Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 599/2016
PDF · 366.42 KB
No categories available
I. ÚS 599/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. januára 2017 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka
prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti REVIMONT-DG, s. r. o., Bystrička 111, zastúpenej
advokátom JUDr. Jánom Mrázovským, Advokátska kancelária Mrázovský & partners,
s. r. o., Mariánske námestie 2, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na
ukladanie povinností len zákonom, na základe zákona v jeho medziach a pri zachovaní
základných práv a slobôd zaručeného v čl. 13 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, základného práva na slobodu podnikania zaručeného v čl. 35
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na spravodlivé súdne konanie
zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 47/2014 z 26. októbra 2015 a takto
rozhodol:
1. Základné práva spoločnosti REVIMONT-DG, s. r. o., podľa čl. 35
ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 13 ods. 1 v spojení s čl. 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5 Sžf 47/2014 z 26. októbra 2015 p o r u š e n é b o l i .
2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 47/2014
z 26. októbra 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
3. Spoločnosti REVIMONT-DG, s. r. o., p r i z n á v a úhradu trov právneho
zastúpenia v sume 543,59 € (slovom päťstoštyridsaťtri eur a päťdesiatdeväť centov), ktorú
j e Najvyšší súd Slovenskej republiky p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho
zástupcu JUDr. Jána Mrázovského, Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s. r. o.,
Mariánske námestie 2, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. januára
2016 doručená sťažnosť spoločnosti REVIMONT-DG, s. r. o., Bystrička 111 (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na ukladanie povinností
len zákonom, na základe zákona v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd
zaručeného v čl. 13 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), základného práva na slobodu podnikania zaručeného v čl. 35 ods. 1 ústavy
a základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy
rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 21 S 78/2013
z 9. apríla 2014 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“) a rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Sžf 47/2014 z 26. októbra 2015
(ďalej aj „rozsudok najvyššieho súdu“ alebo „napadnuté rozhodnutie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom krajským súdom pod
sp. zn. 21 S 78/2013 sa žalobou podanou podľa V. časti druhej hlavy Občianskeho súdneho
poriadku sťažovateľka domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej aj „úrad pre reguláciu“) ako prvostupňového správneho orgánu
č. 1792/2012/E-OZ zo 14. decembra 2012 v spojení s rozhodnutím Regulačnej rady Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „regulačná rada“) ako druhostupňového
správneho orgánu č. 10/3306/13/RR z 15. apríla 2013, ktorými označené správne orgány
rozhodli o cene za 1 MWh elektriny na rok 2012 vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení
[solárne panely (ďalej len „zariadenie na výrobu elektrickej energie“)] prevádzkovanom
sťažovateľkou ako výrobcom elektriny, a to na základe § 2 ods. 3 a § 5 ods. 14 zákona
č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej
výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o podpore OZE“) v spojení s § 11a vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
č. 225/2011 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o cenovej regulácii“).
3. V zmysle označených ustanovení zákona o podpore OZE pre určenie ceny
za 1 MWh elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie bol rozhodujúcim kritériom
deň, kedy bolo zariadenie na výrobu elektrickej energie spĺňajúce technické podmienky
uvedené do prevádzky, pričom za takýto deň bol považovaný dátum, kedy bola úspešne
vykonaná funkčná skúška pripojenia tohto zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej
sústavy prevádzkovateľa [§ 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE] s tým, že spôsob
a podmienky vykonania funkčnej skúšky v zmysle zákonného zmocňovacieho ustanovenia
§ 5 ods. 14 zákona o podpore OZE „... určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa
distribučnej sústavy“ (ďalej len „prevádzkový poriadok“) a vykonanie funkčnej skúšky
potvrdil prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydaním dokladu o jej vykonaní (ďalej len
„protokol o funkčnej skúške“). V nadväznosti na uvedené ak bolo zariadenie na výrobu
elektrickej energie uvedené do prevádzky v období od 1. januára 2012 do 30. júna 2012, tak
cena za 1 MWh sa stanovovala na sumu 194,54 € [podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky
o cenovej regulácii], ak však bolo toto zariadenie na výrobu elektrickej energie uvedené
do prevádzky v období od 1. júla 2012 do 31. decembra 2012, tak cena bola určená na sumu
119,11 € za 1 MWh [podľa § 11a ods. 1 písm. b) vyhlášky o cenovej regulácii].
4. V danom prípade krajský súd rozsudkom z 9. apríla 2014 žalobu sťažovateľky
proti označeným rozhodnutiam úradu pre reguláciu a regulačnej rady zamietol stotožniac
sa so závermi, podľa ktorých v prípade sťažovateľky bolo ňou prevádzkované zariadenie
na výrobu elektrickej energie uvedené do prevádzky nie dňom uvedeným v bode
12 protokolu o funkčnej skúške (teda 28. júna 2012), keď bola fakticky vykonaná funkčná
skúška zariadenia sťažovateľky na výrobu elektrickej energie s výsledkom „vyhovel“ a toto
zariadenie na výrobu elektrickej energie bolo aj fakticky pripojené do regionálnej
distribučnej sústavy, ktorej prevádzkovateľom bola v danom prípade Stredoslovenská
energetika – Distribúcia, a. s. (ďalej len „SSE – Distribúcia“), ale týmto dňom mal byť až
deň označený v bode 13 protokolu o funkčnej skúške, t. j. 2. júl 2012, keď predmetný
protokol o funkčnej skúške podpísal za SSE – Distribúcia menom neidentifikovaný
„riaditeľ sekcie AM“. Na základe uvedeného tak bola sťažovateľke ako výrobcovi
elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov stanovená cena za jednu jej MWh na sumu
119,11 €, keďže zariadenie sťažovateľky na výrobu elektrickej energie malo byť podľa
uvedeného zaradené do prevádzky až 2. júla 2012, a teda v období od 1. júla 2012
do 31. decembra 2012.
