Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 497/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. novembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra

Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Brankom Vrbom, advokátska kancelária VRBA &

PARTNERS s. r. o., Sliezska 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v postupom Okresného súdu

Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Trnava p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia

v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov), ktorú j e

Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Branka

Vrbu, advokátska kancelária VRBA & PARTNERS s. r. o., Sliezska 9, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-16 zo 17. augusta 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplýva, že na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol

rozsudok okresného súdu sp. zn. z 18. apríla 2011, potvrdený rozsudkom

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 20. júna 2012

(ďalej len „exekučný titul“), ktorými bolo verifikované vlastnícke právo sťažovateľa k bytu

a súčasne bola žalovaným (ďalej len „povinní z exekúcie“) uložená povinnosť vypratať ho

v prospech sťažovateľa, ktorý tento byt nadobudol do vlastníctva jeho vydražením, pričom

toto jeho vlastnícke právo svojím rozhodnutím sp. zn. z 26. marca 2014

verifikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), sa sťažovateľ

z dôvodu, že žalovaní si túto povinnosť dobrovoľne nesplnili svojím návrhom v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. , domáhal núteného výkonu

označeného exekučného titulu. Okresný súd na návrh povinných z exekúcie povolil odklad

2

označeného exekučného konania do doby právoplatného skončenia konania o určenie

vlastníckeho práva k identickému bytu na základe žaloby podanej povinnými z exekúcie,

ktoré je okresným súdom vedené pod sp. zn. . Rozhodnutie okresného súdu

o povolení odkladu exekučného konania bolo potvrdené aj krajským súdom v konaní

o odvolaní sťažovateľa, ktorý namietal, že otázka vlastníckeho práva k bytu je otázkou už

rozhodnutou exekučným titulom, ktorý „... nemôže zrušiť súd rovnakého stupňa v inom

konaní...“.

3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. , kvôli ktorému bol povolený odklad exekučného

konania, v dôsledku čoho sťažovateľ ako vlastník bytu, ktorý nadobudol jeho vydražením

na dražbe v roku 2008, tento byt nemôže aj napriek tomu riadne užívať, pretože ho užívajú

povinní z exekúcie, avšak na náklady sťažovateľa, ktorý platí náklady spojené s jeho

užívaním a súčasne je nútený zabezpečovať si bývanie iným spôsobom.

4. Pokiaľ ide o namietané konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

, sťažovateľ podotýka, že povinní z exekúcie sa žalobou podanou 8. júna 2011

pôvodne domáhali voči sťažovateľovi určenia vlastníckeho práva k dotknutému bytu,

pričom aj napriek tomu, že sťažovateľ namietal, že táto otázka je otázkou rei iudicata,

okresný súd žalobu nezamietol, ale nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom po opätovnej

námietke sťažovateľa o veci už rozsúdenej povinní z exekúcie navrhli zmenu petitu, a to

tak, že sa domáhali vyslovenia neplatnosti dražby bytu konanej 16. októbra 2008, pričom

okresný súd navrhovanú zmenu petitu pripustil, a to aj napriek námietke sťažovateľa, že

neplatnosti dražby podľa o dobrovoľných dražbách

a o doplnení o notároch a notárskej

činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov je možné domáhať sa iba

v trojmesačnej prekluzívnej lehote od udelenia príklepu, takže povinní z exekúcie sa tak „...

v súčasnosti domáhajú určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby po takmer 8 rokoch od jej

konania...“.

5. V súvislosti s konaním vedeným okresným súdom pod sp. zn.

sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že okresný súd rozhodol o pripustení uvedenej zmeny

petitu 27. marca 2015, pričom o jeho odvolaní podanom proti tomuto rozhodnutiu nebol do

podania sťažnosti ústavnému súdu (21. júna 2016) aj napriek uplynutiu roka a pol

vyrozumený. Podľa sťažovateľa okresný súd v tomto konaní koná s neodôvodnenými

prieťahmi aj napriek jeho vedomosti, že do doby jeho právoplatného skončenia je odložený

výkon exekúcie, v dôsledku čoho sa sťažovateľ dlhodobo nemôže domôcť ochrany svojho

vlastníckeho práva, pričom „Navrhovatelia sa snažia zdržiavať konečné rozhodnutie súdu

v konaní o určenie vlastníckeho práva (č. k. ) z dôvodu, že môžu byt zatiaľ

bezplatne užívať, teda už takmer 8 rokov odo dňa, keď sa Sťažovateľ stal vlastníkom bytu...

