Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 703/2016
PDF · 257.63 KB
No categories available
III. ÚS 703/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Nice Wood s. r. o., Záhor 164;
; a , zastúpených
advokátom JUDr. Rudolfom Bezákom, advokátska kancelária, Krmanova 14, Košice,
vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu
Michalovce č. k. 14 Er 641/2015-87 z 23. júna 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti Nice Wood s. r. o., a
o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2016
doručená sťažnosť spoločnosti Nice Wood s. r. o., Záhor 164 (ďalej len „sťažovateľ 1“),
(ďalej len „sťažovateľ 2“) a ,
(ďalej len „sťažovateľ 3“, spoločne aj „sťažovatelia“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť v konaní podľa čl.
47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného
súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) č. k. 14 Er 641/2015-87 z 23. júna 2016, ktorou
sťažovatelia žiadajú vydať tento nález:
„Základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na rovnosť účastníkov podľa článku
47 ods. 3 Ústavy SR uznesením Okresného súdu Michalovce č. k.: 14Er/641/2015-87 zo dňa
23. 06. 2016, porušené bolo.
Uznesenie Okresného súdu Michalovce č. k.: 14Er/641/2015-87 zo dňa 23. 06. 2016
zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Michalovce na ďalšie konanie.
Okresný súd Michalovce je povinný zaplatiť náhradu trov konania sťažovateľom
v sume 589,16 EUR na účet ich právneho zástupcu JUDr. Rudolf Bezák, so sídlom
Krmanova 14, 040 01 Košice do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
2. Ako zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, sťažovatelia sú ako povinní účastníkmi
exekučného konania na okresnom súde sp. zn. 14 Er 641/2015 vedeného
, súdnou exekútorkou (ďalej len „súdny exekútor“), pod sp. zn. EX 299/2015
v prospech oprávneného (ďalej len
„oprávnený“), pre vymoženie sumy116 400 € s príslušenstvom na podklade notárskej
zápisnice sp. zn. N 121/2015, NZ 16751/2015, NCRls 17137/2015 spísanej 18. mája 2015
notárkou (ďalej len „notárska zápisnica“) ako exekučného titulu.
3. Sťažovatelia doručili okresnému súdu 25. apríla 2016 proti tejto exekúcii
námietky, navrhli exekúciu zastaviť a súčasne podali návrh na odklad exekúcie.
Argumentovali tým, že notárska zápisnica nespĺňa podmienky na jej vykonateľnosť.
Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) možno exekúciu vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú
právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Nevyhnutnou náležitosťou notárskej exekučnej zápisnice je aj uvedenie právneho dôvodu
(titulu), z ktorého vymáhaný záväzok vznikol. Ako z obsahu notárskej zápisnice vyplýva,
ako právny titul vymáhaného nároku (čl. IV) je v nej uvedený „Dohoda o uznaní dlhu (tak
ako je definovaná v článku II. tejto notárskej zápisnice)“. Dohoda o uznaní dlhu však nie je
právnym dôvodom vymáhaného záväzku uvedeného v notárskej zápisnici. Právnym
dôvodom − titulom je zmluva o predaji motorového vozidla z 1. apríla 2013 (ďalej len
„zmluva o predaji motorového vozidla“). Uznanie dlhu nie je právnym titulom vzniku
záväzku, je len právnym nástrojom pre posilnenie právnej (procesnej) pozície veriteľa
pri jeho vymáhaní. Sťažovatelia poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 63/2009 z 25. novembra 2010, v zmysle ktorého jednou
z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny
záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej
na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby,
povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Argumentovali aj poukazom na rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 6 Co 36/2011 z 21. februára 2012, v ktorom Krajský súd
v Košiciach konštatoval, že „Uznaním dlhu nezaniká pôvodný záväzok dlžníka, ani nevzniká
nový záväzok. Uznanie dlhu nie je teda právnym dôvodom záväzku, ale iba uľahčuje
veriteľovi procesnú situáciu v prípade sporu, lebo veriteľ nemusí preukazovať vznik dlhu
ani jeho výšku v dobe uznania.“.
Druhým argumentom sťažovateľov bolo tvrdenie, že notárska zápisnica obsahuje aj
taký záväzok, ktorý je s odkazom na ustanovenie § 41 ods. 3 Exekučného poriadku
neprípustný. Ide o záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý je z obsahu notárskych
exekučných zápisníc generálne vylúčený.
