Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-11-2021.pdf
PDF · 154.25 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Boris Šiška, PhD., v spore žalobcu: Z. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., zastúpený : Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, IČO : 36 868 876, proti žalovanej : Y. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, zastúpený : Mgr. Martin Lieskovský, advokát so sídlom Farská 40, Nitra, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6400 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 22.03.2021 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 6400 eur s príslušenstvom a trovy konania a to titulom bezdôvodného obohatenia. V žalobe uviedol, že manželstvo žalobcu so žalovanou bolo rozvedené rozsudkom, č. k. 8Pc/23/2020-28 zo dňa 07.12.2020. Žalobca za trvania manželstva so žalovanou investoval vlastné peňažné prostriedky vo výške 6400 eur do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území M., obec M., okres Nitra, zapísanej v evidencii nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX (ďalej aj ,,nehnuteľnosť“), ktorá bola vo výlučnom vlastníctve žalovanej, čím sa žalobca nepochybne podieľal na zveľadení nehnuteľnosti a v neposlednom rade túto nehnuteľnosť aj zhodnotil. Peňažné prostriedky vo výške 6.400 eur ktoré žalobca vynaložil na nehnuteľnosť žalovanej, nadobudol ako dedičský podiel v zmysle Uznesenia vydaného Okresným súdom Žďár nad Sázavou, č. k. 8D/1054/2018-27 zo dňa 26.02.2019. Nakoľko v bezpodielovom vlastníctve manželov je všetko, s výnimkou vecí získaných dedičstvom, boli všetky tieto finančné prostriedky nepochybne vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Sumu vo výške 6.400 eur žalobca vložil na účet vedený v Tatra banke a.s., IBAN SK09 1100 0000 0026 XXXX XXXX, ktorého majiteľom je výlučne žalovaná. Všetky tieto peniaze žalobcu boli vynaložené na majetok vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a preto nespadajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V dôsledku vyššie uvedeného žalobca vyzval žalovanú výzvou zo dňa 24.02.2021, aby mu v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy vrátila sumu vo výške 6.400 eur. Táto suma zodpovedá výške finančnej sumy vynaloženej klientom na nehnuteľnosť žalovanej. Žalovaná doposiaľ dlžnú sumu žalobcovi neuhradila ani len čiastočne.
2. Žalovaná k žalobe uviedla nasledovné skutočnosti. Žalobca v znení svojej žaloby, okrem takto uvedených všeobecných skutkových tvrdení ďalej popisuje už len to, akým spôsobom nadobudol predmetné finančné prostriedky, na aký účet ich vložil a že ju mimosúdne vyzval na vrátenie sumy vo výške 6.400 eur. Nikde sa však v znení žaloby neuvádzajú konkrétne skutkové tvrdenia ohľadom
údajných investícií do jej nehnuteľnosti a už vôbec žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by jeho momentálne všeobecné skutkové tvrdenia podporili. Poprela skutkové tvrdenia ohľadom toho, že by žalobca investoval predmetné finančné prostriedky do jej nehnuteľnosti a ako aj to, že by niekedy vôbec investoval svoje finančné prostriedky do jej nehnuteľnosti. K žalobe žalobcu uviedla, že táto je vcelku stručná a je založená na ničím nepodložených všeobecných skutkových tvrdeniach, ktoré ani sami o sebe nič nepreukazujú. Povinnosť tvrdenia a preukázania tvrdených skutočností nezaťažuje len žalovaného, ale vzťahuje sa aj na žalobcu. Žalobca tvrdí isté skutočnosti, avšak aj to len v tom rozsahu, že mal investovať do nehnuteľnosti patriacej do jej výlučného vlastníctva. To zn. že nepovažuje za unesené bremeno tvrdenia žalobcu. Už vôbec však nemožno hovoriť o unesení dôkazného bremena, keďže žalobca nepredložil súdu absolútne žiadny dôkaz ohľadom ním tvrdených skutočností, týkajúcich sa investície do jej nehnuteľnosti. Ak žalobca argumentuje, že ju vyzýval na vrátenie sumy vo výške 6.400 eur, tak poukázal, že na túto jeho výzvu zareagovala listom (odpoveďou) spísaným prostredníctvom jej právneho zástupcu. Išlo o odpoveď zo dňa 05.03.2021, ktorú priložila k vyjadreniu. Z jeho znenia je zrejmé, že aj v rámci mimosúdneho konania som k veci zaujala rovnaký postoj, ako momentálne. Neexistuje žiadny nárok, ktorý by oprávňoval žalobcu na uplatňovanie si sumy vo výške 6.400 eur od jej osoby. Preto je možné označiť ňou tvrdené skutočnosti za ustálené a konzistentné. Nesporné je aj to, že na jej bežný účet prišli finančné