Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 703/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Nice Wood s. r. o., Záhor 164;

; a , zastúpených

advokátom JUDr. Rudolfom Bezákom, advokátska kancelária, Krmanova 14, Košice,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, základného práva na rovnosť v konaní podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Michalovce č. k. -87 z 23. júna 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Nice Wood s. r. o., a

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2016

doručená sťažnosť spoločnosti Nice Wood s. r. o., Záhor 164 (ďalej len „sťažovateľ 1“),

(ďalej len „sťažovateľ 2“) a ,

(ďalej len „sťažovateľ 3“, spoločne aj „sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť v konaní podľa čl.

47 ods. 3 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) č. k. -87 z 23. júna 2016, ktorou

sťažovatelia žiadajú vydať tento nález:

„Základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na rovnosť účastníkov podľa článku

47 ods. 3 SR uznesením Okresného súdu Michalovce č. k.: -87 zo dňa

23. 06. 2016, porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Michalovce č. k.: -87 zo dňa 23. 06. 2016

zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Michalovce na ďalšie konanie.

Okresný súd Michalovce je povinný zaplatiť náhradu trov konania sťažovateľom

v sume 589,16 EUR na účet ich právneho zástupcu JUDr. Rudolf Bezák, so sídlom

Krmanova 14, 040 01 Košice do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Ako zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, sťažovatelia sú ako povinní účastníkmi

exekučného konania na okresnom súde sp. zn. vedeného

, súdnou exekútorkou (ďalej len „súdny exekútor“), pod sp. zn. EX 299/2015

v prospech oprávneného (ďalej len

„oprávnený“), pre vymoženie sumy116 400 € s príslušenstvom na podklade notárskej

zápisnice sp. zn. N 121/2015, NZ 16751/2015, NCRls 17137/2015 spísanej 18. mája 2015

notárkou (ďalej len „notárska zápisnica“) ako exekučného titulu.

3. Sťažovatelia doručili okresnému súdu 25. apríla 2016 proti tejto exekúcii

námietky, navrhli exekúciu zastaviť a súčasne podali návrh na odklad exekúcie.

Argumentovali tým, že notárska zápisnica nespĺňa podmienky na jej vykonateľnosť.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“) možno exekúciu vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú

právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod,

predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Nevyhnutnou náležitosťou notárskej exekučnej zápisnice je aj uvedenie právneho dôvodu

(titulu), z ktorého vymáhaný záväzok vznikol. Ako z obsahu notárskej zápisnice vyplýva,

ako právny titul vymáhaného nároku (čl. IV) je v nej uvedený „Dohoda o uznaní dlhu (tak

ako je definovaná v článku II. tejto notárskej zápisnice)“. Dohoda o uznaní dlhu však nie je

právnym dôvodom vymáhaného záväzku uvedeného v notárskej zápisnici. Právnym

dôvodom − titulom je zmluva o predaji motorového vozidla z 1. apríla 2013 (ďalej len

„zmluva o predaji motorového vozidla“). Uznanie dlhu nie je právnym titulom vzniku

záväzku, je len právnym nástrojom pre posilnenie právnej (procesnej) pozície veriteľa

pri jeho vymáhaní. Sťažovatelia poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 25. novembra 2010, v zmysle ktorého jednou

z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny

záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej

na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby,

povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Argumentovali aj poukazom na rozsudok Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. z 21. februára 2012, v ktorom Krajský súd

v Košiciach konštatoval, že „Uznaním dlhu nezaniká pôvodný záväzok dlžníka, ani nevzniká

nový záväzok. Uznanie dlhu nie je teda právnym dôvodom záväzku, ale iba uľahčuje

veriteľovi procesnú situáciu v prípade sporu, lebo veriteľ nemusí preukazovať vznik dlhu

ani jeho výšku v dobe uznania.“.

Druhým argumentom sťažovateľov bolo tvrdenie, že notárska zápisnica obsahuje aj

taký záväzok, ktorý je s odkazom na ustanovenie § 41 ods. 3 Exekučného poriadku

neprípustný. Ide o záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý je z obsahu notárskych

exekučných zápisníc generálne vylúčený.

