Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/32/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: N., nar. 21.08.1984, 900 687 Plavecký Štvrtok 7, zastúpený JUDr. Ing. Petrom Slávikom, advokátom, Břeclavská 3, 901 01 Malacky, proti žalovanému: O. zastúpený Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 36 860 891, o zaplatenie 102.922,80 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.02.2014 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia 102.922,80 € s príslušenstvom. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že Uznesením obecného zastupiteľstva D. H. zo dňa 27.03.2007 č. XX/XXXX bol spoločnosti Regionálna Agentúra, s.r.o. schválený bezodplatný nájom priestorov Ekocentra z dôvodu, že agentúra znášala za žalovaného náklady na projektovú dokumentáciu a náklady projektových prác pri výstavbe Ekocentra, a to: stavebný projekt 17.585,74 €, realizačný projekt 1.674,83 €, vypracovanie štúdie 6.280,62 €, ďalšie projektové náklady 2.901,15 €. Celkovo agentúra na seba prevzala záväzok žalovaného vo výške 28.442,34 € za podmienok dohody, ktorá bola akceptovaná schválením bezodplatného nájmu. Dohoda bola porušená Uznesením obecného zastupiteľstva D. zo dňa 13.12.2007 č. XXX/XXXX, ktorým bol zrušený bezodplatný nájom a žalovaný odmietol poskytnúť protiplnenie. Z toho dôvodu vznikol spoločnosti Regionálna Agentúra, s.r.o. nárok na náhradu plnenia, ktoré poskytla žalovanému. Podľa názoru žalovaného je nárok nepochybný a deklarovaný uznesením obecného zastupiteľstva zo dňa 01.06.2009 č. XX/XXXX. Dňa 14.05.2013 dohodou o postúpení pohľadávok nadobudol pohľadávku žalobca a z tejto dohody odvodzuje žalobca nárok voči žalovanému. Výška hodnoty plnenia korešponduje s hodnotou vypracovania projektu, na ktorý účel žalobca vyhotovil „výpočet honoráru architekta“ na základe odporúčania slovenskej komory architektov. Hodnota diela vychádza v rozmedzí od 12,04 po 13,68% z hodnoty započítaných nákladov, a teda v rozpätí od 96.387,20 € do 109.458,40 €, pričom žalobca si uplatňuje priemer takto vypočítaných hodnôt vo výške 102.922,80 €. Okrem istiny žalobca uplatňuje v spore úrok z omeškania zo žalovanej istiny počnúc dňom 13.12.2007.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 20.05.2016, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko žalobca nepreukázal rozhodujúce skutočnosti pre vyhovenie uplatnenému nároku. Žalobca žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal odovzdanie projektovej dokumentácie pre výstavbu Ekocentra pri prísľube poskytnutia akejkoľvek finančnej odmeny a existenciu takejto situácie žalovaný popiera. Z predložených dôkazov nevyplýva, že by Regionálna Agentúra s.r.o. znášala za obec náklady na projektovú dokumentáciu a projektové práce a ani kedy takéto náklady mali vzniknúť.

Žalobca nepredložil relevantné podklady výpočtu uplatňovanej sumy, "výpočet honoráru architekta" nie je dôkazom preukazujúcim výšku uplatňovanej pohľadávky. Realizovaný výpočet nemá oporu v skutkovom stave a bez preukázania jeho dôvodnosti a poskytnutého plnenia je neakceptovateľný. Pohľadávka v podobe a výške, ktorá je predmetom konania nebola nikdy spoločnosťou Regionálna Agentúra s.r.o. postúpená na žalobcu a uvedené predstavuje ďalší dôkaz o skutočnosti, že uplatnená suma nemá oporu v príslušnej právnej úprave a skutkovom stave. Ďalej žalovaný namieta, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou bez náležitého splnomocnenia. Vo veci nikdy nedošlo k dohode o riešení veci medzi žalovaným a žalobcom, resp. spoločnosťou Regionálna Agentúra s.r.o., ktorá by znamenala poskytnutie odplaty žalobcovi, alebo uznanie jeho nároku. Za uznanie nároku, resp. dohodu o plnení žalobcovi alebo jeho predchodcovi, nie je možné považovať ani uznesenia obecného zastupiteľstva, keď z ich obsahovej stránky takýto rozsah práv a povinnosti nevyplýva, ich obsah je neurčitý a nekonkrétny a nemôže zakladať žiadne práva a povinnosti na úrovni dohody alebo uznania záväzku. Rozhodovanie obecného zastupiteľstva nie je konaním obce a obec nezaväzuje, niektoré uznesenia ani nenadobudli účinnosť. Žaloba je nekonkrétna, zmätočná a bez predloženia konkrétnych dôkazných prostriedkov. Napriek uvedenému aj z tvrdených skutočností je zrejmé, že pre uplatnenie nároku, ktorý je predmetom nároku (ak by tento bol dôvodný, čo žalovaný odmieta) uplynuli všetky premlčacie lehoty známe slovenskému poriadku, z uvedeného dôvodu žalovaný vznáša aj námietku premlčania voči celému nároku.