prostriedky, ktoré mali predstavovať podiel na dedičstve po otcovi žalobcu. Nešlo však o sumu, akú uvádza žalobca (6.400 eur), ale išlo o sumu vo výške 6.299,87,-Eur, o čom súdu doložila aj výpis z účtu, pričom táto suma bola pripísaná na jej účet dňa 01.04.2019. Nešlo však o žiadny účelový vklad, ktorý by mal akokoľvek preukazovať, že malo dôjsť k vkladu týchto financií na jej účet s cieľom investovania uvedených finančných prostriedkov do nehnuteľnosti patriacej jej osobe. Aj s prihliadnutím na to, že boli manželia, umožnila žalobcovi, aby si ako jej manžel zriadil dispozičné právo k predmetnému účtu. O zriadenie dispozičného oprávnenia pre jej vtedajšieho manžela vo vzťahu k účtu IBAN: SK09 1100 0000 0026 XXXX XXXX, sa pričinila tým, že s Tatra bankou, a.s. uzatvorila prílohu k zmluve o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu a zmluve o spotrebiteľskom úvere formou voliteľného prečerpania, kde v zozname oprávnených osôb a špecifikácie rozsahu oprávnení k účtu označila práve žalobcu za osobu oprávnenú disponovať s účtom a peňažnými prostriedkami tam sa nachádzajúcimi. Žalobca tento účet sám bežne užíval, preto si nechal poslať predmetné finančné prostriedky. Žalobca s určitosťou tieto peňažné prostriedky neinvestoval do jej nehnuteľnosti. V prospech jej tvrdenia svedčí aj tá skutočnosť, že pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom - pozemok parc. reg. ,,C“ - zastavaná plocha a nádvorie s parc. č. XXX/1 o výmere 108 m2, ako aj priľahlý pozemok - parc. reg. ,,C“ - záhrada s parc. č. XXX o výmere 670 m2, nadobudla na základe kúpnej zmluvy v rámci vkladového konania V XXXX/XX - XXX/XXXX, čiže v priebehu roku 2009. Od roku 2010 započala výstavbu rodinného domu a koncom roku 2012 sa už sťahovala do predmetného domu. Fotografiou zo dňa 09.09.2015 dokladuje stav rodinného domu, pričom je z nej zrejmé, že jej rodinný dom bol už v roku 2015 kompletne dokončený bez potreby žiadnej investície do domu. Okrem toho uviedla, že rodinný dom si postavila za svoje vlastné peniaze, ktoré som si zarobila dlhoročnou prácou v zahraničí a nepotrebovala na to žiadnu finančnú pomoc od žalobcu. Dom, ktorý bol v rokoch 2019 a 2020 stále v podstate kompletne zariadenou a dokončenou novostavbou, si nevyžadoval žiadnu investíciu vo výške 6.400 eur ako to uvádza žalobca.
3. Žalobca v replike uviedol, že žalovaná vo vyjadrení k žalobe potvrdila, že je vlastníčkou účtu vedeného v Tatra banke a.s. IBAN: SK09 1100 0026 XXXX XXXX. Rovnako tak žalovaná potvrdila, že jej boli na predmetný účet dňa 01.04.2019 pripísané finančné prostriedky vo výške 6.299,87 Eur, ktoré mali predstavovať podiel žalobcu na dedičstve po otcovi, o čom žalovaná v predmetnom konaní predložila tiež výpis z účtu. Tvrdenia žalovanej ohľadne námietky, že by boli finančné prostriedky žalobcu použité ako investícia do jej nehnuteľnosti, ako aj deklarovanie stavu rodinného domu na základe fotografie z roku 2015 sú nepravdivé, pričom považuje za účelové s cieľom vyhnúť sa povinnosti vydať finančné prostriedky o ktoré sa žalovaná na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Tvrdenia žalovanej, že predmetná nehnuteľnosť bola kompletne dokončená v roku 2015 spochybňuje tiež LV č. XXXX v ktorom sa uvádza, že žiadosť o zápis stavby a tiež oznámenie o určení súp. č. stavby je z roku 2018. Žalobca za trvania manželstva t. j. od septembra roku 2015 investoval do nehnuteľnosti žalovanej nemalé finančné prostriedky, avšak žiada od žalovanej len vrátenie finančných prostriedkov, ktoré zdedil po otcovi. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej, že finančné prostriedky vo výške 1.500,- Eur žalobca použil na kúpu osobného motorového vozidla, tieto žalobca v celom rozsahu popiera, a to aj s ohľadom na to, že zo samotného výpisu z účtu zo dňa 09.04.2019, ktorý žalovaná predložila vyplýva, že k výberu finančných prostriedkov došlo kartou držiteľa, a teda žalovanou nie žalobcom. Rovnako tak poprel tvrdenia žalovanej, že všetky zvyšné finančné prostriedky použil žalobca na vlastnú potrebu, nakoľko tieto tvrdenia žalovaná v konaní
žiadnym relevantným a hodnoverným dôkazom nepreukázala. V konaní bolo náležite preukázané, že finančné prostriedky, ktoré žalobca nadobudol v dedičskom konaní po otcovi boli pripísané na účet žalovanej, v dôsledku čoho došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu a žalovaná je tieto prostriedky povinná vrátiť.
