Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 789/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. novembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátskou kanceláriou ATLegal, s. r. o., Grösslingová 45, Bratislava, v ktorej

mene koná advokátka a konateľka JUDr. Andrea Tomlainová, PhD., LL.M., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Okresného súdu

Pezinok sp. zn. z 20. septembra 2013, ako i postupom a rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 18. februára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2016

doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľka“) vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

a rozsudkom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 20. septembra 2013 (ďalej len „namietaný rozsudok okresného súdu“), ako i postupom

a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 18. februára 2016 (ďalej len „namietaný rozsudok krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na okresnom súde prebiehalo pod

sp. zn. konanie, v ktorom sa navrhovateľka domáhala

pôvodne proti (odporkyňa v 1. rade) a následne aj proti sťažovateľke

(odporkyňa v 2. rade) určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa

v katastrálnom území Svätý Jur, obec Svätý Jur, okres Pezinok, zapísané na ako

2

parcela − ostatné plochy vo výmere 439 m, parcela za trávnaté plochy

2

vo výmere 1987 m, parcela záhradná chata č. súpisné − zastavané plochy

22

vo výmere 1554 m, parc. − trávnaté plochy vo výmere 4835 m, parc.

2

ostatné plochy vo výmere 671 m(ďalej len „sporné nehnuteľnosti“) patria do dedičstva

po poručiteľke (matka navrhovateľky )

v spoluvlastníckom podiele ¾ k celku.

Poručiteľka previedla sporné nehnuteľnosti darovacou

zmluvou z 29. júla 1997 na odporkyňu v 1. rade .

Odporkyňa v 1. rade a navrhovateľka

v zastúpení mali previesť kúpnou zmluvou z 3. júla 2000 sporné

nehnuteľnosti na kupujúcich manželov . Okresný súd v odlišnom ale

súvisiacom konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol, že táto kúpna zmluva je

právny úkon absolútne neplatný pre nedostatok vážnej a slobodnej vôle na strane

navrhovateľky (sfalšovaný podpis na plnej moci udelenej

).

Sťažovateľka nadobudla sporné nehnuteľnosti na základe dobrovoľnej dražby, ktorá

sa konala 19. novembra 2007.

3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 27. apríla 2011 rozhodol tak, že

návrh zamietol, konanie proti odporkyni v 1. rade zastavil, navrhovateľku

zaviazal zaplatiť odporkyni v l. rade trovy konania v sume

1 059,52 eur a sťažovateľke trovy konania v sume 627,68 eur. Okresný súd tak rozhodol

z dôvodu, že prejudiciálne skúmanie otázky neplatnosti dobrovoľnej dražby v sporovom

konaní je obchádzaním o dobrovoľných dražbách a o doplnení

o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok) v znení neskorších predpisov, pretože túto otázku je možné skúmať iba

v samostatnom konaní na základe návrhu na určenie neplatnosti dražby, ktorú

navrhovateľka v trojmesačnej prekluzívnej lehote nepodala.

4. Na základe odvolania podaného navrhovateľkou krajský súd

uznesením sp. zn. z 31. januára 2013 rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský

súd v odôvodnení uviedol, že okolnosti, ktoré nastali po dni smrti poručiteľky

(dobrovoľná dražba), nemôžu mať vplyv na rozhodnutie, či poručiteľka bola

v čase smrti vlastníčkou sporných nehnuteľností.

5. Po vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 20. septembra 2013 určil, že «stavba súpisné číslo , postavená na pozemku parcelné

popis stavby: dom, parcely registra „C“, pozemok − parcelné

2

druh pozemku: ostatné plochy, o výmere 439 m, pozemok − parcelné druh

2

pozemku: trvalé trávnaté porasty, o výmere 1987 m, pozemok − parcelné

2

druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1554 m, pozemok − parcelné číslo:

2

, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty, o výmere 4385 m, pozemok, parcelné číslo:

2

druh pozemku: ostatné plochy, o výmere 671 m, všetky nachádzajúce sa v okrese

Pezinok, obec Svätý Jur, katastrálne územie Svätý Jur, zapísané na , v Správe

katastra Pezinok» patria do dedičstva po poručiteľke ,

v spoluvlastníckom podiele ¾ k celku a sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľke trovy konania v sume 447,94 eur a trovy právneho

zastúpenia v sume 1 840,29 eur.

