Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 577/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej

a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika na neverejnom zasadnutí 13. septembra

2016 o sťažnosti , ,

zastúpenej JUDr. Máriou Badovou, advokátska kancelária, Vajanského 1/2765, Žilina,

vo veci namietaného porušenia jej základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

3. Márii Drahnovej p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý jej uhradiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume

355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet jej právneho

zástupcu JUDr. Márie Badovej, advokátska kancelária, Vajanského 1/2765, Žilina, do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -17 z 18. novembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia jej základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania

vo veci návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde sťažovateľka spolu s ostatnými

navrhovateľmi podala okresnému súdu návrh 20. februára 2008.

Uvádzajúc chronologický prehľad úkonov predmetného konania sťažovateľka

dôvodí, že postupom okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom v konaní, v čom

vidí sťažovateľka porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru.

Sťažovateľka v rámci svojej argumentácie špecificky poukazuje na skutočnosť, že

od podania návrhu okresnému súdu do dňa uplatnenia sťažnosti adresovanej ústavnému

súdu uplynulo takmer sedem rokov a šesť mesiacov bez právoplatného ukončenia jej veci.

Sťažovateľka na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd nálezom

vyslovil porušenie jej základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , priznal jej náhradu trov

právneho zastúpenia a tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti 18. januára 2016 vyjadril okresný

súd prostredníctvom svojej podpredsedníčky. K vyjadreniu bol pripojený podrobný

chronologický prehľad procesných úkonov konania a tiež súhlas s upustením od ústneho

pojednávania vo veci sťažnosti sťažovateľky. Podpredsedníčka okresného súdu

argumentovala, že okresný súd vo veci priebežne konal, no napriek tomu sa mu nepodarilo

zabrániť prieťahom v konaní, ktoré podľa jej vyjadrenia zapríčinilo neprimerané zaťaženie

okresného súdu nadmernou agendou prevyšujúcou personálne kapacity okresného súdu, čo

podpredsedníčka okresného súdu pri posúdení výšky primeraného finančného

zadosťučinenia pre sťažovateľku žiadala zohľadniť.

Možnosť reagovať na stanovisko okresného súdu právna zástupkyňa sťažovateľky

nevyužila, pričom už v samotnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu prezentovala súhlas

sťažovateľky s upustením od ústneho pojednávania v jej veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd preskúmal na vec sa vzťahujúci súdny spis okresného súdu, ako aj

vyjadrenia účastníkov konania a dospel k týmto pre posúdenie sťažnosti relevantným

zisteniam:

Sťažovateľka a navrhovatelia v prvom, druhom a štvrtom rade podali okresnému

súdu 20. februára 2008 návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Uznesením z 5. marca 2008 vyzval okresný súd odporcu na predloženie vyjadrenia

k podanému návrhu. Odporca žiadal 28. augusta 2008 okresný súd o zaslanie príloh návrhu.

Následne 23. marca 2009 uskutočnil okresný súd vo veci pojednávanie.

Nadriadený súd na základe opravného prostriedku navrhovateľov zrušil uznesenie

okresného súdu z 18. januára 2011 o priznaní čiastočného oslobodenia navrhovateľov

od súdnych poplatkov a vrátil vec okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Na základe výzvy okresného súdu z 22. februára 2012 navrhovatelia predložili

12. marca 2012 okresnému súdu relevantné podklady. Okresný súd reagoval až

18. decembra 2014, keď adresoval výzvu právneho nástupcu nebohého navrhovateľa

v druhom rade (či vstupuje ako dedič do konania). Tento reagoval na výzvu okresného súdu

29. decembra 2014 (osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť

27. mája 2012). Okresný súd následne uznesením z 27. mája 2015 rozhodol o poplatkovej

povinnosti navrhovateľov.

Okresnému súdu bol 10. februára 2016 nadriadeným súdom vrátený spisový materiál,

pričom vo februári 2016 doručoval okresný súd účastníkom konania rozhodnutie

nadriadeného súdu. Následne okresný súd 7. júla 2016 vyzval navrhovateľa v druhom rade

na vyjadrenie, či sa stotožňuje s návrhom na zmenu pôvodného návrhu.

V čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky konanie ukončené

nebolo.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa (ako aj práva podľa dohovoru) ústavný súd skúma

vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v prípade sťažovateľky preskúmal

z hľadiska charakteru prejednávanej veci jej skutkovú a právnu zložitosť (1), ďalej

správanie sťažovateľky v priebehu konania (2) a napokon aj postup konajúceho súdu (3).

1. Predmetom konania v posudzovanej veci je rozhodovanie o uplatnenom nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu podielového spoluvlastníctva

nehnuteľnosti vo vlastníctve sťažovateľky, ostatných navrhovateľov a tiež

odporcu, ktorý využíva pre svoje podnikateľské účely aj podiely navrhovateľov.

Ústavný súd je toho názoru, že sa predmetné konanie síce vyznačuje určitým

stupňom skutkovej zložitosti veci, ktorá je daná predovšetkým potrebou

vykonania znaleckého dokazovania, avšak táto okolnosť nijako neznižuje

zodpovednosť konajúceho súdu za zistené nedostatky v postupe konania (pozri

bod 3) pričítateľné výlučne na vrub okresnému súdu.

2. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by

signalizujúce nedostatočnú aktivitu zo strany sťažovateľky ako účastníčky konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného a jej práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup konajúceho súdu.