4. Žalovaná v duplike poznamenala, že žalobca si v podstate len selektívne vybral určité skutočnosti, ku ktorým sa vo svojom vyjadrení vyjadril, pričom k niektorým uvádzaným argumentom sa ani náznakom nevyjadril. V jeho vyjadrení opätovne absentuje jednak uvedenie konkrétnych skutočností, nehovoriac už o tom, že by tieto svoje tvrdenia podložil konkrétnymi dôkazmi. Žalobca celý svoj nárok postavil dôkazne len na tom, že do konania predložil listinné dôkazy týkajúce sa dedičského konania po jeho nebohom otcovi a jednou mimosúdnou výzvou. Ak však vychádza z toho, že tvrdí, že k bezdôvodnému obohateniu na jej strane malo prísť takým spôsobom, že investoval do nehnuteľnosti patriacej do jej výlučného vlastníctva, tak by bolo minimálne vhodné uviesť najskôr skutkové tvrdenia, do čoho konkrétne žalobca investoval (či do interiérového vybavenia rodinného domu, či do technického vybavenia rodinného domu, či do úpravy exteriéru rodinného domu a pod.) a následne bolo žiadúce, aby žalobca takéto svoje prípadné tvrdenia podložil konkrétnymi dôkazmi. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia poukázal na to, že potvrdila vlastníctvo účtu, na ktorý bola zaslaná suma vo výške 6.299,87 eura, to zn. odlišná suma, než ktorú vlastne žaluje. Uvedené skutočnosti ani nemá dôvod sporovať, nakoľko boli manželia a keďže žalovaný nemal zriadený žiadny účet, ktorého by bol vlastníkom (nič také doposiaľ v konaní nepreukázal), tak sa ako manželia dohodli na tom, že táto suma bude zaslaná na účet ktorého je vlastníčkou ona. V konečnom dôsledku je to aj logické vyústenie toho, že v prospech žalobcu zriadila dispozičné právo k jej účtu (ešte pred zaslaním predmetnej sumy na účet), čo aj riadne zdokladovala. Mala zato, že ide v podstate o logické a bežné konanie dvoch ľudí, ktorí sú manželia, ak používajú jeden spoločný účet (ktorý je však formálne vedený len na jedného z nich, keďže banky na Slovensku neponúkajú ako produkt pre manželov účet, ktorý by mal dvoch rovnocenných vlastníkov a situácie sa riešia práve zriadením dispozičného oprávnenia). Skutkové tvrdenie ohľadne zriadenia dispozičného oprávnenia v prospech žalobcu je preto potrebné považovať za nesporné. Ak žalobca poukazuje v súvislosti s výberom sumy vo výške 1.500 eur určených na kúpu vozidla žalobcom na tú skutočnosť, že išlo o výber uskutočnený prostredníctvom platobnej karty, ktorá bola vystavená na jej meno, tak k tomuto tvrdeniu žalobcu uvádza, že žalobca veľmi často disponoval s uvedenou platobnou kartou, ktorá bola vytavená k jej účtu, uskutočňoval výbery a robil platby u obchodníkov. Aj predmetný výber sumy vo výške 1.500 eur zo dňa 09.04.2019 uskutočnil on sám. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že jej tvrdenie o kompletnej dokončenosti stavby už v roku 2015 je vylúčené obsahom LV č. XXXX, kde sa uvádza, že stavba bola zapísaná na LV a bolo jej určené súpisné číslo v priebehu roku 2018. Táto skutočnosť však nijako nevylučuje ani nespochybňuje jej tvrdenie, že rodinný dom bol kompletne dokončený už v roku 2015. Do predmetnej nehnuteľnosti sa so svojimi synmi nasťahovala a začala ju plnohodnotne užívať od 20.12.2012. Zápis stavby do katastra si vyžaduje, aby bolo stavbe určené súpisné číslo (ak ide o stavbu, ktorej sa súpisné číslo určuje). Svedčí o tom ustanovenie § 46 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Stavba musela byť dokončená ešte pred vydaním kolaudačného rozhodnutia, preto je argumentácia žalobcu absolútne irelevantná, nemajúca oporu v platných právnych predpisoch. Žalobca v poslednom odseku svojho vyjadrenia tvrdí, že bolo náležite preukázané, že finančné prostriedky, ktoré žalobca nadobudol titulom dedičstva boli pripísané na jej účet a že tým prišlo k bezdôvodnému obohateniu. Je zaujímavé, že žalobca sa pri tomto konštatovaní nepridržiava toho, že k bezdôvodnému obohateniu malo prísť podľa jeho tvrdení investovaním peňažných prostriedkov patriacich žalobcovi do nehnuteľnosti patriacej do jej výlučného vlastníctva. Veľmi jednoducho uvádza, že keďže boli poslané na jej účet, tak sa bezdôvodne obohatila. Opomína však, že od okamihu, kedy boli pripísané na môj účet, t. j. od 01.04.2019 až do 18.09.2020, kedy žalobca opustil spoločnú domácnosť (práve na tento okamih nadväzuje zrušenie dispozičného oprávnenia k môjmu účtu v prospech žalobcu zo dňa 21.09.2020), uplynulo viac než 16 kalendárnych mesiacov, počas ktorých mal žalobca zriadené dispozičné právo k jej účtu a mohol voľne nakladať s finančnými prostriedkami, ktoré sa na ňom nachádzali. Takisto veľmi zavrhnutiahodne opomína to, že boli manželia a viedli spoločnú domácnosť. Žalobca bol v posledných rokoch ich manželstva chorý a v podstate viac nepracoval ako pracoval. Od roku 2017 žalobca nepracoval, pričom pracovať začal až začiatkom roka 2019, kedy ochorel a podrobil sa operácii. Následne mala vedomosť o tom, že pracoval ešte v priebehu mesiaca jún 2020, aj to len po krátku dobu. Tomu zodpovedal aj jeho príjem, ako aj stav úspor. Ani príjem a ani úspory neboli v žiadnom prípade vysoké.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobcu podľa § 180 CSP, keďže mal na taký postup splnené podmienky. Strany konania ani nenavrhovali výsluch žalobcu, v dôsledku čoho súd vykonal pojednávania bez prítomnosti žalobcu, ktorý sa konania ani nezúčastnil. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní odkázal na písomne podanú žalobu, ako aj vyjadrenia. Nad ich rámec konštatoval, že tvrdenia žalovanej ohľadne používania finančných prostriedkov na jeho vlastné potreby považuje za účelové. Poprel tvrdenia ohľadne použitia finančných prostriedkov vo výške 1500 eur na kúpu motorového vozidla s ohľadom nato, že výber týchto prostriedkov bol uskutočnený kartou držiteľa, teda žalovanou. Právny zástupca žalovanej odkázal na svoje písomné podania, opätovne zdôraznil neunesenie dôkazného bremena, ani bremena tvrdenia zo strany žalobcu, preto navrhol, aby súd žalobu zamietol. Očakával, že aspoň v rámci prednesu obžaloby bude označené nejaké skutkové tvrdenie, kam mal vlastne investovať žalobca peňažné prostriedky, ktoré žaluje v tomto konaní, avšak prednes žaloby kopíruje doterajšie písomné vyjadrenia žalobcu. Nebola konkretizovaná skutková podstata bezdôvodného obohatenia a nie je ani zrejmé, čím sa mala žalovaná obohatiť na úkor žalobcu. Za žiadnych okolností nemožno tvrdiť, že ak boli sporné peňažné prostriedky zaslané na účet žalovanej, že len týmto samotným faktom došlo k bezdôvodnému obohateniu. Je evidentné, že strana žalobcu nie je oboznámená zatiaľ s listinnými dôkazmi. Z listinných dôkazov vyplýva, že v deň a aj v konkrétny čas výberu tejto sumy bola žalovaná v práci. Dal do pozornosti súdu, že podaním zo dňa 07.12.2021 je potvrdený nie len výber sumy 1500 eur ale aj iné platby, ktoré žalobca vykonal a nevykonala ich žalovaná.
