Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 244/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

28. septembra 2016 v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a sudcov Sergeja

Kohuta a Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti

, a sťažnosti , ,

zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Mária Badová, s. r. o., Vajanského 1/2765,

Žilina, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Mária Badová, vo veci

namietaného porušenia ich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume každej po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý

vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť a

trovy konania v sume 901,42 € (slovom deväťstojeden eur štyridsaťdva

centov) na účet ich právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie JUDr. Mária Badová,

s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 19. apríla 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

a (ďalej len „sťažovateľky“) vo veci namietaného porušenia

ich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovateľky sú účastníčkami konania

o vydanie bezdôvodného obohatenia na strane žalobcov, pričom žalobu spolu s ostatnými

žalobcami podali okresnému súdu 20. februára 2008.

3. Uvádzajúc chronologický prehľad úkonov predmetného konania sťažovateľky

dôvodia, že postupom okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom v konaní,

čo považujú za porušenie svojich základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4. Sťažovateľky v rámci svojej argumentácie okrem iného poukazujú na skutočnosť,

že od podania žaloby okresnému súdu do dňa uplatnenia sťažností adresovaných ústavnému

súdu uplynulo takmer sedem rokov a šesť mesiacov bez právoplatného skončenia ich veci.

5. Sťažovateľky na základe uvedeného navrhujú, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie ich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , priznal im náhradu trov konania a taktiež primerané

finančné zadosťučinenie každej v sume 10 000 €.

6. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu k sťažnosti vyjadril prípisom

z 30. júna 2016, ktorého súčasťou bolo aj vyjadrenie zákonného sudcu a prehľad

procesných úkonov. Podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení okrem iného uviedla:

„Čo sa týka vyjadrenia, v prílohe Vám zasielame vyjadrenie zákonného sudcu,

s ktorým sa stotožňujeme, pričom zo spisu vyplýva, že došlo k prieťahom v konaní, ale

nielen zo strany súdu. Pokiaľ došlo k prieťahov v konaní aj zo strany súdu, je nutné

poukázať na situáciu na Okresnom súde Žilina, ktorý je personálne poddimenzovaný,

čo skonštatovala aj verejná ochrankyňa práv. Tunajší súd vykonáva agendu ako v sídle

Krajského súdu, zároveň vykonáva agendu týkajúcu sa 3 okresov – Žilina, Kysucké Nové

Mesto a Bytča a vzhľadom na počet sudcov (+/- 32) a vzhľadom na ročný nápad vecí

(cca 50.000) vyplýva, nie sú dané podmienky sudcom na konanie bez prieťahov.“

7. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľky zaujali stanovisko v podaní doručenom

ústavnému súdu 10. augusta 2016, v ktorom okrem iného uviedli:

„Považujeme za potrebné spísať vyjadrenie k vyjadreniu odporcu a uvádzame, že

dôvody v ňom uvedené nepostačujú na ospravedlnenie nečinnosti odporcu.

Podľa stanoviska zákonného sudcu zo dňa 16. 6. 2016 je zrejmé, že prieťahy v tomto

konaní odôvodňuje i tou skutočnosťou, že komplikácie boli spôsobené navrhovateľmi,

pretože dvaja z navrhovateľov v priebehu konania zomreli a navyše na strane odporcu

vznikol ďalší účastník konania. Namietame toto konštatovanie žalovaného z toho dôvodu,

že i keď došlo ku smrti dvoch účastníkov konania na strane navrhovateľov, túto skutočnosť

sme nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť, pričom poukazujeme na obsah našich sťažností

zo dňa 25. 8. 2015 a zo dňa 3. 3. 2016 a chronológiu postupu súdu do dňa smrti týchto

navrhovateľov.

Do dnešného dňa taktiež na strane odporcov je stále pôvodný odporca a tvrdenie,

že na strane odporcu vznikol ďalší účastník konania, nemá oporu v obsahu spisu

č. k. .

