Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 536/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Olosom, Karola Kašjaka 81/1, Rajecké Teplice,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

pri rozhodovaní o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn.

z 3. marca 2015 a jeho prípisom z 19. apríla 2016 označenom ako

„Vrátenie veci sp. zn. “ a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. augusta

2016 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 3 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. pri

rozhodovaní o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 3. marca 2015 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu z 3. marca

2016“) a jeho prípisom z 19. apríla 2016 označeným ako „Vrátenie veci sp. zn.

“ (ďalej aj „prípis krajského súdu z 19. apríla 2016“).

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:

„Okresný súd... uznesením sp. zn. zo dňa 03. 03. 2015... mi ako

žalovanému 2/ vyrubil súdny poplatok za podanie odvolania v merite veci vo výške 6.000,-

EUR. Proti... uzneseniu Okresného súdu... sp. zn. zo dňa 03. 03. 2015...

som v zákonnej lehote podal odvolanie... ktoré som odôvodnil nasledovne:

Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam ( ). Rozhodnutie súdu prvého stupňa taktiež trpí vadou

nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Možno konštatovať, že v danej veci sú splnené zákonné predpoklady pre oslobodenie

od súdnych poplatkov vo vzťahu k mojej osobe. Môj príjem a majetkové pomery mi

objektívne nedovoľujú uhradiť SUP za podanie odvolania. Som zamestnaný v spoločnosti

, kde dosahujem mzdu cca 400,-EUR brutto mesačne, t. j. súdny poplatok činí

15-násobok môjho príjmu. Nemám žiaden hnuteľný či nehnuteľný majetok. Súčasne som

i zaťažený viacerými exekučnými konaniami, navyše som ručiteľom dlhov žalovaného 1/,

ktorý je v konkurze. Som rozvedený.

Podľa R 96/2011 pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych

poplatkov z hľadiska pomerov účastníka sú rozhodujúce najmä jeho majetkové a sociálne

pomery, ale aj výška súdneho poplatku a povaha nároku (Uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky ).

Podľa R 6/2010 pri rozhodovaní o oslobodení účastníka konania od súdnych

poplatkov musí súd primerane vyvažovať záujem štátu na vyberaní súdnych poplatkov

a záujem účastníka konania, ktorý si uplatňuje právo na súdnu ochranu (Nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. zo 16. septembra 2010).

Podľa nálezu Ústavného súdu SR právo na prístup k súdu zahŕňa

zákaz vytvárať neprimerané prekážky v prístupe k súdu. Tento zákaz okrem iného vyžaduje

od štátu, aby nevytváral také procesno-právne podmienky, ktoré sťažujú prístup k súdu,

teda také, ktoré by marili účel práva na súdnu ochranu, neboli by odôvodnené sledovaním

legitímneho cieľa a súčasne by nespĺňali podmienku spravodlivej rovnováhy medzi

použitými prostriedkami a sledovaným legitímnym cieľom. Inak takéto prekážky obmedzujú

prístup k súdu v jeho podstate a treba ich považovať za nesúladné nielen s čl. 6 ods. 1

dohovoru, ale aj s čl. ods. 1 a .

Právo na súd nie je absolútnym právom ani v jeho chápaní Európskym súdom pre

ľudské práva, pretože môže podliehať rôznym obmedzeniam, keďže právo na prístup k súdu

si už svojou podstatou vynucuje reguláciu štátom. Európsky súd pre ľudské práva už

rozhodol v niektorých prípadoch, že najmä tam, kde sa dané obmedzenia tohto práva

vzťahovali na podmienky prípustnosti odvolania, alebo tam, kde záujem spravodlivosti

vyžadoval, aby sťažovateľ v súvislosti so svojím odvolaním zložil záruku za náklady, ktoré

ponesie druhá strana konania, môže byť prístup jednotlivca k súdu alebo tribunálu

podrobený rôznym obmedzeniam, vrátane finančných (rozsudok vo veci Brualla Gómez de

la Torre v. Španielsko z 19. decembra 1997, § 33, rozsudok vo veci Tolstoy-Miloslavski

v. Spojené Kráľovstvo z 13. júla 1995, § 61 a p.).

Je preto povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť vždy aj procesné postavenie

sťažovateľa vo vzťahu k druhému účastníkovi konania a výšku súdneho poplatku (ne)určiť

tak, aby sa poplatník nedostal evidentne do nevýhodnejšieho postavenia oproti protistrane,

a tak sa mu právo na prístup k súdu neodoprelo.

