Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 599/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. januára 2017 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka

prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti REVIMONT-DG, s. r. o., Bystrička 111, zastúpenej

advokátom JUDr. Jánom Mrázovským, Advokátska kancelária Mrázovský & partners,

s. r. o., Mariánske námestie 2, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na

ukladanie povinností len zákonom, na základe zákona v jeho medziach a pri zachovaní

základných práv a slobôd zaručeného v v spojení s

Slovenskej republiky, základného práva na slobodu podnikania zaručeného v čl. 35

ods. 1 a základného práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v a 2 rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 26. októbra 2015 a takto

rozhodol:

1. Základné práva spoločnosti REVIMONT-DG, s. r. o., podľa čl. 35

ods. 1, a 2 a v spojení s

ods. 2 rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 26. októbra 2015 p o r u š e n é b o l i .

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 26. októbra 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Spoločnosti REVIMONT-DG, s. r. o., p r i z n á v a úhradu trov právneho

zastúpenia v sume 543,59 € (slovom päťstoštyridsaťtri eur a päťdesiatdeväť centov), ktorú

j e Najvyšší súd Slovenskej republiky p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho

zástupcu JUDr. Jána Mrázovského, Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s. r. o.,

Mariánske námestie 2, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. januára

2016 doručená sťažnosť spoločnosti REVIMONT-DG, s. r. o., Bystrička 111 (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na ukladanie povinností

len zákonom, na základe zákona v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd

zaručeného v v spojení s (ďalej len

„ústava“), základného práva na slobodu podnikania zaručeného v

a základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v a 2

rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 9. apríla 2014 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“) a rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 26. októbra 2015

(ďalej aj „rozsudok najvyššieho súdu“ alebo „napadnuté rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom krajským súdom pod

sp. zn. sa žalobou podanou podľa V. časti druhej hlavy Občianskeho súdneho

poriadku sťažovateľka domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Úradu pre reguláciu

sieťových odvetví (ďalej aj „úrad pre reguláciu“) ako prvostupňového správneho orgánu

č. 1792/2012/E-OZ zo 14. decembra 2012 v spojení s rozhodnutím Regulačnej rady Úradu

pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „regulačná rada“) ako druhostupňového

správneho orgánu č. 10/3306/13/RR z 15. apríla 2013, ktorými označené správne orgány

rozhodli o cene za 1 MWh elektriny na rok 2012 vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení

[solárne panely (ďalej len „zariadenie na výrobu elektrickej energie“)] prevádzkovanom

sťažovateľkou ako výrobcom elektriny, a to na základe § 2 ods. 3 a § 5 ods. 14 zákona

č. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej

výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o podpore “) v spojení s vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví

č. , ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o cenovej regulácii“).

3. V zmysle označených ustanovení zákona o podpore pre určenie ceny

za 1 MWh elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie bol rozhodujúcim kritériom

deň, kedy bolo zariadenie na výrobu elektrickej energie spĺňajúce technické podmienky

uvedené do prevádzky, pričom za takýto deň bol považovaný dátum, kedy bola úspešne

vykonaná funkčná skúška pripojenia tohto zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej

sústavy prevádzkovateľa [ zákona o podpore ] s tým, že spôsob

a podmienky vykonania funkčnej skúšky v zmysle zákonného zmocňovacieho ustanovenia

zákona o podpore „... určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa

distribučnej sústavy“ (ďalej len „prevádzkový poriadok“) a vykonanie funkčnej skúšky

potvrdil prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydaním dokladu o jej vykonaní (ďalej len

„protokol o funkčnej skúške“). V nadväznosti na uvedené ak bolo zariadenie na výrobu

elektrickej energie uvedené do prevádzky v období od 1. januára 2012 do 30. júna 2012, tak

cena za 1 MWh sa stanovovala na sumu 194,54 € [podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky

o cenovej regulácii], ak však bolo toto zariadenie na výrobu elektrickej energie uvedené

do prevádzky v období od 1. júla 2012 do 31. decembra 2012, tak cena bola určená na sumu

119,11 € za 1 MWh [podľa § 11a ods. 1 písm. b) vyhlášky o cenovej regulácii].

4. V danom prípade krajský súd rozsudkom z 9. apríla 2014 žalobu sťažovateľky

proti označeným rozhodnutiam úradu pre reguláciu a regulačnej rady zamietol stotožniac

sa so závermi, podľa ktorých v prípade sťažovateľky bolo ňou prevádzkované zariadenie

na výrobu elektrickej energie uvedené do prevádzky nie dňom uvedeným v bode

12 protokolu o funkčnej skúške (teda 28. júna 2012), keď bola fakticky vykonaná funkčná

skúška zariadenia sťažovateľky na výrobu elektrickej energie s výsledkom „vyhovel“ a toto

zariadenie na výrobu elektrickej energie bolo aj fakticky pripojené do regionálnej

distribučnej sústavy, ktorej prevádzkovateľom bola v danom prípade Stredoslovenská

energetika – Distribúcia, a. s. (ďalej len „SSE – Distribúcia“), ale týmto dňom mal byť až

deň označený v bode 13 protokolu o funkčnej skúške, t. j. 2. júl 2012, keď predmetný

protokol o funkčnej skúške podpísal za SSE – Distribúcia menom neidentifikovaný

„riaditeľ sekcie AM“. Na základe uvedeného tak bola sťažovateľke ako výrobcovi

elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov stanovená cena za jednu jej MWh na sumu

119,11 €, keďže zariadenie sťažovateľky na výrobu elektrickej energie malo byť podľa

uvedeného zaradené do prevádzky až 2. júla 2012, a teda v období od 1. júla 2012

do 31. decembra 2012.

