Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 609/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Ondrejom Lučivjanským, Murgašova 3, Košice, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

4. februára 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané

konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je účastníkom konania o náhradu škody

spôsobenú nesprávnym úradným postupom vedeného na Okresnom súde Košice I (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. , v ktorom okresný súd naposledy rozhodol

rozsudkom 17. januára 2014. Po podaní odvolania 15. apríla 2014 bola vec následne

postúpená krajskému súdu, ktorý dosiaľ v predmetnej veci nerozhodol aj napriek tomu, že

ústavný súd nálezom sp. zn. z 12. mája 2015 vyslovil porušenie jeho

označených práv postupom okresného súdu a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume

5 000 € a úhradu trov konania.

3. Sťažovateľ vzhľadom na to, že krajský súd do podania sťažnosti nerozhodol o jeho

odvolaní a že podal aj sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi krajského súdu, v petite

sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd nálezom konštatoval porušenie jeho označených práv

v namietanom konaní, prikázal mu konať bez zbytočných prieťahov, a súčasne sa domáha

priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a úhrady trov konania.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

7. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. ).

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

9. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , čo platí aj vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ,

).

10. Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa na ochranu

označených základných práv postupom krajského súdu v namietanom konaní.

11. V rámci zabezpečovania podkladov na predbežné prerokovanie predmetnej veci

ústavný súd na krajskom súde a okresnom súde zistil, že krajský súd vo veci samej rozhodol

ešte 3. marca 2016 tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu zo 17. januára 2014 a spis

vrátil okresnému súdu 8. marca 2016. Okresný súd predmetné rozhodnutie krajského súdu

doručil právnemu zástupcovi sťažovateľa 4. apríla 2016 a 5. apríla 2016 bolo konanie už

právoplatne skončené.

12. Pri posudzovaní predmetnej veci sa ústavný súd osobitne zameral na preskúmanie

opodstatnenosti sťažnosti, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom,

ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť vzniku zbytočných

prieťahov, a tým ani porušenie základného práva sťažovateľa podľa “

(), „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti

takú intenzitu porušenia základného práva podľa , aby bola sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie“ (), resp. že „na základe skutočností uvedených

v sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom

prerokovaní možné porušenie základného práva sťažovateľa podľa “

().

13. Ústavný súd konštatuje, že namietané konanie na krajskom súde trvalo

od 4. júla 2014, keď bol krajskému súdu predložený spis na rozhodnutie o odvolaní

sťažovateľa (pozri spis ústavného súdu sp. zn. , pozn.), do 8. marca 2016,

keď jeho rozhodnutie z 3. marca 2016 bolo spolu so spisom doručené súdu prvého stupňa.

Dňa 4. apríla 2016 už bolo rozhodnutie krajského súdu doručené aj právnemu zástupcovi

sťažovateľa. Konanie na krajskom súde trvalo iba dvadsať mesiacov, čo je ešte z ústavného

hľadiska akceptovateľné a postup krajského súdu nesignalizuje reálnu možnosť existencie

zbytočných prieťahov v namietanom konaní, ak navyše konanie medzitým je už aj

právoplatne skončené, čiže stav právnej neistoty sťažovateľa bol už odstránený. Okrem toho

ústavný súd v spomínanom náleze predtým tiež uznal, že dĺžka konania mohla byť závislá aj

od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci, a za vzniknuté prieťahy pred

okresným súdom bol sťažovateľ v roku 2015 aj riadne odškodnený (bod 2).

14. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom

prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa , a preto

už nepovažoval za potrebné a dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2016