Napokon, sťažovatelia namietali, že záväzok, ktorý je v exekučnom konaní

vymáhaný, v celom rozsahu zanikol. Skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú zánik záväzku

vymáhaného v exekúcii, povinní zhrnuli v žalobe doručenej Okresnému súdu Humenné,

o ktorej sa vedie konanie sp. zn. . V tomto konaní sa sťažovatelia ako

žalobcovia domáhajú proti oprávnenému ako žalovanému určenia, že ich dlh proti

žalovanému na zaplatenie istiny 116 400 € so zmluvnou pokutou 0,05 % denne z tejto sumy

od 31. mája 2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,5 % ročne z rovnakej sumy

od 31. mája 2013 do zaplatenia, ktorý vznikol z titulu zmluvy o predaji motorového

vozidla, ktorý bol uznaný v uznaní dlhu z 15. mája 2015 a v notárskej zápisnici, zanikol.

Ako vyplynulo z tejto žaloby, sťažovateľ 1 ako kupujúci, sťažovatelia 2 a 3 ako s ním

solidárne zaviazané osoby, a oprávnený ako predávajúci uzatvorili zmluvu o predaji

motorového vozidla, ktorou sa oprávnený zaviazal predať sťažovateľovi 1 motorové

vozidlo a sťažovatelia sa solidárne zaviazali zaplatiť oprávnenému kúpnu cenu 116 400 €

do 1. marca 2016 s tým, že mesačne od apríla 2013 sú sťažovatelia povinní zaplatiť splátku

minimálne 1 800 € a od októbra 2013 minimálne 3 500 €. Po tom, ako sa dostali

do omeškania, svoj dlh uznali 15. mája 2015, avšak v januári 2016 sa ústne dohodli

na zrušení zmluvy, vozidlo oprávnenému vrátili, čím ich záväzok zanikol. Následne ešte

sťažovatelia z opatrnosti 20. apríla 2016 od zmluvy o predaji motorového vozidla odstúpili.

Vzhľadom na tieto dôvody sťažovatelia žiadali námietkam vyhovieť, vyhlásiť

exekúciu za neprípustnú a túto zastaviť. V prípade nevyhovenia návrhu na zastavenie

exekúcie povinní navrhli povoliť odklad exekúcie, a to až do právoplatného skončenia

konania na Okresnom súdu Humenné sp. zn. .

4. Okresný súd rozhodol uznesením č. k. -87 z 23. júna 2016 tak,

že námietky proti exekúcii zamietol, odklad exekúcie nepovolil a povinným náhradu trov

exekúcie nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že notárska zápisnica obsahuje všetky

formálne náležitosti ustanovené v § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku (právny titul

vymáhaného nároku je uvedený v čl. I) a môže byť exekučným titulom aj na vymáhanie

zmluvnej pokuty, keďže tomu nebráni § 41 ods. 3 Exekučného poriadku, pretože záväzok

nie je záväzkom z poskytnutia peňažných prostriedkov. Návrhu na odklad exekúcie okresný

súd nevyhovel s poukazom na to, že v konaní pred Okresným súdom Humenné bolo vydané

uznesenie č. k. -43 z 2. júna 2016, ktorým bolo konanie pre nezaplatenie

súdneho poplatku za návrh sťažovateľmi zastavené.

5. Uznesenie okresného súdu č. k. -87 z 23. júna 2016 nadobudlo

právoplatnosť 6. júla 2016.

6. Sťažovatelia sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa , základného práva na rovnosť v konaní podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

uznesením okresného súdu č. k. -87 z 23. júna 2016 odôvodnili tým,

že závery rozhodnutia kolidujú s jestvujúcim skutkovým stavom a rozhodnutie je

nedostatočne odôvodnené. Neobstojí záver o tom, že právny dôvod záväzku je uvedený

v čl. I notárskej zápisnice, keď v jej čl. II sa zmluva vôbec nespomína. Notárska zápisnica

musí spĺňať zákonné náležitosti, o ich určitosti nesmú byť pochybnosti, notárska zápisnica

ako exekučný titul nemôže obsahovať dva právne tituly. Okresný súd nesprávne vykladal aj

ustanovenie § 41 ods. 3 Exekučného poriadku: ak záväzok vznikol z právneho úkonu,

predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, exekúcia sa môže týkať iba

poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov z omeškania; vo všetkých ostatných

prípadoch sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút. Vo vzťahu

k návrhu na odklad exekúcie bol skutkový záver rozhodnutia o tom, že konanie

pred Okresným súdom Humenné bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku,

nesprávny, pretože uznesenie č. k. -43 z 2. júna 2016 o zastavení konania

nikdy nenadobudlo právoplatnosť, pretože po zaplatení súdneho poplatku sťažovateľmi bolo

na ich odvolanie zrušené uznesením Okresného súdu Humenné č. k. -51

zo 17. júna 2016 (ktoré bolo vydané ešte pred uznesením okresného súdu č. k.