6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že ako manželia mali spoločný účet, z ktorého vyberali peniaze, používali ich na úhradu bežných nákladov. Manželstvo uzavreli v roku 2015 prakticky od tohto momentu dostal žalobca dispozičné právo na jej účet, aby mohol disponovať s finančnými prostriedkami. Poznamenala, že manžel mal drahé koníčky, chodieval do fitka, kupoval si suplementy, chodil na ryby. Prakticky došiel do hotového, keďže sa nasťahoval do domu, do ktorého sa nasťahovala v roku 2012. Bývalý manžel nepracoval, bolo pre neho náročné si hľadať prácu, možno aj preto, že je z Českej republiky. Následne pracoval asi 3 mesiace bolo to asi v roku 2018 alebo 2019, potom išiel na operáciu a asi pol roka dostával nejakú maródku. Keď dostal dedičstvo tieto peniaze prišli na jej účet. Podľa jej názoru peniaze minul, myslí si, že klame. Keď sa rozprávala s jeho sestrou táto jej povedala, že žije z peňazí z dedičstva. Keď odišiel z domu kde spolu bývali zobral všetky peniaze, ktoré mali doma ani sa nespýtal, či jej ešte nejaké zostali. Ona stále pracovala chodievala na brigády do Bratislavy, aby mu nič nechýbalo. Na doplňujúce otázky uviedla, že peňažné prostriedky, ktoré prišli z dedičstva prišli asi v apríli v roku 2019 bolo to cca asi vo výške 6300 eur a nie žalovaná suma. Dom v ktorom bývali od roku 2012 bol obývateľný jedine, čo chýbalo boli dvere, ktoré ešte v tom roku doobjednali a dali namontovať. Nevedela sa vyjadriť koľko finančných prostriedkov mala na účte, keď prišlo dedičstvo po otcovi žalobcu. Bežné výdavky platili zo spoločného účtu napríklad opravu kotla, ktorú zaplatila z brigády. Žalobca inak neinvestoval väčšie finančné prostriedky do domu okrem bežných úprav napr. výsadba trávnika. Výstavbu rodinného domu som započala 04.08.2010. Peniaze na stavbu domu mala z predaja predchádzajúceho domu, mala peňažné prostriedky z príjmu v Taliansku kde zarábala cca 2000 eur mesačne, dostávala rodinné prídavky na deti. Prvýkrát, keď si ich uplatnila som dostala sumu 11 000 eur a potom aj naspäť z daňového priznania asi sumu vo výške 5 000 eur. Bolo to asi v období keď stavala rodinný dom v roku 2010 až 2014. Dom stavala svojpomocne s pomocou rodiny preto ju vyšiel lacnejšie. V čase po uzavretí manželstva robili so žalobcom na dome iba terénne úpravy, napríklad zasadili trávnik, robili odvodnenie a vyvýšené záhony. Žiadne veľké úpravy nerobili, tie čo robili boli financované zo spoločného účtu na ktorom sme mali peňažné prostriedky, ona v tej dobe pracovala a stále pracuje. Nevedela sa vyjadriť, či boli použité peňažné prostriedky vyslovene žalobcu, pretože on v tej dobe nepracoval, venoval sa svojim záľubám, musel aj niečo jesť a chodieval na ryby. Z dedičstva dal svojej matke do ruky 400 eur a vždy jej zaplatili cestu z Česka, keď k nim prišla. K spoločnému účtu mali iba jednu kartu. Bolo normálne, že aj žalobca používal kartu, myslí si že aj viac ako ona, pretože potreboval platiť náklady na stravu, keď prišiel kuriér atď.
