Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 507/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. októbra 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa

Tkáčika o sťažnosti , , zastúpenej advokátskou

kanceláriou , , v mene ktorej koná advokát

a konateľ , pre namietané porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet

advokátskej kancelárie , , do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 zo 17. augusta 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Následne ústavný súd 27. septembra 2016 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa

k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 4. októbra 2016. V jeho

prílohe sa nachádzalo vyjadrenie predsedu okresného súdu s chronológiou úkonov

okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné

skutočnosti:

„-žalobu o náhradu škody podala sťažovateľka na tunajšom súde dňa 21.3.2011;

spolu so žalobou podala tiež žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov.

-dňa 23.5.2011 bolo sťažovateľke zaslané tlačivo na preukázanie svojich

majetkových pomerov.

-dňa 1.6.2011 oznámila sťažovateľka súdu, že predloženie dokladov o majetkových

pomeroch nie je schopná súdu v stanovenej 10-dňovej lehote predložiť a toto súdu doručila

až dňa 27.6.2011.

-uznesením zo dňa 20.7.2011 bolo sťažovateľke priznané oslobodenie od súdnych

poplatkov.

-dňa 21.7.2011 bola žalovanému doručovaná žaloba na vyjadrenie v lehote 15 dní.

-žalovaný doručil svoje vyjadrenie 3.8.2011.

-dňa 5.9.2011 požiadala sťažovateľka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

-uznesením zo dňa 6.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.1.2012, nebol

sťažovateľke ustanovený zástupca z radov advokátov.

-dňa 20.1.2012 sťažovateľka oznámila súdu, že z dôvodu svojej hospitalizácie sa

nemôže zúčastniť pojednávania, určeného na deň 23.1.2012.

Pojednávanie bolo z uvedeného dôvodu odročené na neurčito za účelom zaslania

výzvy sťažovateľke, kedy bude ukončená jej hospitalizácia.

-oznámenie o ukončení hospitalizácie doručila sťažovateľka súdu 1.2.2012.

-dňa 3.2.2012 bolo určené pojednávanie na deň 7.3.2012.

-pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na 18.4.2012 za účelom predvolania

svedkyne a zaslania dožiadania Centru právnej pomoci.

-ďalšie pojednávania sa uskutočnili v dňoch 18.6.2012 a 27.6.2012. Na druhom

z týchto pojednávaní bol vyhlásený rozsudok.

-dňa 6.8.2012 sa žalovaný proti rozsudku odvolal.

-dňa 23.8.2012 bola žalovanému zasielaná výzva na zaplatenie súdneho poplatku

za podané odvolanie.

-dňa 27.8.2012 sa proti rozsudku odvolala sťažovateľka.

-dňa 19.9.2012 boli odvolania oboch účastníkov zaslané na vyjadrenie procesnej

protistrane.

-sťažovateľka svoje vyjadrenie doručila súdu 10.10.2012.

-vyjadrenie sťažovateľky bolo 6.11.2012 zaslané právnemu zástupcovi

žalovaného.

-dňa 20.11.2012 bol spis predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu, na ktorom sa

nachádzal do 3.7.2014, kedy bol vrátený s rozhodnutím, ktorým bol rozsudok súdu prvej

inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie,

-dňa 7.7.2014 bol určený termín pojednávania na deň 10.11.2014, sťažovateľke bola

uložená povinnosť predložiť listinné doklady a stranám sporu bolo doručené rozhodnutie

odvolacieho súdu.

-dňa 29.10.2014 oznámil právny zástupca žalovaného súdu, že žalovaný prekonal

mozgovú príhodu a má ďalšie zdravotné problémy, na základe čoho požiadal o odročenie

pojednávania o 2-3 mesiace.

-z vyššie uvedeného dôvodu bolo pojednávanie odročené na deň 5.3.2015.

-pojednávanie, určené na deň 5.3.2015, bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne.

-dňa 25.3.2015 bolo určené pojednávanie na deň 1.6.2015. Sťažovateľka sa

zo zdravotných dôvodov tohto pojednávania nezúčastnila, napriek tomu sa pojednávanie

uskutočnilo a bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania.

-dňa 2.6.2015 podal žalovaný cestou svojho právneho zástupcu návrh na pristúpenie

vedľajšieho účastníka do konania.

-vzhľadom na uvedenú skutočnosť bola dňa 18.9.2015 zasielaná výzva poisťovni

KOOPERATÍVA, a.s.

-stanovisko poisťovne bolo súdu doručené 9.10.2015.

-dňa 26.11.2015 bola poisťovni zasielaná kópia žaloby a návrh žalovaného na jej

vstup do konania.

-dňa 19.1.2016 bolo vydané uznesenie o ustanovení znalkyne, ktoré okrem výroku

o povinnosti žalovaného zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania nadobudlo

právoplatnosť 12.2.2016.

-dňa 27.1.2016 doručil žalovaný súdu podanie, ktorým navrhol uznesenie

o ustanovení znalkyne zrušiť.

