Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 610/2016
PDF · 135.16 KB
No categories available
I. ÚS 610/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. októbra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
, zastúpeného advokátom
, , , vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2,
čl. 13 ods. 3, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5
ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3 Tos 52/2016 z 3. mája 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
30. júna 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 v spojení
s čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 3, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu
v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tos 52/2016 z 3. mája 2016 (ďalej aj
„uznesenie krajského súdu“).
2. Z obsahu podanej sťažnosti a k nej priložených príloh vyplýva, že voči
sťažovateľovi sa vedie trestné stíhanie na základe uznesenia vyšetrovateľa
Národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Bratislava
ČVS: PPZ-483/NKA-PZ-BA-2014 z 28. mája 2014 podľa § 199 ods. l a 2 zákona
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
poriadok“). Uznesením z 10. septembra 2014 mu bolo vznesené obvinenie pre prečin
falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného
znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) v jednočinnom súbehu s pokračovacím
zločinom úverového podvodu sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
k § 222 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného zákona.
3. Uznesením ČVS: PPZ-807/NKA-PZ-BA-2014 z 2. septembra 2013 bolo podľa
§ 199 ods. l a 2 Trestného poriadku začaté voči sťažovateľovi trestné stíhanie pre obzvlášť
závažný zločin vydieračského únosu v štádiu prípravy podľa § 13 ods. l k § 186 ods. 1, 2
písm. c) a 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. a) Trestného zákona,
pre ktorý mu bolo 16. januára 2015 podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené
obvinenie. Uznesením ČVS: PPZ-483/NKA-PZ-BA-2014 z 21. januára 2015 bolo podľa
§ 21 ods. 3 Trestného poriadku s poukazom na § 18 ods. 1 Trestného poriadku rozhodnuté
o spojení už uvedených trestných vecí na spoločné konanie.
4. Sťažovateľ žiadal o prepustenie z väzby a o jeho žiadosti rozhodoval
11. apríla 2016 sudca Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) JUDr. Dušan Szabó
uznesením č. k. 3 Tos 52/2016-1860, ktorým jeho žiadosť zamietol. Voči uvedenému
rozhodnutiu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd tak, že ju zamietol
uznesením sp. zn. 3 Tos 52/2016 z 3. mája 2016. Krajský súd rozhodol v senáte, ktorý bol
zložený z predsedníčky JUDr. Daniely Šramelovej a zo sudkýň JUDr. Janky Klčovej
a JUDr. Kataríny Stanislavskej.
5. Počas prípravného konania ako sudkyňa pre prípravné konanie v trestnej veci
sťažovateľa rozhodovala JUDr. Katarína Stanislavská, pričom vydala príkaz na predĺženie
sledovania sťažovateľa sp. zn. OS-TT-V-288-1/2013-Ntt, príkaz na predĺženie
vyhotovovania zvukového záznamu sp. zn. OS-TT-V-257-1/2013-Ntt, príkaz na predĺženie
vyhotovovania zvukového záznamu sp. zn. OS-TT-V-84-1/2014-Ntt, príkaz na predĺženie
sledovania podozrivej osoby sťažovateľa, sp. zn. OS-TT-V-85-1/2014, príkazy
na zistenie a oznamovanie o uskutočňovaní telekomunikačnej prevádzky telefónneho čísla
sp. zn. Ntt-1.350/2014, Ntt-1.349/2014, Ntt-1.351/2014, príkaz na domovú prehliadku
sp. zn. OS-TT-V-312-1/2014 a napokon uznesenie o nariadení vyšetrovania duševného
stavu sťažovateľa sp. zn. Otp 522/2015.
6. Sťažovateľ sa domnieva, že postupom sudkyne JUDr. Kataríny Stanislavskej bolo
porušené ustanovenie § 31 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého z rozhodovania
na súde vyššieho stupňa je vylúčený sudca, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde
nižšieho stupňa, a naopak. Podľa sťažovateľa rozhodnutia vydané sudkyňou
JUDr. Stanislavskou v prípravnou konaní výraznou mierou ovplyvnili jeho vzatie do väzby
a dĺžku jej trvania. Takýto postup nie je podľa neho v súlade s dotknutými článkami ústavy
a dohovoru.
7. Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd rozhodol,
že jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 13
ods. 3, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 13
a čl. 17 dohovoru uznesením krajského súdu boli porušené. Súčasne navrhuje, aby ústavný
súd prikázal krajskému súdu prepustiť sťažovateľa ihneď na slobodu, priznal mu finančné
zadosťučinenie vo výške 2 000 € a zaviazal krajský súd na náhradu trov právneho
zastúpenia.
II.
8. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
9. Ústavný súd v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh, pri predbežnom prerokovaní
ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva, reálnosť ktorej
by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02).
11. Podstatou sťažovateľovej sťažnosti je nezákonné zloženie senátu krajského súdu,
ktorý rozhodoval o jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí jeho žiadosti
o prepustenie z väzby, keďže jeho členkou bola tá istá sudkyňa, ktorá rozhodovala v tej istej
trestnej veci ako sudkyňa pre prípravné konanie a vydala príkazy na predĺženie sledovania,
vyhotovenie zvukového záznamu, odpočúvanie, domovú prehliadku a uznesenie o nariadení
vyšetrenia duševného stavu spolu v deviatich prípadoch.
12. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je
vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt,
probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora
a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer
k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému
zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Podľa § 30 ods. 2 Trestného poriadku sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší
súdny úradník a súdny tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak
bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca,
splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo
spoločný zástupca poškodených. Podľa § 30 ods. 3 Trestného poriadku z rozhodovania
na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci,
probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil
na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený
ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu
iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal naň súhlas alebo pokyn.
13. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vyplýva, že
ESĽP opustil štrukturálne hľadisko a hľadisko nezlučiteľnosti in abstracto rôznych
procesných funkcií a použil vo viacerých prípadoch konkrétny prístup. V uvedených
prípadoch ESĽP vyslovil záver, že to, na čom záleží pri posudzovaní otázky nestrannosti, je
povaha a rozsah úkonov, ktoré urobil sudca pred procesom. Treba preskúmať jednotlivé
procesné úkony, ktoré sudca urobil pred rozhodnutím vo veci samej, podľa ich obsahu,
t. j. podľa toho, či otázky, ktoré musel riešiť, a spôsob, ako ich riešil, neprejudikovali jeho
stanovisko k vine či nevine obvineného. Európsky súd pre ľudské práva urobil záver, že
tieto hľadiská sú zásadné pre vyvodenie záveru, či subjektívna obava sťažovateľa
z nedostatku nestrannosti sudcu bola aj objektívne odôvodnená (pozri napr. rozhodnutia
vo veciach Sainte-Marie c. Francúzsko z r. 1992, Fey c. Rakúsko z r. 1993, Saraiva de
Carvalho c. Portugalsko z r. 1994, Bulut c. Rakúsko z r. 1996, kde ESĽP nezistil porušenie
zásady nestrannosti súdu; III. ÚS 153/08, II. ÚS 653/2013).
14. Ústavný súd poukazuje aj na svoj právny názor konštantne uplatňovaný v jeho
judikatúre, podľa ktorého postup súdu v súdnom konaní v súlade s platným a účinným
zákonom (procesnými a hmotnoprávnymi predpismi konania v trestnoprávnej veci)
nemožno hodnotiť ako porušovanie základných ľudských práv (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97,
15. Ustanovenia Trestného poriadku výslovne nezakazujú možnosť, aby sa sudcovia,
ktorí v určitej trestnej veci vykonávali úkony v prípravnom konaní, rozhodovali ako
sudcovia odvolacieho súdu. Potom sa námietka sťažovateľa o porušení jeho ústavou
garantovaných práv javí ako zjavne neopodstatnená (mutatis mutandis IV. ÚS 8/2011,
16. V prípadoch, v ktorých rozhodovala JUDr. Katarína Stanislavská v prípravnom
konaní ako sudkyňa pre prípravné konanie, boli úkony, ktoré sa netýkali rozhodovania
o väzbe sťažovateľa. Taktiež nešlo o rozhodnutia vo veci samej, ale sudkyňa pre prípravné
konanie rozhodovala o ďalšom použití informačno-technických prostriedkov, prostriedkov
operatívno-pátracej činnosti, vykonaní domovej prehliadky a napokon o nariadení
vyšetrenia duševného stavu obvineného. Z povahy týchto úkonov nemožno vyvodiť záver,
že pri ich nariadení by sa prejudikoval názor sudkyne o vine či nevine sťažovateľa, keďže
pri rozhodovaní o ich nariadení nebolo vopred známe, či nimi budú zistené skutočnosti
a dôkazy svedčiace buď v prospech, alebo v neprospech sťažovateľa. V prípade
rozhodovania o prepustení väzby, resp. o sťažnosti proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti
o prepustenie z väzby, je súd povinný skúmať, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre
ďalšie trvanie väzby, predovšetkým, či ešte je daný zákonný dôvod väzby, ktorý by
odôvodňoval jej ďalšie trvanie. Z uvedeného vyplýva, že predmetom rozhodovania
krajského súdu boli iné skutočnosti ako tie, o ktorých bolo rozhodované v prípravnom
konaní v už uvedených prípadoch sudkyňou JUDr. Stanislavskou, preto nemohlo ani dôjsť
k prejudikovaniu názoru jedného z členov senátu týkajúceho sa správnosti rozhodnutia
okresného súdu o ďalšom trvaní väzby sťažovateľa, ak rozhodoval ako sudca v prípravnom
konaní vo veciach týkajúcich sa získavania dôkazov.
17. Ústavný súd na základe už uvedeného dospel k záveru, že niet žiadnej spojitosti
medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením základných
práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6
ods. 1, čl. 13 a čl. 17 dohovoru, a preto sťažnosť v tejto jej časti odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
18. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 3, čl. 144 ods. 1
a čl. 152 ods. 4 ústavy, ústavný súd poznamenáva, že ich porušenie spája s porušením
základných práv, zásah do ktorých však ústavný súd nekonštatoval, preto nemožno vysloviť
záver ani o porušení označených článkov ústavy. Aj v tejto časti je sťažnosť sťažovateľa
zjavne neopodstatnená, čo bolo dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
19. Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľa ako celku nebol už právny dôvod zaoberať
sa jeho ostatnými návrhmi, t. j. príkazom na prepustenie z väzby, priznaním finančného
zadosťučinenia a náhrady trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. októbra 2016