5. Krajský súd a v odvolacom konaní aj najvyšší súd stotožniac sa so závermi súdu
prvej inštancie okrem zjednotenia sa s uvedenými závermi správnych orgánov tiež uzavreli,
že aj keď SSE ̶Distribúcia ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej siete v rozhodnom
období roku 2012 nemal v prevádzkovom poriadku stanovený spôsob a podmienky
vykonania funkčnej skúšky zariadení na výrobu elektrickej energie, z ktorého by bolo
zrejmé, ktorý dátum, resp. ktorý deň je potrebné považovať za deň jej vykonania, tak ako
mu to ukladal § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE, predsa len podľa označených súdov SSE
– Distribúcia tento zákonný nedostatok mala konvalidovať tým, že postupnosť krokov
a priebeh jednotlivých fáz funkčnej skúšky premietla do formy protokolu o funkčnej skúške
určením postupnosti jednotlivých jeho bodov, z obsahu ktorého je podľa krajského súdu,
ako aj podľa najvyššieho súdu potrebné vychádzať a pripísať náležitú právnu relevanciu
jeho v poradí poslednému bodu 13, v ktorom je za SSE – Distribúcia uvedený s podpisom
riaditeľa sekcie AM dátum o „ukončení funkčnej skúšky“.
6. V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľka namieta arbitrárnosť
rozhodnutia krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu z dôvodu nedostatkov ich
odôvodnenia, v ktorom absentuje odkaz na právne normy, ktoré boli podkladom ich
rozhodnutí. Navyše, obidva súdy, ako aj pred nimi správne orgány porušenie imperatívu
daného SSE – Distribúcii ako správcovi distribučnej siete v § 5 ods. 14 zákona o podpore
OZE spočívajúceho v povinnosti upraviť vo svojom prevádzkovom poriadku spôsob
a podmienky vykonania funkčnej skúšky zariadení na výrobu elektrickej energie podľa
sťažovateľky úplne bezprecedentne ospravedlnili a túto nezákonnosť konvalidovali
odkazom na znenie interného protokolu o funkčnej skúške vydaného SSE – Distribúciou,
ktorý ale ako výlučne interná záležitosť správcu distribučnej siete nie je a ani v rozhodnom
čase nebol súčasťou prevádzkového poriadku SSE – Distribúcia. Podľa sťažovateľky mu
teda nemožno prisúdiť status generálnej záväznosti. Navyše tak ani nepodliehal
schvaľovaciemu procesu úradu pre reguláciu, ktorého povinnosťou je schvaľovať
prevádzkový poriadok prevádzkovateľov distribučných sietí elektrickej energie.
V konečnom dôsledku tak úrad pre reguláciu konvalidoval aj svoj chybný postup, keď
schválil prevádzkový poriadok SSE – Distribúcia aj napriek tomu, že jeho súčasťou nebola
úprava spôsobu a podmienok vykonania funkčnej skúšky v zmysle imperatívu § 5
ods. 14 zákona o podpore OZE, ktorej úspešné vykonanie je predpokladom pripojenia
zariadenia na výrobu elektrickej energie do distribučnej siete, pričom krajský súd, ako aj
najvyšší súd tento názor svojimi rozhodnutiami podľa sťažovateľky arbitrárne verifikovali.
Podľa názoru sťažovateľky v dôsledku toho, že napriek zrejmej absencii transparentných
podmienok na vykonanie funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku SSE – Distribúcia
súdy (ako aj pred nimi správne orgány) prisúdili právnu relevanciu podpisu anonymnej
(menom neoznačenej) osoby riaditeľa „sekcie AM“ v bode 13 protokolu o vykonaní
funkčnej skúšky ako skutočnosti rozhodnej pre posúdenie dátumu uvedenia zariadenia na
výrobu elektrickej energie do prevádzky, t. j. jeho pripojenia do distribučnej siete,
od ktorého sa následne odvíja cena za 1 MWh vyrobenej elektrickej energie, a to aj napriek
tomu, že podmienka tohto podpisu nebola súčasťou prevádzkového poriadku SSE –
Distribúcia ako podmienka posúdenia vykonania funkčnej skúšky. Napriek tomu, že
„... zákon vyslovene uvádza, že časom uvedenia zariadenia do prevádzky je dátum, kedy
bola úspešne vykonaná funkčná skúška“, t. j. dátum jej faktického pripojenia do distribučnej
siete, uložili tým na sťažovateľku bremeno „... splnenia podmienok (povinností) nad rámec
zákona a vôbec takých, ktoré nie sú uložené ani len na základe zákona... krajský súd vyslovil
právny názor nad rámec zákona, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený
upraviť spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky aj v interných dokumentoch mimo
prevádzkového poriadku, pričom sťažovateľ zostáva na názore, že ak sa definícia
podmienok vykonania funkčných skúšok nachádzala v akomkoľvek inom dokumente
vydanom SSE - D, a. s. než ustanovuje zákon v ust. § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE
by neboli tieto podmienky vykonania funkčných skúšok záväzné a právne vynútiteľné.
