Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 511/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. novembra 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa

Tkáčika prerokoval prijatú sťažnosť zastúpeného

advokátkou JUDr. Tatianou Vorobelovou, Advokátska kancelária, Bajzova 2, Košice, pre

namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 25. januára 2011 a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod

sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 25. januára 2011 p o r u š e n é b o l o .

2. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod

sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 25. januára 2011 p o r u š e n é b o l o .

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e p o v i n n ý vyplatiť mu Okresný súd Košice I,

a v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e p o v i n n ý vyplatiť mu Krajský súd

v Košiciach do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov), ktoré j e Okresný súd Košice I

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Tatiany Vorobelovej, Advokátska

kancelária, Bajzova 2, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -16 zo 17. augusta 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod

2

sp. zn. a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

sp. zn. z 25. januára 2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol, že žalobou podanou okresnému súdu

20. novembra 2001 sa domáhal proti žalovanému

náhrady škody na zdraví, ktorá mu bola spôsobená žalovaným. Konanie je vedené

pod sp. zn. . Toto konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené napriek tomu,

že nálezom ústavného súdu z 25. januára 2011 bolo rozhodnuté o porušení jeho práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v namietanom

konaní a okresnému súdu bol daný príkaz, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1./ Základné právo podľa článku 48 ods. 2 SR na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a prerokovanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru

sťažovateľa: ..., v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I.

v Košiciach pod sp. zn. a v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach

sp. zn. porušené bo1o .

2./ Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume

15 000 €, ktoré je Okresný súd Košice I. v Košiciach a Krajský súd v Košiciach povinný

zaplatiť spoločne a nerozdielne sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

3./ Okresný súd Košice I. v Košiciach a Krajský súd v Košiciach je povinný

sťažovateľovi zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia za dva úkony

právnej pomoci a rež. paušál, na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Tatiany Vorobelovej

do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili okresný súd, zastúpený jeho

predsedom, listom č. z 19. septembra 2016, krajský súd, zastúpený jeho

predsedom, listom č. z 13. októbra 2016. Právna zástupkyňa sťažovateľa

zaslala svoje stanovisko k vyjadreniam okresného súdu a krajského súdu listom

z 25. októbra 2016.

Predseda okresného súdu okrem chronológie úkonov vykonaných v namietanom

konaní od jeho začatia uviedol:

„Konanie v predmetnej veci sa začalo 20.11.2001. Sťažovateľ v konaní vystupuje na

procesnej strane žalobcu. Žalobca sa domáha od žalovaného zaplatenia peňažného plnenia

titulom náhrady škody na zdraví, ku ktorej došlo v dôsledku pracovného úrazu. ...

Vzhľadom na predmet konania, ktorým je náhrada škody spôsobenej na zdraví, je

doterajšia dĺžka konania neakceptovateľná. V postupe súdu som zistil dlhšie obdobie

nečinnosti a to od 21.3.2006 do 30.1.2008, okrem toho sa postup súdu javí aj ako málo

efektívny, veľa pojednávaní bolo bez uvedenia konkrétneho dôvodu odročených.

Na základe uvedeného hodnotím sťažnosť ako dôvodnú.“

Predseda krajského súdu vo vyjadrení k sťažnosti okrem iného uviedol:

„... v ústavnej sťažnosti sťažovateľ spomína, že Okresný súd Košice I uznesením

zo dňa 29.5.2015, č. k. -342 zamietol jeho návrh na pripustenie zámeny

účastníka na strane žalovaného.

Proti tomuto uzneseniu podal dňa 16.6.2015 odvolanie a do podania (tejto) sťažnosti

neobdržal rozhodnutie odvolacieho súdu o jeho odvolaní.

Z evidenčných pomôcok krajského súdu sme zistili, že o odvolaní žalobcu

(sťažovateľa) proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 29.5.2015, č. k.

342 rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 3. februára 2016

č. k. -352 tak, že zmenil uznesenie a pripustil zámenu na strane žalovaného

tak, že na jeho miesto vstúpi Sociálna poisťovňa Bratislava, ul. 29.augusta 8.

Spisový materiál bol vrátený Okresnému súdu Košice I dňa 2.3.2016.

V konaniach vedených na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn.

a , nezistili sme porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods.

2 , ani práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

ods.1 dohovoru z dôvodu prieťahov v súdnom konaní (na odvolacom súde).