Sťažovateľ sa medzitým dostal sám do zlej situácie spôsobenej tým, že musí platiť za

byt, v ktorom nebýva a tiež si zabezpečovať ubytovanie inde, preto nebol schopný za byt

ďalej platiť a na byt je opätovne vypísaná dražba.“.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„... žiada Sťažovateľ Ústavný súd Slovenskej republiky, aby vyslovil vo svojom

rozhodnutí, že právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ako ústavné

právo podľa bolo porušené, aby prikázal Okresnému

súdu Trnava, aby vo veci o určenie vlastníckeho práva v konaní sp. zn. konal

a určil ako primerané finančné zadosťučinenie za porušenie základného práva

Sťažovateľovi čiastku vo výške 30.000 Eur. ...

Sťažovateľ žiada, aby bol porušiteľ základného práva zaviazaný na úhradu trov

právneho zastúpenia, ktoré mu v konaní pred ústavným súdom vznikli vo výške 363,79

EUR ...“

7. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci za okresný súd písomne vyjadril jeho

predseda listom sp. zn. z 5. októbra 2016 a k vhodnosti ústneho

prejednania veci sa právny zástupca sťažovateľa vyjadril listom z 10. októbra 2016.

4

7.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem uvedenia stručného

prehľadu procesných úkonov vykonaných v danej veci tiež uviedol:

„Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť sťažovateľa je neopodstatnená a nedôvodná,

súd vo veci plynulo a efektívne konal a koná, vykonával viaceré potrebné procesné úkony

navrhované účastníkmi, voči ktorým boli podané opravné prostriedky, vec bola prerušená

-žiadam preto, aby Ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Na záver uvádzam že súhlasím stým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho

prejednania veci.“

7.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení k vhodnosti ústneho

pojednávania uviedol:

„... súhlasíme s rozhodnutím o sťažnosti bez nariadenia ústneho pojednávania...“

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ).

II.

9. Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. :

- 8. jún 2011 – žalobou podanou okresnému súdu sa žalobcovia domáhali určenia

svojho vlastníckeho práva k bytu na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy

o prevode vlastníctva k bytu z 26. septembra 2007 uzavretej s mestom nadobudli

vlastnícke právo k dotknutému bytu, ktorého kúpu financovali aj z peňažných prostriedkov

poskytnutých im obchodnou spoločnosťou (ďalej len „obchodná

spoločnosť“) na základe zmluvy o úvere z 25. septembra 2007, na zabezpečenie splnenia

svojho záväzku, z ktorej žalobcovia poskytli označenej obchodnej spoločnosti záruku

v podobe prevodu vlastníckeho práva k bytu. Keďže žalobcovia svoj záväzok zo zmluvy

o úvere neplnili, došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytu na obchodnú spoločnosť, ktorá

16. októbra 2008 byt predala na dobrovoľnej dražbe, pričom vydražiteľom bol sťažovateľ.

Následne sa žalobcovia žalobou podanou okresnému súdu 25. novembra 2009 domáhali

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. určenia neplatnosti úverovej

zmluvy, ktorú uzavreli s obchodnou spoločnosťou, pričom okresný súd rozsudkom

zo 4. októbra 2010 ich žalobe vyhovel a úverovú zmluvu vyhlásil za neplatnú, na základe

čoho sa žalobcovia domnievali, že keďže obchodná spoločnosť na základe jej dojednaní

nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k bytu, tak ho ani sťažovateľ nemohol od nej účinne

vydražiť;

- 16. február 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 13. apríl 2012 a súčasne

vyzval sťažovateľa na vyjadrenie sa k žalobe;

- 20. marec 2012 – sťažovateľ sa vyjadril k žalobe a podotkol, že v čase konania

dobrovoľnej dražby ešte nebola podaná žaloba a ani nebolo zrejmé, či vôbec niekedy bude

podaná žaloba o neplatnosť úverovej zmluvy, pričom súčasne ospravedlnil svoju

neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu svojho pobytu v zahraničí, ale vyjadril želanie, aby

okresný súd vec prejednal aj v jeho neprítomnosti;

- 13. apríl 2012 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom v prítomnosti žalobkyne

bola vypočutá právna zástupkyňa žalobcov, pričom okresný súd pre účely predvolania

sťažovateľa pojednávanie odročil na 27. jún 2012;

- 27. jún 2012 – uskutočnilo sa pojednávanie v prítomnosti všetkých účastníkov

konania a ich právnych zástupcov, pričom po ich vypočutí okresný súd odročil

pojednávanie na termín, ktorý mal byť účastníkom konania oznámený písomne, a to pre

6

účely pripojenia súvisiacich súdnych spisov vedených pod sp. zn. a sp. zn.