Takýmto postupom a výkladom by totiž SSE - D, a. s. prekročila rozsah splnomocnenia
poskytnutého mu ustanovením § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE.“. V uvedenej súvislosti
sa súdy podľa sťažovateľky vôbec nevysporiadali s tým, že zariadenie sťažovateľky na
výrobu elektrickej energie bolo fakticky pripojené do distribučnej siete SSE – Distribúcia
už od 28. júna 2012, kedy bola vykonaná jeho funkčná skúška s výsledkom „vyhovel“, a nie
až od 2. júla 2012, kedy protokol o vykonaní funkčnej skúšky formálne „nečitateľne“
podpísala neznáma osoba s označením „riaditeľ sekcie AM“.
7. V súvislosti s uvedeným sťažovateľka poukázala na odlišnú rozhodovaciu prax
úradu pre reguláciu, ktorý v identickom prípade týkajúcom sa iného zariadenia na výrobu
elektrickej energie považoval pre ustálenie termínu, resp. dátumu ukončenia jeho funkčnej
skúšky, za rozhodujúci dátum uvedený v bode 12 protokolu o funkčnej skúške, kedy bolo
toto iné zariadenie fakticky pripojené do distribučnej siete SSE – Distribúcia, a nie dátum
uvedený v bode 13 protokolu o funkčnej skúške, kedy tento protokol za SSE – Distribúcia
formálne podpísal „riaditeľ sekcie AM“. Okrem toho sťažovateľka poukázala aj na
odlišnú judikatúru najvyššieho súdu, keď v identických prípadoch v rozhodnutiach
sp. zn. 4 Sžf 54/2014 z 15. januára 2015, sp. zn. 4 Sžf 43/2014 zo 17. februára 2015
a sp. zn. 4 Sžf 53/2014 zo 17. februára 2015 mal konštatovať nepreskúmateľnosť
rozhodnutia úradu pre reguláciu z dôvodu nezohľadnenia absencie úpravy podmienok
a spôsobu vykonania funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa
distribučnej siete.
8. Napokon sťažovateľka podotkla, že SSE – Distribúcia ako prevádzkovateľ
regionálnej distribučnej siete, do ktorej bolo pripojené aj zariadenie sťažovateľky na výrobu
elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, zapracovala do svojho prevádzkového
poriadku aj podmienky vykonania funkčnej skúšky až na rok 2013, ktorý bol schválený
úradom pre reguláciu rozhodnutím č. 0003/2013/E-PP z 24. januára 2013, «... teda viac ako
pol roka po uvedení zariadenia sťažovateľa do prevádzky, pričom v Protokole o funkčnej
skúške zariadenia na výrobu elektriny v Upozornení, teda v protokole, ktorý bol schválený
úradom, sa už neviaže dátum ukončenia funkčnej skúšky tak, ako je vykladané v správnom
konaní a rovnako súdmi v správnom súdnictve na administratívnu časť kontroly všetkých
získaných listinných dôkazov (podpisu riaditeľa sekcie AM v kolónke 13), ale bod b/:
„Dátum ukončenia funkčnej skúšky v bode 12 je dátumom bodov 5-11 podľa toho, ktorý
nastane neskôr.“ K uvedenému sťažovateľ dodáva, že v bode 5-11 sú obsiahnuté práve
jednotlivé technické úkony funkčnej skúšky a nie údajná administratívna kontrola
predložených listinných dokladov, teda podpis riaditeľa sekcie AM.».
9. V neposlednom rade sťažovateľka namieta, že v dôsledku rozhodnutia najvyššieho
súdu stotožniaceho sa s názorom krajského súdu, ako aj správnych orgánov došlo
aj k zásahu do jej práva na podnikanie, keďže ponechanie posúdenia ceny elektriny «... na
svojvôľu SSE - D, a. s., ktorá bez povinnosti akéhokoľvek zdôvodnenia a bez možnosti
akejkoľvek kontroly, svojím faktickým (ne)konaním jej anonymného zamestnanca (riaditeľa
sekcie AM) rozhodovala a v konečnom dôsledku aj rozhodla o ekonomickej rentabilnosti
resp. nerentabilnosti investície sťažovateľa, ako aj o tom, komu tento formálny podpis udelí
v čase do 30.06.2012 a komu po 30.06.2012. V konečnom dôsledku komu bude priznaná
cena elektriny 194,54 eura/MWh a komu 119,11 eura/MWh. Rozhodnutiami úradu,
regulačnej rady, krajského súdu a najvyššieho súdu došlo v majetkovej sfére sťažovateľa
ku presne kvantifikovateľným a nesporným škodám... A práve táto svojvôľa udelenia
„konečného“ (podľa názoru sťažovateľa zákonom ani prevádzkovým poriadkom
nepožadovaného) formálneho podpisu anonymnej osoby vytvára nerovnaké postavenie
ostatných subjektov pôsobiacich v danej oblasti a teda zamedzuje a porušuje realizáciu
práva v zmysle článku 35 ods. 1 Ústavy SR.».
10. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Základné právo spoločnosti REVIMONT-DG, s. r. o... uvedené v článku 2
ods. 2, článku 13 ods. 1, článku 35 ods. 1, článku 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 5Sžf/47/2014 zo dňa 26.10.2015 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Žilina, sp. zn.: 21 S/78/2013-41 zo dňa 09.04.2014 porušené
bolo.