6. Tento rozsudok napadla sťažovateľka odvolaním . Krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 18. februára 2016 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej potvrdil. V časti náhrady trov prvostupňového konania rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo

výške 431,44 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 157,99 €. Žiadny z účastníkov nemá

na náhradu trov odvolacieho konania právo. Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozsudku

stotožnil s názorom okresného súdu o neplatnosti darovacej zmluvy medzi darkyňou

označenou ako a obdarovanou pre

nedostatok slobodnej a vážnej vôle darkyne a pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť predmetu

darovania. Krajský súd odobril aj záver o neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi

a navrhovateľkou v zastúpení a manželmi

jednak z dôvodu falošného podpisu na plnej moci, ako aj s poukazom na

zásadu, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv, ako má sám. Súhlasil aj so záverom,

že sťažovateľka nemohla platne nadobudnúť nehnuteľnosť v rámci dobrovoľnej dražby.

7. Námietky sťažovateľky uvedené v jej rozsiahlej sťažnosti možno zhrnúť takto.

Podľa sťažovateľky okresný súd

- porušil ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) o vykonávaní listinných dôkazov

a rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý nebol zistený riadne vykonaným

dokazovaním. Podľa sťažovateľky konštatovanie oboznámenia dokladov nie je zákonom

predpísaným spôsob vykonania dôkazu, listina musí byť prečítaná alebo jej obsah musí byť

oznámený samosudcom;

- určil, že nehnuteľnosti patria v podiele ¾ do dedičstva po poručiteľke

bez toho, aby v konaní bolo jednoznačne preukázané, že údaje o vlastníckom

práve odporkyne v 1. rade k ¾ podielu k nehnuteľnosti v katastri

nehnuteľností ku dňu smrti poručiteľky sú nesprávne, keďže v konaní nebolo jednoznačne

preukázané, že darovacia zmluva je neplatná;

- nemohol by dospieť k záveru o neurčitosti a nezrozumiteľnosti predmetu darovania,

ak by zhodnotil celý text čl. I darovacej zmluvy, ktorý používa pojem nehnuteľnosť vždy

v jednotnom čísle;

- pri posudzovaní pravosti podpisu poručiteľky na darovacej

zmluve vychádzal zo záverov odborného stanoviska, ktoré nie sú podložené znaleckým

skúmaním a ktoré nemôžu byť považované za relevantný dôkaz v tomto smere. Poukázal

len na časti odborného stanoviska vytrhnuté z kontextu, ktoré neposkytujú verný obraz

okolností vypracovania odborného stanoviska. Napriek tomu, že konštatoval, že

nepovažoval za spoľahlivo preukázanú absenciu slobodnej a vážnej vôle poručiteľky

pri podpise darovacej zmluvy, zaujal stanovisko, že v prípade

darovacej zmluvy prejav jej vôle absentoval, a preto je darovacia zmluva absolútne

neplatná. Otázka, či podpis poručiteľky na darovacej zmluve je

alebo nie je jej skutočným podpisom, ostala v konaní spornou;

- pri posudzovaní osvedčovacej doložky pravosti podpisu poručiteľky

na darovacej zmluve uviedol nezmyselné tvrdenia, ktoré nevyplynuli

z vykonaného dokazovania. Skutočnosť, že v overovacej doložke je uvedená chyba v písaní

týkajúca sa jej rodného čísla, nijako nepreukazuje, že na darovacej zmluve nie je podpísaná

poručiteľka .

Skutkové a právne závery obsiahnuté v namietanom rozsudku okresného súdu sú

arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, v dôsledku čoho došlo

postupom okresného súdu k porušeniu práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru.

8. Keďže krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu a konštatoval, že okresný

súd riadne zistil skutkový stav veci a nezjednal nápravu uvedeného porušenia zo strany

okresného súdu, aj namietaným rozsudkom krajského súdu a jeho postupom došlo

k porušeniu práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a jej práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľka zopakovala všetky

svoje výhrady týkajúce sa okresného súdu aj voči postupu krajskému súdu a jeho rozsudku.

9. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky , dátum narodenia:

trvale bytom: , na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v

Bratislave zo dňa 18.februára 2016, sp. zn. -591 a rozsudkom Okresného

súdu Pezinok zo dňa 20.9.2013, sp. zn. -533 porušené boli.

Základné právo sťažovateľky , dátum narodenia: trvalé

bytom: , na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Pezinok v konaní pod sp.

zn. porušené boli.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. februára 2016, sp. zn.

-591 a rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 20.9.2013, sp. zn.

-533 sa zrušujú.

