Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 879/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti ,

, zastúpenej advokátkou ,

, pre namietané porušenie jej základných práv podľa čl. 46

ods. 1, a a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára

2016 doručená sťažnosť spoločnosti (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou ,

, pre namietané porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3

a (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že „má postavenie odporkyne

v konaní vedenom od 27. 12. 2006 na Okresnom súde Bratislava II, pôvodne pod č. k.

31 Ro 5176/2006, následne pod č. k. na zaplatenie 56,43 €... Spis je vinou

porušovateľa archivovaný.

Nahliadnutím do spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod č. k.

a to dňa 08. 01. 2016... bolo sťažovateľkou... spoľahlivo zistené, že

porušovateľ bez splnenia povinností mu vyplývajúcich z ust. §-u 48 ods. 1 Spravovacieho

a kancelárskeho poriadku pre okresné súdy (v čase pobytu jediného konateľa spoločnosti

– v

– ... mu nedoručil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa

21.05.2014..., čoho dôkazom je priložená obálka vo forme fotokópie zo dňa 1.7.2014...

dokumentujúca nedoručenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob 260-

262/2013-201 zo dňa 21.05.2014 sťažovateľke na adresu na doručovanie písomností podľa

oznámenia..., resp... na adresu. , .

Porušovateľ pochybil tým, že napriek tomu, že mal preukázané, že sa mu zásielka

obsahujúca rozsudok krajského súdu vrátila späť z adresy oznámenej sťažovateľkou

na doručovanie písomností... teda adresy známej porušovateľovi, tak dôsledne zisťoval

aktuálny pobyt v rozhodnom čase a rozsudok Krajského súdu

v Bratislave svojvoľne a ústavne nekonformne opatril doložkou právoplatnosti a to dňom

24.07.2014... a to všetko bez toho, aby tento rozsudok odvolacieho súdu doručil

do a tak sťažovateľke umožnil mať

vedomosť o tomto rozsudku odvolacieho súdu a v lehote na podanie dovolania podať

zmysluplne podľa §-u 237 písm. f/ dovolanie proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. -201 zo dňa 21.05.2014.“.

3. Ďalej sťažovateľka okrem iného uviedla, že „Je teda nesporným, že postupom

porušovateľa došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prístup k súdu, porušenie

práva na spravodlivé súdne konanie, znemožneniu sťažovateľke mať vedomosť o rozsudku

odvolacieho súdu, mať vedomosť o vyjadrení navrhovateľky k podanému odvolaniu

sťažovateľky... a teda jej bolo a je naďalej znemožnené disponovať originálom rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. -201 zo dňa 21.05.2014 a tak podať

voči nemu dovolanie, nakoľko porušovateľ ústavne nekonformne správoplatnil rozsudok

Krajského súdu a spis archivoval.

Teda stav právnej neistoty sťažovateľky o výsledok konania ako celku stále trvá

a nemôže realizovať svoje procesné práva jej priznané ,

podať dovolanie a tak dosiahnuť zrušenie rozsudku arbitrárneho Krajského súdu

v Bratislave, č. k. -201 zo dňa 21.05.2014 a jemu predchádzajúceho

taktiež arbitrárneho rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -171

zo dňa 28.06.2013.“.

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti

na súdnu ochranu a právo na prístup k súdu podľa SR, právo rovnosti

účastníkov konania zaručené podľa SR, právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené podľa SR a právo na spravodlivé

súdne konanie a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II

v konaní vedenom pod č. k. (pôvodne pod č. k. ) porušené

boli.

2. Okresnému súdu Bratislava II sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.

konal bez zbytočných prieťahov, sťažovateľke doručil rozsudok Krajského

súdu v Bratislave č. k. -201 zo dňa 24.05.2014.

3. Obchodnej spoločnosti priznáva primerané

finančné zadosťučinenie v sume 3500 €, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť

do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Obchodnej spoločnosti priznáva úhradu trov

konania v sume 303,04 €, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť na účet jej

právnej zástupkyne – advokátky do 2 mesiacov od právoplatnosti

nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

1. K namietaného porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

9. V súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľky s postupom okresného súdu

pri doručovaní rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 21. mája 2014 a následným „svojvoľným a ústavne

nekonformným“ opatrením tohto rozhodnutia doložkami právoplatnosti s vyznačením

nadobudnutia právoplatnosti 24. júlom 2014 ústavný súd konštatuje, že obsahom

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa (resp.

ods. 1 dohovoru) nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy

účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne

akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,

preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať

do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne

napr. , ).

