Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 768/2016
PDF · 149.76 KB
No categories available
III. ÚS 768/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , , vo veci
namietaného porušenia „základných práv“ podľa čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1,
2 a 4, čl. 13 ods. 3, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1
až 4, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5
ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, čl. 1 ods. 1 a 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd „postupom Centra právnej pomoci vo veci vedenej pod sp. zn.
4387/2014 zo dňa 2. mája 2014, postupom Krajského súdu v BB vo veci vedenej pod sp. zn.
25 Sp 41//2014-65 zo dňa 19.03.2015, sp. zn. 28 Sp 41/2014-100 zo dňa 21.07.2015, sp. zn.
25 Sp 41/014-122 zo dňa 25.09.2015, postupom Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej
pod sp. zn. 5 Sžo 234/2015 zo dňa 29. júna 2016, sp. zn. 5 Sžo 235/2015 zo dňa 29. júna
2016 a sp. zn. 5 Sžo 236/2015 zo dňa 29. júna 2016“ a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra
2016 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia „základných práv“ zaručených čl. 1 ods. 1
a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 39
ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48. ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2,
čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“), čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), čl. 1 ods. 1 a 2 Protokolu č. 12
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,protokol č. 12“)
postupom Centra právnej pomoci vo veci vedenej pod sp. zn. 4387/2014 a jeho rozhodnutím
z 2. mája 2014 postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)
vo veci vedenej pod sp. zn. 25 Sp 41//2014 a jeho rozhodnutím z 19. marca 2015, sp. zn.
28 Sp 41/2014 a jeho rozhodnutím z 21. júla 2015, sp. zn. 25 Sp 41/014 a jeho rozhodnutím
z 25. septembra 2015, postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Sžo 234/2015 a jeho rozhodnutím z 29. júna
2016, sp. zn. 5 Sžo 235/2015 a jeho rozhodnutím z 29. júna 2016 a sp. zn. 5 Sžo 236/2015
a jeho rozhodnutím z 29. júna 2016.
Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojich označených práv označeným
postupom a rozhodnutím Centra právnej pomoci, označeným postupom a napadnutými
rozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho súdu v súvislosti s konaním pôvodne vedeným
Okresným súdom Žilina a neskôr vedeným Okresným súdom Martin vo veci žaloby
o náhradu škody spôsobenej nezákonným konaním stavebníka, pri ktorých však
sťažovateľka neuvádza žiadne spisové značky týchto konaní. Sťažovateľka ďalej uvádza, že
ich odvolanie „bolo odvolacím, krajským súdom v Žiline zamietnuté, tiež zrejme
zo zaujatosti, museli sme s manželom podávať dovolanie najvyššiemu súdu SR, ktoré je však
podmienené právnym zastúpením a... požiadali sme o túto právnu pomoc Centrum...“.
Sťažovateľka ďalej pokračuje: „... s poukazom na uvedené, podali sme s manželom
dňa 11.07.2014, sťažnosť ústavnému súdu SR... a nakoľko sú sťažnosti ústavnému súdu tiež
2
podmienené právnym zastúpením, požiadali sme o túto pomoc opätovne centrum... mne však
táto právna pomoc bola nespravodlivo odmietnutá rozhodnutím centra... sp. zn. 4387/2014
zo dňa 02.05.2014. Toto nespravodlivé a diskriminačné rozhodnutie centra potvrdil
rozsudkom sp. zn. 28 Sp 41/2014-100 zo dňa 21.07.2015 krajský súd v Banskej Bystrici,
spolu s nepriznaním náhrady trov konania a uvalením povinnosti zaplatiť súdny poplatok
v sume 35 eur, pričom mi nepriznal oslobodenie od súdneho poplatku uznesením sp. zn.
25 Sp 41/2014-65 zo dňa 19.03.2015... na základe mojich odvolaní.“ Najvyšší súd už
uvedené rozhodnutia krajských súdov svojimi napadnutými rozhodnutiami potvrdil.
Sťažovateľka ďalej v sťažnosti argumentuje v neprospech rozhodnutia Centra
právnej pomoci, pričom v nadväznosti na to cituje viaceré rozhodnutia ústavného súdu,
Ústavného súdu Českej republiky a na tomto základe je presvedčená o porušení jej
označených práv napadnutým postupom a rozhodnutiami Centra právnej pomoci, krajského
súdu a najvyššieho súdu.
Sťažovateľka v závere svojej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd nálezom sťažnosti
vyhovel, vyslovil porušenie označených práv podľa ústavy, dohovoru, dodatkového
protokolu, protokolu č. 12 postupom a označenými rozhodnutiami Centra právnej pomoci,
krajského súdu a najvyššieho súdu, označené napadnuté rozhodnutia zrušil a priznal
sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €.