5. Krajský súd a v odvolacom konaní aj najvyšší súd stotožniac sa so závermi súdu

prvej inštancie okrem zjednotenia sa s uvedenými závermi správnych orgánov tiež uzavreli,

že aj keď SSE ̶Distribúcia ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej siete v rozhodnom

období roku 2012 nemal v prevádzkovom poriadku stanovený spôsob a podmienky

vykonania funkčnej skúšky zariadení na výrobu elektrickej energie, z ktorého by bolo

zrejmé, ktorý dátum, resp. ktorý deň je potrebné považovať za deň jej vykonania, tak ako

mu to ukladal zákona o podpore , predsa len podľa označených súdov SSE

– Distribúcia tento zákonný nedostatok mala konvalidovať tým, že postupnosť krokov

a priebeh jednotlivých fáz funkčnej skúšky premietla do formy protokolu o funkčnej skúške

určením postupnosti jednotlivých jeho bodov, z obsahu ktorého je podľa krajského súdu,

ako aj podľa najvyššieho súdu potrebné vychádzať a pripísať náležitú právnu relevanciu

jeho v poradí poslednému bodu 13, v ktorom je za SSE – Distribúcia uvedený s podpisom

riaditeľa sekcie AM dátum o „ukončení funkčnej skúšky“.

6. V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľka namieta arbitrárnosť

rozhodnutia krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu z dôvodu nedostatkov ich

odôvodnenia, v ktorom absentuje odkaz na právne normy, ktoré boli podkladom ich

rozhodnutí. Navyše, obidva súdy, ako aj pred nimi správne orgány porušenie imperatívu

daného SSE – Distribúcii ako správcovi distribučnej siete v § 5 ods. 14 zákona o podpore

spočívajúceho v povinnosti upraviť vo svojom prevádzkovom poriadku spôsob

a podmienky vykonania funkčnej skúšky zariadení na výrobu elektrickej energie podľa

sťažovateľky úplne bezprecedentne ospravedlnili a túto nezákonnosť konvalidovali

odkazom na znenie interného protokolu o funkčnej skúške vydaného SSE – Distribúciou,

ktorý ale ako výlučne interná záležitosť správcu distribučnej siete nie je a ani v rozhodnom

čase nebol súčasťou prevádzkového poriadku SSE – Distribúcia. Podľa sťažovateľky mu

teda nemožno prisúdiť status generálnej záväznosti. Navyše tak ani nepodliehal

schvaľovaciemu procesu úradu pre reguláciu, ktorého povinnosťou je schvaľovať

prevádzkový poriadok prevádzkovateľov distribučných sietí elektrickej energie.

V konečnom dôsledku tak úrad pre reguláciu konvalidoval aj svoj chybný postup, keď

schválil prevádzkový poriadok SSE – Distribúcia aj napriek tomu, že jeho súčasťou nebola

úprava spôsobu a podmienok vykonania funkčnej skúšky v zmysle imperatívu § 5

ods. 14 zákona o podpore , ktorej úspešné vykonanie je predpokladom pripojenia

zariadenia na výrobu elektrickej energie do distribučnej siete, pričom krajský súd, ako aj

najvyšší súd tento názor svojimi rozhodnutiami podľa sťažovateľky arbitrárne verifikovali.

Podľa názoru sťažovateľky v dôsledku toho, že napriek zrejmej absencii transparentných

podmienok na vykonanie funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku SSE – Distribúcia

súdy (ako aj pred nimi správne orgány) prisúdili právnu relevanciu podpisu anonymnej

(menom neoznačenej) osoby riaditeľa „sekcie AM“ v bode 13 protokolu o vykonaní

funkčnej skúšky ako skutočnosti rozhodnej pre posúdenie dátumu uvedenia zariadenia na

výrobu elektrickej energie do prevádzky, t. j. jeho pripojenia do distribučnej siete,

od ktorého sa následne odvíja cena za 1 MWh vyrobenej elektrickej energie, a to aj napriek

tomu, že podmienka tohto podpisu nebola súčasťou prevádzkového poriadku SSE –

Distribúcia ako podmienka posúdenia vykonania funkčnej skúšky. Napriek tomu, že

„... zákon vyslovene uvádza, že časom uvedenia zariadenia do prevádzky je dátum, kedy

bola úspešne vykonaná funkčná skúška“, t. j. dátum jej faktického pripojenia do distribučnej

siete, uložili tým na sťažovateľku bremeno „... splnenia podmienok (povinností) nad rámec

zákona a vôbec takých, ktoré nie sú uložené ani len na základe zákona... krajský súd vyslovil

právny názor nad rámec zákona, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený

upraviť spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky aj v interných dokumentoch mimo

prevádzkového poriadku, pričom sťažovateľ zostáva na názore, že ak sa definícia

podmienok vykonania funkčných skúšok nachádzala v akomkoľvek inom dokumente

vydanom SSE - D, a. s. než ustanovuje zákon v ust. zákona o podpore

by neboli tieto podmienky vykonania funkčných skúšok záväzné a právne vynútiteľné.