Napokon, sťažovatelia namietali, že záväzok, ktorý je v exekučnom konaní
vymáhaný, v celom rozsahu zanikol. Skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú zánik záväzku
vymáhaného v exekúcii, povinní zhrnuli v žalobe doručenej Okresnému súdu Humenné,
o ktorej sa vedie konanie sp. zn. 7 Cb 48/2016. V tomto konaní sa sťažovatelia ako
žalobcovia domáhajú proti oprávnenému ako žalovanému určenia, že ich dlh proti
žalovanému na zaplatenie istiny 116 400 € so zmluvnou pokutou 0,05 % denne z tejto sumy
od 31. mája 2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,5 % ročne z rovnakej sumy
od 31. mája 2013 do zaplatenia, ktorý vznikol z titulu zmluvy o predaji motorového
vozidla, ktorý bol uznaný v uznaní dlhu z 15. mája 2015 a v notárskej zápisnici, zanikol.
Ako vyplynulo z tejto žaloby, sťažovateľ 1 ako kupujúci, sťažovatelia 2 a 3 ako s ním
solidárne zaviazané osoby, a oprávnený ako predávajúci uzatvorili zmluvu o predaji
motorového vozidla, ktorou sa oprávnený zaviazal predať sťažovateľovi 1 motorové
vozidlo a sťažovatelia sa solidárne zaviazali zaplatiť oprávnenému kúpnu cenu 116 400 €
do 1. marca 2016 s tým, že mesačne od apríla 2013 sú sťažovatelia povinní zaplatiť splátku
minimálne 1 800 € a od októbra 2013 minimálne 3 500 €. Po tom, ako sa dostali
do omeškania, svoj dlh uznali 15. mája 2015, avšak v januári 2016 sa ústne dohodli
na zrušení zmluvy, vozidlo oprávnenému vrátili, čím ich záväzok zanikol. Následne ešte
sťažovatelia z opatrnosti 20. apríla 2016 od zmluvy o predaji motorového vozidla odstúpili.
Vzhľadom na tieto dôvody sťažovatelia žiadali námietkam vyhovieť, vyhlásiť
exekúciu za neprípustnú a túto zastaviť. V prípade nevyhovenia návrhu na zastavenie
exekúcie povinní navrhli povoliť odklad exekúcie, a to až do právoplatného skončenia
konania na Okresnom súdu Humenné sp. zn. 7 Cb 48/2016.
4. Okresný súd rozhodol uznesením č. k. 14 Er 641/2015-87 z 23. júna 2016 tak,
že námietky proti exekúcii zamietol, odklad exekúcie nepovolil a povinným náhradu trov
exekúcie nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že notárska zápisnica obsahuje všetky
formálne náležitosti ustanovené v § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku (právny titul
vymáhaného nároku je uvedený v čl. I) a môže byť exekučným titulom aj na vymáhanie
zmluvnej pokuty, keďže tomu nebráni § 41 ods. 3 Exekučného poriadku, pretože záväzok
nie je záväzkom z poskytnutia peňažných prostriedkov. Návrhu na odklad exekúcie okresný
súd nevyhovel s poukazom na to, že v konaní pred Okresným súdom Humenné bolo vydané
uznesenie č. k. 7 Cb 48/2016-43 z 2. júna 2016, ktorým bolo konanie pre nezaplatenie
súdneho poplatku za návrh sťažovateľmi zastavené.
5. Uznesenie okresného súdu č. k. 14 Er 641/2015-87 z 23. júna 2016 nadobudlo
právoplatnosť 6. júla 2016.
6. Sťažovatelia sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť v konaní podľa
čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
uznesením okresného súdu č. k. 14 Er 641/2015-87 z 23. júna 2016 odôvodnili tým,
že závery rozhodnutia kolidujú s jestvujúcim skutkovým stavom a rozhodnutie je
nedostatočne odôvodnené. Neobstojí záver o tom, že právny dôvod záväzku je uvedený
v čl. I notárskej zápisnice, keď v jej čl. II sa zmluva vôbec nespomína. Notárska zápisnica
musí spĺňať zákonné náležitosti, o ich určitosti nesmú byť pochybnosti, notárska zápisnica
ako exekučný titul nemôže obsahovať dva právne tituly. Okresný súd nesprávne vykladal aj
ustanovenie § 41 ods. 3 Exekučného poriadku: ak záväzok vznikol z právneho úkonu,
predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, exekúcia sa môže týkať iba
poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov z omeškania; vo všetkých ostatných
prípadoch sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút. Vo vzťahu
k návrhu na odklad exekúcie bol skutkový záver rozhodnutia o tom, že konanie
pred Okresným súdom Humenné bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku,
nesprávny, pretože uznesenie č. k. 7 Cb 48/2016-43 z 2. júna 2016 o zastavení konania
nikdy nenadobudlo právoplatnosť, pretože po zaplatení súdneho poplatku sťažovateľmi bolo
na ich odvolanie zrušené uznesením Okresného súdu Humenné č. k. 7 Cb 48/2016-51
zo 17. júna 2016 (ktoré bolo vydané ešte pred uznesením okresného súdu č. k.