3. Podľa § 177 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

4. Súd sa oboznámil s obsahom procesných podaní strán sporu, nariadil podľa § 177 ods. 1 vo veci pojednávanie, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a výsluchmi navrhnutých svedkov, pričom ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Z Dohody o postúpení pohľadávok zo dňa 14.05.2013 vyplýva, že Regionálna Agentúra, s.r.o., IČO: 35 900 741, ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili zmluvu, ktorou postupca postúpil na žalovaného pohľadávky voči žalovanému, ktoré zadefinoval v čl. I. bod 1 dohody: a) pohľadávka za dodanie stavebného projektu Ekocentra vo výške 529.788 Sk/17.585,74 €, b) pohľadávka za dodanie realizačného projektu Ekocentra vo výške 50.456 Sk/1.674,83 €, c) pohľadávka za zabezpečenie vypracovania štúdie Ekocentra vo výške 189.210 Sk/6.280,62 €, pohľadávka z titulu ďalších projektových nákladov vo výške 87.400 Sk/2.901,15 €, e) náhrada za výdavky na súvisiace právne služby vo výške 1.200 €, f) ostatné záväzky, ktoré ku dňu podpisu zmluvy jestvujú a postupca má na ne nárok voči Obci D.. Pohľadávky v čl. I. body a) až f) strany spoločne označili ako „pohľadávky“.

6. Podľa čl. I. bodu 4 Dohody o postúpení pohľadávok, nároky postupcu prechádzajú touto zmluvou na postupníka v celom rozsahu. Postupník je oprávnený nárokovať si voči Obci D.lebo akémukoľvek subjektu, voči ktorému vznikne pohľadávky, prechodom prevodom alebo iným postúpením z pôvodného povinného subjektu. Výška nároku postupníka je determinovaná hodnotou, ktorú Obec D.a základe plnení dosiahla, obdržala, či aká bola na jej účet vytvorená/znášaná postupcom.

7. Z Uznesenia Obecného zastupiteľstva D. zo dňa XX.XX.XXXX č. XX/XXXX vyplýva, že obecné zastupiteľstvo v D. prijalo uznesenie, ktorým schvaľuje bezodplatný nájom kancelárie v budove Ekocentrum pre spoločnosť Regionálna Agentúra, s.r.o., na obdobie 5 rokov od kolaudácie budovy, t.j. do 30.09.2011.

8. Z Uznesenia Obecného zastupiteľstva D. zo dňa XX.XX.XXXX č. XXX/XXXX vyplýva, že obecné zastupiteľstvo v D. prijalo uznesenie, ktorým zrušuje Uznesenie Obecného zastupiteľstva D. zo dňa XX.XX.XXXX č. XX/XXXX.

9. Z Uznesenia Obecného zastupiteľstva D. zo dňa XX.XX.XXXX č. XX/XXXX vyplýva, že obecné zastupiteľstvo v D. prijalo uznesenie, ktorým schvaľuje uznanie nároku na peňažné plnenie v prospech spoločnosti Regionálna Agentúra, s.r.o. za vypracovanie projektovej dokumentácie a projektu stavby Ekocentra v obci D., ako aj oznámenú zmenu nároku spoločnosti z požiadavky priameho finančného plnenia na riešenie veci vzájomným zápočtom za nájom. Obecné zastupiteľstvo doporučuje pokračovať v riešení mimosúdnou cestou a pripraviť zmluvu o nájme (č.l. 10 spisu). Starosta obce pozastavil výkon Uznesenia č. XX/XXXX z dôvodu, že je zjavne nevýhodné pre obec (č.l. 11 spisu).

10. Z Uznesenia Obecného zastupiteľstva D. zo dňa XX.XX.XXXX č. XX/XXXX vyplýva, že obecné zastupiteľstvo v D. prijalo uznesenie, ktorým schvaľuje zrušenie Uznesenia Obecného zastupiteľstva D. zo dňa XX.XX.XXXX č. XX/XXXX (č.l. 91 spisu).

11. Z Uznesenia Obecného zastupiteľstva D. zo dňa XX.XX.XXXX č. XX/XXXX vyplýva, že obecné zastupiteľstvo v D. prijalo uznesenie, ktorým schvaľuje pohľadávku spoločnosti Regionálna Agentúra, s.r.o. za projektové práce Ekocentra s tým, že výška a spôsob vyrovnania sa dohodne na spoločnom stretnutí do XX.XX.XXXX (č.l.85 spisu). Uznesenie XX/XXXX nie je podpísané starostom obce z dôvodu ním uvedenej zjavnej nevýhodnosti pre obec (č.l. 85 spisu).

