Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 708/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

23. novembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť , trvale bytom

, zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Dušákovou,

Považská 26, Košice, vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 4 v spojení

s , ako aj základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa v spojení s právami podľa

ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 8. júna 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. augusta 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 4 v spojení

s (ďalej len „“), ako aj základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa v spojení s , a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 8. júna 2016 (ďalej len „namietané konanie“ alebo

„napadnuté uznesenie krajského súdu“). Sťažnosť bola doplnená podaním sťažovateľa

zo 14. septembra 2016 (zaslanie splnomocnenia pre advokátku na jeho zastupovanie

z 8. augusta 2016).

2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ v decembri 2009 uzavrel

dohodu o vine a treste s okresnou prokurátorkou v Žiline a 5. januára 2010 bol odsúdený

rozsudkom Okresným súdom Žilina (ďalej len „okresný súd“), ktorý túto dohodu schválil,

za spáchanie obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, za čo mu bol uložený trest

odňatia slobody v trvaní 8 rokov.

3. Návrhom podaným okresnému súdu 21. decembra 2015 sa domáhal povolenia

obnovy konania v jeho trestnej veci pôvodne vedenej na okresnom súde pod sp. zn.

. Okresný súd nariadil termín verejného zasadnutia o návrhu na obnovu

konania na 4. apríl 2016, na ktorom uznesením návrh na obnovu konania zamietol. Proti

tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ hneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorej doplnenie

doručil okresnému súdu 8., resp. 11. mája 2016. Následne bola vec sťažovateľa predložená

krajskému súdu, ktorý namietaným uznesením sťažnosť sťažovateľa zamietol (návrhu

na obnovu konania predchádzal jeho iný návrh z augusta 2012, ktorý bol tiež zamietnutý,

pozn.).

4. Sťažovateľ tvrdí, že mu pri jeho odsúdení v roku 2010 jeho advokát neposkytol

informáciu, že mohol v tejto veci podať podnet na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky na podanie dovolania, resp. pri prvej obnove konania aj dovolanie, a tiež mu asi

zatajil (ak si to vôbec všimol), že odsudzujúci rozsudok je v odsudzujúcom výroku

nezákonný, ako to konštatoval aj krajský súd v namietanom uznesení. Taktiež mu neporadil,

že môže podať sťažnosť pre porušenie jeho práv aj na ústavnom súde. Domnieva sa však, že

ak krajský súd sám priznal, že rozsudok okresného súdu bol nezákonný, svedčí to

jednoznačne o porušení jeho označených práv v bode 1.

5. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že krajský súd svojím postupom v namietanom konaní a napadnutým

uznesením porušil jeho základné práva podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 1

ods. 1 , ako aj základného právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

v spojení s , a dohovoru. Sťažovateľ ďalej požadoval, aby

ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu, vec mu vrátil na ďalšie konanie

a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia

konaní pred ústavným súdom. Zároveň požiadal o vydanie dočasného opatrenia podľa § 52

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), v ktorom navrhoval, aby ústavný súd

prerušil sťažovateľovi ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

6. V doplnení podania, ktorý bol doručený ústavnému súdu 11. novembra 2016,

sťažovateľ ústavnému súdu oznámil: „Vám dávam na vedomie, že dňa 11.10.2016 som bol

podmienečne prepustený z a prosím o zasielanie všetkej

korešpondencie na moju adresu trvalého bydliska v každej podanej veci, ktorá sa vedie pred

ÚS SR (č.k.: ; 10744/2016; 12468/2016). Výslovne žiadam ÚS SR, aby

doručoval každé jedno rozhodnutie (akékoľvek listiny vo všetkých mojich

aktívnych konaniach pred ÚS SR...) mne osobne na adresu trvalého bydliska, prípadne stačí

na e-mail: (nie len advokátom!!!), aby som mohol včas na vec

reagovať...“

II.

7. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto

odmietne (m. m. a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

10. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že napadnutým uznesením

krajského súdu, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na povolenie obnovy konania vedenej

pod sp. zn. , boli porušené jeho označené práva podľa a dohovoru

(pozri bod 1).

11. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

12. Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

14. Kompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných

súdov a nepoužívajú sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd

nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom na rozhodovanie

ústavného súdu musí byť najmä spôsob, akým malo byť zasiahnuté do alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv alebo slobôd,

a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne

viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd.

15. Vychádzajúc z uvedených právnych východísk, ústavný súd zdôrazňuje, že

na posúdenie splnenia dôvodnosti návrhu na povolenie obnovy konania podľa § 393 a nasl.

sú zásadne príslušné všeobecné súdy. Skutočnosť, že sťažovateľ zastáva

iný právny názor, ako prijal v tejto veci krajský súd, nemôže viesť k záveru o jeho zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť

právny názor krajského súdu svojím vlastným. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom (v preskúmavanej veci krajským súdom) by bolo

možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. , ).

Podľa ústavného súdu však posúdenie dôvodnosti návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy

pôvodného konania v jeho trestnej veci krajským súdom, ktorý svojím namietaným

uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn. zo 4. apríla

2016, osobitne jeho závery, takéto nedostatky nevykazujú.

16. Ústavný súd po preskúmaní namietaného konania a napadnutého uznesenia

krajského súdu na s. 1 až s. 8 (príloha č. 12 k sťažnosti, pozn.) dospel k záveru, že krajský

súd jasne, zrozumiteľne a konkrétne vysvetlil, prečo v prípade sťažovateľa nie sú splnené

dôvody na povolenie obnovy konania podľa a nasl. .

17. V danej veci na tomto konštatovaní nemení nič skutočnosť, že krajský súd

konštatoval na s. 6 aj prípadnú nezákonnosť výroku o vine a treste spočívajúcu v neuvedení

, keďže vzápätí sťažovateľa poučil na s. 8, že „v konaní

o povolenie obnovy konania nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom

konaní, pretože uvedené konanie nie je založené na revíznom princípe“.

Krajský súd v závere tiež uviedol, že „odsúdený v tomto konaní

neuviedol žiadne skutočnosti ani dôkazy, ktoré by zmysle ustanovenia

boli samy osobe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi spôsobilé

privodiť dôvodný predpoklad pre možnú zmenu odsúdeným namietaného právoplatného

rozsudku. V tejto súvislosti ani krajský súd argumenty odsúdeného uplatnené v sťažnosti

neakceptoval...“.

18. Právny záver krajského súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľa na povolenie

obnovy konania bol založený na racionálnej analýze skutkového stavu a ústavne

akceptovateľnom výklade relevantnej právnej úpravy. Ingerencia ústavného súdu do výkonu

právomoci krajského súdu je preto nedôvodná.

19. K námietke sťažovateľa, ktorá sa týka nesprávnosti a nezákonnosti uvedenej

vo výroku o treste v rozsudku okresného súdu sp. zn. z 5. januára 2010,

ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, ústavný súd poukazuje tiež na to, že túto bolo

možné odstrániť iba v konaní o odvolaní (resp. dovolaní), čo však sťažovateľ, ako sám

uvádza v sťažnosti, opravnými prostriedkami predtým ani nevyužil (s právoplatným

rozhodnutím bol vtedy spokojný, a preto v tomto smere neobstojí jeho námietka, že mal

vtedy slabé právne vedomie, pozn.).

20. Keďže ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi napadnutým

uznesením krajského súdu a označenými základnými právami a článkami

a dohovoru, porušenie ktorých sťažovateľ namietal, predloženú sťažnosť odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

21. Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti (napr. riadne neodôvodneným

návrhom na vydanie dočasného opatrenia a ďalšími jeho návrhmi uvedenými v bode 5),

pričom ústavný súd iba zobral na vedomie jeho informáciu uvedenú v bode 6 (o zmene jeho

adresy a o tom, že medzitým bol z výkonu trestu odňatia slobody aj podmienečne

prepustený, pozn.).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2016