14 Er 641/2015-87 z 23. júna 2016).
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
11. Sťažovatelia namietajú porušenie týchto svojich základných práv:
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi alebo orgánmi verejnej správy rovní.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
12. Ako zo sťažnosti sťažovateľov vyplýva, k porušeniu týchto základných práv
malo dôjsť uznesením okresného súdu č. k. 14 Er 641/2015-87 z 23. júna 2016 tým, že
závery rozhodnutia kolidujú s jestvujúcim skutkovým stavom a rozhodnutie je nedostatočne
odôvodnené.
13. Okresný súd uznesenie č. k. 14 Er 641/2015-87 z 23. júna 2016 odôvodnil takto:
«Aby mohol súd námietkam povinného vyhovieť, musia byť kumulatívne splnené dve
podmienky: 1/ namietať možno len tie skutočnosti, ktoré vznikli alebo nastali po vzniku
exekučného titulu a 2/ uvádzať možno len tie skutočnosti, ktoré odôvodňujú zánik
vymáhaného nároku, okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku, okolnosti svedčiace o tom,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom
titule, alebo iné okolnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Skutočnosti, ktoré povinný uvádza v námietkach neobstoja. Notárska zápisnica je
exekučným titulom, v procese uzatvárania ktorej musia byť prísne dodržané všetky formálne
náležitosti, aby z hľadiska uvedeného mohla spĺňať materiálne predpoklady vykonateľnosti.
V podstate ide o dohodu povinnej osoby s oprávneným na splnení záväzku a veriteľ môže
na základe takejto notárskej zápisnice viesť exekúciu bez predchádzajúceho vyhľadávacieho
súdneho konania. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako
je upravená v § 47 zákona č. 323/1992 2b. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok), pričom materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom, a to v ustanovení
§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, možno
vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok
a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Súd
preskúmaval, či skutočne jedna z podmienok materiálnej vykonateľnosti, a to zmienka
o právnom dôvode (kauze) absentuje v predmetnej notárskej zápisnici. Po preskúmaní
exekučného titulu - notárskej zápisnice, mal súd za preukázané, že v článku I je tento právny
dôvod výslovne uvedený, a to: a) dlh vo výške 116 400,00 € z titulu istiny nezaplatenej
kúpnej ceny zo Zmluvy o predaji motorového vozidla uzavretej medzi veriteľom a osobou
oprávnenou ako predávajúcim na jednej strane a na druhej strane spolu Dlžníkom ako
kupujúcim a Solidárnymi dlžníkmi ako solidárne zaviazanými účastníkmi na strane
kupujúceho (Dlžníka) dňa 1.4.2013... Podľa článku II. predmetnej notárskej zápisnice
dlžníci a osoby povinné vyhlasujú, že svoj spoločný a nerozdielny dlh vo výške 116 400.00 €
voči veriteľovi a osobe oprávnenej - spoločnosti , opísaný
v tejto notárskej zápisnici, uznávajú čo do dôvodu a výšky a zaväzujú sa ho spoločne
a nerozdielne pravidelnými mesačnými splátkami splatnými vždy najneskôr do 25. dňa
daného mesiaca vo výške minimálne 4 000 €. Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako
jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva veriteľovi
najavo, že svoj záväzok uznáva. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne
úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) je na platnosť uznania dlhu potrebná písomná
forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Na to, aby
písomné uznanie práva dlžníkom malo právne dôsledky uvedené v § 558 Občianskeho
zákonníka (t. j. dôsledky v podobe prerušenia premlčania), je potrebné, aby došlo k uznaniu
práva čo do dôvodu, ako aj čo do výšky, pričom pokiaľ ide o uznanie práva čo do dôvodu,
nemusí byť síce tento dôvod v listine obsahujúcej uznanie práva uvedený vždy výslovne, ale
musí byť jednoznačne vyvoditeľný z inej listiny, na ktorú je v listine o uznaní dlhu výslovný
odkaz. Taktiež dôvod uznania dlhu nemusí byť v uznávacom prejave uvedený výslovne.