Takýmto postupom a výkladom by totiž SSE - D, a. s. prekročila rozsah splnomocnenia

poskytnutého mu ustanovením zákona o podpore .“. V uvedenej súvislosti

sa súdy podľa sťažovateľky vôbec nevysporiadali s tým, že zariadenie sťažovateľky na

výrobu elektrickej energie bolo fakticky pripojené do distribučnej siete SSE – Distribúcia

už od 28. júna 2012, kedy bola vykonaná jeho funkčná skúška s výsledkom „vyhovel“, a nie

až od 2. júla 2012, kedy protokol o vykonaní funkčnej skúšky formálne „nečitateľne“

podpísala neznáma osoba s označením „riaditeľ sekcie AM“.

7. V súvislosti s uvedeným sťažovateľka poukázala na odlišnú rozhodovaciu prax

úradu pre reguláciu, ktorý v identickom prípade týkajúcom sa iného zariadenia na výrobu

elektrickej energie považoval pre ustálenie termínu, resp. dátumu ukončenia jeho funkčnej

skúšky, za rozhodujúci dátum uvedený v bode 12 protokolu o funkčnej skúške, kedy bolo

toto iné zariadenie fakticky pripojené do distribučnej siete SSE – Distribúcia, a nie dátum

uvedený v bode 13 protokolu o funkčnej skúške, kedy tento protokol za SSE – Distribúcia

formálne podpísal „riaditeľ sekcie AM“. Okrem toho sťažovateľka poukázala aj na

odlišnú judikatúru najvyššieho súdu, keď v identických prípadoch v rozhodnutiach

sp. zn. z 15. januára 2015, sp. zn. zo 17. februára 2015

a sp. zn. zo 17. februára 2015 mal konštatovať nepreskúmateľnosť

rozhodnutia úradu pre reguláciu z dôvodu nezohľadnenia absencie úpravy podmienok

a spôsobu vykonania funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa

distribučnej siete.

8. Napokon sťažovateľka podotkla, že SSE – Distribúcia ako prevádzkovateľ

regionálnej distribučnej siete, do ktorej bolo pripojené aj zariadenie sťažovateľky na výrobu

elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, zapracovala do svojho prevádzkového

poriadku aj podmienky vykonania funkčnej skúšky až na rok 2013, ktorý bol schválený

úradom pre reguláciu rozhodnutím č. 0003/2013/E-PP z 24. januára 2013, «... teda viac ako

pol roka po uvedení zariadenia sťažovateľa do prevádzky, pričom v Protokole o funkčnej

skúške zariadenia na výrobu elektriny v Upozornení, teda v protokole, ktorý bol schválený

úradom, sa už neviaže dátum ukončenia funkčnej skúšky tak, ako je vykladané v správnom

konaní a rovnako súdmi v správnom súdnictve na administratívnu časť kontroly všetkých

získaných listinných dôkazov (podpisu riaditeľa sekcie AM v kolónke 13), ale bod b/:

„Dátum ukončenia funkčnej skúšky v bode 12 je dátumom bodov 5-11 podľa toho, ktorý

nastane neskôr.“ K uvedenému sťažovateľ dodáva, že v bode 5-11 sú obsiahnuté práve

jednotlivé technické úkony funkčnej skúšky a nie údajná administratívna kontrola

predložených listinných dokladov, teda podpis riaditeľa sekcie AM.».

9. V neposlednom rade sťažovateľka namieta, že v dôsledku rozhodnutia najvyššieho

súdu stotožniaceho sa s názorom krajského súdu, ako aj správnych orgánov došlo

aj k zásahu do jej práva na podnikanie, keďže ponechanie posúdenia ceny elektriny «... na

svojvôľu SSE - D, a. s., ktorá bez povinnosti akéhokoľvek zdôvodnenia a bez možnosti

akejkoľvek kontroly, svojím faktickým (ne)konaním jej anonymného zamestnanca (riaditeľa

sekcie AM) rozhodovala a v konečnom dôsledku aj rozhodla o ekonomickej rentabilnosti

resp. nerentabilnosti investície sťažovateľa, ako aj o tom, komu tento formálny podpis udelí

v čase do 30.06.2012 a komu po 30.06.2012. V konečnom dôsledku komu bude priznaná

cena elektriny 194,54 eura/MWh a komu 119,11 eura/MWh. Rozhodnutiami úradu,

regulačnej rady, krajského súdu a najvyššieho súdu došlo v majetkovej sfére sťažovateľa

ku presne kvantifikovateľným a nesporným škodám... A práve táto svojvôľa udelenia

„konečného“ (podľa názoru sťažovateľa zákonom ani prevádzkovým poriadkom

nepožadovaného) formálneho podpisu anonymnej osoby vytvára nerovnaké postavenie

ostatných subjektov pôsobiacich v danej oblasti a teda zamedzuje a porušuje realizáciu

práva v zmysle článku 35 ods. 1 SR.».

10. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo spoločnosti REVIMONT-DG, s. r. o... uvedené v článku 2

ods. 2, článku 13 ods. 1, článku 35 ods. 1, článku 46 ods. 1 a 2 SR rozhodnutím

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 26.10.2015 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu Žilina, sp. zn.: -41 zo dňa 09.04.2014 porušené

bolo.

Zrušuje sa rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.:

zo dňa 26.10.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. -41

zo dňa 29.04.2014 (správne 09.04.2015, pozn.) a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline

na ďalšie konanie.