;

- 29. jún 2012 – okresný súd určil termín pojednávania na 28. september 2012;

- 26. september 2012 – sťažovateľ ospravedlnil svoju neprítomnosť na nariadenom

pojednávanie s tým, že bol už vypočutý na predchádzajúcom pojednávaní, kde uviedol, že

nič zlé neurobil, konal dobromyseľne a nemá k veci viac čo dodať, pričom žiadal, aby sa

konalo v jeho neprítomnosti;

- 28. september 2012 – konalo sa pojednávanie za prítomnosti žalobkyne a právnej

zástupkyne žalobcov, pričom okresný súd bez vykonania akéhokoľvek procesného úkonu

alebo dokazovania, iba konštatoval, že sťažovateľ dosiaľ nebol k veci vypočutý

(zo zápisnice o pojednávaní z 27. júna 2012 vyplýva, že sťažovateľ bol vypočutý, pozn.),

a preto pre účely jeho predvolania pojednávanie odročil na 14. december 2012 s tým, že

bude urgovať pripojenie spisov vedených pod sp. zn. a sp. zn. ;

- 5. december 2012 – okresný súd z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne

zrušil termín pojednávania nariadený na 14. december 2012;

- 8. január 2013 – okresný súd nariadil pojednávanie na 1. február 2013;

- 1. február 2013 – konalo sa pojednávanie, na ktorom bol v prítomnosti žalobkyne

a právnej zástupkyne žalobcov vypočutý sťažovateľ, ktorý len uviedol, že sa pridržiava

svojho skoršieho vyjadrenia na pojednávaní, že konal dobromyseľne a nemá k veci čo

dodať, pričom okresný súd ho k iným otázkam nevypočúval a po prednese právnej

zástupkyne žalobcov, ktorá navrhla prerušiť konanie do doby rozhodnutia najvyššieho súdu

o dovolaní, ktoré žalobcovia podali proti rozsudku v inej veci vedenej pod sp. zn.

, v ktorej bola žalobcom uložená povinnosť vypratať byt, okresný súd

pojednávanie odročil na neurčito;

- 20. marec 2013 – okresný súd žiadal pripojiť spis tamojšieho súdu vo veci sp. zn.

;

- 13. august 2013 – okresný súd uznesením prerušil konanie do rozhodnutia

najvyššieho súdu (najvyšší súd rozhodol 26. marca 2014, pozn.) o označenom dovolaní

(uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20. septembra 2013);

- 4. september 2014 – okresný súd nariadil pojednávanie na 31. október 2014;

- 30. október 2014 – právna zástupkyňa žalobcov z rodinných dôvodov žiadala

odročiť nariadené pojednávanie, pričom okresný súd jej vyhovel a účastníkom konania

oznámil, že o novom termíne budú informovaní;

- 31. október 2014 – okresný súd nariadil pojednávanie na 16. január 2015;

- 7. november 2014 – sťažovateľ sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril

k sporu, pričom poukázal, že v danom prípade ide o vec už rozsúdenú;

- 16. január 2015 – konalo sa pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí právnych

zástupcov účastníkov konania odročené na neurčito pre účely rozhodnutia o žalobcami

navrhovanej zmene petitu s tým, že sa budú domáhať určenia neplatnosti dražby;

- 22. január 2015 – právny zástupca sťažovateľa sa vyjadril k žalobcami navrhovanej

zmene žalobného petitu;

- 27. marec 2015 – okresný súd uznesením pripustil zmenu žalobného petitu tak, že

žalobcovia sa domáhajú vyslovenia neplatnosti dražby a z tohto titulu určenia ich

vlastníckeho práva, pričom súčasne okresný súd pripustil, aby do konania na žalovanej

strane vstúpila do konania popri sťažovateľovi ako žalovaná v 2. rade obchodná spoločnosť

a ako žalovaná v 3. rade obchodná spoločnosť

;