7. V konaní bol vypočutý svedok, syn žalobkyne Z. M., ktorý uviedol, že žalobca chce peniaze z dedičstva, avšak myslí si, že tieto mu nepatria, venoval sa svojim záľubám chodil do fitka, na ryby, ale nechodil do roboty, to je podľa neho najdôležitejšie. O tom, že dostal dedičstvo im hovoril sám žalobca. Z časti dedičstva si kúpil jazdené auto asi za kúpnu cenu 1500 eur, pričom auto mu predal jeho otec. Jednalo sa o auto značky Peugeot 307. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či si spísali medzi sebou kúpnu zmluvu. Žalobcova „jediná práca“ bola, že vybehol hodinu predtým než prišla mama, aby to vyzeralo, že bol zadýchaný. S matkou býval od roku 2012 do roku 2020, pričom bol v uvedenej dobe aj v Nemecku,
bolo to striedavo mesiac bol tam, mesiac doma. To bolo zväčša do roku 2018, následne bol už len doma. Interiér domu bol hotový už od roku 2012, kedy sa do domu nasťahovali v exteriéri robili terénne úpravy, brat mal báger, pričom hlinu rozhrnuli na pozemku, ktorú doviezol predtým na svojom kamióne. Brat vykonanú prácu vykonal bezodplatne, čo sa týka hliny túto tak isto nehradil, pretože ju dostal za odvoz, to si však len myslel, nevedel to s istotou uviesť, keďže to zabezpečoval brat. Veci ktoré si žalobca kúpil chcel používať výlučne on, nikto sa ich nemohol dotknúť, čo svedčí o jeho charaktere. Úpravy na pozemku, ktoré spomínal sa vykonávali asi v roku 2018 až 2019 bolo to v čase keď už bol doma. Terénne úpravy vykonával brat, takže si myslí, že hradil aj náklady. Žalobca využíval bankomatovú kartu k spoločnému účtu. Kupoval bežné veci ako jedlo, staral sa o auto, kupoval doplnky výživy do posilňovne, a chodieval na ryby.
8. V konaní bol vypočutý svedok, syn žalobkyne L. M., ktorý poznamenal ,že žalobca zažaloval jeho mamu preto, lebo chce naspäť peniaze z dedičstva, žalobca nerobil preto peniaze míňal iba na seba. Jeho mama sa na neho stále sťažovala, pretože nepracoval. Mal vedomosť, že žalobca disponoval kartou od spoločného účtu s jeho matkou. Vie, že žalobca robil výbery párkrát, napríklad keď išiel kupovať auto. Auto kupoval od jeho otca bolo to asi vo výške 1500 eur. Peniaze za zeminu, ktorú som doniesol na pozemok a za prácu nechcel, avšak mama mu dala vždy na naftu. S matkou nebýval v spoločnej domácnosti, býval s priateľkou a následne si postavili rodinný dom o ulicu vyššie, kde býva matka. Žalobca robil v Taliansku, nevedel presne povedať, kedy to bolo možno v roku 2017, 2018. Žalobca pracoval len veľmi krátko vo Vrábľoch s hroznom bolo to asi v roku 2019 alebo 2020. S matkou má veľmi dobrý vzťah. Výstavba matkinho domu začala asi v roku 2010 keď išiel do Nemecka. Do uvedeného domu sa matka sťahovala približne na konci roku 2012 alebo začiatkom roka 2013. Nevedel sa presne vyjadriť aké teréne úpravy boli robené na pozemku jeho matky, okrem spomínanej hliny a jej rozhrnutia čo sám realizoval. Viem, že tam ešte robila obrubníky a podlahy ale nevie kedy, bol som vtedy asi v Nemecku.
9. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči odkázal na písomne podanú žalobu a tiež na všetky písomné a ústne podania. V konaní nie je sporné, že dňa 01.04.2019 boli na účet žalovanej pripísané finančné prostriedky, pričom tieto predstavujú dedičstvo po otcovi žalobcu. Za sporné je považované akým spôsobom mali byť tieto finančné prostriedky spotrebované, či išlo o investíciu do nehnuteľnosti žalovanej alebo na úhradu bežných výdavkov počas trvania BSM. Žalovaná počas trvania manželstva zriadila dispozičné právo v prospech žalobcu nakoľko žalobca v tomto čase nedisponoval vlastným účtom, na tomto mieste neobstoja tvrdenia žalovanej, že nakoľko manželia tieto finančné prostriedky na účte používali na úhradu bežných výdavkov míňali sa tiež finančné prostriedky z dedičstva, ktoré sa spotrebovali. Predmetom BSM je všetko čo nadobudol niektorí z manželov počas trvania manželstva, pričom zdrojom tvorby BSM sú predovšetkým príjmy manželov získané počas trvania manželstva. Finančné prostriedky patriace do BSM používali manželia na úhradu bežných výdavkov. Žalobca však zdôrazňuje, že výnimkami zo zásady, že majetok ktorý manželia nadobudli za trvania manželstva je ich spoločným vlastníctvom sú uvedené priamo v zákone. Do BSM manželov nepatria veci ktoré získal jeden z manželov dedením za trvania manželstva. V konaní je nesporné že táto finančná čiastka predstavuje dedičstvo a neparí do BSM manželov a túto finančnú čiastku nie možné použiť bez súhlasu druhého manžela. Tieto finančné prostriedky sú výlučným vlastníctvom žalobcu a je povinnosťou žalovanej tieto prostriedky žalobcovi vrátiť. Žalovaná v konaní namieta, že boli tieto finančné prostriedky použité ako investícia do jej nehnuteľnosti, pričom zo samotnej výpovede žalovanej jasne vyplýva, že terénne úpravy boli financované zo spoločného účtu, na ktorom mali manželia finančné prostriedky. Rovnako tak uvádza, že všetky tieto finančné prostriedky žalobca spotreboval, avšak v konaní len účelovo predkladá výpisy z účtu, aby navodila dojem, že ich žalobca spotreboval. Tvrdenia, že mal žalobca spotrebovať celé dedičstvo nie sú ničím preukázané a na tomto mieste nemožno od žalobcu požadovať aby preukázal neexistenciu určitej skutočnosti a teda že tuto finančnú čiastku nespotreboval. Rovnako tak žalovaná v konaní nepreukázala, že by ňou spomínané výbery urobil žalobca. Nakoľko žalovaná nepreukázala, že by finančné prostriedky ktoré sú predmetom dedičstva žalobca spotreboval a tiež popiera, že by tieto finančné prostriedky boli použité na zveľadenie jej nehnuteľnosti, možno dôvodne predpokladať že sa tieto finančné prostriedky nachádzajú stále na účte žalovanej. Či už boli tieto prostriedky investované do jej nehnuteľnosti alebo sú doposiaľ pripísané na jej učte v oboch prípadoch sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila. Tieto prostriedky nikdy nepatrili do BSM sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu a pokiaľ žalovaná nepreukáže že žalobca tieto prostriedky spotreboval je povinná mu ich vrátiť.
