Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 860/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpených advokátkou JUDr. Mariannou

Lechmanovou, advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia

ich základných práv podľa , a Slovenskej

republiky bližšie nešpecifikovaným postupom a rozhodnutiami Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a o d m i e t a

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra

2015 doručená sťažnosť , a ,

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základných

práv podľa , a (ďalej len

„ústava“) bližšie nešpecifikovaným postupom a rozhodnutiami Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) a Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa opakovane domáhali

konštatovania nezákonnosti povolenia vydaného v sťažnosti nešpecifikovaným stavebným

úradom, ktorým sa susedom sťažovateľov umožnilo „odstránenie starej stavby a následne

začatie novostavby“. V tejto súvislosti sa obrátili „na Mestský úrad v Sečovciach, Okresný

úrad Trebišov, Krajský úrad v Košiciach, Ministerstvo životného prostredia“. Sťažovatelia

podávali v tejto súvislosti aj trestné oznámenia „na polícii, na prokuratúre v Trebišove“,

avšak „podnety sťažovateľa neboli prijaté“. Sťažovatelia sa obrátili aj na generálnu

prokuratúru, keďže dostávali aj výhražné listy a výhražné telefonáty. Podľa sťažovateľov

„Polícia aj prokuratúra ostali nečinné“, pričom „všetko sa dialo s tichým súhlasom

Generálnej prokuratúry“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia namietajú skutočnosť, že voči nim došlo

k spáchaniu trestného činu „násilia proti skupine obyvateľov“, pričom však „polícia aj

s prokuratúrou pozmenili obsahy výpovedí zmenili trestný čin pána na priestupok

proti občianskemu spolunažívaniu a to tým, že pozmenili výpovede“. Sťažovatelia tiež

namietajú, že „od polície v Sečovciach žiadal sťažovateľ v 1. rade výpovede, ktoré polícia

odmietla vydať z dôvodu, že tieto sú určené pre ich vnútornú potrebu“.

V závere svojej sťažnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie označených základných práv sťažovateľov nešpecifikovaným postupom

a rozhodnutiami generálnej prokuratúry a ministerstva vnútra, nariadil namietaným

orgánom, aby „v právnej veci sťažovateľov opätovne konali“, a uplatnili si tiež náhradu trov

právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd má v ústave a v presne definované právomoci,

uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí

návrhu na začatie konania ( , a a nasledujúcich zákona

o ústavnom súde). Inak povedané, každý návrh bez výnimky musí spĺňať všeobecné

náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu návrhu.

Uvedené platí osobitne v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu svojich

základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom, advokátom.

Začatie konania podľa je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá

prenáša procesnú zodpovednosť za podobu, v akej sa mu poskytne ústavno-súdna ochrana,

na sťažovateľa. Práve sťažovateľ je povinný predložiť ústavnému súdu formálne vybavený

návrh na začatie konania (sťažnosť), na základe ktorého bude ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní schopný utvoriť si úsudok o (ne)splnení procesných podmienok pre ďalšie

konanie o sťažnosti.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Uplatňovanie citovaného ustanovenia osobitnej časti je úzko

previazané so zásadou viazanosti ústavného súdu návrhom na začatie konanie. Až

na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd viazaný návrhom na začatie

konania ( ). To znamená, že ústavný súd môže

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. ,

).

Judikovaný názor sa nepochybne vzťahuje aj na postup alebo rozhodnutie, ktorý

rešpektujúc sťažovateľ ako vadný identifikuje

spôsobom pre ústavný súd záväzným. Inak povedané, z petitu sťažnosti musí ústavný súd

jednoznačným a nezameniteľným spôsobom rozpoznať, aký verejnomocenský zásah má

podrobiť ústavnosúdnemu prieskumu.

V petite, ale aj v odôvodnení sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovatelia

namietajú postup a rozhodnutia generálnej prokuratúry a ministerstva spravodlivosti.

Namietaný postup alebo rozhodnutia však nie sú v petite sťažnosti ani v jej odôvodnení

žiadnym spôsobom konkretizované. Sťažnosť, ako aj celé jej odôvodnenie navyše pôsobí

zmätočne a nezrozumiteľne, v dôsledku čoho bolo pre ústavný súd problematické

jednoznačne ustáliť predmet námietok.

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatok zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúci z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré

na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje , a síce

spoľahlivú a nezameniteľnú identifikáciu zásahu, ktorý sťažovatelia vnímajú ako porušujúci

ich základné práva, ústavný súd sťažnosť podľa

odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi obsiahnutými v sťažnostnom petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2016