K sťažnosti neboli priložené napadnuté rozhodnutia Centra právnej pomoci a ani
všeobecných súdov, ktoré svojou sťažnosťou napáda a nebolo priložené splnomocnenie
na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľka však ako
prílohu k sťažnosti pripojila kópie nesúvisiacich rozhodnutí (rozdielne od tých, ktoré svojou
sťažnosťou napáda, v ktorých ani nevystupuje ako účastník týchto konaní ona, ale pán
, pozn.), ako aj kópiu jej žiadosti o poskytnutie právneho zastúpenia Centrom
právnej pomoci v konaní pred ústavným súdom, ktorým požiadala centrum o ustanovenie
právneho zástupcu vo veci „týkajúcej sa konania na Okresnom súde v Martine pod sp. zn.
Ústavný súd v súčinnosti s Centrom právnej pomoci zistil, že Centru právnej pomoci
bola táto jej žiadosť doručená prostredníctvom elektronických prostriedkov, ktorá však
3
nebola doplnená písomným podaním, preto sťažovateľku písomne vyzvalo na jej doplnenie,
ako aj predloženie súvisiacich dokumentov potrebných na začatie konania o priznanie
nároku na poskytnutie právnej pomoci a následne svoje rozhodnutie.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania musí obsahovať,
akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa
navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať
navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
4
Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o namietanom porušení jej označených
práv postupom a napadnutými rozhodnutiami Centra právnej pomoci, ako aj krajského súdu
a najvyššieho súdu.
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť trpí viacerými nedostatkami. Sťažovateľka
v sťažnosti nesúvisle opisuje a namieta, že označenými rozhodnutiami všeobecných súdov
a Centra právnej pomoci v jej veciach malo dôjsť k porušeniu jej označených práv, avšak
z obsahu celej sťažnosti nie je možné zistiť, na základe čoho sa sťažovateľka domnieva
a tvrdí, že označenými rozhodnutiami malo dôjsť k porušeniu jej označených práv. Inými
slovami, sťažnosti chýba zmysluplná, ústavnoprávna argumentácia ako nevyhnutný
východiskový podklad pre rozhodnutie ústavného súdu o jej sťažnosti, preto ústavný súd
konštatuje, že návrh nie je v zmysle § 20 ods. 1 ústavného súdu odôvodnený. V nadväznosti
na uvedené ústavný súd ďalej konštatuje, že sťažovateľka v rozpore s § 50 ods. 2 zákona
o ústavnom súde k sťažnosti nepripojila kópie napadnutých rozhodnutí ani žiadne iné
relevantné dôkazy.
Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby
medzi relevantnými ustanoveniami zákona o ústavnom súde [§ 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm.
a)] vyplýva, že sťažovateľka musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia porušenia
ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov ústavy, ale musí ich
konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08, IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akých
dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.
Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobí
nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení
námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje
(m. m. III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, III. ÚS 244/2014).
Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré
na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a síce
relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti obsahovo korešpondujúce
s určitým návrhom na rozhodnutie vo veci samej, a vzhľadom na absenciu kópií
napadnutých rozhodnutí Centra právnej pomoci a všeobecných súdov nie je možné ani
5
z predloženej sťažnosti zistiť ani to, či sú splnené procesné podmienky na jej vecné
prerokovanie, ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
V súvislosti s informáciou uvedenou v sťažnosti, že sťažovateľka požiadala Centrum
právnej pomoci o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v tomto konaní o jej
sťažnosti, pričom predložila kópiu svojej žiadosti, ústavný súd po jej oboznámení sa s jej
obsahom konštatuje, že z priloženej kópie žiadosti sťažovateľky nie je možné vzhľadom
na jej všeobecnosť identifikovať, či sa jej žiadosť vôbec týka tejto sťažnosti, a to
v nadväznosti na už uvedený nedostatok odôvodnenia tejto sťažnosti. Ústavný súd preto
nepovažoval za prekážku rozhodovania o tejto sťažnosti, že sťažovateľka zatiaľ neúčinne
doručila elektronickými prostriedkami žiadosť Centru právnej pomoci, ktorú ani riadne
neodôvodnila a nepredložila zákonom vyžadované doklady, aby vôbec mohlo začať
konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci, pretože v zmysle § 10 ods. 1 zákona
č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a
doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 8/2005 Z. z. sa konanie začne až podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi
preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Z vlastnej
rozhodovacej činnosti je ústavnému súdu známe, že sťažovateľka už v minulosti viackrát
žiadala Centrum právnej pomoci o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, preto
konštatuje, že sťažovateľke musí byť známe, aké sú podmienky poskytnutia právnej pomoci
a kedy začína konanie pred Centrom právnej pomoci.
P o u
e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. novembra 2016
6