Zrušuje sa rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 5Sžf/47/2014
zo dňa 26.10.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/78/2013-41
zo dňa 29.04.2014 (správne 09.04.2015, pozn.) a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline
na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatňujeme v tomto konaní i trovy právneho zastúpenia v zmysle
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z... spolu 296,82 Eur + DPH 20%, teda spolu 356,18 Eur.“
11. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné
a zákonné predpoklady pre prijatie sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto ju
uznesením č. k. I. ÚS 599/2016-13 z 5. októbra 2016 v časti smerujúcej proti rozsudku
najvyššieho súdu prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“)] a v časti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu odmietol pre
nedostatok právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.
12. Predsedníčka najvyššieho súdu v podaní č. k. KP 3/2016-73 doručenom
ústavnému súdu 15. decembra 2016 formulovala svoje stanovisko, keď uviedla:
„Senát 5S sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov svojho rozhodnutia, ktoré
považuje za logické vzhľadom na zistený skutkový a právny stav danej veci a stotožňuje sa
taktiež s právnou argumentáciou v danej veci.
Podľa názoru senátu 5S pri posudzovaní danej veci bolo potrebné vychádzať
z obsahu protokolu a prisúdiť náležitú relevanciu jeho bodu 13. K tomuto názoru senát
dospel na základe tej skutočnosti, že Úrad nie je účastníkom procesu ústnej skúšky a nie je
v jeho právomoci do procesu vykonávania funkčnej skúšky vôbec zasahovať.
Pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok musí vychádzať z dokumentov iných
subjektov, a to z kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania zariadenia výrobcu
elektriny a z dokladu preukazujúceho úspešné vykonanie funkčnej skúšky. Na základe vyššie
uvedeného Úrad vyhodnotil ako dátum úspešného vykonania funkčnej skúšky deň uvedený
v bode 13 protokolu o funkčnej skúške, t.j. 2 júla 2012. Pre platnosť protokolu o funkčnej
skúške je tento dátum podpísania záväzný a až v dôsledku toho sa stáva právnym
dokumentom zaväzujúcim všetky zainteresované strany, pričom sa jedná o zavŕšenie aktu
vykonávania funkčnej skúšky a až týmto úkonom získava právnu nárokovateľnosť. Samotný
fyzický výkon funkčnej skúšky, ktorého výsledok je uvedený v bode 12 protokolu o funkčnej
skúške je len predpokladom na to, aby z hľadiska výsledku funkčnej skúšky, vykonanom
zodpovednou osobou, záver vyjadrený jej podpisom nadobudol právnu účinnosť. Podpis
protokolu zo strany zodpovednej osoby podľa názoru súdu predstavuje predpoklad platnosti
právneho úkonu.“ Zároveň uviedla, že netrvá na ústnom prerokovaní veci.
13. Sťažovateľka vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu mailom 5. januára
2017 a poštou 9. januára 2017 po skonštatovaní obsahu stanoviska najvyššieho súdu
a citácii relevantných ustanovení právnych predpisov uviedla:
«K uvedenému sťažovateľ uvádza, že podľa jeho názoru porušenie jeho základných
práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky spočíva v nesprávnom, ústavne
nekonformnom výklade ust. § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE, kedy podľa názoru
sťažovateľa dikcia ust. § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE z hľadiska jazykového ako
aj gramatického výkladu jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností stanovuje, že
podmienky a pôsob vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa
distribučnej sústavy (SSE-D, a.s.), ktorý podlieha schváleniu orgánom verejnej správy -
Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej v texte len „Úrad“) (§ 5 ods. 1 písm. dd)
zákona č. 276/2001 Z. z. a nasl. po prijatí zákona o regulácií v sieťových odvetviach
v §13 ods. 2).
Podľa § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE na konci, je jasne daný príkaz, že takýto
prevádzkový poriadok mal byť vydaný. Uvedené zákonné ustanovenie je jasné
a zrozumiteľné a nemôže o ňom existovať žiadna pochybnosť, pričom podľa názoru
sťažovateľa citované ustanovenie nemá alternatívu a nie je koncipované ako oprávnenie ale
ako povinnosť. Táto povinnosť zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy splnená
nebola. Vychádzajúc z obsahu prevádzkového poriadku platného v rozhodnom období
uvedenia zariadenia do prevádzky je jednoznačné, že tento žiadne špecifické podmienky
a spôsoby, ktorých úpravu naň zákon delegoval, neupravoval v rozsahu povinností, ktorých
splnenie sa v napadnutom rozhodnutí požaduje od sťažovateľa a preto Úrad ako
prvostupňový správny orgán, regulačná rada ako odvolací, druhostupňový správny orgán
a ani všeobecné súdy - krajský súd a najvyšší súd nemohli od sťažovateľa požadovať
splnenie iných než zákonom uvedených požiadaviek na úspešné vykonanie funkčnej skúšky.
Aj tieto podmienky pre prípad ich úpravy v prevádzkovom poriadku by museli byť v súlade
so zákonom, pretože prevádzkový poriadok nemôže upravovať právne vzťahy nad rámec
zákonnej úpravy.
Je teda nepochybné, že od osoby, ktorej zariadenie má byť uvedené do prevádzky nie
je možné požadovať splnenie iných než v prevádzkovom poriadku uvedených podmienok,
povinností a zároveň tieto podmienky obsiahnuté v prevádzkovom poriadku nemôžu byť
v rozpore so zákonom a musí byť schválený úradom.
