkovo 5 veriteľov,

pozn.), z ktorých má v danom prípade väčšina (4 veritelia, pozn.) záujem

na reštrukturalizačnom konaní (okrem veriteľa č. 5, pozn.), t. j. ktorí majú záujem

na uspokojení svojich pohľadávok v čo najväčšej miere pri súčasnom zachovaní dlžníka;

na strane druhej nedocenil dôsledky, resp. dopad svojho rozhodnutia, ktorým kritizujúc

prílišný formalizmus reštrukturalizačného konania predurčený jeho špecifickým účelom

(stanovenie mantinelov, resp. prísnych pravidiel „druhej šance“, pri porušení ktorých táto

„druhá šanca“ zaniká, pozn.) zrušil uznesenia prijaté na schôdzi veriteľov, v konečnom

dôsledku čoho tak okresný súd vytvoril stav akejsi iluzórnej formálnej rovnosti veriteľov

a súčasne stav, ktorý je nezlučiteľný so zákonom.

22. Odhliadnuc od skutočnosti, ako už bolo uvedené, že okresný súd svoju právomoc

rozhodnúť vo veci počtu hlasov jednotlivých veriteľov, ktorými mohli disponovať na

schôdzi veriteľov, založil na základe pre daný prípad nepríslušného ustanovenia § 35 ods. 4

zákona o konkurze a reštrukturalizácii, okresný súd navyše na jednej strane kritizuje

formalizmus zákona pri úprave reštrukturalizačného konania, čím ospravedlňuje aplikáciu

§ 35 ods. 8 zákona o konkurze a reštrukturalizácii aj na reštrukturalizačné konanie, avšak na

strane druhej sám propaguje formalistický prístup pri určení počtu hlasov veriteľov na

schôdzi veriteľov. Okresný súd totižto akoby na jednej strane prisvedčil vecnej

argumentácii reštrukturalizačného správcu, že v prípade veriteľa č. 5 si tento uplatnil

identickú pohľadávku z dvoch právnych titulov, ktoré boli v zozname pohľadávok vedené

pod č. 5 a č. 7, a teda, že tento veriteľ č. 5 si vzhľadom na charakter týchto pohľadávok

bude môcť voči dlžníkovi de facto uplatňovať iba jedno peňažné plnenie (s. 5 a nasl.

napadaného uznesenia, pozn.), avšak na strane druhej aj napriek tejto vecnej argumentácii

súčasne okresný súd konštatuje, že keďže obidve tieto pohľadávky boli v čase konania

schôdze veriteľov vnesené do zoznamu zistených a reštrukturalizačným správcom

nepopretých pohľadávok, mali byť veriteľovi č. 5 čisto formálne priznané hlasy za obe tieto

pohľadávky, aj napriek ich materiálnej duplicite. Týmto postojom okresný súd nastolil v

dotknutom reštrukturalizačnom konaní stav iluzórnej formálnej rovnosti veriteľov, pretože z

čisto formalistického dôvodu priznal veriteľovi č. 5 duplicitne hlasy za identickú

pohľadávku, v dôsledku čoho vytvoril síce ilúziu rovnakého zaobchádzania so všetkými

veriteľmi, t. j. ilúziu vytvorenia rovnakých šancí pre všetkých veriteľov na dosiahnutie

uspokojenia ich predstáv o spôsobe uspokojenia ich pohľadávok voči dlžníkovi, avšak

súčasne túto nastolenú rovnosť narúša skutočnosť, že týmto formálnym priznaním hlasov

veriteľovi č. 5, ktorý by tak mal k dispozícii 4 886 676 hlasov [t. j. po sčítaní pohľadávky č.

5 (2 407 410,52 €) a pohľadávky č. 7 (2 479 265,69 €), pozn.] došlo k potretiu a potlačeniu

názoru ostatných štyroch veriteľov, ktorí majú k dispozícii spolu iba 2 860 342 hlasov

(pozri zápisnicu zo schôdze veriteľov, č. l. spisu 160 a nasl., pozn.), takže aj napriek ich

prevažujúcemu záujmu na reštrukturalizačnom konaní, ako aj záujmu dlžníka, by boli

prehlasovaní veriteľom č. 5, ktorý ako jediný má záujem na vyhlásení konkurzu aj napriek

tomu, že tento veriteľ sám návrh na jeho vyhlásenie nepodal. Vzhľadom na uvedené tak

okresný súd aj napriek ním tvrdenej snahe zabezpečiť rovnaké postavenie všetkým

veriteľom týmto svojím formálnym postojom pri určení počtu hlasov jednotlivých veriteľov

nemajúcim materiálny základ prejudikoval stav, kedy svojím rozhodnutím v skutočnosti

postavil veriteľov do nerovnakého postavenia, pokiaľ ide o možnosť presadiť svoj názor na

spôsob uspokojenia ich vzťahov s dlžníkom, aj napriek okresným súdom presadzovanej

snahe uprednostniť usporiadanie vzťahov dlžníka v reštrukturalizačnom konaní.