12. Z Uznesenia Obecného zastupiteľstva D. zo dňa XX.XX.XXXX č. XX/XXXX vyplýva, že obecné zastupiteľstvo v D. prijalo uznesenie, ktorým schvaľuje uznesenie č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, a to vysporiadanie vzťahov medzi žalovaným a dodávateľom projektovej dokumentácie a projektu stavby Ekocentra regionálnou agentúrou, s.r.o. (č.l.86 spisu).

13. Právny zástupca žalobcu v podaní doručenom 20.01.2017 na výzvu súdu uviedol, že vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu odvodzuje od Dohody o postúpení pohľadávok, jej čl. B. bod X a rozsah od bodov X. až X. čl. I. Posledná veta čl. B. ods. X hovorí: "Výška nároku postupníka je determinovaná hodnotou, ktorú Obec D. na základe plnenia dosiahla, obdŕžala či aká bola na jej účet vytvorená/znášaná postupcom." Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že postupník má nárok na hodnotu pohľadávky v jej reálnej hodnote aká bola poskytnutá a dokonca dohoda hovorí, že pohľadávka je v tejto výške determinovaná, žalobca teda disponuje legitímnym nárokom vo výške hodnoty daného plnenia, ktoré obec prijala a neposkytla zaň odplatu. Právo žalobcu, ktorého sa domáha v konaní je založené a priznané individuálnym normatívnym aktom obecného zastupiteľstva O., ako správneho orgánu, jeho rozhodnutie je rozhodnutím podľa správneho poriadku. Podľa § 110 ods.1 prvej vety zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Vzhľadom na to, že obecné zastupiteľstvo je správny orgán a koná správnym rozhodnutím, keďže je to normotvorný orgán obce, právo, ktoré bolo priznané odvodzuje žalobca ako právo na základe rozhodnutia a teda premlčacia doba podľa občianskeho práva neuplynula. Ďalej uviedol, že nárok žalobou siaha až do roku 2007 nakoľko v tomto roku bolo uznesením č. XX/XXXX, schválený bezodplatný nájom a následne uznesením č. XXX/ XXXX zrušený dňa XX.XX.XXXX.

14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní vo veci o.i. uviedol, že podaný nárok žalobca odvodzuje od uznesenia Obecného zastupiteľstva v D., zároveň č. XX/XXXX a č. XX/XXXX. Žalobca sa v spore nedomáha vrátenia nákladov, ale hodnoty poskytnutého plnenia. Výpočet uplatňovanej istiny odvodzuje algoritmom komory architektov, v prípade, že by súd výpočet považoval za nedostatočný navrhol, aby ustanovil znalca. V prípade námietky žalovaného, že pohľadávka nebola nikdy postúpená na žalobcu a žaloba bola podaná neoprávnenou osobou bez príslušnej plnej moci poukazuje na zmluvu o postúpení pohľadávky. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že žalovaný nešpecifikuje, voči akému nároku vznáša námietku premlčania, podľa názoru žalobcu preto táto námietka nespĺňa náležitosti podľa § 127 a považuje ju za neuplatnenú (pojednávanie 09.01.2017). Nárok žalobcu odvodzuje od uznesenia obecného zastupiteľstva, ktoré má pôvod v dodaní architektonického diela, to že bolo dodané, nie je podľa žalobcu sporné, lebo budova stojí. Následne uznesením č. XX/XXXX bol schválený bezodplatný nájom pre žalovaného, toto bolo zrušené uznesením č. XXX/XXXX a starostovi bolo uložené aby vysporiadal právny vzťah so žalobcom, čo sa stalo uzneseniami č. XX a č. XX z roku XXXX, od ktorého odvodzuje žalobca svoj nárok. Vznik nároku žalobcu má súd chápať od dodania diela (na otázku súdu uviedol, že najneskôr kolaudáciou), všetky nároky za dodanie projektov uvedené v zmluve o postúpení pohľadávok vznikli v roku 2006. Žalobca uplatňuje v konaní hodnotu projektu. Postúpený nárok je v zmluve o postúpení pohľadávok definovaný v článku I. bod 4 Zmluvy o postúpení pohľadávky. Stavba Ekocentra bola polyfunkčným objektom, resp. administratívnou budovou. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu postavenie správneho orgánu má obecné zastupiteľstvo a dáva na úvahu, či je možné vôbec posudzovať pri rozhodnutí správneho orgánu premlčanie (pojednávanie 08.02.2017).