10. Právny zástupca žalovanej odkázal na svoje písomné podania, ako aj skutočnosti uvedené v ústnych prednesoch a to či už po skutkovej alebo aj po právnej stránke. Je jednoznačne toho názoru, že žaloba žalobcu je nedôvodná v celom rozsahu a preto je nutné túto žalobu v celom rozsahu zamietnuť a pre tento prípad priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Aby neopakoval skutočnosti uvedené v písomných podaniach tak len v krátkosti zareaguje na skutočnosť uvádzanú zo strany právneho zástupcu žalobcu v záverečnej reči, že žalovaná predkladala výpisy z účtu, aby navodila dojem, že ich žalobca spotreboval. Je nutné poukázať však na to, že žalovaná vo svojom písomnom podaní zo dňa 07.12.2021 špecifikovala viacero konkrétnych výberov, ktoré boli podľa jeho názoru nesporne vykonané žalobcom, prípadne mohlo ísť aj o bezhotovostné platby, pričom k týmto položkám sa žalobca absolútne nevyjadril, ak teraz tvrdí že zo strany žalovanej boli predložené akékoľvek listinné dôkazy účelovo v snahe navodzovať akési dojmy, tak je procesnou povinnosťou žalobcu poprieť nimi uvádzané konkrétne skutkové tvrdenia k čomu nedošlo a zároveň bolo jej povinnosťou podložiť teda substancovať svoje skutkové tvrdenia ktoré však nepredložil súdu aj konkrétnymi dôkazmi, ktoré tak isto neboli súdu predložené preto sa javí byť argumentácia žalobcu účelová.
11. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom a žalovanou, výsluchom žalovanej, svedkov Z. a L. M. a zistil nasledovný skutkový a právny stav :
12. Na základe uznesenia Okresného súdu Žďáru nad Sázavou, sp. zn. 8D/1054/2018 zo dňa 26.02.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2019 v dedičskej veci po poručiteľovi Z. B. - otcovi žalobcu, bola v predmetnej veci schválená dohoda pozostalej manželky s dedičmi o vyporiadaní majetku patriaceho do spoločného majetku manželov. Pozostalá manželka nadobudla 1/2 pozemku p. č. XXXX/ XX zastavaná plocha a nádvorie, ktorého súčasťou bola stavba garáže č. e. XXX, XXX I. nad Z., zapísané na LV č. XXXX pre obec a k. ú. Bystřica nad Pernštejnem, so súčasťou a príslušenstvom, najmä 1 garáže v cene 65.000 Kč a pohľadávku voči sebe samej z titulu vyporiadania zaniknutého spoločného majetku manželov vo výške 920 624 Kč so záväzkom vyplatiť pozostalým deťom N. A., M. B., A. B. a Z. B. každému finančnú čiastku vo výške 165 000 Kč a to do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti predmetného uznesenia a N. A., A. B. a Z. B. do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti predmetného uznesenia.
13. Výzvou na mimosúdne urovnanie zo dňa 24.02.2021 právny zástupca žalobcu vyzýval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6400 euro najneskôr do 5 dní od doručenia predmetnej výzvy, pričom požadovaná náhrada zodpovedá výšky finančnej sumy vynaloženej klientom na jej nehnuteľnosť.
14. Právny zástupca žalovanej odpovedal na list právneho zástupcu žalobcu ohľadne mimosúdneho urovnania listom zo dňa 05.03.2021, pričom uviedol že nie je možné považovať záver o tom sa mala jeho klientka bezdôvodne obohatiť za preukázaný a dôvodný. Zároveň upovedomil právneho zástupcu protistrany, že mimosúdne rokovania považovať za ukončené.
15. Z detailu pohybu na účte vyplýva, že od N. A. bola prijatá suma vo výške 165000 CZK, čo zodpovedá sume 6299,87 euro.
16. Zo zoznamu oprávnených osôb a špecifikácie rozsahu oprávnení účtu zo dňa 14.12.2016, ktorý tvoril prílohu k zmluve o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu a zmluve o spotrebiteľskom úvere formou voliteľného prečerpania IBAN SK09 1100 0000 0026 XXXX XXXX vyplýva zriadenie dispozičného práva pre žalobcu zo strany žalovanej, konkrétne oprávnenie využívať služby internetbankingu - aktívna forma (s limitom) a služby Dialog Live - aktívna forma. Podľa článku I. predmetného zoznamu, v prípade určenia aktívnych foriem majiteľ (žalovaná) splnomocňuje oprávnené osoby (žalobcu) k disponovaniu s prostriedkami na účte.