Je teda tiež nepochybné, že pri vydávaní rozhodnutí, teda aj rozhodnutia Úradu
č. 1792/2012/E-OZ zo dňa 14.12.2012 (ako aj naň nadväzujúcich rozhodnutí) je úrad,
regulačná rada, krajský súd aj najvyšší súd pri posudzovaní otázky uvedenia zariadenia
výrobcu elektriny do prevádzky - teda v tomto prípade splnenia podmienky úspešne
vykonanej funkčnej skúšky a následne pri rozhodovaní o cene elektriny vyrobenej
z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny oprávnený vychádzať len
z kritérií, podmienok a podrobností, ktoré budú upravené takýmto prevádzkovým
poriadkom. Je nepochybné, že príslušné ustanovenia zákona neumožňujú rozhodovať úradu
o cene elektriny, vychádzajúc pri posudzovaní času uvedenia zariadenia do prevádzky
z interných predpisov, rôznych opatrení, usmernení SSE - D, a.s. alebo samotného
protokolu o funkčnej skúške.
Uvedená argumentácia vychádza z logiky samotného zákona upravujúceho reguláciu
v sieťových odvetviach, zákona č. 276/2001 Z. z. platného a účinného v čase vykonania
funkčnej skúšky, ktorý v § 5 ods. 1 písm. dd) zveril do pôsobnosti Úradu schvaľovanie
prevádzkového poriadku prevádzkovateľa sústavy práve z dôvodu určenia, resp. zachovania
zákonom stanovených pravidiel pri fungovaní trhu s elektrinou. Podľa § 12a ods. 1 zákona
č. 276/2001 Z. z. pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom upravujú práva
a povinnosti účastníkov trhu a podmienky potrebné na nediskriminačné a transparentné
organizovanie trhu s elektrinou a plynom. V súvislosti s posudzovaním záväznosti určenia
podmienok a spôsobu vykonania funkčnej skúšky uverejnením usmernenia na webovom
sídle prevádzkovateľa si dovoľuje sťažovateľ dať do pozornosti súdu aj znenie ust. § 6 posl.
veta zákon č. 276/2001 Z. z., ktorý bez akýchkoľvek pochybnosti stanovuje, že Úradom
schválený prevádzkový poriadok je záväzný pre účastníkov trhu.
Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že práve Úrad ako regulátor má pri
stanovovaní pravidiel trhu s elektrinou dbať na nediskriminačné a transparentné
fungovanie trhu a to práve, nie však výlučne, prostredníctvom svojej právomoci schvaľovať
prevádzkový poriadok, ktorý sa tým pádom stáva pre účastníkov trhu záväzným.
Nie je preto podľa názoru sťažovateľa možné, s prihliadnutím na komplexný
gramatický a logický výklad zákona č. 276/2001 Z. z., aby prevádzkovateľ určoval spôsob
a podmienky funkčnej skúšky spôsobom zverejnenia na svojom webovom sídle, resp.
v samotnom protokole o funkčnej skúške, a tieto by boli pre sťažovateľa záväzné, pretože je
to v priamom rozpore so zákonom č. 276/2001 Z. z. a zákonom o podpore OZE. Ak teda
prevádzkovateľ stanovil spôsob a podmienky funkčnej skúšky zverejnením na webovom
sídle, protokole o funkčnej skúške a Úrad ako prvostupňový správny orgán, regulačná rada
ako odvolací, druhostupňový správny orgán a všeobecné súdy - krajský súd a najvyšší súd
tieto od sťažovateľa požadovali na úspešné vykonanie funkčnej skúšky, došlo k porušeniu
článku 13 Ústavy Slovenskej republiky.
Podporiac vyššie uvedenú argumentáciu sťažovateľ poukazuje aj na znenie zákona
o regulácií sieťových odvetví, ktorý nadobudol platnosť dňom 31.08.2012 a účinnosť dňom
01.09.2012, teda dva mesiace po vykonaní funkčnej skúšky sťažovateľa, a ktorý z dôvodu
potreby zvýšiť efektivitu zásahov Úradu do fungovania trhu s elektrinou, už v § 15 zakotvil
povinnosť prevádzkovateľa predložiť Úradu na schválenie návrh na zmenu prevádzkového
poriadku do 60 dní odo dňa, kedy sa zmenili podmienky, na základe ktorých bol
prevádzkový poriadok schválený, vrátane zmien vyplývajúcich zo všeobecného právneho
predpisu (v tomto prípade zmien vyplývajúcich zo zákona č. 136/2011 Z. z.), ktorého
porušenie je klasifikované ako správny delikt podľa § 36 ods. 1 písm. ae) predmetného
zákona.
Okrem uvedenej zmeny zákonnej úpravy, v nadväznosti na vyjadrenie Úradu
a informácií v ňom obsiahnutých, je zo strany sťažovateľa nevyhnutné konštatovať,
že prevádzkovateľ sa nadobudnutím účinnosti zákona o regulácií v sieťových odvetviach
z dôvodu úpravy funkčnej skúšky až v prevádzkovom poriadku schválenom Úradom
v rozhodnutí č. 003/2013/E-PP dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. ae)
zákona o regulácií v sieťových odvetviach, za ktorý je v zmysle § 36 ods. 3 písm. e) zákona
o regulácií v sieťových odvetviach Úrad oprávnený uložiť pokutu až do výšky 100.000,- Eur.
Odhliadnuc od vyššie uvedenej argumentácie však opakovane dáva sťažovateľ
do pozornosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky nemennú skutočnosť, že
prevádzkovateľ distribučnej sústavy porušil povinnosť uloženú mu v splnomocňujúcom
ustanovení § 4 ods. 15 zákona o podpore OZE upraviť spôsob a podmienky funkčnej skúšky
v prevádzkovom poriadku, upravil podmienky funkčnej skúšky údajne uverejnené
v usmernení na webovom sídle, resp. v protokole o funkčnej skúške a to úpravou podmienok
funkčnej skúšky odporujúcim zákonu o podpore OZE.
