Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 556/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

14. septembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Mišíkovou, Laurinská 780/2, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 2. júna 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

2. augusta 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 2. júna 2016

(ďalej aj ,,uznesenie krajského súdu“), ktorým bolo odmietnuté odvolanie sťažovateľa ako

oneskorene podané proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 10. septembra 2008 „v konaní o privolenie k výpovedi z nájmu bytu“.

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v podstatnom namieta, že uznesenie krajského

súdu je neodôvodnené, pretože krajský súd sa odmietol zaoberať jeho odvolacími dôvodmi,

a súčasne nesúhlasí aj s dôvodmi uvedenými v uznesení krajského súdu, keďže podľa neho

neboli splnené podmienky na odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a)

(ďalej aj „OSP“) v jeho veci, čím mu krajský súd ako

odporcovi v konaní „znemožnil uskutočňovať... procesné práva v takej miere, že tým

porušil... právo na spravodlivý súdny proces...“.

3. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol tak, že

uznesením krajského súdu došlo k porušeniu jeho označených práv, zároveň žiada, aby

ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu, vrátil mu vec na ďalšie konanie a priznal mu

náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže

domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v určených prípadoch na inom orgáne. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Podľa návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv zaručených

a listinou, ako aj právo zaručené dohovorom (bod 6) uznesením krajského súdu

spočívajúcim v ním tvrdených skutočnostiach uvedených v bode 2.

8. Z ustanovenia vyplýva, že rozdeľuje ústavnú ochranu

základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém

tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci

ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci

všeobecných súdov ( ), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne

zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv

a slobôd ( a ). Ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa ústavný

súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak

sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

10. Podľa účinného do 30. júna 2016 dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti

rozumie taký postup súdu, ktorým bolo účastníkovi konania znemožnené uplatňovať

v súdnom konaní tie procesné práva, ktoré účastníkovi patria podľa jednotlivých ustanovení

. Za odňatie možnosti konať pred odvolacím súdom preto

možno považovať aj odmietnutie odvolania ako oneskorene podaného bez toho, aby boli

splnené zákonné podmienky na takéto rozhodnutie. Ak by totiž odvolací súd odmietol

riadne, včasné a procesne prípustné odvolanie účastníka konania, odňal by mu tým možnosť

konať pred odvolacím súdom a uplatniť pred ním skutkovú a právnu argumentáciu

smerujúcu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.

11. Sťažovateľom namietané porušenie práv vyúsťuje do jeho tvrdenia o odňatí

možnosti konať pred súdom, čo v okolnostiach danej veci predstavuje dovolací dôvod proti

rozhodnutiu krajského (odvolacieho) súdu podľa [v súčasnosti je tento

dôvod premietnutý do ].

12. Zo sťažnosti však nevyplýva a sťažovateľ to netvrdil a ani nepreukázal, že by

uplatnil na ochranu svojich práv dovolanie, ktorým by bola založená právomoc dovolacieho

súdu preskúmať uznesenie odvolacieho súdu z pohľadu, či mu ním bola alebo nebola odňatá

možnosť konať pred súdom v dôsledku odmietnutia jeho odvolania proti rozsudku

okresného súdu, preto na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že v jeho veci vo vzťahu

k namietaným porušeniam označených práv uznesením krajského súdu nie je sťažnosť

prípustná.

13. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol už po jej

predbežnom prerokovaní podľa v spojení s

(obdobne napr. m. m. , , ,

a podobne). Takýto prístup k otázke prípustnosti dovolania v podobných veciach napokon

vyplýva aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie

sp. zn. z 23. januára 2013 alebo predtým R 23/1994 uverejnené v Zbierke

súdnych rozhodnutí a stanovísk).

14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovať

o ďalších návrhoch sťažovateľa uvedených v bode 3.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2016