- 20. apríl 2015 – sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

z 27. marca 2015;

- 27. apríl 2015 – obchodná spoločnosť podala odvolanie proti

uzneseniu okresného súdu z 27. marca 2015;

- 7. júl 2015 – okresný súd doručoval odvolania na vyjadrenie účastníkom konania;

- 15. júl 2015 – okresnému súdu bola vrátená nedoručená zásielka adresovaná pre

obchodnú spoločnosť , a to s poznámkou „adresát

neznámy“;

- 13. august 2015 – okresný súd predložil spis na odvolacie konanie Krajskému súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“);

- 4. január 2016 – okresnému súdu bol doručený návrh žalobcov, ktorým žiadali

vydať predbežné opatrenie, ktorým by bola dražobnej spoločnosti uložená povinnosť zákazu

dražiť dotknutý byt, keďže opäť na neho bola vyhlásená dražba;

8

- 22. január 2016 – okresný súd žiadal krajský súd o zapožičanie spisu pre účely

rozhodnutia o návrhu na vydanie predbežného opatrenia;

- 25. január 2016 – krajský súd postúpil spis okresnému súdu;

- 3. február 2016 – okresný súd uznesením nariadil predbežné opatrenie v intenciách

návrhu žalobcov;

- 4. február 2016 – spis bol opätovne predložený odvolaciemu súdu;

- 24. február 2016 – sťažovateľ sa odvolal proti predbežnému opatreniu;

- 6. apríl 2016 – okresný súd postúpil odvolanie sťažovateľa z 24. februára 2016

krajskému súdu, kde sa už nachádzal spis;

- 27. apríl 2016 – žalovaná v 3. rade (obchodná spoločnosť ) podala

odvolanie proti predbežnému opatreniu, a to priamo krajskému súdu (takže nebola

vyhotovená predkladacia správa, pozn.);

- 21. apríl 2016 – krajský súd uznesením sp. zn. odmietol odvolanie

žalovanej v 3. rade proti uzneseniu okresného sudu o pripustení zmeny žalobného petitu

z 27. marca 2015 (aj keď v záhlaví tohto rozhodnutia je uvedené, že odvolanie podľa proti

tomuto uzneseniu aj sťažovateľ, avšak vo výroku je spomínaný iba žalovaný v 3. rade,

pozn.) a súčasne krajský súd uznesením sp. zn. odmietol odvolanie

sťažovateľa ako žalovaného v 1. rade proti uzneseniu o predbežnom opatrení z 3. februára

2016 (aj keď odvolanie proti predbežnému opatreniu podala 27. apríla 2016 aj žalovaná

v 3. rade, pozn.);

- 26. apríl 2016 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 23. máj 2016 - okresnému súdu boli vrátené ako nedoručené zásielky s uzneseniami

krajského súdu adresované pre obchodnú spoločnosť

(žalovaná v 2. rade), ako aj pre obchodnú spoločnosť ), a to v oboch prípadoch

s poznámkou „adresát neznámy“;

- 18. júl 2016 – okresný súd opätovne doručoval uznesenia krajského súdu obchodnej

spoločnosti na adresu zistenú z obchodného registra a súčasne nariadil

pojednávanie na 28. október 2016,

- 28. október 2016 – pojednávanie bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne, a to na 18. január 2017.

III.

10. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal.

12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd

postupoval aj v danom prípade.

13. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd konštatuje, že

konanie o určenie vlastníckeho práva vzhľadom na stabilizovanú judikatúru v tejto oblasti

nemožno v zásade kvalifikovať ako vec skutkovo či právne náročnú, obdobne ako aj

konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby (po pripustení zmeny žalobného petitu, pozn.), pre

ktoré je metodika postupov súdov dostatočne jasná. Právnu a ani skutkovú náročnosť

konania neproklamuje ani okresný súd, a táto nie je zrejmá ani z charakteru procesných

úkonov vykonaných okresným súdom v tejto veci, preto tieto skutočnosti nemožno

identifikovať ako zásadné dôvody vzniku prieťahov v preskúmavanom konaní.

14. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania v procesnom postavení

žalovaného, z prehľadu procesných úkonov ústavný súd nezistil žiadnu takú významnú

skutočnosť, na základe ktorej by došlo k prieťahom v konaní a ktorú by bolo potrebné

10

pripočítať na jeho ťarchu, aj keď z prehľadu procesných úkonov by sa na prvý pohľad

mohlo javiť, že sťažovateľ svojou neúčasťou (ospravedlnenou) zmaril pojednávanie konané

28. septembra 2012, ktoré okresný súd z dôvodu údajne dovtedajšieho nevypočutia

sťažovateľa k predmetu sporu toto bez ďalšieho odročil, pričom však okresný súd

opomenul, že sťažovateľa vypočul už na pojednávaní konanom 27. júna 2012.

15. Napokon ústavný súd s prihliadnutím na ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, sa zaoberal aj postupom okresného

súdu.

15.1 Pokiaľ ide o procesný postup okresného súdu, ústavný súd v tomto postupe zistil

viaceré obdobia nečinnosti alebo nesústredenej činnosti, a to hneď po podaní žaloby 8. júna

2011, okresný súd vykonal vo veci prvý procesný úkon až po viac ako 8 mesiacoch, a to

16. februára 2012, keď okresný súd vyzval sťažovateľa na vyjadrenie k žalobe a súčasne

nariadil pojednávanie. Okresný súd postupoval nesústredene a neefektívne aj v období od

29. júna 2012, keď nariadil pojednávanie na 28. september 2012, do 5. decembra 2012, keď

z objektívneho dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne okresný súd zrušil nariadené

pojednávanie, t. j. viac ako 5 mesiacov, pričom v tomto období sa síce konalo jedno

pojednávanie 28. septembra 2012, avšak toto pojednávanie okresný súd nemajúc zrejme

náležitú vedomosť o predchádzajúcom priebehu tohto konania bez ďalšieho neefektívne

odročil s tým, že s ospravedlnením neprítomný sťažovateľ nebol ešte vo veci vypočutý, aj

keď zo zápisnice z pojednávania konaného ešte 27. júna 2012 vyplýva, že sťažovateľ už

k veci vypočutý bol. Za obdobie nečinnosti možno považovať aj obdobie v trvaní viac ako 6

mesiacov, a to od 1. februára 2013, keď sa konalo pojednávanie, do 13. augusta 2013, keď

okresný súd uznesením konanie prerušil do doby rozhodnutia najvyššieho súdu v inej

súvisiacej veci týkajúcej sa povinnosti žalobcov vypratať sporný byt. Následne možno na

ťarchu okresného súdu pripočítať aj obdobie v trvaní viac ako 5 mesiacov, a to od 26. marca

2014, keď zanikla prekážka, kvôli ktorej okresný súd konanie prerušil, do 4. septembra

2014, keď okresný súd nariadil vo veci opäť pojednávanie.

Celkovo tak v postupe okresného súdu ústavný súd zistil prieťahy v konaní v trvaní

viac ako 24 mesiacov, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

rozhodnutia.

15.2 Na ťarchu okresného súdu nebolo možné pripočítať obdobie v trvaní viac ako

8 mesiacov (od 13. augusta 2015 – do 25. januára 2016; od 4. februára 2016 – do 26. apríla

2016), keď vo veci konal odvolací krajský súd, pretože v tomto období okresný súd

nemohol objektívne ovplyvniť priebeh a rýchlosť tohto postupu.

IV.

16. V nadväznosti na výrok uvedený v bode 1 tohto rozhodnutia a v záujme

efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia

v bode 2 podľa a prikázal

okresnému súdu konať vo veci vedenej pod sp. zn. bez zbytočných prieťahov.

17. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

18. Sťažovateľ sa domáha priznania mu primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 30 000 €.

18.1 Ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva

zaručeného v nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením, preto

uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, tak ako to je

uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

18.2. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

12

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

19. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich

úhradu v sume 363,79 € vrátane 20% DPH (advokát predložil osvedčenie platcu DPH). Pri

výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z príslušných

ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 € a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.

19.1 S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za

tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie

sťažnosti ústavnému súdu, vyjadrenie) v celkovej sume 545,69 € vrátane režijného paušálu

a vrátane 20% DPH, avšak vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľa si uplatnil

nárok iba na úhradu trov za dva úkony právnej služby v sume 363,79 € vrátane 20% DPH,

ústavný súd z titulu nemožnosti rozhodnutia ultra petitum rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2016