Zároveň si uplatňujeme v tomto konaní i trovy právneho zastúpenia v zmysle

Vyhlášky MS SR č. .. spolu 296,82 Eur + DPH 20%, teda spolu 356,18 Eur.“

11. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné

a zákonné predpoklady pre prijatie sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto ju

uznesením č. k. -13 z 5. októbra 2016 v časti smerujúcej proti rozsudku

najvyššieho súdu prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“)] a v časti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu odmietol pre

nedostatok právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

12. Predsedníčka najvyššieho súdu v podaní č. k. -73 doručenom

ústavnému súdu 15. decembra 2016 formulovala svoje stanovisko, keď uviedla:

„Senát 5S sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov svojho rozhodnutia, ktoré

považuje za logické vzhľadom na zistený skutkový a právny stav danej veci a stotožňuje sa

taktiež s právnou argumentáciou v danej veci.

Podľa názoru senátu 5S pri posudzovaní danej veci bolo potrebné vychádzať

z obsahu protokolu a prisúdiť náležitú relevanciu jeho bodu 13. K tomuto názoru senát

dospel na základe tej skutočnosti, že Úrad nie je účastníkom procesu ústnej skúšky a nie je

v jeho právomoci do procesu vykonávania funkčnej skúšky vôbec zasahovať.

Pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok musí vychádzať z dokumentov iných

subjektov, a to z kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania zariadenia výrobcu

elektriny a z dokladu preukazujúceho úspešné vykonanie funkčnej skúšky. Na základe vyššie

uvedeného Úrad vyhodnotil ako dátum úspešného vykonania funkčnej skúšky deň uvedený

v bode 13 protokolu o funkčnej skúške, t.j. 2 júla 2012. Pre platnosť protokolu o funkčnej

skúške je tento dátum podpísania záväzný a až v dôsledku toho sa stáva právnym

dokumentom zaväzujúcim všetky zainteresované strany, pričom sa jedná o zavŕšenie aktu

vykonávania funkčnej skúšky a až týmto úkonom získava právnu nárokovateľnosť. Samotný

fyzický výkon funkčnej skúšky, ktorého výsledok je uvedený v bode 12 protokolu o funkčnej

skúške je len predpokladom na to, aby z hľadiska výsledku funkčnej skúšky, vykonanom

zodpovednou osobou, záver vyjadrený jej podpisom nadobudol právnu účinnosť. Podpis

protokolu zo strany zodpovednej osoby podľa názoru súdu predstavuje predpoklad platnosti

právneho úkonu.“ Zároveň uviedla, že netrvá na ústnom prerokovaní veci.

13. Sťažovateľka vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu mailom 5. januára

2017 a poštou 9. januára 2017 po skonštatovaní obsahu stanoviska najvyššieho súdu

a citácii relevantných ustanovení právnych predpisov uviedla:

«K uvedenému sťažovateľ uvádza, že podľa jeho názoru porušenie jeho základných

práv garantovaných spočíva v nesprávnom, ústavne

nekonformnom výklade ust. zákona o podpore , kedy podľa názoru

sťažovateľa dikcia ust. zákona o podpore z hľadiska jazykového ako

aj gramatického výkladu jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností stanovuje, že

podmienky a pôsob vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa

distribučnej sústavy (SSE-D, a.s.), ktorý podlieha schváleniu orgánom verejnej správy -

Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej v texte len „Úrad“) (§ 5 ods. 1 písm. dd)

a nasl. po prijatí zákona o regulácií v sieťových odvetviach

v §13 ods. 2).

Podľa zákona o podpore na konci, je jasne daný príkaz, že takýto

prevádzkový poriadok mal byť vydaný. Uvedené zákonné ustanovenie je jasné

a zrozumiteľné a nemôže o ňom existovať žiadna pochybnosť, pričom podľa názoru

sťažovateľa citované ustanovenie nemá alternatívu a nie je koncipované ako oprávnenie ale

ako povinnosť. Táto povinnosť zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy splnená

nebola. Vychádzajúc z obsahu prevádzkového poriadku platného v rozhodnom období

uvedenia zariadenia do prevádzky je jednoznačné, že tento žiadne špecifické podmienky

a spôsoby, ktorých úpravu naň zákon delegoval, neupravoval v rozsahu povinností, ktorých

splnenie sa v napadnutom rozhodnutí požaduje od sťažovateľa a preto Úrad ako

prvostupňový správny orgán, regulačná rada ako odvolací, druhostupňový správny orgán

a ani všeobecné súdy - krajský súd a najvyšší súd nemohli od sťažovateľa požadovať

splnenie iných než zákonom uvedených požiadaviek na úspešné vykonanie funkčnej skúšky.

Aj tieto podmienky pre prípad ich úpravy v prevádzkovom poriadku by museli byť v súlade

so zákonom, pretože prevádzkový poriadok nemôže upravovať právne vzťahy nad rámec

zákonnej úpravy.

Je teda nepochybné, že od osoby, ktorej zariadenie má byť uvedené do prevádzky nie

je možné požadovať splnenie iných než v prevádzkovom poriadku uvedených podmienok,

povinností a zároveň tieto podmienky obsiahnuté v prevádzkovom poriadku nemôžu byť

v rozpore so zákonom a musí byť schválený úradom.