Pokiaľ odporca na otázku ÚS SR uviedol, či boli spôsobené prieťahy aj nami

sťažovateľkami, že sme svojim postupom spôsobili prieťahy v konaní aj keď to nebolo našim

úmyslom s poukazom na tú skutočnosť, že na strane navrhovateľov v priebehu konania

zomreli dvaja ľudia a zmenili sme petit návrhu, máme za to, že toto tvrdenie nie je

objektívne. Žiadnym spôsobom sme nemohli predĺžiť život dvoch navrhovateľov, ktorí

v priebehu konania zomreli, nebolo to v našej moci. Pokiaľ ide o zmenu petitu žalobného

návrhu, tento sme zmenili z toho dôvodu, že v predmetnej veci boli namietané závery

uvedené v znaleckom posudku , ktorý sme dali vypracovať pred podaním

žaloby. Následne súd ustanovil znalca , ktorý vyčíslil výšku

bezdôvodného obohatenia inou sumou ako bolo vyčíslené v znaleckom posudku

, preto sme sa rozhodli, že v rámci urýchlenia súdneho konania zmeníme petit

žalobného návrhu podľa záveru uvedeného v znaleckom posudku súdom ustanoveného

znalca .

Z vyjadrenia zákonného sudcu je zrejmé, že jeho senát má bežný nápad veci

do jedného roka 300 až 500 sporov, ktoré sa adekvátne nedajú zvládnuť v určených

lehotách, pričom s poukazom na toto tvrdenie uznáva, že došlo k prieťahom v konaní v tejto

veci. Nemôžeme súhlasiť však s námietkou odporcu, že k predlžovaniu konania došlo

aj rozhodovaním na základe našich návrhov na oslobodenie od zaplatenia súdnych

poplatkov. Týmito našimi návrhmi sme využili iba zákonné právo, ktoré nám umožňovala

platná právna úprava, pričom poukazujeme na tú skutočnosť, že nám bolo priznané

čiastočné oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov.

Z obsahu vyjadrenia je taktiež zrejmé, že sa nám zákonný sudca ospravedlňuje,

že k takémuto stavu došlo. Toto ospravedlnenie prijímame, avšak naďalej trváme na našich

návrhoch na rozhodnutie Vášho súdu uvedených v obsahu našich sťažnosti zo dňa

25. 8. 2015 a zo dňa 3. 3. 2016.“

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

9. Ústavný súd preskúmal chronológiu procesných úkonov vykonaných vo veci

spracovanú v rámci konania o sťažnosti vedeného na ústavnom súde pod sp. zn.

, ako aj vyjadrenia účastníkov konania a dospel k týmto pre posúdenie

sťažností relevantným zisteniam:

10. Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola na okresnom súde podaná

20. februára 2008.

11. Uznesením z 5. marca 2008 vyzval okresný súd odporcu na predloženie

vyjadrenia k podanému návrhu. Odporca žiadal 28. augusta 2008 okresný súd o zaslanie

príloh návrhu. Následne 23. marca 2009 uskutočnil okresný súd vo veci pojednávanie.

12. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na základe opravného prostriedku

žalobcov zrušil uznesenie okresného súdu z 18. januára 2011 o priznaní čiastočného

oslobodenia žalobcov od súdnych poplatkov a vrátil vec okresnému súdu na nové konanie

a rozhodnutie.

13. Na základe výzvy okresného súdu z 22. februára 2012 žalobcovia predložili

12. marca 2012 okresnému súdu relevantné podklady. Okresný súd reagoval až

18. decembra 2014, keď adresoval výzvu právneho nástupcu nebohého žalobcu v druhom

rade (či vstupuje ako dedič do konania). Tento reagoval na výzvu okresného súdu

29. decembra 2014 (osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť

27. mája 2012). Okresný súd následne uznesením z 27. mája 2015 rozhodol o poplatkovej

povinnosti navrhovateľov.

14. Okresnému súdu bol 10. februára 2016 krajským súdom vrátený spisový materiál

a vo februári 2016 doručoval okresný súd účastníkom konania rozhodnutie krajského súdu.

