Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 879/2016
PDF · 187.19 KB
No categories available
III. ÚS 879/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra
2016 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti ,
, zastúpenej advokátkou ,
, pre namietané porušenie jej základných práv podľa čl. 46
ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Cb 242/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára
2016 doručená sťažnosť spoločnosti (ďalej len
„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou ,
, pre namietané porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3
a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že „má postavenie odporkyne
v konaní vedenom od 27. 12. 2006 na Okresnom súde Bratislava II, pôvodne pod č. k.
31 Ro 5176/2006, následne pod č. k. 24 Cb 242/2009 na zaplatenie 56,43 €... Spis je vinou
porušovateľa archivovaný.
Nahliadnutím do spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod č. k.
24 Cb 311/2008 a to dňa 08. 01. 2016... bolo sťažovateľkou... spoľahlivo zistené, že
porušovateľ bez splnenia povinností mu vyplývajúcich z ust. §-u 48 ods. 1 Spravovacieho
a kancelárskeho poriadku pre okresné súdy (v čase pobytu jediného konateľa spoločnosti
– v
– ... mu nedoručil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob 260-262/2013 zo dňa
21.05.2014..., čoho dôkazom je priložená obálka vo forme fotokópie zo dňa 1.7.2014...
dokumentujúca nedoručenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob 260-
262/2013-201 zo dňa 21.05.2014 sťažovateľke na adresu na doručovanie písomností podľa
oznámenia..., resp... na adresu. , .
Porušovateľ pochybil tým, že napriek tomu, že mal preukázané, že sa mu zásielka
obsahujúca rozsudok krajského súdu vrátila späť z adresy oznámenej sťažovateľkou
na doručovanie písomností... teda adresy známej porušovateľovi, tak dôsledne zisťoval
aktuálny pobyt v rozhodnom čase a rozsudok Krajského súdu
v Bratislave svojvoľne a ústavne nekonformne opatril doložkou právoplatnosti a to dňom
24.07.2014... a to všetko bez toho, aby tento rozsudok odvolacieho súdu doručil
do a tak sťažovateľke umožnil mať
vedomosť o tomto rozsudku odvolacieho súdu a v lehote na podanie dovolania podať
zmysluplne podľa §-u 237 písm. f/ O. s. p. dovolanie proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 3 Cob 260-262/2013-201 zo dňa 21.05.2014.“.
3. Ďalej sťažovateľka okrem iného uviedla, že „Je teda nesporným, že postupom
porušovateľa došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prístup k súdu, porušenie
práva na spravodlivé súdne konanie, znemožneniu sťažovateľke mať vedomosť o rozsudku
odvolacieho súdu, mať vedomosť o vyjadrení navrhovateľky k podanému odvolaniu
sťažovateľky... a teda jej bolo a je naďalej znemožnené disponovať originálom rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob 260-262/2013-201 zo dňa 21.05.2014 a tak podať
voči nemu dovolanie, nakoľko porušovateľ ústavne nekonformne správoplatnil rozsudok
Krajského súdu a spis archivoval.
Teda stav právnej neistoty sťažovateľky o výsledok konania ako celku stále trvá
a nemôže realizovať svoje procesné práva jej priznané Občianskym súdnym poriadkom,
podať dovolanie a tak dosiahnuť zrušenie rozsudku arbitrárneho Krajského súdu
v Bratislave, č. k. 3 Cob 260-262/2013-201 zo dňa 21.05.2014 a jemu predchádzajúceho
taktiež arbitrárneho rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 24 Cb 242/2009-171
zo dňa 28.06.2013.“.
4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti
na súdnu ochranu a právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo rovnosti
účastníkov konania zaručené podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na spravodlivé
súdne konanie a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II
v konaní vedenom pod č. k. 24 Cb 242/2009 (pôvodne pod č. k. 31 Ro 5176/2006) porušené
boli.
2. Okresnému súdu Bratislava II sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.
24 Cb 242/2009 konal bez zbytočných prieťahov, sťažovateľke doručil rozsudok Krajského
súdu v Bratislave č. k. 3 Cob 260-262/2013-201 zo dňa 24.05.2014.
3. Obchodnej spoločnosti priznáva primerané
finančné zadosťučinenie v sume 3500 €, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť
do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. Obchodnej spoločnosti priznáva úhradu trov
konania v sume 303,04 €, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť na účet jej
právnej zástupkyne – advokátky do 2 mesiacov od právoplatnosti
nálezu.“
II.
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
1. K namietaného porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Cb 242/2009
9. V súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľky s postupom okresného súdu
pri doručovaní rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 3 Cob 260-262/2013 z 21. mája 2014 a následným „svojvoľným a ústavne
nekonformným“ opatrením tohto rozhodnutia doložkami právoplatnosti s vyznačením
nadobudnutia právoplatnosti 24. júlom 2014 ústavný súd konštatuje, že obsahom
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. čl. 6
ods. 1 dohovoru) nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy
účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne
akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,
preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať
do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne
napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).