Je teda tiež nepochybné, že pri vydávaní rozhodnutí, teda aj rozhodnutia Úradu

č. 1792/2012/E-OZ zo dňa 14.12.2012 (ako aj naň nadväzujúcich rozhodnutí) je úrad,

regulačná rada, krajský súd aj najvyšší súd pri posudzovaní otázky uvedenia zariadenia

výrobcu elektriny do prevádzky - teda v tomto prípade splnenia podmienky úspešne

vykonanej funkčnej skúšky a následne pri rozhodovaní o cene elektriny vyrobenej

z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny oprávnený vychádzať len

z kritérií, podmienok a podrobností, ktoré budú upravené takýmto prevádzkovým

poriadkom. Je nepochybné, že príslušné ustanovenia zákona neumožňujú rozhodovať úradu

o cene elektriny, vychádzajúc pri posudzovaní času uvedenia zariadenia do prevádzky

z interných predpisov, rôznych opatrení, usmernení SSE - D, a.s. alebo samotného

protokolu o funkčnej skúške.

Uvedená argumentácia vychádza z logiky samotného zákona upravujúceho reguláciu

v sieťových odvetviach, platného a účinného v čase vykonania

funkčnej skúšky, ktorý v § 5 ods. 1 písm. dd) zveril do pôsobnosti Úradu schvaľovanie

prevádzkového poriadku prevádzkovateľa sústavy práve z dôvodu určenia, resp. zachovania

zákonom stanovených pravidiel pri fungovaní trhu s elektrinou. Podľa § 12a ods. 1 zákona

č. pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom upravujú práva

a povinnosti účastníkov trhu a podmienky potrebné na nediskriminačné a transparentné

organizovanie trhu s elektrinou a plynom. V súvislosti s posudzovaním záväznosti určenia

podmienok a spôsobu vykonania funkčnej skúšky uverejnením usmernenia na webovom

sídle prevádzkovateľa si dovoľuje sťažovateľ dať do pozornosti súdu aj znenie ust. § 6 posl.

veta , ktorý bez akýchkoľvek pochybnosti stanovuje, že Úradom

schválený prevádzkový poriadok je záväzný pre účastníkov trhu.

Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že práve Úrad ako regulátor má pri

stanovovaní pravidiel trhu s elektrinou dbať na nediskriminačné a transparentné

fungovanie trhu a to práve, nie však výlučne, prostredníctvom svojej právomoci schvaľovať

prevádzkový poriadok, ktorý sa tým pádom stáva pre účastníkov trhu záväzným.

Nie je preto podľa názoru sťažovateľa možné, s prihliadnutím na komplexný

gramatický a logický výklad , aby prevádzkovateľ určoval spôsob

a podmienky funkčnej skúšky spôsobom zverejnenia na svojom webovom sídle, resp.

v samotnom protokole o funkčnej skúške, a tieto by boli pre sťažovateľa záväzné, pretože je

to v priamom rozpore so a zákonom o podpore . Ak teda

prevádzkovateľ stanovil spôsob a podmienky funkčnej skúšky zverejnením na webovom

sídle, protokole o funkčnej skúške a Úrad ako prvostupňový správny orgán, regulačná rada

ako odvolací, druhostupňový správny orgán a všeobecné súdy - krajský súd a najvyšší súd

tieto od sťažovateľa požadovali na úspešné vykonanie funkčnej skúšky, došlo k porušeniu

článku 13 .

Podporiac vyššie uvedenú argumentáciu sťažovateľ poukazuje aj na znenie zákona

o regulácií sieťových odvetví, ktorý nadobudol platnosť dňom 31.08.2012 a účinnosť dňom

01.09.2012, teda dva mesiace po vykonaní funkčnej skúšky sťažovateľa, a ktorý z dôvodu

potreby zvýšiť efektivitu zásahov Úradu do fungovania trhu s elektrinou, už v § 15 zakotvil

povinnosť prevádzkovateľa predložiť Úradu na schválenie návrh na zmenu prevádzkového

poriadku do 60 dní odo dňa, kedy sa zmenili podmienky, na základe ktorých bol

prevádzkový poriadok schválený, vrátane zmien vyplývajúcich zo všeobecného právneho

predpisu (v tomto prípade zmien vyplývajúcich zo ), ktorého

porušenie je klasifikované ako správny delikt podľa § 36 ods. 1 písm. ae) predmetného

zákona.

Okrem uvedenej zmeny zákonnej úpravy, v nadväznosti na vyjadrenie Úradu

a informácií v ňom obsiahnutých, je zo strany sťažovateľa nevyhnutné konštatovať,

že prevádzkovateľ sa nadobudnutím účinnosti zákona o regulácií v sieťových odvetviach

z dôvodu úpravy funkčnej skúšky až v prevádzkovom poriadku schválenom Úradom

v rozhodnutí č. 003/2013/E-PP dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. ae)

zákona o regulácií v sieťových odvetviach, za ktorý je v zmysle § 36 ods. 3 písm. e) zákona

o regulácií v sieťových odvetviach Úrad oprávnený uložiť pokutu až do výšky 100.000,- Eur.

Odhliadnuc od vyššie uvedenej argumentácie však opakovane dáva sťažovateľ

do pozornosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky nemennú skutočnosť, že

prevádzkovateľ distribučnej sústavy porušil povinnosť uloženú mu v splnomocňujúcom

ustanovení zákona o podpore upraviť spôsob a podmienky funkčnej skúšky

v prevádzkovom poriadku, upravil podmienky funkčnej skúšky údajne uverejnené

v usmernení na webovom sídle, resp. v protokole o funkčnej skúške a to úpravou podmienok

funkčnej skúšky odporujúcim zákonu o podpore .