Sťažovateľka si uplatňuje nárok na náhradu trov konania v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi upravujúcimi platenie a náhradu trov konania, ktoré na

výzvu Ústavného súdu SR v stanovenej lehote vyčísli.“

10. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení, ktorým

odloží vykonateľnosť a pozastaví účinky namietaného rozsudku krajského súdu

a namietaného rozsudku okresného súdu.

II.

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

16. Podstata sťažnosti sťažovateľky spočíva v tvrdení o porušení jej základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 20. septembra 2013, ktorým okresný súd určil, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva

po poručiteľke v spoluvlastníckom podiele ¾ k celku,

a potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 18. februára 2016.

Sťažovateľka tvrdí, že skutkové a právne závery obsiahnuté v namietaných rozsudkoch

okresného a krajského súdu sú arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné. Všeobecným súdom vytýka, že porušili ustanovenia

o vykonávaní listinných dôkazov a rozhodli na základe skutkového stavu, ktorý nebol

zistený riadne vykonaným dokazovaním. Určili, že nehnuteľnosti patria v podiele

¾ do dedičstva po poručiteľke bez toho, aby v konaní bolo

jednoznačne preukázané, že údaje o vlastníckom práve odporkyne v 1. rade

k ¾ podielu k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností ku dňu smrti poručiteľky

sú nesprávne. Nemohli by dospieť k záveru o neurčitosti a nezrozumiteľnosti predmetu

darovania, ak by zhodnotili celý text čl. I darovacej zmluvy. Pri posudzovaní pravosti

podpisu poručiteľky na darovacej zmluve vychádzali zo záverov

odborného stanoviska, ktoré nie sú podložené znaleckým skúmaním. Otázka, či jej podpis

na darovacej zmluve je alebo nie je jej skutočným podpisom, ostala v konaní spornou. Pri

posudzovaní osvedčovacej doložky pravosti podpisu poručiteľky na

darovacej zmluve uviedli nezmyselné tvrdenia, ktoré nevyplynuli z vykonaného

dokazovania.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1

a dohovoru postupom a rozhodnutím okresného súdu

17. Ústavný súd pripomína, že podľa rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd (princíp subsidiarity). Sťažovateľka mala právo podať proti

namietanému rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný

rozhodnúť krajský súd. Toto svoje právo aj využila. Právomoc krajského súdu rozhodnúť

o odvolaní sťažovateľky proti rozhodnutiu okresného súdu v danom prípade vylučuje

právomoc ústavného súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní túto časť sťažnosti namietajúcej postup a rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 20. septembra 2013 odmietol podľa

z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1

a dohovoru postupom a rozhodnutím krajského súdu

18. Ústavný súd považuje v kontexte podanej sťažnosti v prvom rade za potrebné

poukázať na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach, ktoré patria

do právomoci všeobecných súdov, nie je alternatívnou alebo mimoriadnou opravnou

inštitúciou. Ústavný súd preto v súlade so svojou doterajšou judikatúrou uvádza, že nie je

zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

nimi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva,

že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne ,

, , ).

19. Vzhľadom na vymedzený rozsah možných zásahov do rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov ústavný súd posúdi to, či rozsudok krajského súdu v spojení

s rozsudkom okresného súdu je ústavne udržateľný, t. j. či nevykazuje znaky svojvôle,

arbitrárnosti, či je náležite odôvodnený a či výklad práva všeobecným súdom nie je taký,

že popiera účel a zmysel príslušných zákonných noriem (m. m. ).

20. Ústavný súd ďalej dodáva, že vzhľadom na svoje ústavné postavenie a funkcie

v zásade nemôže preskúmavať správnosť hodnotenia dôkazov a rovnako nemôže skúmať,

či súdy správne právne vyhodnotili zistený stav. Z ústavného princípu nezávislosti súdov

( ) totiž vyplýva aj zásada voľného hodnotenia dôkazov ( ).

Preto ak všeobecné súdy pri svojom rozhodovaní postupujú podľa označeného zákonného

ustanovenia, nespadá do právomoci ústavného súdu opätovne posudzovať hodnotenie nimi

vykonaných dôkazov.

21. Ústavnému súdu v okolnostiach veci sťažovateľky ani neprislúchalo posudzovať,

či sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke . Ústavný

súd však musel zaujať stanovisko k tomu, či rozhodnutie o tomto určení spĺňalo požiadavku

ústavnosti spočívajúcu predovšetkým v ústavne konformnom výklade dotknutej právnej

úpravy a tiež požiadavku náležitého odôvodnenia prijatých záverov.

