Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 40/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. januára 2017 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodných

spoločností BAU land, spol. s r. o., Levočská 2, Poprad, a Slovenská autobusová doprava

Poprad, a. s., Wolkerova 466, Poprad, zastúpených advokátom JUDr. Mikulášom Buzgóom,

Štúrova 20, Košice, ktorou

obchodná spoločnosť BAU land, spol. s r. o., namieta porušenie svojho základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn.

z 15. novembra 2012 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 26. mája 2014 a

obchodná spoločnosť Slovenská autobusová doprava Poprad, a. s., namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky a podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. z 15. novembra 2012 a rozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 26. mája 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodných spoločností BAU land, spol. s r. o., a Slovenskej autobusovej

dopravy Poprad, a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta

2015 doručená sťažnosť obchodných spoločností BAU land, spol. s r. o., Levočská 2,

Poprad (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“) a Slovenská autobusová doprava Poprad, a. s.,

Wolkerova 466, Poprad (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia“),

ktorou

sťažovateľ v 1. rade namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného

súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 15. novembra 2012 (ďalej

aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 26. mája 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) a

sťažovateľ v 2. rade namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a a podľa a Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“), práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) napadnutým rozsudkom okresného súdu z 15. novembra 2012 a napadnutým

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 26. mája 2014.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa žalobou podanou okresnému

súdu domáhali určenia vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam a určenia

o neexistencii rampy na špecifikovaných nehnuteľnostiach.

O žalobe rozhodol okresný súd rozsudkom sp. zn. z 15. novembra

2012 tak, že žalobu v časti, ktorou sa domáhali určenia vlastníckeho práva, zamietol

a v časti, ktorou sa domáhali určenia o neexistencii rampy, vylúčil na samostatné konanie.

Proti rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd napadnutým rozsudkom z 26. mája 2014 tak, že výrok, ktorým okresný súd

zamietol žalobu, v špecifikovanej časti potvrdil, v prevyšujúcej časti rozsudok okresného

súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolanie smerujúce voči

výroku o vylúčení veci na samostatné konanie odmietol.

Sťažovatelia následne podali generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky

podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Prípisom prokurátorky Krajskej prokuratúry

v Prešove č. k. Kc 18/15/7700-5 zo 4. februára 2015 bol podnet sťažovateľov odložený.

Následne sťažovatelia podali opakovaný podnet na podanie mimoriadneho

dovolania, ktorý Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prípisom č. k. VI/3 Pz

75/15/1000-9 z 23. júna 2015 odložila.

Sťažovatelia v sťažnosti ďalej uvádzajú:

«Pre nesúhlas s právnym názorom Okresného súdu Poprad v spojení s výrokom

odvolacieho súdu a z dôvodu, že boli neúspešní svojimi podnetmi k mimoriadnemu

dovolaniu, zdôrazňujúc nesprávny výklad účinkov ustanovenia ,

podávajú túto ústavnú sťažnosť.

... Žaloba v predmetnej právnej veci mala svoje náležitosti a šlo o žalobu o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. tak, ako sú tieto zapísané v

a tvorili a doposiaľ tvoria celok vyčlenený za účelom náležitého užívania stavby

v súčasnosti ako sklad a predajňa

stavebného materiálu...

... V žalobe a následne v konaní pred všeobecným súdom sťažovatelia uviedli, že dňa

10. 4. 2002 bola rozhodnutím zakladateľa FNM SR založená obchodná spoločnosť

Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť. Spoločnosť prebrala majetok,

práva, záväzky a povinnosti podniku Slovenská autobusová doprava, štátny podnik Poprad,

zrušeného bez likvidácie okrem práv podľa ustanovenia v súlade

s rozhodnutím o privatizácii podniku Fondom národného majetku SR ako právnickou

osobou sui generis zákonom vymedzenými kompetenciami, ktorý bol vykonávateľom

prevodu majetku štátu na iné osoby tak, ako to ustanovuje ..