-87 z 23. júna 2016).

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

9. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 1

a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa

ods. 2 .

11. Sťažovatelia namietajú porušenie týchto svojich základných práv:

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi, inými štátnymi

orgánmi alebo orgánmi verejnej správy rovní.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

12. Ako zo sťažnosti sťažovateľov vyplýva, k porušeniu týchto základných práv

malo dôjsť uznesením okresného súdu č. k. -87 z 23. júna 2016 tým, že

závery rozhodnutia kolidujú s jestvujúcim skutkovým stavom a rozhodnutie je nedostatočne

odôvodnené.

13. Okresný súd uznesenie č. k. -87 z 23. júna 2016 odôvodnil takto:

«Aby mohol súd námietkam povinného vyhovieť, musia byť kumulatívne splnené dve

podmienky: 1/ namietať možno len tie skutočnosti, ktoré vznikli alebo nastali po vzniku

exekučného titulu a 2/ uvádzať možno len tie skutočnosti, ktoré odôvodňujú zánik

vymáhaného nároku, okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku, okolnosti svedčiace o tom,

že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom

titule, alebo iné okolnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Skutočnosti, ktoré povinný uvádza v námietkach neobstoja. Notárska zápisnica je

exekučným titulom, v procese uzatvárania ktorej musia byť prísne dodržané všetky formálne

náležitosti, aby z hľadiska uvedeného mohla spĺňať materiálne predpoklady vykonateľnosti.

V podstate ide o dohodu povinnej osoby s oprávneným na splnení záväzku a veriteľ môže

na základe takejto notárskej zápisnice viesť exekúciu bez predchádzajúceho vyhľadávacieho

súdneho konania. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako

je upravená v 2b. o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok), pričom materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom, a to v ustanovení

§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, možno

vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok

a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas

plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Súd

preskúmaval, či skutočne jedna z podmienok materiálnej vykonateľnosti, a to zmienka

o právnom dôvode (kauze) absentuje v predmetnej notárskej zápisnici. Po preskúmaní

exekučného titulu - notárskej zápisnice, mal súd za preukázané, že v článku I je tento právny

dôvod výslovne uvedený, a to: a) dlh vo výške 116 400,00 € z titulu istiny nezaplatenej

kúpnej ceny zo Zmluvy o predaji motorového vozidla uzavretej medzi veriteľom a osobou

oprávnenou ako predávajúcim na jednej strane a na druhej strane spolu Dlžníkom ako

kupujúcim a Solidárnymi dlžníkmi ako solidárne zaviazanými účastníkmi na strane

kupujúceho (Dlžníka) dňa 1.4.2013... Podľa článku II. predmetnej notárskej zápisnice

dlžníci a osoby povinné vyhlasujú, že svoj spoločný a nerozdielny dlh vo výške 116 400.00 €

voči veriteľovi a osobe oprávnenej - spoločnosti , opísaný

v tejto notárskej zápisnici, uznávajú čo do dôvodu a výšky a zaväzujú sa ho spoločne

a nerozdielne pravidelnými mesačnými splátkami splatnými vždy najneskôr do 25. dňa

daného mesiaca vo výške minimálne 4 000 €. Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako

jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva veriteľovi

najavo, že svoj záväzok uznáva. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne

úkony ( a nasl. ) je na platnosť uznania dlhu potrebná písomná

forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Na to, aby

písomné uznanie práva dlžníkom malo právne dôsledky uvedené v § 558 Občianskeho

zákonníka (t. j. dôsledky v podobe prerušenia premlčania), je potrebné, aby došlo k uznaniu

práva čo do dôvodu, ako aj čo do výšky, pričom pokiaľ ide o uznanie práva čo do dôvodu,

nemusí byť síce tento dôvod v listine obsahujúcej uznanie práva uvedený vždy výslovne, ale

musí byť jednoznačne vyvoditeľný z inej listiny, na ktorú je v listine o uznaní dlhu výslovný

odkaz. Taktiež dôvod uznania dlhu nemusí byť v uznávacom prejave uvedený výslovne.