Rozpornosť zákonnej úpravy funkčnej skúšky s údajným usmernením zverejneným na

webovom sídle prevádzkovateľa a protokolom sťažovateľ uvádza z dôvodu, že funkčnú

skúšku pokladá za technický úkon skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy

priamo na mieste inštalácie zariadenia výrobcu elektriny, aj napriek skutočnosti, že zásadne

namieta záväznosť úpravy podmienok a spôsobu funkčnej skúšky v interných predpisoch,

rôznych opatreniach a usmerneniach, nie je podľa názoru sťažovateľa správne posudzovať

podľa zákona o podpore za dátum úspešne vykonanej funkčnej

skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy dátum administratívneho

spracovania výsledkov funkčnej skúšky pracovníkom SSE-D, a.s., schválenie Protokolu

o funkčnej skúške dňa 02.07.2012, ale dátum technickej realizácie funkčnej skúšky,

v uvedenom prípade posledného čiastkového úkonu funkčnej skúšky dňa 28.06.2012.

Vychádzajúc z jazykového výkladu zákona o podpore bezpochyby

vyplýva, že prevádzkovateľ distribučnej siete je v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti

povinný vykonať funkčnú skúšku, pričom pokiaľ zariadenie výrobcu elektriny spĺňa

technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá

výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej

vykonania - Protokol o funkčnej skúške podpísaný v kolónke 13. pracovníkom

prevádzkovateľa. Samotný zákon o podpore vo vyššie uvedenom ustanovení rozlišuje

vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu, v uvedenom prípade s dátumom

28.06.2012, a vystavenie dokladu o jej vykonaní ako administratívneho úkonu, v uvedenom

prípade 02.07.2012.»

Sťažovateľka súčasne uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania pred

ústavným súdom a uplatnila si trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 543,59 € za tri

úkony právnej služby.

14. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú

sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov

a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk.

II.

15. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd

môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných

práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa

odseku 1, obnovil stav pred porušením.

17. Z napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť

27. novembra 2015, vyplýva, že ním bol potvrdený rozsudok krajského súdu v celom

rozsahu. Podľa názoru najvyššieho súdu posúdenie otázky, ktorým momentom bola úspešne

vykonaná funkčná skúška ako podmienky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny

(sťažovateľky) do distribučnej sústavy prevádzkovateľa, bolo v danej právnej veci zásadné

preto, lebo od tejto skutočnosti sa odvíja a závisí, či bola sťažovateľke pre rok 2012 správne

schválená pevná cena elektriny na stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh (táto by

platila, ak by došlo k uvedeniu do prevádzky od 1. júla 2012 do 31. decembra 2012), alebo

mala byť schválená pevná cena elektriny na stanovenie doplatku vo výške 194,54 €/MWh

(ak by došlo k uvedeniu do prevádzky v čase od 1. januára 2012 do 30. júna 2012). Podľa

obsahu protokolu o funkčnej skúške a jeho bodu 13, v ktorom sa uvádza dátum ukončenia

funkčnej skúšky (platnosť protokolu od 2. júla 2012), a z aplikácie § 5 ods. 14 zákona

o podpore , podľa ktorého prevádzkovateľ je v lehote 30 dní odo dňa doručenia

žiadosti povinný vykonať funkčnú skúšku a vydať výrobcovi elektriny doklad o úspešnom

vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní od jej vykonania, bol čas uvedenia zariadenia do

prevádzky určený v súlade s ustanovením zákona o podpore .

Krajský súd pri posudzovaní pojmu „funkčná skúška“ s poukazom na zákonnú úpravu

vyvodil, že funkčná skúška je súhrnom opatrení prevádzkovateľa, ktorými preskúma, či

zariadenie spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy. Pritom je v právomoci

prevádzkovateľa určiť spôsoby a podmienky jej vykonania. Krajský súd tiež ustálil, že z

usmernenia prevádzkovateľa vyplýva, že súčasťou funkčnej skúšky nebolo len vykonanie

čiastkových kontrol na technické parametre zariadení na výrobu elektriny v teréne, ale aj

preskúmanie listinných dôkazov technického charakteru. So žalobnými tvrdeniami

sťažovateľky sa krajský súd náležite vysporiadal. Aj podľa názoru najvyššieho súdu bolo

potrebné v posudzovanej veci vychádzať z obsahu protokolu a prisúdiť náležitú právnu

relevanciu jeho bodu 13, v ktorom sa výslovne uvádza, že funkčnú skúšku podpisom

schvaľuje za prevádzkovateľa riaditeľ sekcie AM, pričom v tomto bode je osobitná kolónka

na uvedenie dátumu ukončenia funkčnej skúšky („platnosť protokolu od“). V tomto bode sa

tiež uvádza, že bez tohto podpisu je protokol neplatný. Preto nebolo možné zistiť porušenie

zákona v určení, že funkčná skúška bola ukončená 2. júla 2012. Najvyšší súd považoval

za preukázané, že záver ustálený v správnom konaní zodpovedá zásadám logického

myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona

o podpore .

18. Predmetom skúmania ústavného súdu bola ústavná udržateľnosť týchto záverov

najvyššieho súdu, ako aj skutočnosť, či sa najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom

vysporiadal s pre danú vec relevantnými odvolacími námietkami sťažovateľky.