15. Právny zástupca žalovaného v podaní doručenom súdu 02.02.2017 namieta neplatnosť dohody o postúpení pohľadávky z dôvodu absencie dojednania o odplate s poukazom na rozsudok NS SR z 24.02.2014, sp. zn. 2 Obo/761/2012. Nevyhnutnou súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávky je

dojednanie, či ide bezodplatnú či odplatnú zmluvu, v prípade odplaty musí byť vyjadrená aj cena za postúpenie pohľadávky, inak by išlo o absolútne neplatnú zmluvu pre neurčitosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Predmetom konania nie je plnenie v minulosti priznané rozhodnutím súdu, alebo iného orgánu, ktorý rozhoduje s obdobnými účinkami, v takomto rozhodnutí musí byť aj určená lehota na plnenie. Žalobcom citovaná právna úprava § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veta prvá pojednáva o rozhodnutiach, ktoré majú silu exekučného titulu alebo rozhodnutia, ktoré by mohlo byť vymáhané súdnym výkonom rozhodnutia. Takýmto rozhodnutím nemôže byť prijaté uznesenie obecného zastupiteľstva (a to ani za situácie kedy by obsahovo uznesenie danému zákonnému ustanoveniu zodpovedalo, čo v danej situácii nenastalo). Rozhodovanie obecného zastupiteľstva nie je konaním obce a obec nezaväzuje a v neposlednom rade z jednotlivých uznesení vyplýva, že ide o uznesenia svojou povahou odporúčajúce, nemajú tak právotvorné účinky, preto nemôžu priamo ovplyvniť právne postavenie strán (č.l. 131-134 spisu).

16. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní vo veci o.i. uviedol, že nie je zadefinovaný právny titul, na základe ktorého je uplatnený nárok v konaní ani jeho výška, ktorá má z daných skutkových okolností vyplývať. Pôvodný veriteľ si voči žalovanému uplatnil najskôr sumu 547.000 Sk, t.j. 18.000 €, po žiadosti žalovaného o vydokladovanie tejto sumy uplatnil 29.642,34 € a v konaní si už uplatňuje v sumu presahujúcu 100.000 €. V prednese poukázal na článok I. zmluvy o postúpení pohľadávky, z ktorej vyplýva výška nároku 29.642,34 €. Žalobca uviedol, že sa domáha zaplatenia peňažnej náhrady za vrátenie plnenia zo zrušenej zmluvy, avšak nepreukázal, aká zmluva mala byť uzavretá, zrušená a z čoho potom vyplýva požadované vrátenie finančného ekvivalentu poskytnutého plnenia. Ust. § 6 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. predpisuje pre hospodárenie obce písomnú formu všetkých právnych úkonov pod sankciou neplatnosti. Ak by bolo teda právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté plnenie v podobe projektovej dokumentácie, muselo by sa tak stať na základe písomnej zmluvy, táto musela byť písomne zrušená a žalobca by potom mohol žiadať vrátenie poskytnutého plnenia, ak by tomu aj bolo, žalobca má právo žiadať vrátenie poskytnutého plnenia, teda vrátenie projektovej dokumentácie. Uznesenia obecného zastupiteľstva nie je možné považovať za konanie za obec, nemôže vyvolávať účinky uznania nároku. Uznávať nárok za obec môže len štatutár, ktorý môže za obec konať. Obecné zastupiteľstvo má presne definované kompetencie, medzi ktoré nepatrí uznávanie pohľadávok, uzatváranie zmlúv ani podobne. Žalobca opiera svoj nárok o uznesenie Obecného zastupiteľstva č. XX/XXXX, ktoré ale nebolo starostom podpísané, využil svoje sistačné právo a následne bolo toto uznesenie zrušené. Žalobca ďalej poukazuje na uznesenia obecného zastupiteľstva č. XX/XXXX a č. XX/XXXX, z ktorých ale nevyplýva, žiadna výška pohľadávky. Nakoľko pohľadávka, ako je uplatnená v žalobe nebola postúpená, žalovaný namieta aktívnu legitimáciu žalobcu. Námietku premlčania žalovaný uplatnil voči celému nároku tak ako je predmetom žaloby, pričom začiatok plynutia premlčacej doby vyplýva priamo zo žaloby, tak ako uplatnil úrok z omeškania, keď začiatok plynutia premlčacej doby je 13.12.2007, od kedy žalobca požaduje úrok z omeškania, následné zmeny úrokových sadzieb sú irelevantné. Žaloba bola podaná v roku 2014 a podľa názoru žalovaného uplynuli všetky premlčacie doby, aj keby bola pohľadávka existujúca (pojednávanie 09.01.2017). Čo sa týka zmluvy o postúpení pohľadávky, pohľadávky sú definované neurčito a nezrozumiteľne, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu (pojednávanie 08.02.2017).

17. Podľa § 261 ods. 2 zák.č. 513/1991 Zb. , touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 261 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka, na účely odseku 2 subjektom verejného práva je obec.

19. Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

20. Podľa 541 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

21. Podľa 541 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 387 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

23. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

24. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

25. Podľa § 400 Obchodného zákonníka, zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

26. Podľa 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

27. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

28. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

29. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

30. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

31. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

32. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

33. Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním, b) schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, schvaľovať emisiu komunálnych dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa § 20 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/20161101>, rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, o prevzatí záruky za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu; v rozsahu určenom zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať starosta, c) schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce, d) rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane a ukladať miestny poplatok, e) určovať náležitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku a verejnej dávky a rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, f) vyhlasovať miestne referendum o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce a zvolávať zhromaždenie obyvateľov obce, g) uznášať sa na nariadeniach, h) schvaľovať dohody o medzinárodnej spolupráci a členstvo obce v medzinárodnom združení podľa § 21 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/20161101>,

i) určiť plat starostu podľa osobitného zákona a určiť najneskôr 90 dní pred voľbami na celé funkčné obdobie rozsah výkonu funkcie starostu; zmeniť počas funkčného obdobia na návrh starostu rozsah výkonu jeho funkcie, j) voliť a odvolávať hlavného kontrolóra obce (ďalej len „hlavný kontrolór“), určiť rozsah výkonu funkcie hlavného kontrolóra a jeho plat, schvaľovať odmenu hlavnému kontrolórovi, k) schvaľovať štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásady odmeňovania poslancov, l) zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe, m) schvaľovať združovanie obecných prostriedkov a činností a účasť v združeniach, ako aj zriadenie spoločného regionálneho alebo záujmového fondu, n) zriaďovať a zrušovať orgány potrebné na samosprávu obce a určovať náplň ich práce, o) udeľovať čestné občianstvo obce, obecné vyznamenania a ceny, p) ustanoviť erb obce, vlajku obce, pečať obce, prípadne znelku obce.

34. Podľa § 13 ods. 1 veta prvá zák. č. 369/1990 Zb. predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta.

35. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná v celom rozsahu.

36. Súd primárne skúmal otázku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, ktorú namietal žalovaný. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

37. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Obo 210/01)

38. Žalobca v konaní ničím nepreukázal, že oznámil postúpenie konkrétnej pohľadávky spoločnosti Regionálna Agentúra, s.r.o. žalovanému, skutkové tvrdenie, že je vlastníkom pohľadávok voči žalovanému na základe Dohody o postúpení pohľadávok preukazoval až v konaní jej predložením k žalobe, žalobca ani v konaní netvrdil, že s poukazom na § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka oznámil

žalovanému, že je veriteľom uplatnenej pohľadávky. Tomuto záveru nasvedčujú aj ním produkované listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že žalovaný sa zaoberal na zasadnutiach obecného zastupiteľstva výlučne pohľadávkami veriteľa Regionálna Agentúra, s.r.o.

39. V súdenej veci k splneniu záväzku voči avizovanému postupníkovi nedošlo a jeho zaplatenie sa stalo predmetom súdneho sporu, preto súd na námietku žalovaného v rámci posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu skúmal otázku platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, kedy v dôsledku jej neplatnosti k zmene v osobe veriteľa nemohlo dôjsť. Len platná zmluva o postúpení pohľadávok totiž môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa, keď inak by veriteľ (postupník) nadobúda nie len postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu k jej uplatneniu a k úplnému výkonu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 21.5.2003, č.k. 32Odo 293/2002 <http://merit.slv.cz/32Odo293/2002>). V spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie, kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo) ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo. Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona (ex lege) a od počiatku (ex tunc) sa na dotknutý právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o absolútnej neplatnosti právnych úkonov a v konkrétnom prípade aj obsoletnosť ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmyslom takejto ochrany dobrej viery dlžníka je vylúčiť, aby dlžník bol v budúcnosti nútený opätovne plniť postupcovi, resp. od postupníka vymáhať spätne plnenie mu poskytnuté z dôvodu neplatnosti alebo neexistencie zmluvy o postúpení pohľadávky. Otázka neplatnosti teda nie je nevýznamná, ak je predmetom sporu o neplatnosť takejto zmluvy, resp. ak sa požaduje (uplatňuje) plnenie, ktoré predstavuje hodnotu neuhradenej postúpenej pohľadávky; táto otázka je však úplne irelevantná vo vzťahu k účinkom splnenia pohľadávky (záväzku) dlžníkom postupníkovi. Aj zmluva o postúpení pohľadávky ako každý iný právny úkon musí vyhovovať všetkým zákonným podmienkam platnosti.

40. Žalobca tvrdil, že jeho postavenie veriteľa vyplýva a vecnú aktívnu legitimáciu zakladá čl. I. bod 4 Dohody o postúpení pohľadávky zo dňa 14.05.2013. Súd vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, že sa v spore nedomáha vrátenia nákladov, ale hodnoty poskytnutého plnenia, ktoré obec prijala a neposkytla zaň odplatu (hodnoty projektu) a jej výška má byť špecifikovaná hodnotou, ktorú Obec D. na základe plnení dosiahla, obdržala či aká bola na jej účet vytvorená/znášaná Postupcom.