Výška dlhu však musí byť vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná (porovnaj závery
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 1/2007 z 27.03.2008).
Podľa názoru súdu v prípade, ak v článku II. obsahujúcom uznanie dlhu nie je
výslovne uvedený právny dôvod vzniku záväzku medzi povinnými a oprávneným, ale na ten
odkazuje formuláciou „opísaný v tejto notárskej zápisnici“ nemôže mať takáto skutočnosť
za následok materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, nakoľko dôvod uznania dlhu
nemusí byť v uznávacom prejave uvedený výslovne.
K námietke povinného, že notárska zápisnica obsahuje záväzok na zaplatenie
zmluvnej pokuty, ktorý je z obsahu notárskych zápisníc vylúčený súd uvádza, že na notárske
zápisnice vyhotovené po 14. 10. 2008, pokiaľ záväzok vznikol z právneho úkonu, predmetom
ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov sa vzťahuje obmedzenie v tom smere,
že ich predmetom môže byť len suma istiny a úrokov z omeškania. V tomto prípade záväzok
nevznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov
a teda keď je predmetom právneho úkonu iné plnenie ako poskytnutie peňažných
prostriedkov sa záväzok môže týkať zmluvných pokút.
Vzhľadom na to, že povinný nepreukázal žiaden z dôvodov uvedených v § 50 ods. 1
Exekučného poriadku, na základe ktorých by bolo možné námietkam vyhovieť, súd preto
o námietkach povinného proti exekúcii na základe vyššie zistených skutočností rozhodol tak,
že ich ako neopodstatnené zamietol.
Povinní navrhovali aj odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku
do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Humenné. ...
Súd o návrhu na odklad exekúcie rozhodol tak, že odklad exekúcie nepovolil, keďže
bolo zistené, že konanie na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 7 Cb/48/2016, na ktoré sa
odvolávali povinní bolo uznesením zo dňa 2.6.2016 zastavené z dôvodu nezaplateného
súdneho poplatku. ...»
14. Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
15. Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia okresného
súdu dospel k záveru, že okresný súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovatelia
v konaní nastolili.
16. Uznesenie okresného súdu vysvetlilo ako okresný súd dospel k záveru
o nevyhnutnosti námietky sťažovateľov zamietnuť a z akého dôvodu nie sú splnené
podmienky pre zastavenie exekúcie. Okresný súd sa zaoberal dôvodmi, pre ktoré podľa
názoru sťažovateľov notárska zápisnica nespĺňa náležitosti exekučného titulu, a uviedol,
z akého dôvodu neobstoja. Vo vzťahu k nevyhoveniu návrhu na odklad exekúcie odcitoval
príslušné ustanovenie Exekučného poriadku, podľa ktorého aj bez návrhu môže súd povoliť
odklad exekúcie za podmienky, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená,
a konštatoval, že tieto podmienky splnené nie sú. Okresný súd vo svojej argumentácii
postupoval logicky a s oporou v rozhodovacej praxi, na ktorú poukázal.
17. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu preto spĺňa všetky požiadavky
vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu
k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.
18. Druhým dôvodom porušenia sťažovateľmi označených základných práv
uznesením okresného súdu, pokiaľ ide o zamietnutie ich námietok a návrhu na zastavenie
exekúcie, malo byť nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom vo vzťahu k obsahu
a náležitostiam notárskej zápisnice, v dôsledku čoho podľa presvedčenia sťažovateľov je
uznesenie okresného súdu svojvoľné a arbitrárne.
Okresný súd na vec sťažovateľov aplikoval príslušné ustanovenia Exekučného
poriadku.
19. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,
ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).
20. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti
pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom
orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej
možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,
21. Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený
preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade
a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred
všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne
závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave
medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou
inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,
III. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).
22. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto
interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať
rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,
alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové
a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného
súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak
z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok
porušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie
je a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť
všeobecných súdov.