Pri výklade a uplatňovaní zákonov (ako aj ústavných zákonov a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov) treba postupovať tak, aby boli v súlade s (

ods. 4 ). Nie je preto možné ani (

v z. n. p.) uplatňovať tak, aby došlo k porušeniu ústavno-procesného princípu právnej

ochrany pred súdmi, kde platí rovnosť všetkých účastníkov, len z dôvodu legislatívnej

nejasnosti textu, ktorú možno odstrániť výkladom v zmysle (porov.

a ďalšie).

V danej veci z objektívnych dôvodov nie som schopný zaplatiť súdny poplatok v tak

vysokej výške. Taktiež nemožno tvrdiť, že podanie odvolania je svojvoľným alebo zrejme

bezúspešným uplatňovaním práva. Taktiež poukazujem na skutočnosť, že môjmu PZ

neuhrádzam odmenu, nakoľko tarifná hodnota je značne vysoká.

Na základe týchto skutočností navrhujem, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil

a bolo mi v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu. ...

Okresný súd v Žiline mnou podané odvolanie vrátane súdneho spisu

postúpil Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní, ktorý však o mnou podanom

odvolaní v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. vôbec nerozhodol.

Krajský súd v Žiline vec vrátil Okresnému súdu v Žiline prípisom sp. zn.

zo dňa 19. 04. 2016 označeným ako Vrátenie veci sp. zn. , nakoľko podľa

názoru Krajského súdu v Žiline podľa obsahu mnou podaného odvolania nejde o odvolanie

(riadny opravný prostriedok) a vec mu bola tak okresným súdom bezdôvodne predložená.

Krajský súd tak o podanom odvolaní (riadnom opravnom prostriedku) nechce vôbec

rozhodnúť, t. j. nechce vykonávať svoju právomoc a súčasne povinnosť vo vzťahu

k účastníkovi konania. Predmetný prípis krajského súdu mi bol oznámený doručením poštou

zo strany okresného súdu dňa 09. 06. 2016.

... postup a závery Krajského súdu v Žiline... vykazujú závažné vady, ktoré sú svojou

intenzitou ústavnoprávneho charakteru. Procesné závery a procesno-právne úvahy

vyslovené okresným súdom sú pritom v zjavnom rozpore s obsahom spisu, najmä s obsahom

mnou podaného odvolania, ide o značné prvky arbitrárnosti, svojvôle a popretie základných

zásad civilného procesu a o odňatie možnosti konať pred súdom a o odňatie preskúmať

rozhodnutie prvostupňového súdu na základe zákonom určeného riadneho opravného

prostriedku v riadnom inštančnom postupe. Odôvodnenie postupu krajského súdu neobstojí,

je absolútne iracionálne, zmätočné, argumentačne neudržateľné, vnútorné protirečivé

a v nesúlade s ustanoveniami právnych predpisov, základnými zásadami formálno-právnej

logiky. Postup krajského súdu o faktickom odmietnutí podaného opravného prostriedku

a použitý spôsob (ne)rozhodovanía o podanom odvolaní je v právnom štáte neprípustný

a arbitrárny.

... mnou podané odvolanie nemalo žiadne formálne vady, riadne označovalo

prvostupňové uznesenie proti ktorému smerovalo, obsahovalo riadne detailné

a kvalifikované odôvodnenie, odvolacie dôvody ako aj apelačný petit. Krajský súd mnou

podané odvolanie po cca roku vedenia odvolacieho konania vyhodnotil tak, že o odvolanie

podľa jeho názoru nejde. ...

Čo sa týka dôvodov mnou podaného odvolania, nakoľko išlo o vyrubenie súdneho

poplatku, celkom logický bol preto aj môj tvrdený odvolací dôvod, že na vyrubenie súdneho

poplatku v plnej výške niet dôvodu, nakoľko som ťažiskovo tvrdil, že u mojej osoby sú dané

dôvody pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V prípade nepodania odvolania by bolo

napadnuté uznesenie totiž správoplatnené ako exekučný titul zaväzujúci moju osobu.

Skutočnosť, že som súčasne s podaním odvolania požiadal o oslobodenie od súdnych

poplatkov je plne nerozhodná, nakoľko požiadať o oslobodenie od súdnych poplatkov môže

účastník nielen v samostatnom podaní ale súčasne aj pri podaní vo veci samej (napr.

priamo s podaním žaloby, odvolania, zmeny žaloby a pod.), čo rešpektuje aj súdna prax.

V danej veci išlo o dve podania - odvolanie a žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov.