41. Z uvedených skutkových tvrdení, ani formulácie bodu 4. Dohody o postúpení pohľadávky na ktorý sa žalobca odvoláva nevyplýva, aká pohľadávka mala prejsť na žalobcu ako nového veriteľa. Tvrdená postúpená sporná pohľadávka (zaplatenie „hodnoty, ktorú Obec D. na základe plnení dosiahla, obdržala či aká bola na jej účet vytvorená/znášaná Postupcom“ vo výške žalovanej istiny) podľa názoru súdu nie je identifikovateľná ako existujúca pohľadávka v čase postúpenia. Definícia pohľadávky vyplýva z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie, pohľadávka od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Pokiaľ sa pod pohľadávkou rozumie právo na plnenie, potom toto právo je určite a zrozumiteľne formulované výlučne v čl. I. bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré pohľadávky prešli na žalobcu ako postupníka. Žalobca však v konaní nepreukázal postúpenie aj iných pohľadávok (teda zadefinovaných čo do právneho dôvodu a výšky tak, aby nebolo možné zameniť s inými pohľadávkami, ktoré by neboli predmetom postúpenia).

42. Je potrebné vziať do úvahy že postúpením pohľadávky sa zásadne menení obsah doterajšieho záväzkového vzťahu, preto musí byť postupovaná pohľadávka individualizovaná tak, aby neprišlo k zámene, aké právo na plnenie bolo novému veriteľovi postúpené. Písomná zmluva o postúpení pohľadávky musí splniť požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu čo do svojho predmetu. Podmienkou platnosti postúpenia pohľadávky je, že ide o určitú a existujúcu pohľadávku. Formulácia bodu 4. čl. I. zmluvy však nijako nepreukazuje právne nástupníctvo vo vzťahu ku konkrétnej pohľadávke, neobsahuje riadny opis pohľadávky čo do jej výšky a v zásade ani skutočností, na ktorých sa zakladá. Z histórie vzťahu právneho predchodcu žalobcu a žalovaného, ako vyplýva z predložených listín, nevyplýva existencia pohľadávky, ktorú tvrdí žalobca („hodnota vypracovania projektu vyčíslená podľa odporúčania slovenskej komory architektov“). Nie je určité a zrozumiteľné, či by malo ísť o hodnotu v chápaní všeobecnej ceny projektových prác, alebo nejakého iného prospechu, ktorý by mal žalovaný plnením právneho predchodcu získať v konkrétnej výške odplaty, ktorú plnil za žalovaného. Pokiaľ teda predmetom sporu nie je vrátenia nákladov vynaložených právnym predchodcom na vyhotovenie

projektov, ako sú definované v čl. I. bod 1 písm. a) až d) zmluvy, potom z písomnej zmluvy nevyplýva určite a zrozumiteľne, aké iné konkrétne opísané pohľadávky z titulu projektových mali byť predmetom postúpenia. Zmluva je v tejto časti neurčitá a nezrozumiteľná a príslušné zmluvné dojednanie je neplatné s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka. Súd z uvedeného dôvodu neposúdil Dohodu o postúpení pohľadávok zo dňa 14.05.2013 ako neplatnú ako celok, nakoľko má za to, že bod 4 čl. I. je možné oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ teda žalobca odvodzuje vecnú aktívnu legitimácia na vymáhania pohľadávky vo výške 102.922,80 €, potom nepreukázal, že práve táto pohľadávka na neho postúpením prešla.

43. Čo sa týka námietky žalovaného o neplatnosti Dohody o postúpení pohľadávok z dôvodu absencie dojednania o odplate, súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, že dohoda neobsahuje dojednanie či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu, nakoľko z čl. II. vyplýva odplatný charakter postúpenia pohľadávky. Pod odplatnosťou teba rozumieť plnenie nielen v peniazoch, ale aj akékoľvek iné materiálne plnenie, ktoré má byť podľa dohody strán vysporiadané kompenzáciou, a to započítaním pohľadávky postupcu na zaplatenie odplaty voči pohľadávke postupníka na zaplatenie odmeny za výkon funkcie konateľa spoločnosti. Súd s ohľadom na záver o čiastočnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v čl. I. bod 4, t.j. neplatnosti zmluvného dojednania, z ktorého odvodzuje žalobca vecnú aktívnu legitimáciu, už neskúmal obsah dohody strán o výške odplaty, nakoľko pre rozhodnutie to považoval za nadbytočné.