17. Zo zoznamu oprávnených osôb a špecifikácie rozsahu oprávnení účtu zo dňa 21.09.2020, ktorý tvoril prílohu k zmluve o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu a zmluve o spotrebiteľskom úvere formou voliteľného prečerpania IBAN SK09 1100 0000 0026 XXXX XXXX vyplýva žiadosť žalovanej o zrušenie oprávnenia uvedeného bode 16 pre osobu žalobcu.
18. Z detailu pohybu na účte zo dňa 09.04.2019 na mieste TB I., E. vyplýva vybratie finančných prostriedkov vo výške 1500 eur s menom držiteľa - Y. B..
19. Z výpisov z účtu, ktorého držiteľom bola žalovaná vyplývajú viaceré výbery a platby a to : výber z účtu /z bankomatu zo dňa 30.04.2019 v čase o 16:17:48 hod. vo výške 400 eur pričom podľa dochádzky do práce bola žalovaná dňa 30.04.2019 v práci od 06:00 hod. do 17:45 hod; výber z účtu / z bankomatu zo dňa 13.05.2019 v čase o 10:03:12 hod. vo výške 200 eur, s tým, že podľa dochádzky do práce som bola dňa 13.05.2019 v práci od 06:00 hod. do 18:00 hod; odoslaná platba vo výške 144,-Eur zo dňa 12.11.2019, detail platby Z. B., platba bola odoslaná na účet IBAN: SK61 1111 0000 0010 XXXX XXXX. Išlo o sumu, ktorá bola odoslaná na účet advokátskej kancelárie AKMK, s.r.o. so sídlom: Farská 30, 949 01 Nitra, štatutárom ktorej je Mgr. A. D., advokát. Platbu vykonal žalobca v súvislosti s poskytovaním právnych služieb; platba v sume 10.75,-Eur, ktorá bola uskutočnená v obci M. dňa 18.01.2020 v čase o 10:08:18 hod. - podľa dochádzky do práce bola žalovaná dňa 18.01.2020 v práci od 06:00 hod. do16:30 hod; platba v sume 20,-Eur, ktorá bola uskutočnená dňa 20.01.2020 v čase o 08:22:48 hod., pričom podľa dochádzky do práce som bola dňa 20.01.2020 v práci od 05:45 hod. do 17:45 hod.
20. Podľa čestného prehlásenia M. B. zo dňa 20.12.2021 mali strany konania obývať rodinný dom žalovanej neoprávnene pred kolaudáciou, pričom strany navštívila niekoľkokrát aj spolu s manželom Z. D.. Vie, že jej brat Z. B. - žalobca vkladal svoje úspory a zarobené peniaze do predmetného rodinného domu a vkladal peniaze aj na účet žalovanej. Pred ňou, ich mamou a jej priateľom žalovaná prehlásila, že keby sa niečo medzi ňou žalobcom stalo, tak žalobcovi vráti finančné prostriedky, ktoré investoval do jej domu. Podľa jej názoru bol predmetný rodinný dom dokončený aj z peňazí, ktoré žalobca zdedil v dedičskom konaní po svojom otcovi, ktorých výška bola približne 6000 eur. V ďalšom texte sa vyjadrovala k spolužitiu strán sporu, vykresleniu osoby žalobcu,
21. Z čestného prehlásenia Z. D. zo dňa 21.12.2021 vyplýva, že tento čestne prehlásil, že všetky informácie a tvrdenia, ktoré uviedla jeho partnerka M. B. (sestra žalobcu) sa zakladajú na pravde. Predovšetkým bývalá manžel podľa jeho prehlásenia pri návšteve prehlásila, že finančné prostriedky, ktoré investoval do domu mu vráti do koruny v prípade rozchodu. Z čestného prehlásenia ďalej vyplýva, že uvedená osoba čítala výpoveď protistrany, ktorá pôsobí, že chce žalobcu vykresliť ako človeka, ktorý nechce pracovať a ktorý nemal finančné prostriedky, vyjadrujúc nesúhlas s takým tvrdením.
22. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
23. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
24. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. O plnenie bez právneho dôvodu (pod slovom plnenie treba rozumieť najčastejšie peňažné plnenie) ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Pre záver o (ne) dôvodnosti nároku titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka ) je treba , aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že žalovaný (v akej konkrétnej výške ) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške ) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011).
25. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Predmetom skutkových tvrdení sú právne skutočnosti, teda skutočnosti predpokladané určitou právnou hypotézou (skutkovou podstatou). Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce. Je teda potrebné uviesť tvrdenia relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť tvrdiť takéto skutočnosti má charakter procesného bremena. Zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. Musí však ísť o substancované tvrdenie, to je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť zamietnutie žaloby bez dokazovania. Pojem „substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva, nestačí tvrdiť len že žalovaný je povinný zaplatiť určitú sumu (takéto tvrdenie bez ďalšieho nie je možné subsumovať pod skutkové predpoklady ustanovenia hmotného práva). Nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 13Co/130/2017 zo dňa 25.05.2018).
26. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením si dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by bez pochýb preukazovali dôvodnosť jeho skutkových tvrdení o bezdôvodnom obohatení žalovanej.