Rozpornosť zákonnej úpravy funkčnej skúšky s údajným usmernením zverejneným na
webovom sídle prevádzkovateľa a protokolom sťažovateľ uvádza z dôvodu, že funkčnú
skúšku pokladá za technický úkon skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy
priamo na mieste inštalácie zariadenia výrobcu elektriny, aj napriek skutočnosti, že zásadne
namieta záväznosť úpravy podmienok a spôsobu funkčnej skúšky v interných predpisoch,
rôznych opatreniach a usmerneniach, nie je podľa názoru sťažovateľa správne posudzovať
podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE za dátum úspešne vykonanej funkčnej
skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy dátum administratívneho
spracovania výsledkov funkčnej skúšky pracovníkom SSE-D, a.s., schválenie Protokolu
o funkčnej skúške dňa 02.07.2012, ale dátum technickej realizácie funkčnej skúšky,
v uvedenom prípade posledného čiastkového úkonu funkčnej skúšky dňa 28.06.2012.
Vychádzajúc z jazykového výkladu § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE bezpochyby
vyplýva, že prevádzkovateľ distribučnej siete je v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti
povinný vykonať funkčnú skúšku, pričom pokiaľ zariadenie výrobcu elektriny spĺňa
technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá
výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej
vykonania - Protokol o funkčnej skúške podpísaný v kolónke 13. pracovníkom
prevádzkovateľa. Samotný zákon o podpore OZE vo vyššie uvedenom ustanovení rozlišuje
vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu, v uvedenom prípade s dátumom
28.06.2012, a vystavenie dokladu o jej vykonaní ako administratívneho úkonu, v uvedenom
prípade 02.07.2012.»
Sťažovateľka súčasne uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania pred
ústavným súdom a uplatnila si trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 543,59 € za tri
úkony právnej služby.
14. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,
že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú
sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov
a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk.
II.
15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
16. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd
môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných
práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa
odseku 1, obnovil stav pred porušením.
17. Z napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť
27. novembra 2015, vyplýva, že ním bol potvrdený rozsudok krajského súdu v celom
rozsahu. Podľa názoru najvyššieho súdu posúdenie otázky, ktorým momentom bola úspešne
vykonaná funkčná skúška ako podmienky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny
(sťažovateľky) do distribučnej sústavy prevádzkovateľa, bolo v danej právnej veci zásadné
preto, lebo od tejto skutočnosti sa odvíja a závisí, či bola sťažovateľke pre rok 2012 správne
schválená pevná cena elektriny na stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh (táto by
platila, ak by došlo k uvedeniu do prevádzky od 1. júla 2012 do 31. decembra 2012), alebo
mala byť schválená pevná cena elektriny na stanovenie doplatku vo výške 194,54 €/MWh
(ak by došlo k uvedeniu do prevádzky v čase od 1. januára 2012 do 30. júna 2012). Podľa
obsahu protokolu o funkčnej skúške a jeho bodu 13, v ktorom sa uvádza dátum ukončenia
funkčnej skúšky (platnosť protokolu od 2. júla 2012), a z aplikácie § 5 ods. 14 zákona
o podpore OZE, podľa ktorého prevádzkovateľ je v lehote 30 dní odo dňa doručenia
žiadosti povinný vykonať funkčnú skúšku a vydať výrobcovi elektriny doklad o úspešnom
vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní od jej vykonania, bol čas uvedenia zariadenia do
prevádzky určený v súlade s ustanovením § 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE.
Krajský súd pri posudzovaní pojmu „funkčná skúška“ s poukazom na zákonnú úpravu
vyvodil, že funkčná skúška je súhrnom opatrení prevádzkovateľa, ktorými preskúma, či
zariadenie spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy. Pritom je v právomoci
prevádzkovateľa určiť spôsoby a podmienky jej vykonania. Krajský súd tiež ustálil, že z
usmernenia prevádzkovateľa vyplýva, že súčasťou funkčnej skúšky nebolo len vykonanie
čiastkových kontrol na technické parametre zariadení na výrobu elektriny v teréne, ale aj
preskúmanie listinných dôkazov technického charakteru. So žalobnými tvrdeniami
sťažovateľky sa krajský súd náležite vysporiadal. Aj podľa názoru najvyššieho súdu bolo
potrebné v posudzovanej veci vychádzať z obsahu protokolu a prisúdiť náležitú právnu
relevanciu jeho bodu 13, v ktorom sa výslovne uvádza, že funkčnú skúšku podpisom
schvaľuje za prevádzkovateľa riaditeľ sekcie AM, pričom v tomto bode je osobitná kolónka
na uvedenie dátumu ukončenia funkčnej skúšky („platnosť protokolu od“). V tomto bode sa
tiež uvádza, že bez tohto podpisu je protokol neplatný. Preto nebolo možné zistiť porušenie
zákona v určení, že funkčná skúška bola ukončená 2. júla 2012. Najvyšší súd považoval
za preukázané, že záver ustálený v správnom konaní zodpovedá zásadám logického
myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona
o podpore OZE.