44. I pre prípad, že by súd dospel k záveru o vecnej aktívnej legitimácii žalobcu, priznaniu uplatneného práva by bránila námietka premlčania nároku, ktorú vzniesol žalovaný a súd túto posúdil ako plne dôvodnú. Pre posúdenie režimu premlčania práva súd posúdil právny vzťah medzi spoločnosťou Regionálna Agentúra, s.r.o. a žalovaným ako vzťah vzniknutý z bezdôvodného obohatenia podľa 541 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca poskytol plnenie za žalovaného bez právneho dôvodu, keď znášal za obec (žalovaného) náklady na projektovú dokumentáciu a náklady projektových prác pri výstavbe Ekocentra vo výške 28.442,34 €, pričom stavba Ekocentra bola polyfunkčným objektom, resp. administratívnou budovou vo vlastníctve žalovaného. Žalobca ani žalovaný existenciu konkrétneho zmluvného vzťahu, na základe ktorého malo byť plnenie poskytnuté netvrdil. Súd zároveň vyhodnotil tento právny vzťah ako relatívny obchodný vzťah. Relatívnymi obchodmi sú aj záväzkové vzťahy, ktoré sú medzi samosprávnou územnou jednotkou a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky, pričom posudzoval povahu účastníkov v čase vzniku záväzkového vzťahu. S ohľadom na toto vyhodnotenie aplikoval na súdenú vec premlčaciu dobu v súlade s ustanovením § 397 Obchodného zákonníka štyri roky, táto ako pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. To znamená, že pokiaľ nestanovuje v súvislosti s bezdôvodným obohatením niečo iné, v zmysle § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka plynie premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia v rámci obchodnoprávnych vzťahov odo dňa, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. Už (resp. práve) od uvedeného momentu totiž je možné domáhať sa súdnou cestou (t.j. uplatniť na príslušnom súde) vydania majetkového prospechu, o ktorý sa ten-ktorý subjekt neoprávnene obohatil.

45. Premlčacia doba potom začala plynúť poskytnutím plnenia za žalovaného, ktoré časovo ako vyplynulo z listinných dôkazov predložených stranami právny predchodca žalobcu poskytol v roku najneskôr v roku 2006, premlčacia doba v trvaní 4 roky potom uplynula najneskôr v roku 2010. Sám právny zástupca žalobcu uviedol, že vznik nároku žalobcu má súd chápať od dodania diela, najneskôr kolaudáciou, všetky nároky za dodanie projektov uvedené v zmluve o postúpení pohľadávok vznikli v roku 2006, pričom z textu Uznesenia Obecného zastupiteľstva D. zo dňa XX.XX.XXXX č. XX/XXXX vyplýva, obdobie 5 rokov od kolaudácie budovy malo uplynúť do 30.09.2011, t.j. ku kolaudácii stavby prišlo 30.09.2006. Sám žalobca v žalobe ustálil okamih omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku na 13.12.2007 (aj keď tento okamih ničím skutkovo neodôvodnil), preto už vychádzajúc zo žaloby, by nárok bol uplatnený po uplynutí premlčacej doby. Súd preto nepovažoval za hospodárne ďalšie dokazovanie ohľadom konkrétneho dátumu poskytnutia plnenia za žalovaného, nakoľko žaloba bola podaná na tunajší súd 03.02.2014, teda po uplynutí premlčacej doby. Súd nepovažoval za podstatné pre rozhodnutie, či žalobca výslovne uviedol, že sa nedomáha vrátenia nákladov, ale hodnoty poskytnutého plnenia, vypočítanej algoritmom komory architektov, nakoľko okamih začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ide o identický moment (poskytnutím plnenia, ktoré by v zásade bolo možné kvantifikovať aj jeho všeobecnou hodnotou).

46. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že uplatnené právo žalobcu, ktorého sa domáha v konaní, je priznané individuálnym správnym aktom obecného zastupiteľstva Obce D. ako rozhodnutím správneho orgánu podľa správneho poriadku a preto podľa § 110 ods.1 prvej vety zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, teda premlčacia doba nebola ešte uplynutá.

47. Plnenie úloh vyplývajúcich obci z výkonu územnej samosprávy realizujú orgány obce predovšetkým svojimi rozhodnutiami, ktoré majú rôznu formu. Zákon č. 369/1990 Zb. rozlišuje medzi uzneseniami obecného zastupiteľstva a nariadeniami (všeobecne záväznými) obecného zastupiteľstva (§ 12 ods. 6), možno hovoriť o dvoch základných druhoch správnych aktov, a to o normatívnych správnych aktoch a o individuálnych správnych aktoch. Obe skupiny predstavujú formy činnosti verejnej správy s právotvorným účinkom. Pre normatívny správny akt sú charakteristické všeobecnosť a abstraktnosť, ktoré vyjadrujú, že sa nevzťahuje na konkrétne, individuálne určené osoby, či situácie, ale naopak okruh jeho adresátov je neurčitý. Individuálny správny akt je naopak charakterizovaný tým, že je adresovaný konkrétnemu subjektu práva a vzťahuje sa na konkrétne určený skutkový stav. Orgán verejnej moci, ktorý je v rámci svojej ústavou alebo zákonom zverenej právomoci oprávnený vydávať individuálne správne akty, rozhoduje o individuálnych právach a povinnostiach konkrétne určených fyzických alebo právnických osôb. Individuálne správne akty nie sú výsledkom právotvorného procesu, ale výsledkom procesu aplikácie práva (všeobecnej právnej normy) na konkrétnu osobu a konkrétny skutkový stav. Vlastnosťami individuálnych správnych aktov - rozhodnutí sú právoplatnosť a vykonateľnosť.