Výška dlhu však musí byť vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná (porovnaj závery

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27.03.2008).

Podľa názoru súdu v prípade, ak v článku II. obsahujúcom uznanie dlhu nie je

výslovne uvedený právny dôvod vzniku záväzku medzi povinnými a oprávneným, ale na ten

odkazuje formuláciou „opísaný v tejto notárskej zápisnici“ nemôže mať takáto skutočnosť

za následok materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, nakoľko dôvod uznania dlhu

nemusí byť v uznávacom prejave uvedený výslovne.

K námietke povinného, že notárska zápisnica obsahuje záväzok na zaplatenie

zmluvnej pokuty, ktorý je z obsahu notárskych zápisníc vylúčený súd uvádza, že na notárske

zápisnice vyhotovené po 14. 10. 2008, pokiaľ záväzok vznikol z právneho úkonu, predmetom

ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov sa vzťahuje obmedzenie v tom smere,

že ich predmetom môže byť len suma istiny a úrokov z omeškania. V tomto prípade záväzok

nevznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov

a teda keď je predmetom právneho úkonu iné plnenie ako poskytnutie peňažných

prostriedkov sa záväzok môže týkať zmluvných pokút.

Vzhľadom na to, že povinný nepreukázal žiaden z dôvodov uvedených v § 50 ods. 1

Exekučného poriadku, na základe ktorých by bolo možné námietkam vyhovieť, súd preto

o námietkach povinného proti exekúcii na základe vyššie zistených skutočností rozhodol tak,

že ich ako neopodstatnené zamietol.

Povinní navrhovali aj odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku

do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Humenné. ...

Súd o návrhu na odklad exekúcie rozhodol tak, že odklad exekúcie nepovolil, keďže

bolo zistené, že konanie na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. , na ktoré sa

odvolávali povinní bolo uznesením zo dňa 2.6.2016 zastavené z dôvodu nezaplateného

súdneho poplatku. ...»

14. Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé

konanie podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

15. Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia okresného

súdu dospel k záveru, že okresný súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovatelia

v konaní nastolili.

16. Uznesenie okresného súdu vysvetlilo ako okresný súd dospel k záveru

o nevyhnutnosti námietky sťažovateľov zamietnuť a z akého dôvodu nie sú splnené

podmienky pre zastavenie exekúcie. Okresný súd sa zaoberal dôvodmi, pre ktoré podľa

názoru sťažovateľov notárska zápisnica nespĺňa náležitosti exekučného titulu, a uviedol,

z akého dôvodu neobstoja. Vo vzťahu k nevyhoveniu návrhu na odklad exekúcie odcitoval

príslušné ustanovenie Exekučného poriadku, podľa ktorého aj bez návrhu môže súd povoliť

odklad exekúcie za podmienky, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená,

a konštatoval, že tieto podmienky splnené nie sú. Okresný súd vo svojej argumentácii

postupoval logicky a s oporou v rozhodovacej praxi, na ktorú poukázal.

17. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu preto spĺňa všetky požiadavky

vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu

k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.

18. Druhým dôvodom porušenia sťažovateľmi označených základných práv

uznesením okresného súdu, pokiaľ ide o zamietnutie ich námietok a návrhu na zastavenie

exekúcie, malo byť nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom vo vzťahu k obsahu

a náležitostiam notárskej zápisnice, v dôsledku čoho podľa presvedčenia sťažovateľov je

uznesenie okresného súdu svojvoľné a arbitrárne.

Okresný súd na vec sťažovateľov aplikoval príslušné ustanovenia Exekučného

poriadku.

19. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

20. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. , ,

).

21. Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave

medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ,

, ).

22. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,

alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie

je a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť

všeobecných súdov.

23. Ako vyplýva z obsahu notárskej zápisnice vo veci sťažovateľov, v čl. I tejto

notárskej zápisnice je výslovne uvedený právny dôvod vzniku záväzku, pre splnenie ktorého

s exekúciou sťažovatelia súhlasili. Tento záväzok je špecifikovaný ako „a/ dlh vo výške

116 400,00 € z titulu istiny nezaplatenej kúpnej ceny zo zmluvy o predaji motorového

vozidla uzavretej medzi veriteľom a osobou oprávnenou ako predávajúcim na jednej strane

a na druhej strane spolu dlžníkom ako kupujúcim a solidárnymi dlžníkmi ako solidárne

zaviazanými účastníkmi na strane kupujúceho (dlžníka) dňa 1. 4. 2013...; b/ dlh vo výške

0,05 % zo sumy dlžnej istiny (t. j. 116.400 €) za každý aj začatý deň omeškania

so zaplatením dlžnej istiny od 31. 5. 2013 do zaplatenia a to z titulu zmluvnej pokuty podľa

kúpnej zmluvy, c/ vo výške 5,5 % p. a. % zo sumy dlžnej istiny (t. j. 116.400 €) od 31. 5.