10. K námietkam sťažovateľky týkajúcim sa „nesprávneho doručovania“ ústavný
súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že Občiansky súdny poriadok v znení platnom
do 30. júna 2016 pri doručovaní písomností účastníkom konania súdom precízne rozlišuje,
či ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa, pričom práve fyzické osoby
oprávnené konať v mene právnickej osoby zapísanej v obchodnom registri sú zodpovedné
za úplnosť údajov, na základe ktorých možno túto právnickú osobu jednoznačne
identifikovať [§ 5 ods. 6. zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o obchodnom registri“)].
11. Okresný súd pri doručovaní rozsudku krajského súdu č. k. 3 Cob 260-262/2013
z 21. mája 2014 (ďalej iba „rozsudok krajského súdu“) aj vzhľadom na právnu formu
adresáta (sťažovateľky) neporušil postup stanovený Občianskym súdnym poriadkom (ďalej
len „OSP“), pričom v danom prípade vznikla fikcia doručenia podľa § 48 ods. 2 OSP.
Uvedený odsek upravuje špecifickú formu náhradného doručenia písomností určených
právnickým osobám. Úprava náhradného doručenia písomnosti určenej právnickej osobe
vychádza zo záväznosti údajov uvedených v obchodnom či inom registri a spája s vrátením
zásielky doručenej na adresu právnickej osoby uvedenú v obchodnom alebo inom registri
a s uplynutím trojdňovej lehoty počítanej od vrátenia nedoručenej zásielky účinky riadneho
doručenia písomnosti právnickej osobe. „Zo znenia zákona nevyplýva, že by súd mal
zisťovať inú adresu právnickej osoby. Dôvodom je skutočnosť, že každá právnická osoba
musí mať pri svojom vzniku uvedené sídlo [§ 2 ods. 1 písm. a) zákona o obchodnom
registri] a každú jeho zmenu sú zodpovedné osoby povinné dať do súladu so zápisom
v obchodnom registri tak, že v zákonom ustanovenej lehote podajú na registrový súd návrh
na zápis zmeny sídla (§ 5 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Nesplnenie tejto zákonnej
povinnosti je pri doručovaní dané na ťarchu právnickej osoby“ (Števček M., Ficová S. a kol.
Občiansky súdny poriadok, I. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H. BECK, 2012.
s. 159).
12. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v okolnostiach danej veci pri doručovaní
rozsudku krajského súdu postupoval zákonným spôsobom. Keďže na základe uvedeného
nemohlo dôjsť k porušeniu označených práv, sťažnosť v tejto časti ústavný súd odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
2. K namietanému porušeniu základného práva na rovnosť účastníkov
podľa čl. 47 ods. 3 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 24 Cb 242/2009
13. Sťažovateľka súčasne namietala aj porušenie základného práva podľa čl. 47
ods. 3 ústavy: „Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.“
14. Ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry (napr. II. ÚS 78/05,
I. ÚS 310/08, I. ÚS 369/2011) zastáva názor, že všeobecný súd spravidla nemôže byť
sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru (ku ktorým patrí
aj základné právo vyplývajúce z čl. 47 ods. 3 ústavy), ak toto porušenie nevyplýva z toho,
že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48
ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. Inak povedané, o prípadnom porušení týchto
(uvedených) práv by bolo možné v danej veci uvažovať len vtedy, ak by zo strany
všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv,
resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 48 ústavy (čl. 6 ods. 1
dohovoru), resp. v spojení s ich porušením. Keďže namietaným postupom okresného súdu
nebolo porušené základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy a ani právo zaručené čl. 6
ods. 1 dohovoru, nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva zaručeného čl. 47 ods. 3
ústavy a preto bolo potrebné aj túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
3. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
pod sp. zn. 24 Cb 242/2009
15. Predmetom sťažnosti sťažovateľky je aj námietka porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Cb 242/2009, ktoré ku dňu
podania sťažnosti ústavnému súdu bolo právoplatne skončené.
16. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade
s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu... K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. IV. ÚS 221/04,
III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).
17. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právu
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje
v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie
týchto práv označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade krajským súdom) ešte
mohlo trvať. To znamená, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označených práv
zohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jeho
veci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o ich porušení (IV. ÚS 226/04,
IV. ÚS 202/2010). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza
k porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie
(II. ÚS 139/02, IV. ÚS 103/07).
18. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť,
že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí
smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú
preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných
práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).
19. Ústavný súd zo zapožičaného spisu okresného súdu zistil, že okresný súd
pri doručovaní rozsudku krajského súdu postupoval v súlade so zákonom, keď
v okolnostiach danej veci bola v súlade s § 48 ods. 2 OSP v znení platnom do 30. júna 2016
uplatnená fikcia doručenia, a rozsudok krajského súdu sp. zn. 3 Cob 260/2013 z 21. mája
2014, ktorým bolo napadnuté konanie skončené, nadobudol právoplatnosť 24. júla 2014.
20. Berúc do úvahy všetky okolnosti posudzovanej veci a najmä skutočnosť,
že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k porušovaniu označených práv už nemohlo
dochádzať, ústavný súd predloženú sťažnosť aj v tejto časti v zmysle § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi
sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. decembra 2016