48. Uznesenie je forma rozhodnutia, ktorým obecné zastupiteľstvo realizuje svoju právomoc vymedzenú v § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení. Uznesenie obecného zastupiteľstva je zmiešaným typom správneho aktu, v ktorom sa prelína znak individuálneho správneho aktu tým, že sa dotýka práv a oprávnených záujmov konkrétnej fyzickej osoby, ale rovnako aj znak normatívneho správneho aktu, keďže ho obecné zastupiteľstvo vydalo na základe zákonom zverenej právomoci samotný proces jeho vydania nie je regulovaný správnym poriadkom, a preto nie je možné pri posudzovaní jeho náležitostí analogicky postupovať podľa správneho poriadku. Uznesenie obecného zastupiteľstva je vyjadruje vôľu obce ako subjektu práva, pričom táto s navonok prejavuje konaním za obec, na ktoré ale § 13 ods. 1 zákona o obecnom zriadení oprávňuje výlučne štatutárneho zástupcu obce, ktorým je starosta obce.

49. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že ním uvádzané uznesenia priznávajú konkrétne právo, ktoré uplatňuje v konaní, toto nemá oporu v predložených listinných dôkazoch. Žiadne z predložených uznesení obecného zastupiteľstva nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní obsahujúcim atribúty individuálneho správneho aktu, ani iným rozhodnutím, ktorým by sa zakladali, menili alebo zrušovali konkrétne oprávnenia alebo povinnosti žalobcu a žalovaného v oblasti verejnej správy, žiadne z nich nemá právotvorné účinky v tom, že by zakladalo, menilo alebo zrušovalo práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb v jednotlivých veciach. Zo žiadneho z predložených uznesení Obecného zastupiteľstva D. nevyplýva, že by priznávalo spoločnosti Regionálna Agentúra, s.r.o. právo uplatnené v súdenej veci, t.j. právo na zaplatenie sumy 102.922,80 € s príslušenstvom: uznesením zo dňa 27.03.2007 č. XX/XXXX bol schválený bezodplatný nájom kancelárie v budove Ekocnetrum pre spoločnosť Regionálna Agentúra, s.r.o. na obdobie 5 rokov od kolaudácie budovy, t.j. do 30.09.2011, toto uznesenie však bolo zrušené Uznesením Obecného zastupiteľstva D. zo dňa 13.12.2007 č. XXX/ XXXX. Z Uznesenia Obecného zastupiteľstva D.o dňa 01.06.2009 č. XX/XXXX vyplýva, že obecné zastupiteľstvo schválilo uznanie nároku na nešpecifikované peňažné plnenie v prospech spoločnosti Regionálna Agentúra, s.r.o. za vypracovanie projektovej dokumentácie a projektu stavby Ekocentra a zmenu nároku vzájomným zápočtom za nájom, starosta obce pozastavil jeho výkon napokon bolo zrušené uznesením č. XX/XXXX zo dňa 29.06.2009. Z Uznesenia Obecného zastupiteľstva D. zo dňa 17.06.2010 č. XX/XXXX vyplýva len, že zastupiteľstvo síce schvaľuje pohľadávku spoločnosti Regionálna Agentúra, s.r.o. za projektové práce Ekocentra, avšak bez schválenia výšky a spôsobu vyrovnania, starosta obce pozastavil výkon aj tohto uznesenia. Z Uznesenia Obecného zastupiteľstva D. zo dňa 15.07.2010 č. XX/XXXX vyplýva, že obecné zastupiteľstvo v D. prijalo uznesenie, ktorým schvaľuje uznesenie č. XX/XXXX zo dňa 17.06.2010, a to vysporiadanie vzťahov medzi žalovaným a dodávateľom projektovej dokumentácie a projektu stavby Ekocentra regionálnou agentúrou, s.r.o., avšak bez uvedenia konkrétnej pohľadávky čo do dôvodu a výšky, a tiež spôsobu vysporiadania. Z takto formulovaného právneho úkonu nie je možné dospieť k žiadnemu záveru o priznaní konkrétneho práva na zaplatenie sumy 102.922,80 € uplatneného v súdenej veci právnemu predchodcovi žalobcu.

50. S ohľadom na uvedené potom súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal v spore vecnú aktívnu legitimáciu a i v prípade, že by súd dospel k opačnému záveru, uplatnil v konaní zjavne premlčaný nárok. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom sa nevykonal ďalšie dokazovanie ohľadom namietanej spornosti základu a výšky, nakoľko by takto postupom bol s ohľadom na prijatá záver nehospodárny.

51. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Keďže mal žalovaný vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).