Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 766/2016
PDF · 156.21 KB
No categories available
II. ÚS 766/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2016
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Petrom Slávikom,
Břeclavská 3, Malacky, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod
sp. zn. 10 Cb 32/2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. októbra
2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. Ing. Petrom Slávikom, Břeclavská 3, Malacky, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 Cb 32/2015.
Zo sťažnosti vyplýva, že „[s]ťažovateľ v právnom postavení navrhovateľa podal dňa
03. 02. 2014 na Okresný súd Malacky návrh na začatie konania a vydanie platobného
rozkazu o zaplatenie istiny 102.922,80 € s príslušenstvom proti odporcovi
. Konaniu v právnej veci navrhovateľa proti odporcovi
o zaplatenie istiny 102.922,80 € s príslušenstvom bola pridelená spisová značka
16 Ro 122/2014 a vec bola pridelená zákonnému sudcovi .
V súčasnosti je konanie vedené Okresným súdom Malacky pod spisovou značkou
10 Cb 32/2015, kedy je pridelený zákonný sudca .“.
Sťažovateľ «podal dňa 23. 03. 2016 sťažnosť predsedovi súdu podľa ustanovenia
§ 3 ods. 7, v spojení s ustanovením § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o súdoch“),
v ktorej sumarizoval vyššie popísané úkony navrhovateľa a súdu a namietal porušeniu jeho
práva v predmetnom konaní na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Dňa 14. 04. 2016, t. j. po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní, bola
navrhovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi doručená výzva okresného súdu na
odstránenie vád návrhu (t. j. po viac ako 2 rokoch odo dňa podania návrhu, pričom súd už
navrhovateľa v minulosti na odstránenie vád vyzýval, tieto navrhovateľ riadne odstránil).
Navrhovateľ reagoval na výzvu súdu podaním zo dňa 27. 04. 2016.
Dňa 26. 04. 2016 bola právnemu zástupcovi navrhovateľa doručená odpoveď
predsedu Okresného súdu Malacky, v ktorej predseda konštatuje, že v konaní došlo
k určitým prieťahom, a to z objektívnych dôvodov spočívajúcich v nadmernej zaťaženosti
súdu z dôvodu nedostatočného personálneho obsadenia sudcami. Tiež odkazuje na výzvu
súdu na odstránenie vád podania, s tým, že pokiaľ tieto budú odstránené, reálne
sa predpokladá termín pojednávania v mesiaci september 2016.
Do dnešného dňa nebol termín pojednávania vo veci vytýčený.».
Sťažovateľ ďalej uvádza, že „[o]kresný súd Malacky v období od zaplatenia súdneho
poplatku navrhovateľom (dňa 05. 09. 2014) do dňa podania tejto sťažnosti (t. j. viac ako 2
roky) nevykonal žiadny procesný úkon smerujúci k prejednaniu a rozhodnutiu veci. Po viac
ako 19 mesiacoch odo dňa zaplatenia súdneho poplatku, a to až po doručení sťažnosti
na prieťahy v súdnom konaní, zaslal konajúci súd výzvu na odstránenie vád podania, ktoré
však v žiadnom prípade nepredstavujú neodstrániteľné vady podania, resp. vady, ktoré by
bránili súdu vo veci konať. Sťažovateľ má za to, že táto výzva súdu bola zaslaná ako
účelová, s cieľom vyhnúť sa výraznej nečinnosti súdu v predmetnej veci.“.
Sťažovateľ v súvislosti s namietaným porušením jeho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru uvádza, „že v tomto prípade je celková
doterajšia dĺžka konania zjavne neprimeraná zložitosti, ako aj konkrétnym okolnostiam
prípadu a je ovplyvnená predovšetkým nečinnosťou a charakteristická neefektívnosťou
postupu okresného súdu, pričom takúto z hľadiska požiadavky zachovania základného
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno ospravedlniť a
teda, že Okresný súd Malacky svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb
32/2015 porušil základné právo sťažovateľa zaručené v ustanovení článku 48 ods. 2 Ústavy
a článku 6 ods. 1 Dohovoru.“.
Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd Malacky v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 16 Ro 122/2014
a v súčasnosti pod sp. zn. 10 Cb 32/2015 porušil základné právo sťažovateľa −
, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v článku 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 32/2015 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie
v sume 3.000,00 €, ktoré je Okresný súd Malacky povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 1.281,90 € (prípadne podľa úkonov v konaní pred Ústavný súdom Slovenskej
republiky), ktorú je Okresný súd Malacky povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Ing. Petra Slávika do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným
právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,
že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Z citovaného § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že pripojenie
splnomocnenia na zastupovanie sťažovateľa kvalifikovaným právnym zástupcom, v ktorom
je výslovne uvedené, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom, je obligatórnou
náležitosťou, ktorú musí obsahovať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, zistil, že ju v mene sťažovateľa podal
právny zástupca JUDr. Ing. Peter Slávik, advokát, a dospel k záveru, že niet pochybností
o tom, že sťažovateľ je v tomto konaní pred ústavným súdom zastúpený kvalifikovaným
právnym zástupcom. K sťažnosti však nebolo priložené splnomocnenie na zastupovanie
sťažovateľa, v ktorom by bolo výslovne uvedené, že sa udeľuje na zastupovanie pred
ústavným súdom, hoci zákon o ústavnom súde to explicitne vyžaduje (§ 20 ods. 2 druhá
veta zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, priložil k sťažnosti
splnomocnenie z 22. februára 2016, ktorého rozsah je vymedzený nasledovne:
„- Na konanie vo vecí vyporiadania a vymoženia pohľadávok voči obci
16 Ro/122/2014 a to v plnom rozsahu
- Na akékoľvek konanie súvisiace s Pohľadávkami Splnomocniteľa voči Obci
,
- Splnomocnenec je oprávnený konať v mene splnomocniteľa v plnom rozsahu
v predmetnom konaní
- Splnomocnenec je oprávnený konať v mene splnomocniteľa v správnom konaní,
v konaní pred súdom alebo s akýmkoľvek subjektom, ktorý je daným konaním dotknutý
alebo je účastníkom daného konania či jeho účasť je ne prospech konania
- Splnomocnenec je oprávnený podávať v mene splnomocniteľa vyjadrenia, riadne
aj mimoriadne opravné prostriedky, sťažnosti, ústavné podania a je plne spôsobilý
na zastupovanie splnomocniteľa na rokovanie v predmetnom konaní.“
Splnomocnenie v predloženej podobe nespĺňa požiadavku podľa § 20 ods. 2 druhej
vety zákona o ústavnom súde, nie je v ňom výslovne uvedené, že bolo udelené
na zastupovanie pred ústavným súdom.
Zo sťažnosti tiež vyplýva, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym
zástupcom, priložil splnomocnenie vo fotokópii z toho dôvodu, že „originál je súčasťou
spisu 10 Cb 32/2015“. Z uvedeného ústavný súd ustálil, že sťažovateľ splnomocnenie
výslovne na zastupovanie pred ústavným súdom advokátovi neudelil.
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľ je zastúpený
advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným
súdom ustanovené v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, čo predstavuje dôvod
na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (II. ÚS 271/2016). V tejto
súvislosti ústavný súd pripomína, že takýto nedostatok návrhu (sťažnosti) nie je povinný
odstraňovať z úradnej povinnosti, ak sťažovateľ disponuje kvalifikovaným právnym
zastúpením – advokátom. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia
v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako
ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov
konania (IV. ÚS 409/04, II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08, IV. ÚS 213/2010).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,
dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy
klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej
služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé
vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to
splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.
II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08, IV. ÚS 213/2010).
Uvedený nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti bol dôvodom na jej
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde už pri jej predbežnom prerokovaní.
Vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie ústavný súd sťažovateľa na odstránenie
nedostatkov sťažnosti nevyzýval (primerane aplikujúc § 160 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v spojení s § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
Zároveň ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že v prípade nečinnosti
či neefektívnej činnosti okresného súdu v ďalšom priebehu napadnutého konania
sťažovateľovi nič nebráni po splnení zákonom predpísaných náležitostí opätovne podať
sťažnosť ústavnému súdu pre porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. októbra 2016