Následne okresný súd 7. júla 2016 vyzval žalobcu v druhom rade, resp. jeho právnu

zástupkyňu na vyjadrenie, či sa stotožňuje s návrhom na zmenu pôvodnej žaloby.

V čase, keď ústavný súd rozhodoval o sťažnostiach, nebolo napadnuté konanie

právoplatne skončené.

II.

15. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

17. Sťažovateľky sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a súčasne sa domáhajú aj vyslovenia porušenia

svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o ich občianskych právach alebo

záväzkoch.

18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

19. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníci konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

20. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na ,

ide o znenie platné do 1. júla 2016.

21. Povinnosť súdu vyplývajúca z (ďalej len

,,OSP“) súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej

len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

22. Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí,

že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje

tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude

konať nové pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená

v spise.

23. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

24. Predmetom konania v posudzovanej veci je rozhodovanie o uplatnenom nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti

vo vlastníctve sťažovateliek, ostatných žalobcov a tiež odporcu, ktorý využíva pre svoje

podnikateľské účely aj podiely žalobcov. Ústavný súd je toho názoru, že predmetné konanie

sa síce vyznačuje určitým stupňom skutkovej zložitosti veci, ktorá je daná predovšetkým

potrebou vykonania znaleckého dokazovania, avšak touto skutočnosťou nemožno

ospravedlniť, že predmetné konanie nebolo právoplatne skončené ani po 8,5 roku.

25. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateliek ako účastníčok súdneho

konania v procesnom postavení žalobkýň. Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by

v súvislosti s prieťahmi v konaní bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateliek.

Ústavný súd konštatuje, že v prípade sťažovateľky došlo

k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene doterajšieho účastníka konania

pôvodnej žalobkyne , a to na základe univerzálnej sukcesie (dedenie).

Keďže univerzálna sukcesia automaticky vyvoláva procesnoprávne nástupníctvo, okresný

súd nemusel uznesením túto zmenu pripustiť. Uvedená skutočnosť má podľa názoru

ústavného súdu zásadný význam na vymedzenie obdobia, ktoré podlieha posúdeniu

namietanej protiústavnosti konania okresného súdu, pretože v uvedenom prípade v dôsledku

zmeny účastníka konania nedošlo k vzniku nového procesnoprávneho vzťahu, ako to je

pri zámene účastníka, ale k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho

procesnoprávneho vzťahu.

S prihliadnutím na tento záver ústavný súd nemá pochybnosť o tom, že sťažovateľka

môže relevantne namietať porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa dohovoru aj pre štádium konania, ktoré

predchádzalo zmene účastníka konania v súvislosti s procesným nástupníctvom v rámci

dedičského konania (m. m. , ).

26. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateliek zaručeného a ich práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup konajúceho súdu.

27. Ústavný súd po preskúmaní postupu konajúceho súdu v posudzovanom konaní

dospel k záveru, že závažnými nedostatkami, ktoré narušili plynulosť konania, boli obdobia

nečinnosti, v ktorých okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná

prekážka, a tiež neefektívny postup okresného súdu, ktorý zbytočne narušil sústredený

priebeh konania smerom k odstráneniu právnej neistoty.

28. Ústavný súd v priebehu napadnutého konania zistil dve obdobia dlhodobej

nečinnosti okresného súdu, počas ktorých nekonal bez toho, že by mu v konaní zabraňovala

zákonná prekážka. Ide o obdobie od 5. marca 2008, keď súd odporcu vyzval vyjadriť sa

k podanému návrhu, do 23. marca 2009, keď bolo vo veci vykonané hlavné pojednávanie,

a v druhom prípade ide o obdobie od 27. mája 2012, keď nadobudlo právoplatnosť

a vykonateľnosť osvedčenie o dedičstve opodstatňujúce potenciálnu sukcesiu právneho

nástupcu jedného zo žalobcov, až do 18. decembra 2014, keď okresný súd vyzval tohto

právneho nástupcu na vyjadrenie, či vstupuje do konania.