22. Porovnaním znenia odvolania zo 6. novembra 2011 podaného sťažovateľkou

proti namietanému rozsudku okresného súdu, ktoré bolo sťažovateľkou predložené

ústavnému súdu ako príloha sťažnosti, a textu samotnej sťažnosti musí ústavný súd v prvom

rade konštatovať, že jediné námietky vytýkané v ústavnej sťažnosti okresnému súdu, ako aj

krajskému súdu, ktoré vyjadrila sťažovateľka už aj v odvolaní, boli tie, ktoré sa týkali

posúdenia platnosti darovacej zmluvy z pohľadu právneho názoru okresného súdu

o absencii prejavu vôle . Sťažovateľka v odvolaní poukazovala na

formulačný nedostatok, keď okresný súd uviedol, že „prejav vôle právnej predchodkyne

absentoval“, pričom je zrejmé, že „úkon právnej predchodkyne

“ súd neposudzoval. Aj keď ide o chybu formulácie, sťažovateľka

namietala, že vzhľadom na význam a dôležitosť presnej definície dôvodu, pre ktorý súd

rozhodol o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, nie je tento nedostatok prehliadnuteľný.

Súd podľa nej presnejšie neuviedol, z akých skutkových zistení vyvodil záver, že

u chýbal prejav vôle. Ostatné námietky z ústavnej sťažnosti

týkajúce sa spôsobu vykonávania listinných dôkazov, preukázania, že údaje o vlastníckom

práve odporkyne v 1. rade k ¾ podielu k nehnuteľnosti v katastri

nehnuteľností ku dňu smrti poručiteľky sú nesprávne, právneho

záveru o neurčitosti a nezrozumiteľnosti predmetu darovania, že okresný súd pri

posudzovaní pravosti podpisu poručiteľky na darovacej zmluve

vychádzal zo záverov odborného stanoviska, ktoré nie sú podložené znaleckým skúmaním

a ktoré nemôžu byť považované za relevantný dôkaz v tomto smere, osvedčovacej doložky

pravosti podpisu poručiteľky a nesprávneho rodného čísla

sťažovateľka v riadnom opravnom prostriedku nenamietala. Z uvedeného dôvodu krajský

súd v odvolacom konaní vzhľadom na nemohol prvostupňové súdne

rozhodnutie na podklade týchto námietok preskúmavať ani sa s nimi vysporadúvať. Ústavný

súd vo vzťahu k týmto námietkam konštatuje, že sťažovateľka ich neuplatnila v odvolacom

konaní pred krajským súdom, ale po prvýkrát až v konaní o ústavnej sťažnosti, čo

nepochybne vyplýva z odvolania tvoriaceho prílohu ústavnej sťažnosti. Z princípu

subsidiarity ( ) limitujúceho vzťah ústavného súdu ku všeobecným

súdom okrem iného vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi musí

sťažovateľ ochranu svojich základných práv a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej

uplatniť najskôr v tomto konaní a až následne v konaní pred ústavným súdom.

23. V súvislosti so sťažnostnou argumentáciou sťažovateľky, tak ako bola

vymedzená v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto uznesenia, považuje ústavný súd za

potrebné poukázať na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu,

v ktorej sa krajský súd venoval otázke platnosti darovacej zmluvy z pohľadu existencie

prejavu vôle darkyne. «Odporkyňa namietala nesprávne právne posúdenie platnosti

darovacej zmluvy zo dňa 25. 7. 1997 a záver súdu, že darovacia zmluva je právnym úkonom

absolútne neplatným z dôvodu, že „prejav vôle absentoval“

z dôvodu, že takáto konštatácia je v prvom rade zmätočná, pretože „úkon

“ súd v tomto konaní zjavne neposudzoval. Podľa jej názoru je prejav vôle

nespochybniteľný, keďže matka navrhovateľky celým svojím

súvisiacim konaním len potvrdzovala svoju vôľu nezanechať dcére t. j. navrhovateľke

žiadny majetok. Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu

záveru, že v darovacej zmluve zo dňa 25. 7. 1997 nevyjadrila svoju vôľu vlastníčka

nehnuteľností (podielová spoluvlastníčka v spoluvlastníckom

podiele 3/4 k celku). K takémuto záveru možno dôjsť na základe výsledkov znaleckého

dokazovania, keď v Odbornom stanovisku č. 53/2010 vyhotovenom súdneho

inžinierstva v Žiline, bol vyslovený záver, že ukážky podpisov sa

nezhodujú s podpisom darcu nachádzajúcom sa na kópii darovacej zmluvy zo dňa 25. 7.