-dňa 1.2.2016 podal právny zástupca žalovaného proti uzneseniu zo dňa 19.1.2016

odvolanie v časti výroku o určení povinnosti zložiť preddavok,

-dňa 9.2.2016 bol spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach

z dôvodu vyššie uvedeného podania a odvolania. V uvedený deň dala tiež oslovená

poisťovňa súhlas so svojim vstupom do konania,

-dňa 21.4.2016 bol spis vrátený z odvolacieho súdu s potvrdzujúcim výrokom v časti

výroku o povinnosti žalovaného zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

-dňa 23.6.2016 bol spis odoslaný ustanovenej znalkyni za účelom vypracovania

znaleckého posudku v lehote 70 dní od doručenia spisu.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,

ktorý mu bol zapožičaný a doručený 4. októbra 2016, zistil aj ústavný súd.

Predseda okresného súdu k skutkovej a právnej zložitosti sporu uviedol, že „spor

možno hodnotiť ako skutkovo obtiažnejší, o čom svedčí skutočnosť nutnosti nariadenia

znaleckého dokazovania vo veci“.

Predseda okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadril súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku doručenom ústavnému súdu 20. októbra

2016 súhlasil s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným

súdom.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a listiny, ako aj práva podľa

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa a listiny každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala z Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá. Po prijatí nového procesného kódexu táto povinnosť súdu a sudcu

vychádza z (ďalej len „“),

ktorý súdom prikazuje, aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1

, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a

hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka

v procesnej pozícii navrhovateľky „o náhradu škody spôsobenej postupom advokáta“,

ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende

všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od právnej náročnosti

prerokovávanej veci. Pokiaľ ide o skutkovú náročnosť sporu, ústavný súd pripúšťa, že

v predmetnej veci bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, avšak potreba jeho

nariadenia (aj vzhľadom na výrok prvostupňového rozsudku, ktorý bol zrušený Krajským

súdom v Košiciach, pozn.) tu evidentne existovala ešte pred jeho vyhlásením.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že okolnosti uvádzané predsedom okresného súdu, čo sa

týka neúplnosti návrhu sťažovateľky na oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj

odročenie termínu pojednávania nariadeného na 23. január 2012 z dôvodu hospitalizácie

sťažovateľky, čiastočne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania. Tieto skutočnosti

ústavný súd zohľadnil pri určení finančného zadosťučinenia, ktoré sťažovateľke priznal.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

konštatuje, že konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi.

V tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen

nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu)

môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , ).

Vychádzajúc z uvedeného v postupe okresného súdu ústavný súd identifikoval

obdobie, ktoré možno považovať za zbytočný prieťah v napadnutom konaní. Od vrátenia

spisu Krajským súdom v Košiciach spolu s jeho zrušujúcim uznesením 3. júla 2014,

okresný súd síce nariadil termín pojednávania na 10. november 2014, avšak tento bol

zrušený pre zdravotné ťažkosti žalovaného a ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo až 1. júna

2015. Ústavný súd preto konštatuje, že hoci okresný súd počas uvedeného obdobia

komunikoval s dotknutou poisťovňou, ktorej vstup do konania navrhol žalovaný, tieto

úkony súdu nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka

nachádzala, preto konštatuje, že uvedené obdobie možno považovať za zbytočný prieťah.

Ako príklad nesústredenej činnosti v postupe okresného súdu ústavný súd uvádza

nariadené znalecké dokazovanie. V dôsledku nesústredeného postupu okresného súdu

znalecké dokazovanie trvá dodnes, hoci potreba jeho nariadenia musela byť súdu zrejmá

ešte pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej v roku 2012, najneskôr však definitívne

vyplynula z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach, s ktorým sa

mal okresný súd možnosť oboznámiť 3. júla 2014. Napriek uvedenému okresný súd

ustanovil znalkyňu až uznesením z 19. januára 2016, pričom súdny spis bol ustanovenej

znalkyni postúpený súdom až 23. júna 2016. Pre nesústredenú činnosť okresného súdu

došlo k predĺženiu napadnutého konania o približne dva roky.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a listiny, ako aj práva podľa dohovoru, preto rozhodol

tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a listiny, ako aj práva podľa dohovoru,

mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov,

pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky

právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

30 000 €, ktoré odôvodnila pretrvávajúcim stavom právnej neistoty, ktorý zasahuje

do hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv sťažovateľky v zmysle piateho oddielu II.

hlavy .

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

neodôvodnenú nečinnosť a nesústredenú činnosť v súhrne v trvaní približne dvoch rokov,

berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľky a všetky

okolnosti daného prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané

finančné zadosťučinenie podľa (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 331,13 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2015

v sume 858 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 (príprava

a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti, podanie vo veci samej) po 143 €. Ďalej má

právny zástupca sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,58 € za jeden úkon

podľa vyhlášky. Právny zástupca sťažovateľky zároveň ústavnému súdu preukázal, že je

platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú za jeden úkon

právnej služby podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty v sume 29,64 €.

Sťažovateľkou uplatnená suma trov konania neprevyšuje sumu vypočítanú ústavným

súdom, preto ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania v požadovanej sume.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2016