Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 610/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. októbra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátom

, , , vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2,

, a a práv podľa

ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 3. mája 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. júna 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 v spojení

s , , a (ďalej

len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 3. mája 2016 (ďalej aj

„uznesenie krajského súdu“).

2. Z obsahu podanej sťažnosti a k nej priložených príloh vyplýva, že voči

sťažovateľovi sa vedie trestné stíhanie na základe uznesenia vyšetrovateľa

Národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Bratislava

ČVS: PPZ-483/NKA-PZ-BA-2014 z 28. mája 2014 podľa § 199 ods. l a 2 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“). Uznesením z 10. septembra 2014 mu bolo vznesené obvinenie pre prečin

falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného

znaku a úradnej značky podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) v jednočinnom súbehu s pokračovacím

zločinom úverového podvodu sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1

k a .

3. Uznesením ČVS: PPZ-807/NKA-PZ-BA-2014 z 2. septembra 2013 bolo podľa

ods. l a 2 začaté voči sťažovateľovi trestné stíhanie pre obzvlášť

závažný zločin vydieračského únosu v štádiu prípravy podľa § 13 ods. l k § 186 ods. 1, 2

písm. c) a 4 písm. a) s poukazom na ,

pre ktorý mu bolo 16. januára 2015 podľa vznesené

obvinenie. Uznesením ČVS: PPZ-483/NKA-PZ-BA-2014 z 21. januára 2015 bolo podľa

s poukazom na rozhodnuté

o spojení už uvedených trestných vecí na spoločné konanie.

4. Sťažovateľ žiadal o prepustenie z väzby a o jeho žiadosti rozhodoval

11. apríla 2016 sudca Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) JUDr. Dušan Szabó

uznesením č. k. -1860, ktorým jeho žiadosť zamietol. Voči uvedenému

rozhodnutiu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd tak, že ju zamietol

uznesením sp. zn. z 3. mája 2016. Krajský súd rozhodol v senáte, ktorý bol

zložený z predsedníčky JUDr. Daniely Šramelovej a zo sudkýň JUDr. Janky Klčovej

a JUDr. Kataríny Stanislavskej.

5. Počas prípravného konania ako sudkyňa pre prípravné konanie v trestnej veci

sťažovateľa rozhodovala JUDr. Katarína Stanislavská, pričom vydala príkaz na predĺženie

sledovania sťažovateľa sp. zn. OS-TT-V-288-1/2013-Ntt, príkaz na predĺženie

vyhotovovania zvukového záznamu sp. zn. OS-TT-V-257-1/2013-Ntt, príkaz na predĺženie

vyhotovovania zvukového záznamu sp. zn. OS-TT-V-84-1/2014-Ntt, príkaz na predĺženie

sledovania podozrivej osoby sťažovateľa, sp. zn. OS-TT-V-85-1/2014, príkazy

na zistenie a oznamovanie o uskutočňovaní telekomunikačnej prevádzky telefónneho čísla

sp. zn. , , , príkaz na domovú prehliadku

sp. zn. OS-TT-V-312-1/2014 a napokon uznesenie o nariadení vyšetrovania duševného

stavu sťažovateľa sp. zn. Otp 522/2015.

6. Sťažovateľ sa domnieva, že postupom sudkyne JUDr. Kataríny Stanislavskej bolo

porušené ustanovenie , podľa ktorého z rozhodovania

na súde vyššieho stupňa je vylúčený sudca, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde

nižšieho stupňa, a naopak. Podľa sťažovateľa rozhodnutia vydané sudkyňou

JUDr. Stanislavskou v prípravnou konaní výraznou mierou ovplyvnili jeho vzatie do väzby

a dĺžku jej trvania. Takýto postup nie je podľa neho v súlade s dotknutými článkami

a dohovoru.

7. Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd rozhodol,

že jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 13

ods. 3, a a práva podľa , ,

a čl. 17 dohovoru uznesením krajského súdu boli porušené. Súčasne navrhuje, aby ústavný

súd prikázal krajskému súdu prepustiť sťažovateľa ihneď na slobodu, priznal mu finančné

zadosťučinenie vo výške 2 000 € a zaviazal krajský súd na náhradu trov právneho

zastúpenia.

II.

8. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

9. Ústavný súd v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. , ).

11. Podstatou sťažovateľovej sťažnosti je nezákonné zloženie senátu krajského súdu,

ktorý rozhodoval o jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí jeho žiadosti

o prepustenie z väzby, keďže jeho členkou bola tá istá sudkyňa, ktorá rozhodovala v tej istej

trestnej veci ako sudkyňa pre prípravné konanie a vydala príkazy na predĺženie sledovania,

vyhotovenie zvukového záznamu, odpočúvanie, domovú prehliadku a uznesenie o nariadení

vyšetrenia duševného stavu spolu v deviatich prípadoch.

12. Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je

vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt,

probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora

a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer

k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému

zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší

súdny úradník a súdny tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak

bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca,

splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo

spoločný zástupca poškodených. Podľa z rozhodovania

na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci,

probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil

na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený

ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu

iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor,

ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal naň súhlas alebo pokyn.

13. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vyplýva, že

ESĽP opustil štrukturálne hľadisko a hľadisko nezlučiteľnosti in abstracto rôznych

procesných funkcií a použil vo viacerých prípadoch konkrétny prístup. V uvedených

prípadoch ESĽP vyslovil záver, že to, na čom záleží pri posudzovaní otázky nestrannosti, je

povaha a rozsah úkonov, ktoré urobil sudca pred procesom. Treba preskúmať jednotlivé

procesné úkony, ktoré sudca urobil pred rozhodnutím vo veci samej, podľa ich obsahu,

t. j. podľa toho, či otázky, ktoré musel riešiť, a spôsob, ako ich riešil, neprejudikovali jeho

stanovisko k vine či nevine obvineného. Európsky súd pre ľudské práva urobil záver, že

tieto hľadiská sú zásadné pre vyvodenie záveru, či subjektívna obava sťažovateľa

z nedostatku nestrannosti sudcu bola aj objektívne odôvodnená (pozri napr. rozhodnutia

vo veciach Sainte-Marie c. Francúzsko z r. 1992, Fey c. Rakúsko z r. 1993, Saraiva de

Carvalho c. Portugalsko z r. 1994, Bulut c. Rakúsko z r. 1996, kde ESĽP nezistil porušenie

zásady nestrannosti súdu; , ).

14. Ústavný súd poukazuje aj na svoj právny názor konštantne uplatňovaný v jeho

judikatúre, podľa ktorého postup súdu v súdnom konaní v súlade s platným a účinným

zákonom (procesnými a hmotnoprávnymi predpismi konania v trestnoprávnej veci)

nemožno hodnotiť ako porušovanie základných ľudských práv (napr. , ,

).

15. Ustanovenia výslovne nezakazujú možnosť, aby sa sudcovia,

ktorí v určitej trestnej veci vykonávali úkony v prípravnom konaní, rozhodovali ako

sudcovia odvolacieho súdu. Potom sa námietka sťažovateľa o porušení jeho

garantovaných práv javí ako zjavne neopodstatnená (mutatis mutandis ,

).

16. V prípadoch, v ktorých rozhodovala JUDr. Katarína Stanislavská v prípravnom

konaní ako sudkyňa pre prípravné konanie, boli úkony, ktoré sa netýkali rozhodovania

o väzbe sťažovateľa. Taktiež nešlo o rozhodnutia vo veci samej, ale sudkyňa pre prípravné

konanie rozhodovala o ďalšom použití informačno-technických prostriedkov, prostriedkov

operatívno-pátracej činnosti, vykonaní domovej prehliadky a napokon o nariadení

vyšetrenia duševného stavu obvineného. Z povahy týchto úkonov nemožno vyvodiť záver,

že pri ich nariadení by sa prejudikoval názor sudkyne o vine či nevine sťažovateľa, keďže

pri rozhodovaní o ich nariadení nebolo vopred známe, či nimi budú zistené skutočnosti

a dôkazy svedčiace buď v prospech, alebo v neprospech sťažovateľa. V prípade

rozhodovania o prepustení väzby, resp. o sťažnosti proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti

o prepustenie z väzby, je súd povinný skúmať, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre

ďalšie trvanie väzby, predovšetkým, či ešte je daný zákonný dôvod väzby, ktorý by

odôvodňoval jej ďalšie trvanie. Z uvedeného vyplýva, že predmetom rozhodovania

krajského súdu boli iné skutočnosti ako tie, o ktorých bolo rozhodované v prípravnom

konaní v už uvedených prípadoch sudkyňou JUDr. Stanislavskou, preto nemohlo ani dôjsť

k prejudikovaniu názoru jedného z členov senátu týkajúceho sa správnosti rozhodnutia

okresného súdu o ďalšom trvaní väzby sťažovateľa, ak rozhodoval ako sudca v prípravnom

konaní vo veciach týkajúcich sa získavania dôkazov.

17. Ústavný súd na základe už uvedeného dospel k záveru, že niet žiadnej spojitosti

medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením základných

práv sťažovateľa podľa a a práv podľa ,

ods. 1, čl. 13 a čl. 17 dohovoru, a preto sťažnosť v tejto jej časti odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

18. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 3, čl. 144 ods. 1

a , ústavný súd poznamenáva, že ich porušenie spája s porušením

základných práv, zásah do ktorých však ústavný súd nekonštatoval, preto nemožno vysloviť

záver ani o porušení označených článkov . Aj v tejto časti je sťažnosť sťažovateľa

zjavne neopodstatnená, čo bolo dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

19. Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľa ako celku nebol už právny dôvod zaoberať

sa jeho ostatnými návrhmi, t. j. príkazom na prepustenie z väzby, priznaním finančného

zadosťučinenia a náhrady trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2016