1997 a tento podpis nie je možné hodnotiť ako nesporne pravý podpis

. Rovnako túto skutočnosť možno vyvodiť aj zo samotnej overovacej doložky na

darovacej zmluve, z ktorej vyplýva, že túto nepodpísala ,

(podielová spoluvlastníčka nehnuteľností), ale iná osoba, ktorú pri podpise

zmluvy dňa 29. 7. 1997 na notárskom úrade identifikovali

ako , , Pokiaľ ide o

tvrdenie odporkyne, že súd prvého stupňa iný dôvod absolútnej neplatnosti darovacej

zmluvy ako absenciu prejavu vôle vlastníka neuvádza, toto je zjavne nepravdivé, keďže

prvostupňový súd dospel k záveru o neplatnosti darovacej zmluvy aj pre neurčitosť a

nezrozumiteľnosť predmetu darovania v čl. I Darovacej zmluvy.»

24. Pri hodnotení rozsudku krajského súdu ústavný súd vychádzal z ustáleného

právneho názoru, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu

nemožno posudzovať izolovane (m. m. , , ,

), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania

tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania

rozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového aj odvolacieho), ktoré boli vydané

v priebehu príslušného súdneho konania (m. m. ). Vzhľadom na obsahovú

spojitosť rozsudku krajského súdu s rozsudkom okresného súdu a v nadväznosti na už

citovanú judikatúru považoval ústavný súd za potrebné v ďalšom poukázať aj na relevantnú

časť odôvodnenia rozsudku okresného súdu, v ktorej okresný súd uviedol:

«Súd mal k dispozícii overenú fotokópiu darovacej zmluvy zo dňa 25.07.1997, ktorá

vykazuje viaceré nedostatky, z ktorých je možné spochybniť platnosť darovacej zmluvy.

Osoba darcu je označená nesprávnym priezviskom namiesto správneho

Túto nesprávnosť je možné označiť ako chybu v písaní, ktorá v zásade

nerobí právny úkon v celom rozsahu neplatným. Predmet darovania je neurčitý a

nezrozumiteľný. Článok I. ods. 1 Zmluvy špecifikuje nehnuteľnosti, ktorých je darca

podielovým spoluvlastníkom v podiele 3/4 a následne v odseku 2 konštatuje: „darca daruje

nehnuteľnosť opísanú v bode 1. bez podmienok obdarovanému“. Z uvedenej formulácie nie

jasné a zrozumiteľné, čo je premetom darovania, či všetky nehnuteľnosti opísané v odseku

1, alebo iba niektorá z nich a ak, tak ktorá.

Podpis sa už voľným posúdením nezhoduje s jej podpismi, ktoré

boli predložené na origináloch listín ňou podpísaných. Podľa Odborného stanoviska

53/2010 je zrejmé, že znalecké dokazovanie nemohlo byť vykonané, nakoľko znalkyne mali

k dispozícii iba fotokópiu spornej písomnosti. Napriek tomu konštatovali, že originály

podpisov a podpis na spornej písomnosti vykazujú diametrálne

odlišné znaky. Tieto však mohli byť spôsobené i vekom a zdravotným stavom podpísanej

osoby. V závere stanoviska znalkyne konštatovali, že podpis na

darovacej zmluve zo dňa 25.7.1997 nie je možné hodnotiť ako nesporne pravý podpis.

Na fotokópii darovacej zmluvy sa nachádza doložka osvedčenia pravosti podpisu,

s pečiatkou a podpisom , pracovníka povereného notárom. Pri mene

, je uvedené rodné číslo, ktoré sa nezhoduje s jej rodným číslom

uvedeným v úmrtnom liste a ani v samotnej darovacej zmluve. Rodné číslo pani

je , pričom na doložke osvedčujúcej pravosť podpisu je uvedené

rodné číslo: Z uvedeného je možné vyvodiť, že rodné číslo patrí osobe

mužského pohlavia. Tento záver podporuje i formulácia textu doložky: „ktorého/ ktorej

totožnosť som zistil....“.

Absenciu slobodnej a vážnej vôle vzhľadom na pochybnosti ohľadom pravosti

podpisu darcu, súd nemal za spoľahlivo preukázanú. Je však zrejmé, že totožnosť darcu

nebola nespochybniteľným spôsobom overená...