10. K námietkam sťažovateľky týkajúcim sa „nesprávneho doručovania“ ústavný

súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že v znení platnom

do 30. júna 2016 pri doručovaní písomností účastníkom konania súdom precízne rozlišuje,

či ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa, pričom práve fyzické osoby

oprávnené konať v mene právnickej osoby zapísanej v obchodnom registri sú zodpovedné

za úplnosť údajov, na základe ktorých možno túto právnickú osobu jednoznačne

identifikovať [. o obchodnom registri a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o obchodnom registri“)].

11. Okresný súd pri doručovaní rozsudku krajského súdu č. k.

z 21. mája 2014 (ďalej iba „rozsudok krajského súdu“) aj vzhľadom na právnu formu

adresáta (sťažovateľky) neporušil postup stanovený (ďalej

len „OSP“), pričom v danom prípade vznikla fikcia doručenia podľa .

Uvedený odsek upravuje špecifickú formu náhradného doručenia písomností určených

právnickým osobám. Úprava náhradného doručenia písomnosti určenej právnickej osobe

vychádza zo záväznosti údajov uvedených v obchodnom či inom registri a spája s vrátením

zásielky doručenej na adresu právnickej osoby uvedenú v obchodnom alebo inom registri

a s uplynutím trojdňovej lehoty počítanej od vrátenia nedoručenej zásielky účinky riadneho

doručenia písomnosti právnickej osobe. „Zo znenia zákona nevyplýva, že by súd mal

zisťovať inú adresu právnickej osoby. Dôvodom je skutočnosť, že každá právnická osoba

musí mať pri svojom vzniku uvedené sídlo [§ 2 ods. 1 písm. a) zákona o obchodnom

registri] a každú jeho zmenu sú zodpovedné osoby povinné dať do súladu so zápisom

v obchodnom registri tak, že v zákonom ustanovenej lehote podajú na registrový súd návrh

na zápis zmeny sídla ( o obchodnom registri a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Nesplnenie tejto zákonnej

povinnosti je pri doručovaní dané na ťarchu právnickej osoby“ (Števček M., Ficová S. a kol.

, I. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H. BECK, 2012.

s. 159).

12. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v okolnostiach danej veci pri doručovaní

rozsudku krajského súdu postupoval zákonným spôsobom. Keďže na základe uvedeného

nemohlo dôjsť k porušeniu označených práv, sťažnosť v tejto časti ústavný súd odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu základného práva na rovnosť účastníkov

podľa postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn.

13. Sťažovateľka súčasne namietala aj porušenie základného práva podľa čl. 47

ods. 3 : „Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.“

14. Ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry (napr. ,

, ) zastáva názor, že všeobecný súd spravidla nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru (ku ktorým patrí

aj základné právo vyplývajúce z ), ak toto porušenie nevyplýva z toho,

že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48

, resp. dohovoru. Inak povedané, o prípadnom porušení týchto

(uvedených) práv by bolo možné v danej veci uvažovať len vtedy, ak by zo strany

všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv,

resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v až (

dohovoru), resp. v spojení s ich porušením. Keďže namietaným postupom okresného súdu

nebolo porušené základné právo zaručené a ani právo zaručené

ods. 1 dohovoru, nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva zaručeného čl. 47 ods. 3

a preto bolo potrebné aj túto časť sťažnosti podľa zákona o ústavnom

súde odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

3. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

pod sp. zn.

15. Predmetom sťažnosti sťažovateľky je aj námietka porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré ku dňu

podania sťažnosti ústavnému súdu bolo právoplatne skončené.

16. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva

podľa vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade

s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu... K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. ,

, ).

17. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. právu

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

týchto práv označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade krajským súdom) ešte

mohlo trvať. To znamená, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označených práv

zohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jeho

veci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o ich porušení (,

). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza

k porušovaniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2

, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie

(, ).

18. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť,

že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

19. Ústavný súd zo zapožičaného spisu okresného súdu zistil, že okresný súd

pri doručovaní rozsudku krajského súdu postupoval v súlade so zákonom, keď

v okolnostiach danej veci bola v súlade s v znení platnom do 30. júna 2016

uplatnená fikcia doručenia, a rozsudok krajského súdu sp. zn. z 21. mája

2014, ktorým bolo napadnuté konanie skončené, nadobudol právoplatnosť 24. júla 2014.

20. Berúc do úvahy všetky okolnosti posudzovanej veci a najmä skutočnosť,

že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k porušovaniu označených práv už nemohlo

dochádzať, ústavný súd predloženú sťažnosť aj v tejto časti v zmysle § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2016