Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 609/2016
PDF · 103.1 KB
No categories available
I. ÚS 609/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom JUDr. Ondrejom Lučivjanským, Murgašova 3, Košice, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 283/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
4. februára 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
svojej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 283/2014 (ďalej len „namietané
konanie“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je účastníkom konania o náhradu škody
spôsobenú nesprávnym úradným postupom vedeného na Okresnom súde Košice I (ďalej len
„okresný súd“) pod sp. zn. 23 C 415/2002, v ktorom okresný súd naposledy rozhodol
rozsudkom 17. januára 2014. Po podaní odvolania 15. apríla 2014 bola vec následne
postúpená krajskému súdu, ktorý dosiaľ v predmetnej veci nerozhodol aj napriek tomu, že
ústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 83/2015 z 12. mája 2015 vyslovil porušenie jeho
označených práv postupom okresného súdu a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume
5 000 € a úhradu trov konania.
3. Sťažovateľ vzhľadom na to, že krajský súd do podania sťažnosti nerozhodol o jeho
odvolaní a že podal aj sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi krajského súdu, v petite
sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd nálezom konštatoval porušenie jeho označených práv
v namietanom konaní, prikázal mu konať bez zbytočných prieťahov, a súčasne sa domáha
priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a úhrady trov konania.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
7. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98).
8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
9. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj vo vzťahu
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa
namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy
netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03,
10. Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa na ochranu
označených základných práv postupom krajského súdu v namietanom konaní.
11. V rámci zabezpečovania podkladov na predbežné prerokovanie predmetnej veci
ústavný súd na krajskom súde a okresnom súde zistil, že krajský súd vo veci samej rozhodol
ešte 3. marca 2016 tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu zo 17. januára 2014 a spis
vrátil okresnému súdu 8. marca 2016. Okresný súd predmetné rozhodnutie krajského súdu
doručil právnemu zástupcovi sťažovateľa 4. apríla 2016 a 5. apríla 2016 bolo konanie už
právoplatne skončené.
12. Pri posudzovaní predmetnej veci sa ústavný súd osobitne zameral na preskúmanie
opodstatnenosti sťažnosti, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne
neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom,
ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť vzniku zbytočných
prieťahov, a tým ani porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“
(II. ÚS 109/03), „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti
takú intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť
prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03), resp. že „na základe skutočností uvedených
v sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom
prerokovaní možné porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“
13. Ústavný súd konštatuje, že namietané konanie na krajskom súde trvalo
od 4. júla 2014, keď bol krajskému súdu predložený spis na rozhodnutie o odvolaní
sťažovateľa (pozri spis ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 83/2015, pozn.), do 8. marca 2016,
keď jeho rozhodnutie z 3. marca 2016 bolo spolu so spisom doručené súdu prvého stupňa.
Dňa 4. apríla 2016 už bolo rozhodnutie krajského súdu doručené aj právnemu zástupcovi
sťažovateľa. Konanie na krajskom súde trvalo iba dvadsať mesiacov, čo je ešte z ústavného
hľadiska akceptovateľné a postup krajského súdu nesignalizuje reálnu možnosť existencie
zbytočných prieťahov v namietanom konaní, ak navyše konanie medzitým je už aj
právoplatne skončené, čiže stav právnej neistoty sťažovateľa bol už odstránený. Okrem toho
ústavný súd v spomínanom náleze predtým tiež uznal, že dĺžka konania mohla byť závislá aj
od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci, a za vzniknuté prieťahy pred
okresným súdom bol sťažovateľ v roku 2015 aj riadne odškodnený (bod 2).
14. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom
prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto
už nepovažoval za potrebné a dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. októbra 2016