18. Predmetom skúmania ústavného súdu bola ústavná udržateľnosť týchto záverov
najvyššieho súdu, ako aj skutočnosť, či sa najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom
vysporiadal s pre danú vec relevantnými odvolacími námietkami sťažovateľky.
19. Podľa § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE „Prevádzkovateľ distribučnej sústavy,
do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať
funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie
výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ
distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky
do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu
elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky
určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.“.
20. Podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE «Na účely tohto zákona sa
všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy
bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia povolené trvalé užívanie
zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia
zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len ,,funkčná skúška“) podľa toho, ktorý
dátum nastane neskôr.».
21. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky o cenovej regulácii „Cena elektriny vyrobenej
z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky
od 1. januára 2012 do 30. júna 2012 sa určuje priamym určením pevnej ceny v eurách
na megawatthodinu. V prípade energie vyrobenej zo slnečnej energie s celkovým
inštalovaným výkonom zariadenia výrobcu elektriny do 100 kW, ktoré je umiestnené
na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným
základom, je 194,54 Eur/MWh.“.
22. Podľa § 11a ods. 1 vyhlášky o cenovej regulácii „Cena elektriny vyrobenej
z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky od
1. júla 2012 do 31. decembra 2012 sa určuje priamym určením pevnej ceny v eurách na
megawatthodinu − zo slnečnej energie s celkovým inštalovaným výkonom zariadenia
výrobcu elektriny do 100 kW, ktoré je umiestnené na strešnej konštrukcii alebo obvodovom
plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným základom, je 119,11 Eur/MWh.“
23. Z citovaných relevantných ustanovení vyhlášky o cenovej regulácii vyplýva,
že relevantnou skutočnosťou pre určenie ceny elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov
energie je čas uvedenia zariadenia na výrobu elektrickej energie do prevádzky, pričom
podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE zariadenie na výrobu elektrickej energie sa
považuje za uvedené do prevádzky dňom úspešného vykonania funkčnej skúšky pripojenia
tohto zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej sústavy, ktorej (rozumej funkčnej skúšky)
spôsob a podmienky vykonania má byť podľa § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE určený
v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Súčasne z dikcie druhej
vety § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE vyplýva, že funkčná skúška je úspešne vykonaná,
ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do distribučnej
sústavy, o čom vydá prevádzkovateľ distribučnej sústavy výrobcovi elektriny doklad
o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania.
24. Predmetom konania najvyššieho súdu ako súdu správneho, konajúceho podľa
druhej hlavy V. časti Občianskeho súdneho poriadku, bolo preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí úradu pre reguláciu a regulačnej rady vydaných v správnom konaní, t. j. ich
preskúmanie z hľadiska dodržania citovaných ustanovení zákona o podpore OZE a jeho
vykonávacej vyhlášky o cenovej regulácii.
25. Z rozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj z jemu predchádzajúceho rozhodnutia
krajského súdu, s ktorým sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožnil, vyplýva, že aj napriek
dokazovaním zistenej skutočnosti, že SSE – Distribúcia ako správca distribučnej siete si
v rozpore s imperatívom daným mu explicitne v § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE
spočívajúcim v povinnosti upraviť vo svojom prevádzkovom poriadku spôsob a podmienky
vykonania funkčnej skúšky túto povinnosť neplnil, takže distribútor objektívnym a úradom
pre reguláciu (ktorý schvaľuje prevádzkový poriadok distribútorov) preskúmateľným
spôsobom neurčil, kedy považuje funkčnú skúšku za vykonanú, najvyšší súd túto
nezákonnosť opomenul a pri ustálení rozhodného času na vykonanie funkčnej skúšky sa
tento nedostatok pokúsil odstrániť výkladom o nutnosti prisúdiť v tomto smere právnu
relevanciu internému protokolu správcu distribučnej siete o vykonaní funkčnej skúšky,
výklad formy (usporiadania) ktorého je však vzhľadom na jeho všeobecnú nezáväznosť,
a teda aj nevynutiteľnosť značne polemický.
26. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na právne závery, ku ktorým dospel
vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí – náleze sp. zn. I. ÚS 373/2015 z 25. novembra
2015 v obdobnej veci, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. V uvedenom rozhodnutí
ústavný súd konštatoval, že najvyšší súd pri vyhodnotení relevantného dátumu uvedenia
zariadenia sťažovateľa na výrobu elektrickej energie do prevádzky, t. j. pri určení dátumu
vykonania funkčnej skúšky tohto zariadenia, neprisúdil primárne dôležitosť zneniu zákona,
podľa ktorého sa „... všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do
prevádzky dátum... kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia
výrobcu elektriny do sústavy...“ [§ 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE], pričom
funkčná skúška je úspešne vykonaná, keď zariadenie výrobcu elektriny spĺňa „... technické
podmienky na pripojenie do sústavy...“ (§ 5 ods. 14 zákona o podpore OZE), ale v tomto
smere najvyšší súd absolútne bezprecedentne, ústavne neudržateľným spôsobom, v rozpore
s týmito zákonnými ustanoveniami a v rozpore s princípmi právnej istoty na posúdenie
úspešnosti vykonania funkčnej skúšky celkom extenzívne nad rámec zákonnej požiadavky
pripísal dôležitosť aj tzv. administratívnej kontrole vykonania funkčnej skúšky riaditeľom
sekcie AM, podpisujúcim za distribútora protokol „... o úspešnom vykonaní funkčnej
skúšky...“. Najvyšší súd sa však v tomto smere nevysporiadal ani s tým, že vydanie
predmetného protokolu o funkčnej skúške nie je predpokladom úspešného vykonania
funkčnej skúšky zariadenia na výrobu elektrickej energie, ale že týmto predpokladom je
v zmysle citovaného ustanovenia § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE iba splnenie
technických podmienok na pripojenie tohto zariadenia do distribučnej sústavy elektrickej
energie. Napokon uvedené potvrdzuje aj ďalšie znenie § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE,
podľa ktorého protokol o funkčnej skúške sa vydáva až ex post, t. j. až „po“ úspešnom
vykonaní funkčnej skúšky, a to do 10 dní po jej vykonaní, a je iba dokladom
pre prevádzkovateľa zariadenia na výrobu elektrickej energie o úspešnom zapojení jeho
zariadenia do distribučnej sústavy. V konečnom dôsledku sa tak najvyšší súd nevysporiadal
s tým, či zákon o podpore OZE [§ 2 ods. 3 písm. e)] alebo vyhláška o cenovej regulácii
[§ 11 ods. 1 a § 11a ods. 1] spája alebo nespája s týmto protokolom o funkčnej skúške
nejaký právom predpokladaný príčinný následok, ktorým je určenie ceny za výrobu
elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Inými slovami, najvyšší súd sa nevysporiadal
s tým, či na určenie ceny za elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov má alebo
nemá vplyv dátum vydania protokolu o vykonaní funkčnej skúšky v kontexte § 11
ods. 1 a § 11a ods. 1 vyhlášky o cenovej regulácii, podľa ktorej sa určenie tejto ceny odvíja
od času uvedenia zariadenia na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov
do prevádzky, pričom v spojení s § 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE sa toto
zariadenie považuje za uvedené do prevádzky dňom úspešného vykonania funkčnej skúšky.
Zjednodušene povedané, najvyšší súd nereflektoval na najpodstatnejšiu námietku
sťažovateľky, že jej zariadenie na výrobu elektrickej energie bolo fakticky pripojené
do distribučnej siete SSE – Distribúcia už od 28. júna 2012, kedy bola podľa riadku
12 protokolu o funkčnej skúške úspešne vykonaná jeho funkčná skúška, t. j. už od tej doby
bolo toto zariadenie aj fakticky používané a dodávalo elektrickú energiu do distribučnej
sústavy prevádzkovateľa, a nie až od 2. júla 2012, kedy bol protokol o funkčnej skúške
v jeho riadku 13 len formálne podpísaný „riaditeľom sekcie AM“.
27. V danom prípade sa najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal ani
s dopadom nezákonného postupu distribútora siete, ktorý podmienky a spôsob vykonania
funkčnej skúšky nestanovil explicitne vo svojom prevádzkovom poriadku v záujme právnej
istoty neurčitého počtu prevádzkovateľov zariadení na výrobu elektrickej energie
z obnoviteľných zdrojov pre účely ich jednotnej aplikácie vo všetkých obdobných
prípadoch. Najvyšší súd svojím postupom, ktorým následky nezákonného postupu
distribútora siete a v konečnom dôsledku aj nezákonného postupu úradu pre reguláciu, ktorý
schválil prevádzkový poriadok SSE – Distribúcia aj napriek tomu, že neobsahoval zákonom
požadovanú úpravu podmienok a spôsobu vykonania funkčnej skúšky a ktorý konal navyše
v danej veci aj ako správny orgán v prvom stupni, absolútne bezprecedentne preniesol na
plecia výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov znášanie rizika nejednotnej
aplikácie a výkladu dotknutých zákonných ustanovení ad hoc, napriek ich podstatnému
vplyvu na ich majetkovú sféru.
28. Ústavný súd tiež poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia v obdobných
veciach (II. ÚS 275/2015, II. ÚS 274/2015), v ktorých vyslovil porušenie práv ďalších
výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov tam namietanými rozhodnutiami najvyššieho
súdu, ktoré súčasne zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie.
29. Vzhľadom na uvedené je ústavný súd toho názoru, že najvyšší súd nerozhodol
v danej veci tak, aby poskytoval rozumné vysvetlenie a odôvodnenie všetkých pre vec
rozhodujúcich skutočností, napadnuté rozhodnutie je preto nedostatočne odôvodnené
a arbitrárne. Z uvedeného dôvodu ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom
najvyššieho súdu došlo k porušeniu sťažovateľkou označených práv, tak ako to je uvedené
v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
III.
30. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd
v nadväznosti na zistenie porušenia označených práv sťažovateľky vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2 rozhodol o zrušení napadnutého rozsudku najvyššieho súdu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.
31. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich
úhradu v sume 543,59 € vrátane 20 % DPH.
32. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Sťažovateľke vznikli trovy konania
z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti) uskutočnené v roku 2016 a jeden úkon právnej
služby (vyjadrenie k stanovisku najvyššieho súdu) uskutočnený v roku 2017. Základná
sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 € a hodnota
režijného paušálu je 8,58 €; základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby
uskutočnený v roku 2017 je 147,33 € a hodnota režijného paušálu je 8,84. Spolu by
sťažovateľke prináležali trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 551,19 €
(2 x 143 € + 2 x 8,58 € + 147,33 € + 8,84 €) Vzhľadom na to, že právny zástupca
sťažovateľky si úhradu trov právneho zastúpenia uplatnil iba v sume 543,59 €, ústavný súd,
súc viazaný petitom, túto úhradu sťažovateľke priznal len vo výške uplatneného nároku, tak
ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
33. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. januára 2017