19. Podľa zákona o podpore „Prevádzkovateľ distribučnej sústavy,

do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať

funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie

výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ

distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky

do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu

elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky

určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.“.

20. Podľa zákona o podpore «Na účely tohto zákona sa

všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy

bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia povolené trvalé užívanie

zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia

zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len ,,funkčná skúška“) podľa toho, ktorý

dátum nastane neskôr.».

21. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky o cenovej regulácii „Cena elektriny vyrobenej

z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky

od 1. januára 2012 do 30. júna 2012 sa určuje priamym určením pevnej ceny v eurách

na megawatthodinu. V prípade energie vyrobenej zo slnečnej energie s celkovým

inštalovaným výkonom zariadenia výrobcu elektriny do 100 kW, ktoré je umiestnené

na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným

základom, je 194,54 Eur/MWh.“.

22. Podľa § 11a ods. 1 vyhlášky o cenovej regulácii „Cena elektriny vyrobenej

z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky od

1. júla 2012 do 31. decembra 2012 sa určuje priamym určením pevnej ceny v eurách na

megawatthodinu − zo slnečnej energie s celkovým inštalovaným výkonom zariadenia

výrobcu elektriny do 100 kW, ktoré je umiestnené na strešnej konštrukcii alebo obvodovom

plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným základom, je 119,11 Eur/MWh.“

23. Z citovaných relevantných ustanovení vyhlášky o cenovej regulácii vyplýva,

že relevantnou skutočnosťou pre určenie ceny elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov

energie je čas uvedenia zariadenia na výrobu elektrickej energie do prevádzky, pričom

podľa zákona o podpore zariadenie na výrobu elektrickej energie sa

považuje za uvedené do prevádzky dňom úspešného vykonania funkčnej skúšky pripojenia

tohto zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej sústavy, ktorej (rozumej funkčnej skúšky)

spôsob a podmienky vykonania má byť podľa zákona o podpore určený

v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Súčasne z dikcie druhej

vety zákona o podpore vyplýva, že funkčná skúška je úspešne vykonaná,

ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do distribučnej

sústavy, o čom vydá prevádzkovateľ distribučnej sústavy výrobcovi elektriny doklad

o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania.

24. Predmetom konania najvyššieho súdu ako súdu správneho, konajúceho podľa

druhej hlavy V. časti , bolo preskúmanie zákonnosti

rozhodnutí úradu pre reguláciu a regulačnej rady vydaných v správnom konaní, t. j. ich

preskúmanie z hľadiska dodržania citovaných ustanovení zákona o podpore a jeho

vykonávacej vyhlášky o cenovej regulácii.

25. Z rozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj z jemu predchádzajúceho rozhodnutia

krajského súdu, s ktorým sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožnil, vyplýva, že aj napriek

dokazovaním zistenej skutočnosti, že SSE – Distribúcia ako správca distribučnej siete si

v rozpore s imperatívom daným mu explicitne v zákona o podpore

spočívajúcim v povinnosti upraviť vo svojom prevádzkovom poriadku spôsob a podmienky

vykonania funkčnej skúšky túto povinnosť neplnil, takže distribútor objektívnym a úradom

pre reguláciu (ktorý schvaľuje prevádzkový poriadok distribútorov) preskúmateľným

spôsobom neurčil, kedy považuje funkčnú skúšku za vykonanú, najvyšší súd túto

nezákonnosť opomenul a pri ustálení rozhodného času na vykonanie funkčnej skúšky sa

tento nedostatok pokúsil odstrániť výkladom o nutnosti prisúdiť v tomto smere právnu

relevanciu internému protokolu správcu distribučnej siete o vykonaní funkčnej skúšky,

výklad formy (usporiadania) ktorého je však vzhľadom na jeho všeobecnú nezáväznosť,

a teda aj nevynutiteľnosť značne polemický.

26. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na právne závery, ku ktorým dospel

vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí – náleze sp. zn. z 25. novembra

2015 v obdobnej veci, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. V uvedenom rozhodnutí

ústavný súd konštatoval, že najvyšší súd pri vyhodnotení relevantného dátumu uvedenia

zariadenia sťažovateľa na výrobu elektrickej energie do prevádzky, t. j. pri určení dátumu

vykonania funkčnej skúšky tohto zariadenia, neprisúdil primárne dôležitosť zneniu zákona,

podľa ktorého sa „... všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do

prevádzky dátum... kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia

výrobcu elektriny do sústavy...“ [ zákona o podpore ], pričom

funkčná skúška je úspešne vykonaná, keď zariadenie výrobcu elektriny spĺňa „... technické

podmienky na pripojenie do sústavy...“ ( zákona o podpore ), ale v tomto

smere najvyšší súd absolútne bezprecedentne, ústavne neudržateľným spôsobom, v rozpore

s týmito zákonnými ustanoveniami a v rozpore s princípmi právnej istoty na posúdenie