... Nedostatkom konania bol postup Okresného súdu Poprad, keď tento nevyhovel

návrhu na ďalšie dokazovanie výsluchom svedka , bývalého riaditeľa

štátneho podniku SAD pred rozhodnutím o privatizácii. Tento svedok by súdu bol ozrejmil

rozsah užívania „obslužných“ pozemkových nehnuteľností, ku ktorým mal štátny podnik do

doby schválenia rozhodnutia o privatizácii právo hospodárenia. Pre svoje rozhodnutie v

prvom stupni sa všeobecný súd uspokojil s dôkazným stavom, aký bol ku dňu jeho

rozhodnutia bez toho, aby vykonal dokazovanie v zmysle návrhu sťažovateľov na

pojednávaní zo dňa 12. 11. 2012, aby zistil rozsah majetku, s ktorým pôvodný štátny podnik

hospodáril. Za tohto dôkazného stavu zodpovedá za svoj výrok - za svoj právny názor,

ktorým žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil právnym

názorom, že HZ 19.090/1977-4/1 zo dňa 31. 12. 1997 nemá žiadne právne účinky a že

nedošlo k prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam na ČSAD š. p. v zmysle § 349

Hospodárskeho zákonníka. Aj keď šlo o tzv. socialistickú organizáciu, ktorá k získaniu

vlastníctva nemusela dodržať postup formou registrácie zmluvy ŠN, neuviedol Okresný súd

Poprad, prečo tento dôkaz nepostačoval k preukazovaniu dôvodnosti práva hospodárenia

štátnym podnikom, ktorý potom v rozsahu tohto práva vstupoval do privatizácie. Okresný

súd svojim rozhodnutím zjednoznačnil svoj nesprávny právny názor, keď rozhodol o žalobe

ohľadne časti určenia vlastníckeho práva jej zamietnutím.

... všeobecný súd pri pokuse o správnu aplikáciu právnej normy nepostrehol,

že majetok privatizovaného š. p. (SAD š. p.) sa v rozsahu práva hospodárenia stal majetkom

FNM SR dňom zrušenia štátneho podniku. Keď sa stal takým majetkom FNM, potom

v súlade so schváleným spôsobom privatizácie mohol byť použitý. Keď sa nestal

deklarovaným vlastníctvom nového subjektu − sťažovateľa v 2. rade, potom tvorí aj

v súčasnosti majetok FNM!

... S takýmto výkladom relevantných

sťažovatelia sa nestotožňujú.»

Následne sťažovatelia poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. týkajúce sa účinkov hospodárskych zmlúv uzavretých

medzi socialistickými organizáciami, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky

sp. zn. týkajúce sa určenia vlastníckeho práva k privatizovanému

majetku, ktorý nebol uvedený v súpise privatizovaných nehnuteľností. V rámci svojej

argumentácie poukazujú sťažovatelia tiež na ustanovenia o štátnom

podniku v znení neskorších predpisov a o podmienkach prevodu

majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

V závere sťažnosti sťažovatelia uvádzajú:

«Z dôvodu, že jednotlivé nehnuteľnosti v , ku ktorým sa sťažovateľ v 2. rade

domáhal určenia vlastníckeho práva, podľa žaloby slúžili od r. 1977 výlučne

na delimitovanú činnosť pre ČSAD š. p. Poprad podľa hospodárskej zmluvy z r. 1977

a podľa , tvorili majetok štátneho podniku na účely uvádzaného

zákona. Tento majetok mal nový subjekt nadobudnúť v dôsledku rozhodnutia o privatizácii,

nakoľko ČSAD š. p. v čase privatizácie SAD š. p,. Poprad bol oprávneným užívateľom tohto

majetku.

Z dôvodu, že ministerstvo ako zakladateľ rozhodlo o privatizácii prevodom celého

majetku, napriek tomu, že rozhodnutie o privatizácii, resp. privatizačný projekt v rozpore

s ustanovením a 6 , neobsahoval údaj − špecifikáciu jednotlivých

nehnuteľností v rozsahu určovacej žaloby. Sťažovateľ v 2. rade sa stal vlastníkom týchto

z dôvodu, že pozemkové nehnuteľnosti v takom rozsahu spravoval tak, ako tieto práva

v priebehu podnikania (po r. 1977) nadobudol a nevyhnutne získal k nim právo užívania.