2013 do zaplatenia a to z titulu úroku z omeškania...“. Pokiaľ preto okresný súd dospel

k záveru, že notárska zápisnica obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, jeho

rozhodnutie korešponduje § 41 Exekučného poriadku.

24. Pokiaľ okresný súd vyložil ustanovenie § 41 ods. 3 Exekučného poriadku tak, že

ak záväzok nevznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných

prostriedkov, záväzok sa môže týkať zmluvných pokút, ani tento jeho výklad nie je

v rozpore so zmyslom a účelom ustanovenia § 41 ods. 3 Exekučného poriadku.

Pokiaľ za tejto situácie okresný súd námietkam sťažovateľov proti exekúcii

nevyhovel, postupoval v súlade s § 50 Exekučného poriadku, pretože pre vyhovenie

námietkam neboli splnené zákonné podmienky.

25. Tretím dôvodom, pre ktorý malo dôjsť k porušeniu sťažovateľmi označených

základných práv týmto uznesením, malo byť v súvislosti s rozhodovaním o návrhu

sťažovateľov na odklad exekúcie nezohľadnenie skutočnosti, že konanie o žalobe

sťažovateľov pred Okresným súdom Humenné pod sp. zn. prebieha a nebolo

zastavené, a preto je daný dôvod na povolenie odkladu exekúcie do jeho skončenia.

Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd povoliť

odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by

neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť

nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad

exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

26. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, povoliť odklad

exekúcie možno iba za splnenia zákonom ustanovených podmienok. V oboch prípadoch ide

iba o možnosť takéhoto rozhodnutia súdu. Dôvodom povolenia odkladu exekúcie podľa

§ 56 ods. 1 Exekučného poriadku je sociálna situácia povinného − fyzickej osoby, ktorá je

podmienená podaním jeho návrhu na takéto rozhodnutie. V prípade podľa § 56 ods. 2

Exekučného poriadku môže súd povoliť exekúcie aj bez návrhu povinného, t. j. kedykoľvek,

ak dospeje k zisteniu, že sú tu okolnosti, pre ktoré možno očakávať, že exekúcia bude

zastavená. Týmito okolnosťami nemôže však byť iba začatie iného súdneho konania

(napr. o určenie neexistencie dlhu), ale iba dôkazy, ktoré v spojení s ich právnym

hodnotením môžu viesť k záveru, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Ústavný

súd preto nepovažuje za významné, v akom štádiu sa nachádzalo konanie začaté

sťažovateľmi pred Okresným súdom Humenné pod sp. zn. (resp. či okresný

súd mal o ňom v čase rozhodovania aktuálnu informáciu). Rozhodujúce však je, že je

naďalej povinnosťou okresného súdu v prípade, ak na základe dôkazov v exekučnom spise

zistí, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, aby vo veci povolil odklad exekúcie.

Tým je zabezpečená ochrana práv sťažovateľov ako povinných v exekučnom konaní

a z tohto dôvodu nepatrí ústavnému súdu, aby nahradzoval vo vzťahu k rozhodovaniu

o prípadnom povolení odkladu exekúcie činnosť exekučného súdu.

Vychádzajúc z týchto úvah a zohľadniac dôvody rozhodnutia okresného súdu

ústavný súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu nie je založené na takom výklade

aplikovaných ustanovení, ktoré by poprelo ich účel a zmysel.

Ústavný súd je preto toho názoru, že v prípade sťažovateľov nemožno považovať

závery uznesenia okresného súdu za také, ktoré by boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie sťažovateľmi označených základných práv alebo slobôd.

27. Na základe toho ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť na porušenie čl. 46

ods. 1, a dohovoru podaná proti postupu a uzneseniu

okresného súdu č. k. -87 z 23. júna 2016 je zjavne neopodstatnená, a preto ju

podľa po jej predbežnom prerokovaní odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2016