Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 860/2016
PDF · 126.55 KB
No categories available
III. ÚS 860/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra
2016 predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpených advokátkou JUDr. Mariannou
Lechmanovou, advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia
ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky bližšie nešpecifikovaným postupom a rozhodnutiami Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a takto
rozhodol:
Sťažnosť , a o d m i e t a
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra
2015 doručená sťažnosť , a ,
(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základných
práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) bližšie nešpecifikovaným postupom a rozhodnutiami Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) a Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa opakovane domáhali
konštatovania nezákonnosti povolenia vydaného v sťažnosti nešpecifikovaným stavebným
úradom, ktorým sa susedom sťažovateľov umožnilo „odstránenie starej stavby a následne
začatie novostavby“. V tejto súvislosti sa obrátili „na Mestský úrad v Sečovciach, Okresný
úrad Trebišov, Krajský úrad v Košiciach, Ministerstvo životného prostredia“. Sťažovatelia
podávali v tejto súvislosti aj trestné oznámenia „na polícii, na prokuratúre v Trebišove“,
avšak „podnety sťažovateľa neboli prijaté“. Sťažovatelia sa obrátili aj na generálnu
prokuratúru, keďže dostávali aj výhražné listy a výhražné telefonáty. Podľa sťažovateľov
„Polícia aj prokuratúra ostali nečinné“, pričom „všetko sa dialo s tichým súhlasom
Generálnej prokuratúry“.
V ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia namietajú skutočnosť, že voči nim došlo
k spáchaniu trestného činu „násilia proti skupine obyvateľov“, pričom však „polícia aj
s prokuratúrou pozmenili obsahy výpovedí zmenili trestný čin pána na priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu a to tým, že pozmenili výpovede“. Sťažovatelia tiež
namietajú, že „od polície v Sečovciach žiadal sťažovateľ v 1. rade výpovede, ktoré polícia
odmietla vydať z dôvodu, že tieto sú určené pre ich vnútornú potrebu“.
V závere svojej sťažnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom vyslovil
porušenie označených základných práv sťažovateľov nešpecifikovaným postupom
a rozhodnutiami generálnej prokuratúry a ministerstva vnútra, nariadil namietaným
orgánom, aby „v právnej veci sťažovateľov opätovne konali“, a uplatnili si tiež náhradu trov
právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci,
uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí
návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 49 a nasledujúcich zákona
o ústavnom súde). Inak povedané, každý návrh bez výnimky musí spĺňať všeobecné
náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu návrhu.
Uvedené platí osobitne v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu svojich
základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom, advokátom.
Začatie konania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá
prenáša procesnú zodpovednosť za podobu, v akej sa mu poskytne ústavno-súdna ochrana,
na sťažovateľa. Práve sťažovateľ je povinný predložiť ústavnému súdu formálne vybavený
návrh na začatie konania (sťažnosť), na základe ktorého bude ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní schopný utvoriť si úsudok o (ne)splnení procesných podmienok pre ďalšie
konanie o sťažnosti.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
Uplatňovanie citovaného ustanovenia osobitnej časti zákona o ústavnom súde je úzko
previazané so zásadou viazanosti ústavného súdu návrhom na začatie konanie. Až
na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd viazaný návrhom na začatie
konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde). To znamená, že ústavný súd môže
rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu
k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05,
Judikovaný názor sa nepochybne vzťahuje aj na postup alebo rozhodnutie, ktorý
rešpektujúc § 50 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde sťažovateľ ako vadný identifikuje
spôsobom pre ústavný súd záväzným. Inak povedané, z petitu sťažnosti musí ústavný súd
jednoznačným a nezameniteľným spôsobom rozpoznať, aký verejnomocenský zásah má
podrobiť ústavnosúdnemu prieskumu.
V petite, ale aj v odôvodnení sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovatelia
namietajú postup a rozhodnutia generálnej prokuratúry a ministerstva spravodlivosti.
Namietaný postup alebo rozhodnutia však nie sú v petite sťažnosti ani v jej odôvodnení
žiadnym spôsobom konkretizované. Sťažnosť, ako aj celé jej odôvodnenie navyše pôsobí
zmätočne a nezrozumiteľne, v dôsledku čoho bolo pre ústavný súd problematické
jednoznačne ustáliť predmet námietok.
Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatok zákonom predpísaných
náležitostí vyplývajúci z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní
pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný
súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré
na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje zákon o ústavnom súde, a síce
spoľahlivú a nezameniteľnú identifikáciu zásahu, ktorý sťažovatelia vnímajú ako porušujúci
ich základné práva, ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími návrhmi obsiahnutými v sťažnostnom petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. decembra 2016