Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 848/2016
PDF · 166.51 KB
No categories available
II. ÚS 848/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2016
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť
zastúpenej advokátom JUDr. Jaroslavom Čiernym, Holubyho 51, Martin,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 258/2013,
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2015
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej
advokátom JUDr. Jaroslavom Čiernym, Holubyho 51, Martin, ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 258/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu sp. zn. 6 C 258/2013 ústavný súd zistil,
že sťažovateľka je v procesnom postavení žalobkyne účastníčkou napadnutého konania,
predmetom ktorého je rozhodovanie o zaplatení sumy 1 071,27 € s príslušenstvom z titulu
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:
„Išlo o návrh na vydanie platobného rozkazu, pretože podľa môjho názoru boli
splnené podmienky ust. § 172 a nasl. OSP. Viac ako po roku od podania návrhu konajúci
súd neurobil žiadny procesný úkon (konanie je vedené pod sp. zn.: 6 C/258/2013), iba zaslal
návrh na vyjadrenie žalovanej, a táto sa k návrhu vyjadrila dňa 24. 10. 2013, pričom toto
vyjadrenie mi súd (resp. právnemu zástupcovi) doručil až v roku 2015. Doručeniu tohto
rozhodnutia predchádzali dve žiadosti o vytýčenie pojednávania (e-mailovými podaniami
z 24. 11. 2014 a 18. 12. 2014, ktoré neviedli k ničomu), a sťažnosť na prieťahy v konaní
z 20. 1. 2015. Podpredseda Okresného súdu Žilina vo vyjadrení k sťažnosti na prieťahy
v konaní (z 23. 03. 2015, 1 SprS/21/2015) konštatoval dôvodnosť mojej sťažnosti, a teda
existenciu prieťahov v konaní.
Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 10. 04. 2015. Napriek zákonnej lehote na
písomné vyhotovenie rozsudku mi súd (resp. môjmu právnemu zástupcovi) dňa 15. 07. 2015
doručil ešte len zápisnicu o pojednávaní, a pri časovom odstupe od pojednávania vôbec len
do doručenia zápisnice o pojednávaní (viac ako 3 mesiace) môžem zrejme písomné
vyhotovenie rozsudku očakávať možno koncom roka 2015. Z uvedeného je zrejmé,
že sťažnosť na prieťahy v konaní nebola účinným prostriedkom nápravy a v konaní
Okresného súdu Žilina 6 C/258/2013 opakovane dochádza k prieťahom v konaní. V takomto
konaní súdu, kde zákonné lehoty neplatia a nie je zrejmé, kedy vôbec súd vyhotoví rozsudok
a kedy sa vôbec právoplatne domôžem náhrady škody spôsobenej mi orgánom štátu, môžem
vysloviť len želanie, že sa toho pri svojom veku a zdravotnom stave dožijem.
Za danej situácie, kedy súd porušil moje Ústavou a Dohovorom garantované práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. na prerokovanie veci v primeranej
lehote (čo ostatne aj sám konštatoval v o svojej odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní),
a namiesto odstránenia stavu porušujúceho tieto moje práva zvolil súd postup spôsobujúci
ďalšie porušovanie týchto práv (opakovaná sťažnosť na prieťahy sa preto nejaví ďalej ako
účinný prostriedok nápravy, a to aj v duchu rozhodnutí ESĽP Ištván a Ištvánová proti
Slovenskej Republike, Komanický proti Slovenskej republike, etc.), nemám inú možnosť ako
využiť inštitút ústavnej sťažnosti, a požadovať aj primerané finančné zadosťučinenie
vo výške zodpovedajúcej môjmu vymáhanému nároku na náhradu škody spôsobenej
orgánom štátu.“
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti žiada, aby ústavný súd
po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v
napadnutom konaní bolo porušené jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez
zbytočných prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ako aj úhradu
trov právneho zastupovania v konaní pred ústavným súdom v sume 296,44 €.
Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu k
sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu v prípise sp. zn. 1 SprS 487/2016 z 10. októbra
2016, v ktorom okrem iného uvádza:
„Po pridelení veci do senátu 6C boli vykonané prvotné úkony, doručenie žaloby na
vyjadrenie žalovanému. Nepochybne v roku 2014 neboli vykonané priamo úkony, ktoré by
smerovali k prejednaniu a rozhodnutiu veci, avšak k náprave došlo ihneď pri prešetrení
sťažnosti sťažovateľky podľa § 62 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z., kedy sudca nariadil termín
pojednávania na deň 3. 3. 2015, ktoré bolo z dôvodov na strane žalovanej odročené na deň
10. 4. 2015. Počas roku 2014 však sudca priebežne spor naštudoval, pripravil ho pre
prejednanie, pričom celková zaťaženosť mu nedovoľovala vec prejednať v skoršom termíne.
Vo vzťahu k namietanej dobe pre vyhotovenie rozsudku musím uviesť, že predsedom
súdu vzhľadom na zaťaženosť senátu 6C a priamo sudcu bolo opakovane rozhodnuté
o predĺžení lehoty pre vypracovanie rozsudku 1 SprR/479/2015, 1 SprR/641/2015,
1 SprR/786/2015, 1 SprR/881/2015 a 1 SprS/979/2015 do 18. 09. 2015. Rozsudok bol
doručený právnemu zástupcovi žalobkyne (sťažovateľky) dňa 24. 09. 2015. Rozsudok po
odvolacom konaní nadobudol právoplatnosť dňa 22. 02. 2016, rozhodnutie o trovách
konania uznesením č. k. 6 C/258/2013-154 zo dňa 23. 03. 2016, nadobudlo právoplatnosť
dňa 16. 04. 2016.