23. Ako vyplýva z obsahu notárskej zápisnice vo veci sťažovateľov, v čl. I tejto
notárskej zápisnice je výslovne uvedený právny dôvod vzniku záväzku, pre splnenie ktorého
s exekúciou sťažovatelia súhlasili. Tento záväzok je špecifikovaný ako „a/ dlh vo výške
116 400,00 € z titulu istiny nezaplatenej kúpnej ceny zo zmluvy o predaji motorového
vozidla uzavretej medzi veriteľom a osobou oprávnenou ako predávajúcim na jednej strane
a na druhej strane spolu dlžníkom ako kupujúcim a solidárnymi dlžníkmi ako solidárne
zaviazanými účastníkmi na strane kupujúceho (dlžníka) dňa 1. 4. 2013...; b/ dlh vo výške
0,05 % zo sumy dlžnej istiny (t. j. 116.400 €) za každý aj začatý deň omeškania
so zaplatením dlžnej istiny od 31. 5. 2013 do zaplatenia a to z titulu zmluvnej pokuty podľa
kúpnej zmluvy, c/ vo výške 5,5 % p. a. % zo sumy dlžnej istiny (t. j. 116.400 €) od 31. 5.
2013 do zaplatenia a to z titulu úroku z omeškania...“. Pokiaľ preto okresný súd dospel
k záveru, že notárska zápisnica obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, jeho
rozhodnutie korešponduje § 41 Exekučného poriadku.
24. Pokiaľ okresný súd vyložil ustanovenie § 41 ods. 3 Exekučného poriadku tak, že
ak záväzok nevznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných
prostriedkov, záväzok sa môže týkať zmluvných pokút, ani tento jeho výklad nie je
v rozpore so zmyslom a účelom ustanovenia § 41 ods. 3 Exekučného poriadku.
Pokiaľ za tejto situácie okresný súd námietkam sťažovateľov proti exekúcii
nevyhovel, postupoval v súlade s § 50 Exekučného poriadku, pretože pre vyhovenie
námietkam neboli splnené zákonné podmienky.
25. Tretím dôvodom, pre ktorý malo dôjsť k porušeniu sťažovateľmi označených
základných práv týmto uznesením, malo byť v súvislosti s rozhodovaním o návrhu
sťažovateľov na odklad exekúcie nezohľadnenie skutočnosti, že konanie o žalobe
sťažovateľov pred Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 7 Cb 48/2016 prebieha a nebolo
zastavené, a preto je daný dôvod na povolenie odkladu exekúcie do jeho skončenia.
Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd povoliť
odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by
neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť
nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad
exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
26. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, povoliť odklad
exekúcie možno iba za splnenia zákonom ustanovených podmienok. V oboch prípadoch ide
iba o možnosť takéhoto rozhodnutia súdu. Dôvodom povolenia odkladu exekúcie podľa
§ 56 ods. 1 Exekučného poriadku je sociálna situácia povinného − fyzickej osoby, ktorá je
podmienená podaním jeho návrhu na takéto rozhodnutie. V prípade podľa § 56 ods. 2
Exekučného poriadku môže súd povoliť exekúcie aj bez návrhu povinného, t. j. kedykoľvek,
ak dospeje k zisteniu, že sú tu okolnosti, pre ktoré možno očakávať, že exekúcia bude
zastavená. Týmito okolnosťami nemôže však byť iba začatie iného súdneho konania
(napr. o určenie neexistencie dlhu), ale iba dôkazy, ktoré v spojení s ich právnym
hodnotením môžu viesť k záveru, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Ústavný
súd preto nepovažuje za významné, v akom štádiu sa nachádzalo konanie začaté
sťažovateľmi pred Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 7 Cb 48/2016 (resp. či okresný
súd mal o ňom v čase rozhodovania aktuálnu informáciu). Rozhodujúce však je, že je
naďalej povinnosťou okresného súdu v prípade, ak na základe dôkazov v exekučnom spise
zistí, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, aby vo veci povolil odklad exekúcie.
Tým je zabezpečená ochrana práv sťažovateľov ako povinných v exekučnom konaní
a z tohto dôvodu nepatrí ústavnému súdu, aby nahradzoval vo vzťahu k rozhodovaniu
o prípadnom povolení odkladu exekúcie činnosť exekučného súdu.
Vychádzajúc z týchto úvah a zohľadniac dôvody rozhodnutia okresného súdu
ústavný súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu nie je založené na takom výklade
aplikovaných ustanovení, ktoré by poprelo ich účel a zmysel.
Ústavný súd je preto toho názoru, že v prípade sťažovateľov nemožno považovať
závery uznesenia okresného súdu za také, ktoré by boli zjavne neodôvodnené alebo
arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali
za následok porušenie sťažovateľmi označených základných práv alebo slobôd.
27. Na základe toho ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť na porušenie čl. 46
ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru podaná proti postupu a uzneseniu
okresného súdu č. k. 14 Er 641/2015-87 z 23. júna 2016 je zjavne neopodstatnená, a preto ju
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. októbra 2016