V prípade darovacej zmluvy zo dňa 25. 7. 1997 prejav vôle právnej predchodkyne

absentoval a preto je uvedená darovacia zmluva právnym úkonom

absolútne neplatným. Vzhľadom na záver, že právna predchodkyňa navrhovateľky

, nepreviedla svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

špecifikovaným v návrhu platne, pre rozpor s , bola

v čase smrti ich podielovou spoluvlastníčkou a nemožno v danom prípade aplikovať právny

názor odporkyne a k nemu vzťahujúcu sa judikatúru Najvyššieho súdu SR.»

25. Krajský súd sa v odôvodnení namietaného rozsudku venoval aj ďalším

skutočnostiam, ktoré však sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti nenamietala. Ústavný

súd na ne v stručnosti poukazuje.

Krajský súd uviedol, že navrhovateľka je jedinou dedičkou po

zomrelej , čo bolo preukázané osvedčením o dedičstve sp. zn.

, , ako aj uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn.

z 13. decembra 2011, a vzhľadom na uvedené je jediná aktívne legitimovaná

na podanie žaloby. Pasívne legitimovanou je sťažovateľka ako súčasná vlastníčka

nehnuteľností. Navrhovateľka má naliehavý právny záujem na podanej

žalobe, pretože pokiaľ jej súd vyhovie, budú nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele ¾

k celku predmetom dodatočného dedičského konania.

Absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z 3. júla 2000 uzatvorenej medzi

a navrhovateľkou v zastúpení a manželmi

odôvodnil krajský súd nedostatkom vážnej a slobodnej vôle na strane navrhovateľky, keď

podľa písmoznaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní splnomocnenie pre

nebolo podpísané navrhovateľkou, ako aj z dôvodu právnej zásady nemo

plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet. Ak je neplatná darovacia zmluva, tak

ani ďalšia predávajúca nemohla previesť podiel ¾ k celku na

kupujúcich.

K námietke odporkyne o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva

dražbou, ktoré sa neodvodzuje od predošlého vlastníka, krajský súd okrem iného odkázal na

rozhodnutie občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 61/2014,

ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky č. 4/2014. Podľa právnej vety ak ten, vec ktorého bola dražená v rámci

dobrovoľnej dražby, nebol jej vlastníkom, nestal sa vydražiteľ príklepom a zaplatením ceny

dosiahnutej vydražením vlastníkom draženej veci, a to ani v prípade, že bol inak zachovaný

postup podľa až o dobrovoľných dražbách a o doplnení

o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok) v znení neskorších predpisov.

26. Napriek určitej formulačnej nejednoznačnosti odôvodnenia rozsudku okresného

súdu, na ktorú poukázala aj sťažovateľka vo svojom odvolaní, obsahuje podľa názoru

ústavného súdu sťažovateľkou namietaný rozsudok krajského súdu dostatok skutkových,

a najmä právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli

svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty

a zmyslu. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol východiská, na základe

ktorých postupoval v danej veci, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal

so skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné

a právne významné. Záver o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy podľa jeho názoru

vyplýva z nedostatku prejavu vôle poručiteľky . K tomu záveru ho

priviedli závery z odborného stanoviska, že podpis na darovacej zmluve nemožno hodnotiť

ako nesporne pravý podpis . Túto skutočnosť možno vyvodiť aj

z overovacej doložky na darovacej zmluve, ktorá obsahuje rodné číslo, ktoré nepatrí

. Ďalším dôvodom neplatnosti darovacej zmluvy bola aj neurčitosť

a nezrozumiteľnosť predmetu darovania. Krajský súd ústavne udržateľným spôsobom

hodnotil aj ďalšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci (platnosť kúpnej zmluvy,

dobrovoľnú dražbu), pričom výklad a aplikácia dotknutých ustanovení právnych predpisov

boli vykonané ústavne súladným spôsobom. Ústavný súd pripomína, že nejde o porušenie

základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, ak súd

nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a ak tento v konečnom dôsledku nie je

úspešný, za predpokladu, že napadnuté rozhodnutie súdu je v súlade s objektívnym právom.

27. Podľa názoru ústavného súdu je z už uvedených dôvodov odôvodnenie

namietaného rozsudku krajského súdu z hľadiska ústavného udržateľné. Pretože napadnutý

rozsudok krajského súdu nesignalizuje možnosť porušenia základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pre

porušenie jej práv podľa a dohovoru rozhodnutím krajského

súdu sp. zn. z 18. februára 2016 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

28. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bezpredmetné rozhodovať

o ďalších návrhoch sťažovateľky v nej uvedených.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2016