23. Okresný súd okrem uvedeného svojím rozhodnutím vytvoril stav zákonu

neznámy, pretože zrušením uznesení prijatých na schôdzi veriteľov, ktorými boli zvolení

členovia veriteľského výboru v reštrukturalizačnom konaní, absolútne neprijateľne zasiahol

do priebehu tohto reštrukturalizačného konania, ktoré touto svojou aktivitou okresný súd

vlastne preklopil nevyhnutne do nutnosti vyhlásenia konkurzného konania, čo je v rozpore

so záujmom väčšiny veriteľov, ktorých hlasy sú nepochybné, ako aj so záujmom dlžníka.

Ak totiž podľa § 127 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na schôdzi veriteľov

nebudú zvolení za členov veriteľského výboru aspoň traja členovia z radov veriteľov, tak

reštrukturalizačný správca je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu, pretože zákon

o konkurze a reštrukturalizácii nepozná situáciu, aby po neúspešnej schôdzi veriteľov, na

ktorej nebol zvolený veriteľský výbor, mohol reštrukturalizačný správca opätovne zvolať

schôdzu veriteľov. Inými slovami, okresný súd svojím rozhodnutím vlastne bez potreby

vyjadrenia sa veriteľov „rozhodol“ o nutnosti vyhlásiť na majetok dlžníka konkurzné

konanie, pretože vytvoril situáciu, že v povolenom reštrukturalizačnom konaní nie je

zvolený veriteľský výbor, bez ktorého reštrukturalizácia nemôže pokračovať, a je to

zákonný dôvod na vyhlásenie konkurzného konania aj napriek záujmu väčšiny veriteľov

o reštrukturalizačné konanie, v záujme ktorých údajne okresný súd konal a rozhodol.

24. Uvedené závery boli podkladom pre rozhodnutie o porušení sťažovateľkou

označených práv v príčinnej súvislosti s uznesením okresného súdu č. k. -253

z 2. októbra 2015, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

25. Pre úplnosť veci je nevyhnutné dodať, že po tom, ako okresný súd napádaným

uznesením č. k. -253 z 2. októbra 2015 zrušil na schôdzi veriteľov prijaté

uznesenia č. 1 a 3 – 6, ktorými bol veriteľmi zamietnutý návrh veriteľa č. 5 na vyhlásenie

konkurzu a ktorými boli tiež zvolení členovia veriteľského výboru; podali odvolania proti

tomuto uzneseniu okresného súdu veritelia č. 1 – 4, ako aj dlžník, a to aj napriek poučeniu

o jeho neprípustnosti, pričom následne reštrukturalizačný správca 22. decembra 2015 zvolal

ďalšiu schôdzu veriteľov, na ktorej veriteľský výbor v pôvodnom zložení súhlasil

s návrhom dlžníka predĺžiť mu lehotu na dopracovanie reštrukturalizačného plánu. Podaním

doručeným okresnému súdu 15. januára 2016 reštrukturalizačný správca žiadal okresný súd

o pokyn, ako ďalej pokračovať v povolenom reštrukturalizačnom konaní, keďže jeho

uznesením bol znefunkčnený veriteľský výbor a ešte nebolo rozhodnuté o podaných

odvolaniach proti tomuto uzneseniu, pričom okresný súd listom z 19. januára 2016

reštrukturalizačnému správcovi oznámil, že súd postupuje v tomto konaní striktne podľa

znenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii a v tomto smere neposkytuje žiadnu

poradenskú činnosť. Ďalšia schôdza veriteľov bola reštrukturalizačným správcom zvolaná

na 22. február 2016, na ktorej veritelia č. 1 – 4 schválili reštrukturalizačný plán, pričom

veriteľ č. 5, ktorý bol zaradený do skupiny veriteľov, ktorých pohľadávka sa považuje za

reštrukturalizačným plánom nedotknutú, a teda podľa § 148 ods. 2 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii sa tento veriteľ považuje za súhlasiaceho s plánom. Následne 2. marca

2016 dlžník predložil veriteľmi schválený reštrukturalizačný plán na schválenie okresnému

súdu a súčasne v ten istý deň Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn.

odmietol odvolania veriteľov č. 1 – 4, ako aj odvolanie dlžníka proti napádanému uzneseniu

okresného súdu č. k. -253 z 2. októbra 2015 ako procesne neprípustné.

III.

26. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd

v nadväznosti na zistenie porušenia jej základných práv vo výroku tohto rozhodnutia v bode

2 rozhodol o zrušení uznesenia okresného súdu č. k. -253 z 2. októbra 2015

a konanie o podaní veriteľa č. 5 doručenom okresnému súdu 21. septembra 2015 vracia

okresnému súdu na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

27. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich

úhradu v sume 303,16 €.

28. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 € a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.

29. S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľke nárok na

úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2016 (prevzatie a príprava

zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej ňou uplatnenej sume 303,16 €,

tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

30. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2016