29. V priebehu napadnutého konania ústavný súd zistil aj dve obdobia

krátkodobej nečinnosti, a to od 29. decembra 2014 do 27. mája 2015 a v druhom prípade

od februára 2016 do 7. júla 2016.

30. Okrem období neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu nebol jeho postup

v konaní ani dostatočne efektívny a sústredený, napr. v súvislosti s tým, keď krajský súd

zrušil uznesenie okresného súdu o čiastočnom oslobodení žalobcov od súdnych poplatkov

a vrátil vec na ďalšie konanie okresnému súdu.

31. K obrane okresného súdu poukazujúcej na nedostatočné personálne obsadenie

súdu a s tým súvisiacu jeho neprimeranú zaťaženosť, predstavujúcu podľa okresného súdu

objektívne okolnosti majúce negatívny dopad na plynulosť konania vo veci sťažovateliek,

ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade s medzinárodným

štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy justičného systému

nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní ().

Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo

znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.

32. Ústavný súd poukazuje na to, že pri výklade základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v si osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie veci v primeranej lehote, z tohto dôvodu v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

33. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že základné

právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

porušené boli (bod 1 výroku nálezu).

34. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

35. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva

sťažovateliek zaručeného a ich práva zaručeného dohovoru,

ako aj zo skutočnosti, že posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu

právoplatne skončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

36. Vo vzťahu k námietke porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného

ústavný súd konštatuje, že nedostatky v postupe okresného súdu, ktoré

boli kvalifikované ako zbytočné prieťahy v konaní, nedosahujú takú intenzitu, že by ich

bolo možné vyhodnotiť ako odmietnutie spravodlivosti sťažovateľkám v zmysle čl. 46

ods. 1 .

37. Z uvedeného dôvodu tejto časti sťažnosti sťažovateliek ústavný súd nevyhovel

(bod 5 výroku nálezu).

III.

38. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

39. Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnili

sťažovateľky neprimeranou dĺžkou posudzovaného konania postihnutého nečinnosťou

a neefektívnym postupom. Na základe uvedeného uplatnili sťažovateľky finančné

zadosťučinenie každá v sume 10 000 €.

40. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

41. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku posudzovaného konania, ako aj na neodôvodnenú

nečinnosť súdu v celkovom trvaní viac ako štyroch rokov, berúc do úvahy správanie

sťažovateliek a všetky okolnosti daného prípadu, považoval ústavný súd za primerané

priznať sťažovateľkám finančné zadosťučinenie každej v sume 1 000 €, tak ako to je

uvedené v bode 3 výroku nálezu.

42. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateliek, ktoré im

vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

Advokátskou kanceláriou JUDr. Mária Badová, s. r. o. Podľa § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania

uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

43. Sťažovateľky si uplatnili trovy konania v celkovej sume 1 045,32 €.

44. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania pri 2 úkonoch vykonaných

v roku 2015 vychádzal z priemernej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

za I. polrok 2014, ktorá bola 839 €, a pri 3 úkonoch vykonaných v roku 2016 z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €.

45. Úhradu priznal za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prevzatie

a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti) a za 3 úkony právnej služby vykonané v roku

2016 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažností, stanovisko k vyjadreniu okresného

súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Výšku základnej sadzby tarifnej odmeny u tretieho úkonu právnej služby vykonaného

v roku 2016 bolo potrebné v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky znížiť o 50 %, lebo ide

o spoločný úkon pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“.

Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015, za dva úkony vykonané

v roku 2016 a tretí úkon vykonaný spoločne za obe sťažovateľky spolu s režijným paušálom

(2 x 8,39 € a 3 x 8,58 €) predstavuje sumu 751,18 €.

Keďže právna zástupkyňa je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“

(na základe predloženej fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola

zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa vyhlášky a podľa

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli

priznané v celkovej sume 901,42 €.

46. Ústavný súd vo zvyšnej časti návrhu týkajúceho sa trov konania nevyhovel.

47. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet

Advokátskej kancelárie JUDr. Mária Badová, s. r. o., Vajanského 1/2765, Žilina.

48. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2016