Nedostatok spočívajúci v nezanesení konkrétnej nehnuteľnosti do privatizačného

projektu nemôže prevážiť nad spoločnosťou sledovaným a vymieneným zámerom

upravenom v a nad zámerom bývalého SAD š. p. Poprad previesť

„všetok majetok“ na nový subjekt (SAD a. s. Poprad).

V procese privatizácie nedochádza ku klasickému nadobudnutiu na základe zmluvy

s FNM, ale ide o prechod majetku tak, ako tento vyplýva zo

a k účinnosti dôjde v dôsledku splnenia zákonných podmienok.

Žiaden majetok zaniknutého štátneho podniku sa nezvýšil − nezostal, resp.

ako prebytkový. Pokiaľ SAD š. p. Poprad mal právo hospodárenia k nehnuteľnostiam

tvoriacich predmet určovacej žaloby, tento majetok mal byť predmetom rozhodovania, resp.

musel zostať ako zvyšný, pokiaľ sa ho rozhodnutie FNM v privatizačnom procese netýkal.

Takýto stav k dnešnému dňu ale nenastal.»

Na tomto základe sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„... Základné právo sťažovateľa v 1. rade na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

SR a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru...

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 26. mája 2014 v spojení

s rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 15. novembra 2012

porušené bolo.

... Základné právo sťažovateľa v 2. rade na súdnu ochranu podľa

SR a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., podľa čl. 36

ods. 1 Listiny..., základné právo vlastniť majetok podľa SR a podľa

čl. 11 ods. 1 Listiny... a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatku protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Prešove sp. zn. zo dňa 26. mája 2014 v spojení s rozsudkom Okresného

súdu Poprad sp. zn. zo dňa 15. novembra 2012 porušené bolo.

... Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 26. mája 2014

v časti, v ktorej bol výrok rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa

15. novembra 2012 o zamietnutí žaloby potvrdený, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

... Krajský súd v Prešove a Okresný súd Poprad je povinný uhradiť sťažovateľovi

v 1. rade a sťažovateľovi v 2. rade trovy konania v sume 313,22 € na účet právneho

zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom

okresného súdu z 15. novembra 2012

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Proti napadnutému rozsudku okresného súdu z 15. novembra 2012 bolo prípustné

odvolanie, ktoré sťažovatelia podali a o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým

rozsudkom z 26. mája 2014. Právomoc krajského súdu ako odvolacieho súdu, ktorú tento

uplatnil na základe odvolania podaného sťažovateľmi, vylučuje, aby rozhodoval ústavný

súd, preto sťažnosť v tejto časti podľa odmietol pre

nedostatok právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom

krajského súdu z 26. mája 2014

Ústavný súd zistil, že napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť

1. augusta 2014. Posledný deň lehoty na podanie sťažnosti bol 1. október 2014 (streda).

Sťažovatelia podali sťažnosť ústavnému súdu osobne v podateľni 31. augusta 2015, teda

zjavne po uplynutí lehoty dvoch mesiacov.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne uvádza, že sťažnosť

podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok

ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , , ,

).

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v .

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako oneskorene podanej ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty zákon

o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr.

, , ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol

podľa ako podanú oneskorene.

Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd k počítaniu dvojmesačnej lehoty

sťažovateľmi na podanie sťažnosti od doručenia prípisu Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky č. k. VI/3 Pz 75/15/1000-9 z 23. júna 2015, ktorým bol ich opakovaný podnet

na podanie mimoriadneho dovolania odložený, poukazuje na svoj ustálený právny názor,

podľa ktorého podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi

Slovenskej republiky (podľa až ) nepovažuje

za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorého uplatnenie je predpokladom

(podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa , a preto na

jeho podanie z hľadiska plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno

prihliadať (m. m. , , , a iné).

Z uvedeného dôvodu je pre posúdenie otázky, či bola sťažnosť podaná pred uplynutím

lehoty ustanovenej v , relevantný termín nadobudnutia

právoplatnosti relevantného rozhodnutia (m. m. ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2017