4

Sťažnosť sťažovateľa voči Krajskému súdu v Košiciach považujeme za

neopodstatnenú.“

Právna zástupkyňa sťažovateľa v relevantnej časti svojho stanoviska k vyjadreniam

okresného súdu i krajského súdu uviedla:

„Krajský súd vytýka sťažovateľovi, že už raz napadol ústavnou sťažnosťou prieťahy

Krajského súdu v Košiciach, týkajúce sa odvolacieho konania proti rozsudku súdu prvého

stupňa a o tejto sťažnosti rozhodol Ústavný súd SR uznesením z 10.12.2013 tak, že sťažnosť

bola odmietnutá. Sťažovateľ poznamenáva, že predmetné rozhodnutie ústavného súdu

napadol sťažnosťou proti Slovenskej republike na EĽSP. Na základe odporúčania súdu, aby

sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť na neprimeranú dĺžku celkového konania o náhradu

škody spôsobenej na zdraví, podal sťažovateľ ústavnú sťažnosť na neprimeranú dĺžku

konania a táto zahŕňa tak konanie na súde prvého stupňa i konanie na súde druhého

stupňa. ...

Predkladám Vám vyrozumenie EĽSP z 3.12.2015 pod č. ECHR-LSvk určené

pre sťažovateľa, totiž v štvrtom odseku vyrozumenia Súd poučil sťažovateľa o možnosti

podať novú ústavnú sťažnosť podľa SR a namietať dĺžku konania pred

všetkými relevantnými inštanciami konajúcimi v jeho veci.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , ako aj práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania,

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn.

a krajskom súde v konaní vedenom pod sp. zn. v období po rozhodnutí

ústavného súdu č. k. z 25. januára 2010:

- 18. mája 2011 bol pôvodný termín pojednávania zrušený z dôvodu

práceneschopnosti konajúcej sudkyne;

- 11. októbra 2011 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ bol

prítomný, za žalovaného bol prítomný jeho právny zástupca, prítomný bol aj vedľajší

účastník. Okresný súd uznesením pripustil zmenu návrhu podľa sťažovateľa, vyhlásil

dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil na účely vyhlásenia rozhodnutia

na 2. november 2011;

- 2. novembra 2011 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ nebol

prítomný, prítomný bol jeho právny zástupca. Okresný súd žalobu rozsudkom

č. k. -263 zamietol z dôvodu, že sťažovateľ vykonával práce na základe

zmluvy o dielo na svoju zodpovednosť;

- 15. novembra 2011 doručil sťažovateľ odvolanie proti rozsudku okresného súdu;

- 11. januára 2012 bol spis predložený krajskému súdu. Bola mu pridelená

sp. zn. ;

- 1. augusta 2012 bola vec prerozdelená z dôvodu dlhodobej pracovnej neschopnosti

a vec mala referovať

- 15. októbra 2012 bola vec opäť pridelená na rozhodnutie

;

- 16. septembra 2013 ako zákonná sudkyňa žiadala

o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozhodnutia, v čom jej bolo vyhovené a lehota bola

predĺžená do 21. októbra 2013;

- 11. februára 2014 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ nebol

prítomný, prítomný bol jeho právny zástupca. Za žalovaného bol prítomný právny zástupca.

Prítomný bol aj vedľajší účastník. Pojednávanie bolo odročené na 6. máj 2014 z dôvodu

výsluchu likvidátora žalovaného;

- 26. februára 2014 podal sťažovateľ návrh na pripustenie vstupu a zmeny účastníka

konania z dôvodu, že na žalovaného bol Okresným súdom Košice I 12. septembra 2012

vyhlásený konkurz (sp. zn. );

- 5. marca 2014 okresný súd vyzval žalobcu na spresnenie petitu;

6

- 5. marca 2014 okresný súd vyzval správcu konkurznej podstaty na vyjadrenie

k prebiehajúcemu konaniu;

- 18. marca 2014 žalobca žiadal od upustenia výsluchu likvidátora, aby sa do termínu

pojednávania rozhodlo o okruhu účastníkov konania, pretože sťažovateľ mal záujem

na tom, aby sa pojednávalo vo veci samej;

- 24. marca 2014 sa okresný súd vyjadril k žiadosti sťažovateľa;

- 31. marca 2014 podal správca konkurznej podstaty vyjadrenie k prebiehajúcemu

konaniu;

- 6. mája 2014 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ nebol

prítomný. Prítomný bol jeho právny zástupca. Za žalovaného nebol prítomný žalovaný, ani

jeho právny zástupca. Prítomný nebol ani vedľajší účastník. Vzhľadom na to, že správca

konkurznej podstaty nesúhlasil s pokračovaním v konaní, konanie bolo zo zákona prerušené

a okresný súd pojednávanie odročil na neurčito;

- 15. apríla 2015 podal sťažovateľ okresnému súdu žiadosť o zámenu účastníkov

konania na strane žalovaného tak, že namiesto úpadcu by vystupovala

Sociálna poisťovňa;

- 24. apríla 2015 podal sťažovateľ návrh na zámenu účastníkov konania;

- 4. mája 2015 sťažovateľ oznámil okresnému súdu zrušenie konkurzu a odvolanie

správcu konkurznej podstaty;