V neposlednom rade, ak by krajský súd tvrdil, že podané odvolanie má vady

(čo krajský súd netvrdil), mal povinnosť tieto vady vytknúť a podľa a 5 209 ma

súčasne vyzvať na odstránenie vád odvolania ako napr. súdy robia pri podaní tzv.

blanketného odvolania, ktoré je podané formálna bez odôvodnenia. V tomto prípade však

bolo odvolanie riadne podané, označené a odôvodnené.

Krajský súd súčasne opomenul, že odôvodnenie odvolania a vecnú stránku veci

odvolací súd posudzuje až pri rozhodnutí o odvolaní (tj. musí vydať rozhodnutie) a vecná

nedôvodnosť alebo i zjavná (relevantnosť uplatneného odvolacieho dôvodu nikdy nemôže

byť dôvodom pre faktické nerozhodnutie o odvolaní a vrátenie veci provstupňovému súdu.

Inak by odvolacie súdy prakticky v praxi vôbec nerozhodli značnom počte odvolaní.

Prípustnosť odvolania vyplýva priamo zo zákona a nikdy sa nedotýka aj samotnej vecnej či

obsahovej stránky odvolania. Postup krajského súdu je právnom štáte zjavne neprípustný

a absolútne neobhájiteľný.“

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa ... na súdnu a inú právnu ochranu

zaručené podľa a podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo na spravodlivý súdny proces

zaručené podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a základné právo na rovnosť účastníkov konania podľa Slovenskej

republiky postupom Krajského súdu v Žiline v odvolacom konaní vedenom Krajským súdom

v Žiline pod sp. zn. o podanom odvolaní sťažovateľa

proti uzneseniu Okresného súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 03. 03. 2015 na

základe prípisu Krajského súdu v Žiline označenom ako Vrátenie veci sp. zn.

zo dna 19. 04. 2016 porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Žiline sa v odvolacom konaní o odvolaní sťažovateľa

podanom proti uzneseniu Okresného súdu v Žiline sp. zn. zo dňa

03. 03. 2015 prikazuje konať a rozhodnúť v zmysle ustanovení Civilného sporového

poriadku č.

3. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi ... do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu trovy konania vo výške 363,79 EUR…“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

7. Ústavný súd podľa každú sťažnosť predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

8. Z vyplýva, že uvedené zákonné ustanovenie

rozlišuje okrem iného aj osobitnú kategóriu návrhov, ktorými sú návrhy „zjavne

neopodstatnené“. Týmto v záujme účelnosti a procesnej ekonómie

poskytuje ústavnému súdu príležitosť preskúmať v štádiu predbežného prerokovania

sťažnosti ( ) možnosť jej prípadného odmietnutia

na základe obsahu namietaných právoplatných rozhodnutí, charakteru namietaných opatrení

alebo iných zásahov, ktorými malo dôjsť k porušeniu základných práv alebo slobôd

navrhovateľa a z nich vyplývajúcich skutkových zistení, a tiež na základe argumentácie,

ktorú proti nim sťažovateľ v návrhu uplatnil.

9. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (, , ,

, ).

10. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a práva podľa dohovoru postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , ku ktorému malo dôjsť tým, že krajský súd

nerozhodol o odvolaní podanom sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu z 3. marca

2015, ktorým mu bol vyrubený súdy poplatok za podané odvolanie, ale podané odvolanie

vrátil okresnému súdu s odôvodnením, že nejde o odvolanie, ale o žiadosť o oslobodenie

od súdneho poplatku.

11. Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

14. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

15. Krajský súd v prípise z 19. apríla 2015 označenom ako „Vrátenie veci sp. zn.

“ uvádza:

„Predmetná vec bola Krajskému súdu v Žiline predložená na rozhodnutie o odvolaní

žalovaného v 2/ rade zo dňa 12. 03. 2015 (č. l. 685) proti uzneseniu Okresného súdu Žilina

č. k. -679 zo dňa 3. marca 2015. Z tohto podania, označeného ako

Odvolanie žalovaného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu v Žiline sp. zn.

zo dňa 03. 03. 2015, žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, krajský súd zistil, že

žalovaný v 2/ rade odvolanie odôvodnil tým, že v danej veci sú splnené zákonné

predpoklady pre jeho oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň požiadal o oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov v plnom rozsahu. Ako prílohu podaného odvolania žalovaný

v 2/ rade predložil Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje,

aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je

úkon nesprávne označený.