K celkovej dĺžke nečinnosti a dobe pre vyhotovenie písomného znenia rozsudku
musím uviesť, že celkové konanie bolo skutkovo a procesné zložité, nakoľko po zmene
zákona č. 514/2003 Z. z. novelou č. 412/2012 Z. z. bolo nevyhnutné vysporiadať sa ex offo
zo strany súdu s orgánom zastupujúcim štát, kde práve orgány, ktorého by ho mali
zastupovať svoju právomoc odmietali a vo veci musel rozhodnúť súd. ... Vzhľadom práve na
procesnú a skutkovú zložitosť v súvislosti s obdobím pre ustálenie súdnej praxe
a existenciou viacerých protichodných rozhodnutí je potrebné poskytnúť sudcovi dlhší čas
na prípravu ako aj čas pre vyhotovenie rozsudku, kde nevyriešenie sporných otázok by
mohlo mať za následok práve zrušenie rozsudku, čo by rozhodne viac predĺžilo konanie ako
celkové obdobie nečinnosti. ... O prístupe sudcu ku konaniu svedčí aj fakt, že sudca
pripravil konanie tak, že rozhodol na vytýčenom pojednávaní a rozsudok mal spolu
33 strán.
S poukazom na vyjadrenie sudcu ale aj vyššie uvedené skutočnosti mám za to,
že celková dĺžka konania bola primeraná k zložitosti veci, rovnako ako obdobie po
rozhodnutie nevykazovalo známky neodôvodnených prieťahov v konaní a preto navrhujem
sťažnosť odmietnuť.“
Návrh bol pôvodne pridelený sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi ako sudcovi
spravodajcovi a po prerozdelení vecí 14. septembra 2016 bol v súlade s platným rozvrhom
práce ústavného súdu pridelený sudcovi Ladislavovi Oroszovi ako sudcovi spravodajcovi.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V
súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom
príslušného orgánu verejnej moci alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci
vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval
uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne
nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98,
Z prehľadu vykonaných procesných úkonov okresného súdu vyplýva, že od
21. októbra 2013 do 9. februára 2015 vykonával okresný súd prvotné úkony zabezpečujúce
kontradiktórnosť konania, pričom medzi jednotlivými procesnými úkonmi boli väčšie
časové odstupy. Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené až po podaní sťažnosti podľa
§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) proti porušovaniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov adresovanej predsedovi okresného súdu.
Ústavný súd identifikoval v priebehu roku 2014 (podobne ako to vyhodnotil aj predseda
okresného súdu, pozn.) určitú mieru neefektívneho postupu okresného súdu. Avšak
po podaní sťažnosti podľa zákona o súdoch došlo k účinnej náprave, nariadeniu
pojednávania, ako aj vydaniu meritórneho rozhodnutiu vo veci na prvom pojednávaní
konanom 10. apríla 2015. K odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky došlo následne
22. februára 2016 po nadobudnutí právoplatnosti potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho
súdu. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní dospel k záveru, že celková dĺžka napadnutého konania nevybočuje z medzí
ústavnej akceptovateľnosti.
K namietanej lehote na vyhotovenie písomného znenia rozsudku ústavný súd
poznamenáva, že v zmysle § 158 ods. 5 zákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok
v znení účinnom v čase rozhodovania okresného súdu je predseda súdu oprávnený
rozhodnúť zo závažných dôvodov o predĺžení lehoty na vyhotovenie rozsudku. V danej veci
na žiadosť zákonného sudcu predseda okresného súdu zákonnú poriadkovú lehotu, uplatniac
toto oprávnenie, opakovane predĺžil. Dôležitosť dôvodov, ktoré ho k tomu viedli, ako
aj posúdenie primeranosti a nevyhnutnosti dĺžky tejto lehoty, je predmetom správnej úvahy
orgánu štátnej správy súdu (jeho predsedu, pozn.) a ako taká podlieha prieskumu zo strany
ústavného súdu len z toho aspektu, či nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených právnymi
predpismi, príp. či spôsob uplatnenia tohto oprávnenia predsedom príslušného súdu je
zlučiteľný s požiadavkou ochrany základných práv účastníkov konania. Uvedené vyplýva
najmä z rešpektovania oddelenosti výkonnej moci reprezentovanej v posudzovanej veci
predsedom okresného súdu ako orgánom štátnej správy súdov a súdnej moci
reprezentovanej ústavným súdom. Vychádzajúc z načrtnutých východísk, ústavný súd
dospel k záveru o ústavnej akceptovateľnosti aplikovaného postupu predsedu okresného
súdu.
V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že sťažovateľka podala sťažnosť podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy po ústnom vyhlásení rozhodnutia okresného súdu vo veci v čase, keď
ešte písomný rozsudok nebol vyhotovený a doručený účastníkom konania, ale napriek tomu
už mala vedomosť o svojom úspechu v konaní, a teda miera jej právnej neistoty bola značne
oslabená. Lehota na vyhotovenie písomného znenia rozsudku (ani po jej opakovanom
predĺžení) zároveň nepredstavovala rozhodujúcu časť v pomere k celkovej dĺžke konania.
Prihliadajúc na uvedené, v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd
nezistil také významné prieťahy, že by ich bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy
podmieňujúce nezlučiteľnosť postupu okresného súdu so základným právom sťažovateľky
na konanie bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote (obdobne napr.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že medzi postupom
okresného súdu v napadnutom konaní a sťažovateľkou označenými právami neexistuje taká
príčinná súvislosť, ktorá by po prípadnom prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie mohla
reálne viesť k vysloveniu porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, resp. jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto sťažnosť
sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa
ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie
porušenia základného práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. novembra 2016