- 11. mája 2015 vyzval okresný súd sťažovateľa na vyjadrenie, či trvá na svojich

podaniach z 15. apríla 2015 a zo 16. apríla 2015;

- 12. mája 2015 sa vyjadrila k výzve súdu z 28. apríla 2015

o vstupe Sociálnej poisťovne do konania;

- 26. mája 2015 sťažovateľ doručil okresnému súdu stanovisko, na základe ktorého

zotrval na podaní z 26. februára 2014, ktorým rozšíril žalobu na účastníka konania na strane

žalovaných Sociálna poisťovňa a

- 29. mája 2015 okresný súd uznesením č. k. -342 rozhodol, že návrh

žalobcu na pripustenie zámeny na strane žalovaného, aby nahradila Sociálna

poisťovňa, zamieta;

- 16. júna 2015 podal žalobca proti uzneseniu okresného súdu č. k. 11 C 1134/2001-

342 odvolanie a žiadal, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na nové konanie;

- 9. júla 2015 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o opravnom

prostriedku žalobcu proti uzneseniu č. k. -342;

- 3. februára 2016 krajský súd uznesením č. k. -352 zmenil napadnuté

uznesenie tak, že zámenu na strane žalovaného pripustil;

- 19. apríla 2016 okresný súd vyzval žalobcu na vyjadrenie, či súhlasí s rozhodnutím

veci bez nariadenia pojednávania;

- 14. septembra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie. Z dôvodu ospravedlnenia

žalovaného bolo pojednávanie odročené na 24. október 2016;

- 24. októbra 2016 okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

8

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k.

z 25. januára 2010 dochádza opätovne k porušovaniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa a obdobne aj práva podľa dohovoru

vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.

K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným

zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako

právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd rovnako ako v náleze

sp. zn. konštatuje, že konanie o náhradu škody spôsobenej na zdraví tvorí

súčasť štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, preto zložitosť veci

v namietanom konaní nepovažuje za dôvod zdĺhavého postupu okresného súdu. Okresný

súd vo vyjadrení k sťažnosti prieťahy v konaní nespojil s prípadnou zložitosťou

namietaného konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom období

k zbytočným prieťahom v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a krajského súdu

v období po rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. z 25. januára 2010.

V prvom rade treba konštatovať, že posudzované konanie začalo v roku 2001 a ani

po 15 rokoch nie je právoplatne skončené. Takáto dĺžka napadnutého konania je už sama

osebe celkom jednoznačne neprimeraná. Bez vyhodnocovania konkrétnych období

nečinnosti okresného súdu ústavný súd zhodne s predsedom okresného súdu konštatuje,

že neefektívny postup okresného súdu bol dôvodom neprimerane dlhého konania,

v dôsledku čoho došlo k porušeniu sťažovateľom namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , ako aj

práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vo vzťahu k namietanému konaniu vedenému na krajskom súde pod

sp. zn. ústavný súd konštatuje, že v odvolacom konaní sťažovateľa krajský súd

rozhodoval skoro dva roky. V období od januára 2012 do októbra 2012 (9 mesiacov)

krajský súd neurobil vo veci ani jeden úkon smerujúci k jej rozhodnutiu. K uvedenej

nečinnosti pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľa, ale z dôvodu

prekážok na strane krajského súdu. Ústavný súd preto konštatuje, že aj postupom krajského

súdu došlo k porušeniu základného práva zaručeného v , ako aj práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €, čo

odôvodnil takto: „nečinnosťou Okresného súdu Košice I v Košiciach a Krajského súdu

10

v Košiciach v prejednávanej veci, najmä zbytočnými prieťahmi v konaní, postupmi súdu,

ktoré neboli efektívne a plynulé, čo malo za následok neprimeranú dĺžku konania, bolo

porušené moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle

... a na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa

Dohovoru... žiadam Ústavný súd SR, aby mi priznal primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 17 000 €. Z toho mi bolo vyplatené už 2 000 €.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd uznal za odôvodnené priznať

sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde, ktoré s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa

považuje za primerané v sume 2 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán (okresný súd vo výške 1 500 € a krajský súd

vo výške 500 €), ktorý základné právo alebo slobodu porušili, sú povinní ho vyplatiť

sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku

tohto rozhodnutia.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne požiadal o priznanie trov

konania z titulu jeho právneho zastúpenia pred ústavným súdom, ktoré advokátka vyčíslila

celkovou sumou 303,16 € pozostávajúcou z odmeny za právnu pomoc za dva úkony právnej

pomoci po 143 € a režijný paušál po 8,58 €.

Ústavný súd konštatuje, že uplatnená náhrada trov v konaní z hľadiska ich výšky sa

neprieči vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov, preto v súlade s ustanovením priznal

náhradu trov v celej požadovanej výške tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto

rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2016

12