úspešnosti vykonania funkčnej skúšky celkom extenzívne nad rámec zákonnej požiadavky

pripísal dôležitosť aj tzv. administratívnej kontrole vykonania funkčnej skúšky riaditeľom

sekcie AM, podpisujúcim za distribútora protokol „... o úspešnom vykonaní funkčnej

skúšky...“. Najvyšší súd sa však v tomto smere nevysporiadal ani s tým, že vydanie

predmetného protokolu o funkčnej skúške nie je predpokladom úspešného vykonania

funkčnej skúšky zariadenia na výrobu elektrickej energie, ale že týmto predpokladom je

v zmysle citovaného ustanovenia zákona o podpore iba splnenie

technických podmienok na pripojenie tohto zariadenia do distribučnej sústavy elektrickej

energie. Napokon uvedené potvrdzuje aj ďalšie znenie zákona o podpore ,

podľa ktorého protokol o funkčnej skúške sa vydáva až ex post, t. j. až „po“ úspešnom

vykonaní funkčnej skúšky, a to do 10 dní po jej vykonaní, a je iba dokladom

pre prevádzkovateľa zariadenia na výrobu elektrickej energie o úspešnom zapojení jeho

zariadenia do distribučnej sústavy. V konečnom dôsledku sa tak najvyšší súd nevysporiadal

s tým, či zákon o podpore [] alebo vyhláška o cenovej regulácii

[§ 11 ods. 1 a § 11a ods. 1] spája alebo nespája s týmto protokolom o funkčnej skúške

nejaký právom predpokladaný príčinný následok, ktorým je určenie ceny za výrobu

elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Inými slovami, najvyšší súd sa nevysporiadal

s tým, či na určenie ceny za elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov má alebo

nemá vplyv dátum vydania protokolu o vykonaní funkčnej skúšky v kontexte § 11

ods. 1 a § 11a ods. 1 vyhlášky o cenovej regulácii, podľa ktorej sa určenie tejto ceny odvíja

od času uvedenia zariadenia na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov

do prevádzky, pričom v spojení s zákona o podpore sa toto

zariadenie považuje za uvedené do prevádzky dňom úspešného vykonania funkčnej skúšky.

Zjednodušene povedané, najvyšší súd nereflektoval na najpodstatnejšiu námietku

sťažovateľky, že jej zariadenie na výrobu elektrickej energie bolo fakticky pripojené

do distribučnej siete SSE – Distribúcia už od 28. júna 2012, kedy bola podľa riadku

12 protokolu o funkčnej skúške úspešne vykonaná jeho funkčná skúška, t. j. už od tej doby

bolo toto zariadenie aj fakticky používané a dodávalo elektrickú energiu do distribučnej

sústavy prevádzkovateľa, a nie až od 2. júla 2012, kedy bol protokol o funkčnej skúške

v jeho riadku 13 len formálne podpísaný „riaditeľom sekcie AM“.

27. V danom prípade sa najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal ani

s dopadom nezákonného postupu distribútora siete, ktorý podmienky a spôsob vykonania

funkčnej skúšky nestanovil explicitne vo svojom prevádzkovom poriadku v záujme právnej

istoty neurčitého počtu prevádzkovateľov zariadení na výrobu elektrickej energie

z obnoviteľných zdrojov pre účely ich jednotnej aplikácie vo všetkých obdobných

prípadoch. Najvyšší súd svojím postupom, ktorým následky nezákonného postupu

distribútora siete a v konečnom dôsledku aj nezákonného postupu úradu pre reguláciu, ktorý

schválil prevádzkový poriadok SSE – Distribúcia aj napriek tomu, že neobsahoval zákonom

požadovanú úpravu podmienok a spôsobu vykonania funkčnej skúšky a ktorý konal navyše

v danej veci aj ako správny orgán v prvom stupni, absolútne bezprecedentne preniesol na

plecia výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov znášanie rizika nejednotnej

aplikácie a výkladu dotknutých zákonných ustanovení ad hoc, napriek ich podstatnému

vplyvu na ich majetkovú sféru.

28. Ústavný súd tiež poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia v obdobných

veciach (, ), v ktorých vyslovil porušenie práv ďalších

výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov tam namietanými rozhodnutiami najvyššieho

súdu, ktoré súčasne zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie.

29. Vzhľadom na uvedené je ústavný súd toho názoru, že najvyšší súd nerozhodol

v danej veci tak, aby poskytoval rozumné vysvetlenie a odôvodnenie všetkých pre vec

rozhodujúcich skutočností, napadnuté rozhodnutie je preto nedostatočne odôvodnené

a arbitrárne. Z uvedeného dôvodu ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom

najvyššieho súdu došlo k porušeniu sťažovateľkou označených práv, tak ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

30. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd

v nadväznosti na zistenie porušenia označených práv sťažovateľky vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2 rozhodol o zrušení napadnutého rozsudku najvyššieho súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

31. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich

úhradu v sume 543,59 € vrátane 20 % DPH.

32. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Sťažovateľke vznikli trovy konania

z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti) uskutočnené v roku 2016 a jeden úkon právnej

služby (vyjadrenie k stanovisku najvyššieho súdu) uskutočnený v roku 2017. Základná

sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 € a hodnota

režijného paušálu je 8,58 €; základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2017 je 147,33 € a hodnota režijného paušálu je 8,84. Spolu by

sťažovateľke prináležali trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 551,19 €

(2 x 143 € + 2 x 8,58 € + 147,33 € + 8,84 €) Vzhľadom na to, že právny zástupca

sťažovateľky si úhradu trov právneho zastúpenia uplatnil iba v sume 543,59 €, ústavný súd,

súc viazaný petitom, túto úhradu sťažovateľke priznal len vo výške uplatneného nároku, tak

ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

33. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2017