Po oboznámení sa s predmetným podaním žalovaného v 2/ rade zo dňa 12. 03. 2015

je krajský súd toho názoru, že podľa obsahu sa nejedná o odvolanie proti uzneseniu

Okresného súdu Žilina č. k. -679 zo dňa 3. marca 2015, ktorým okresný súd

uložil žalovanému v 2/ rade povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške

6.000 Eur, ale sa jedná o žiadosť žalovaného v 2/ rade o oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov. V zmysle poučenia o opravnom prostriedku, ktoré je obsiahnuté v uvedenom

uznesení Okresného súdu Žilina, bolo možné proti tomuto uzneseniu podať odvolanie do

15 dní odo dňa jeho doručenia s tým, že v odvolaní bolo okrem iného potrebné uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť

rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Žalovaný v 2/ rade síce vo svojom

podaní zo dňa 12. 03. 2015 uviedol, že podáva odvolanie proti tomuto uzneseniu z dôvodu,

že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil,

zároveň však v tomto podaní neuviedol žiadne tvrdenia, z ktorých by bolo možné usudzovať,

že týmto podaním žalovaný v 2/ rade podával odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu,

žalovaný v 2/ rade v podaní neuviedol v akom rozsahu predmetné uznesenie napáda

a neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo

postupu súdu. Naopak z tohto podania je zrejmé, že svojim obsahom spĺňa náležitosti

žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, čo potvrdzuje aj príloha tohto

podania v podobe vyplneného tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý

navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

Krajský súd je potom názoru, že podanie žalovaného zo dňa 12. 03. 2015 je podľa

jeho obsahu žiadosťou žalovaného v 2/ rade o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov

a nie odvolaním proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. -679 zo dňa

3. marca 2015. O žiadosti žalovaného v 2/ rade o priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -780

zo dňa 10. 07. 2015, ktoré bolo potvrdené uznesením krajského súdu sp. zn.

zo dňa 05. 04. 2016 tak, že žalovanému v 2/ rade nebolo priznané

oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vzhľadom k predmetnému zhodnoteniu preto nebolo zo strany žalovaného v 2/ rade

podané odvolanie, o ktorom by mohol konať a rozhodovať Krajský súd v Žiline ako súd

odvolací. Ak žalovaný v 2/ rade neuskutočnil odvolanie, tak nebol daný spôsobilý predmet

pre konanie krajského súdu, z ktorého dôvodu sa vec vracia späť okresnému súdu ako

bezdôvodne predložená. Krajský súd k úplnosti poznamenáva, že aby mohol postupovať

podľa ust. , podľa ktorého odvolací súd je rozsahom a dôvodmi

odvolania viazaný, je potrebný procesný úkon odvolania, v zmysle ktorého je možné

posudzovať napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu v medziach vymedzených

odvolacích dôvodov. Ak žalovaný v 2/ rade neuskutočnil procesný úkon podaného

odvolania, krajský súd konštatuje, že ako súd odvolací nemôže vo veci konať, a preto vec

vracia okresnému súdu.“

16. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti namietajúcej porušenie

základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov

s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä

v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, či nie sú arbitrárne,

resp. svojvoľné s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr.

, , , ). Z týchto hľadísk potom ústavný súd

posudzoval postup krajského súdu pri vrátení veci bez rozhodnutia okresnému súdu.

17. Vychádzajúc z už uvedených mantinelov posudzovania rozhodnutí všeobecných

súdov ústavný súd konštatuje, že krajský súd v citovanej časti odôvodnenia prípisu

z 19. apríla 2016 zrozumiteľným a dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

posúdil podanie sťažovateľa ako žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, a nie ako

odvolanie.

18. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by boli

schopné spochybniť postup krajského súdu v namietanej veci. Ústavný súd naopak musí

konštatovať, že sťažovateľ napriek tomu, že tvrdí, že jeho podanie z 2. marca 2015 je

zároveň odvolaním aj žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov, argumentuje tým, že

odvolanie obsahovalo riadne, detailné a kvalifikované odvolacie dôvody, ktorými sú

skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť, že sú dané dôvody na jeho oslobodenie od súdnych

poplatkov, pričom podanie sťažovateľa z 2. marca 2015 žiadne iné dôvody tvrdeného

odvolania neobsahujú. Pokiaľ teda dôvody, ktoré obsahovalo podanie, boli dôvodmi

odvolania, ústavnému súdu nie je zrejmé, ktorú časť sťažovateľovho podania by bolo možné

naopak považovať za žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov.

19. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi postupom krajského súdu pri rozhodovaní o podaní sťažovateľa z 2. marca 2015

a namietaným porušením základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3

ani práva podľa dohovoru (m. m. ).

20. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa uplatnených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2016