Ústavný súd po preskúmaní postupu konajúceho súdu v posudzovanom konaní

dospel k záveru, že závažnými nedostatkami, ktoré narušili plynulosť konania, boli obdobia

nečinnosti (v celkovom rozsahu štyroch rokov a dvoch mesiacov), v ktorých okresný

nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka, a tiež neefektívny postup

okresného súdu, ktorý zbytočne narušil sústredený priebeh konania smerom k odstráneniu

právnej neistoty.

Už v prvotnej fáze konania ústavný súd zaznamenal obdobie nečinnosti okresného

súdu kvantifikovateľné dobou necelého roka, keď súd nekonal bez toho, aby bolo možné

ospravedlniť jeho pasivitu objektívnymi dôvodmi. Ide o obdobie od 5. marca 2008, keď súd

odporcu vyzval vyjadriť sa k podanému návrhu, do 23. marca 2009, keď bolo vo veci

vykonané hlavné pojednávanie.

Obdobie ničím neospravedlnenej extrémnej nečinnosti okresného súdu v trvaní

zhruba 2 rokov a 6 mesiacov nasledovalo v etape konania počnúc 27. májom 2012, keď

nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť osvedčenie o dedičstve opodstatňujúce

potenciálnu sukcesiu právneho nástupcu jedného z navrhovateľov, až do 18. decembra

2014, keď okresný súd vyzval tohto právneho nástupcu na vyjadrenie, či vstupuje

do konania.

Bezprostredne na to ostal okresný súd opätovne pasívny po dobu zhruba štyroch

mesiacov, a to od 29. decembra 2014, keď právny nástupca reagovala na predmetnú výzvu,

do 27. mája 2015, keď okresný súd rozhodol o poplatkovej povinnosti navrhovateľov.

Napokon bolo ústavným súdom zistené ešte jedno obdobie krátkodobej nečinnosti

okresného súdu v rozsahu zhruba štyroch mesiacov, od februára 2016, keď okresný súd

doručoval rozhodnutie nadriadeného súdu účastníkom konania, do 7. júla 2016, keď bola

navrhovateľovi v druhom rade adresovaná výzva na vyjadrenie (či sa stotožňuje s návrhom

na zmenu pôvodného návrhu).

Okrem uvedených období neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu zaznamenal

ústavný súd aj ďalšie nedostatky v plynulosti postupu okresného súdu, konkrétne jeho

nesústredenú a neefektívnu činnosť, keď bolo zo strany nadriadeného súdu zrušené jeho

uznesenie o čiastočnom oslobodení navrhovateľov od súdnych poplatkov s vrátením veci

na nové prejednanie a rozhodnutie.

K obrane okresného súdu o nedostatočnom personálnom obsadení súdu a s tým

súvisiacou jeho neprimeranou zaťaženosťou, predstavujúcou podľa okresného

súdu objektívne okolnosti majúce negatívny dopad na plynulosť konania vo veci

sťažovateľky, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade

s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy

justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní

(). Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by

vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň

obrátil.

Ústavný súd konštatuje, že rozhodujúcim faktorom, ktorý mal negatívny dopad

na súvislý priebeh posudzovaného konania, bol postup okresného súdu a zbytočné prieťahy,

ktorých sa dopustil jednak v dôsledku zistených období nečinnosti, ale aj v dôsledku svojho

neefektívneho a nesústredeného postupu.

Z petitu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka žiadala ústavný súd aj

o vyslovenie porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6

ods. 1 dohovoru v predmetnom konaní pred okresným súdom.

Ústavný súd si už pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, z tohto dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

Ústavný súd tak dospel k záveru, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené boli (bod 1 výroku

nálezu).

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva

sťažovateľky zaručeného a jej práva zaručeného dohovoru,

ako aj zo skutočnosti, že posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu

ukončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C

43/2008 konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Vo vzťahu k námietke porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného

ústavný súd konštatuje, že nedostatky v postupe okresného súdu, ktoré

boli kvalifikované ako zbytočné prieťahy v konaní, nevykazujú tak extrémnu pasivitu

konajúceho súdu, že by ju bolo možné považovať de facto za odmietnutie spravodlivosti

pre sťažovateľku, teda za zásah do jej základného práva podľa .

Z uvedeného dôvodu tejto časti sťažnosti sťažovateľky ústavný súd nevyhovel (bod

5 výroku nálezu).

III.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila

sťažovateľka neprimeranou dĺžkou posudzovaného konania spôsobenou obdobiami

nečinnosti okresného súdu. Vychádzajúc z týchto skutočností považovala sťažovateľka

za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 10 000 €.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku posudzovaného konania, ako aj na neodôvodnenú

nečinnosť súdu v celkovom trvaní viac ako štyroch rokov, berúc do úvahy správanie

sťažovateľky a všetky okolnosti daného prípadu, považoval ústavný súd za primerané

priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, tak ako to je uvedené

v bode 3 výroku nálezu.

Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala priznať náhradu

trov konania pred ústavným súdom, ktorú vyčíslila sumou 355,73 €.

Pri určení výšky náhrady trov bolo treba vychádzať z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok roku 2014, ktorá

predstavovala sumu 839 €.

Úhradu priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015

(prevzatie a príprava zastúpenia a tiež podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11

ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z toho za jeden úkon právnej služby vykonaný

v roku 2015 patrí odmena v sume 139,83, k tomu tiež režijný paušál v sume 8,39 €. Ústavný

súd priznal sťažovateľke, ktorá je platcom DPH, náhradu trov konania za dva úkony

právnych služieb vykonaných v roku 2015. Za tieto dva úkony právnej služby predstavuje

celková priznaná odmena vrátane režijného paušálu sumu 355,73 €.

Ústavný súd tak priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej ňou

požadovanej výške 355,73 € (bod 4 výroku nálezu).

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s

).

Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2016