27. Žalobca sa v predmetnom prípade domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 6400 eur s príslušenstvom, ktorá suma sa mala rovnať výške nadobudnutého dedičstva po jeho otcovi. V konaní nebolo sporné, že účet na ktorý boli pripísané peňažné prostriedky patril žalovanej, rovnako nebolo sporné ani to, že na jej účet bola pripísaná suma 6299,87 eura (z dedičstva 165.000 CZK) a nie suma 6400 eur, tak ako tvrdil žalobca (pričom v replike súhlasil s výškou skutočnou, t. j. tak ako to uviedla žalovaná, preto nebolo toto tvrdenie sporným). Súčasne nebolo sporné, že peňažné prostriedky netvorili masu BSM. V priebehu konania nebolo sporné ani to, že žalovaná zriadila žalobcovi ako svojmu manželovi dispozičné právo k jej osobnému účtu, pričom tento mohol v zmysle zriadeného dispozičného práva disponovať jej finančnými prostriedkami. Spornou skutočnosťou bolo v konaní tvrdenie žalobcu a to ohľadne použitia finančných prostriedkov na zveľadenie nehnuteľnosti žalovanej.
28. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca absolútne neuniesol dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia, pretože ani v priebehu konania nepredložil jediný dôkaz, napríklad blok, faktúru, kúpnu zmluvu o nákupe materiálu alebo iný doklad, respektíve relevantnú konkretizáciu vykonaných prác, na základe ktorého by bolo možné jednoznačne ustáliť, aké finančné prostriedky (a koho), za aké vykonané práce na rodinnom dome žalovanej, kedy a akým spôsobom boli čerpané. Už v samotnej žalobe žalobca opomenul splnenie si povinnosti podľa § 132 ods. 1 a 3 CSP, podľa ktorého v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh a pripojenie dôkazov, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Žalobca pripojil k žalobe len dôkazy, že zdedil peňažné prostriedky, čím preukázal právny dôvod nadobudnutia peňažných
prostriedkov, ako aj ich výšku, ale nie bezdôvodné obohatenie žalovanej. Okrem toho, bez splnenia si povinnosti predložiť aj adekvátne dôkazy, respektíve bez toho, aby ich žalobca aj označil nemohol súd považovať jeho tvrdenia o vynaložení finančných prostriedkov na nehnuteľnosť za preukázané, respektíve aj pravdivé. Ani v replike k vyjadreniu žalovanej k žalobe žalobca neuviedol žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a súčasne opätovne neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by relevantným spôsobom podporovali iba tvrdenia, ktoré boli hypotetické a ničím nepodložené.
29. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že Civilný sporový poriadok používa pojmy „nesporné tvrdenia“ (§ 151) a „zhodné tvrdenia“ (§ 186 ods. 2). Oba pojmy sú významovo totožné. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. Nespornosť skutkového tvrdenia je daná buď „ de facto“, alebo „de iure“. „De facto“ je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie. „De iure“ je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v § 151 ods. 1. Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo, ak ho síce poprela, avšak neúčinne. Skutkové tvrdenia možno prednášať len o skutočnostiach, ktoré však platný Civilný sporový poriadok nevymedzuje. (Zahraničná) Doktrína však pod „skutočnosťami“ rozumie také deje vnútorného a vonkajšieho sveta (t. j. ohraničené udalosti a stavy vonkajšieho sveta resp. ľudského duševného života), ktoré sú vnímateľné zmyslami (porov. napr. Rechberger, W. - Simotta, A. Grundriss des österreichischen Zivilprozessrechts. [Náčrt rakúskeho civilného procesného práva] Viedeň : MANZ 2010, s. 427; Paulus, Ch. G. Zivilprozessrecht. [Civilné procesné právo] Berlín, Heidelberg : Springer-Verlag 2017, s. 143). V replike uvedené skutkové tvrdenie žalobcu, že tvrdenia žalobkyne sú nepravdivé s cieľom vyhnúť sa povinnosti vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie bez ďalšieho nemožno považovať za účinné popretie skutkového tvrdenia. Takéto skutkové tvrdenie nemožno považovať ani za substancované, pretože skutkové tvrdenie takého charakteru nemožno automaticky priradiť pod normu hmotného práva upravujúceho prípady bezdôvodného obohatenia. Táto skutočnosť je o to významnejšia, že je to predovšetkým osoba žalobcu, ktorého zaťažuje osobitne dôkazné bremeno (samozrejme nevynímajúc jeho bremena tvrdenia, ktoré zaťažuje obe strany konania), a následkom jeho neunesenia je strata sporu.
30. Pokiaľ sám žalobca napríklad poprel použitie finančných prostriedkov vo výške 1500 eur na osobné auto, toto bolo priamo vyvrátené výsluchmi svedkov L. a Z. M., ktorí mali informáciu o kúpe auta za kúpnu cenu výške 1500 eur zo strany žalobcu od ich otca. Okrem toho, pokiaľ žalovaný disponoval dispozičným právom k účtu, je absolútne logické, že pokiaľ disponoval s platobnou kartou k účtu žalovanej, potom tam muselo byť uvedené jej meno, keďže išlo len o jej osobný účet.
31. Podľa názoru súdu sa žalobca snažil prenášať dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia na žalovanú, pretože bol v situácií, keď bol on sám v absolútnej dôkaznej núdzi. Podstatnou sporu boli totiž tvrdenia o použití peňažných prostriedkov na úpravu rodinného domu žalovanej, respektíve jeho zveľadenie, ktoré neboli preukázané ani jedným jediným dôkazom. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu sa mala žalovaná automaticky bezdôvodne obohatiť pripísaním peňažných prostriedkov na jej účet alebo investovaním peňažných prostriedkov do jej nehnuteľnosti. V prípade, ak by súd automaticky bez ďalšieho považoval takúto argumentáciu za vecnú a právne relevantnú, potom by ani nemusel vykonať žiadne dokazovanie vo veci samej, mohol sa len uspokojiť s nepreukázaným a nepodloženým skutkovým tvrdením, pričom výsledkom sporu by bolo uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalovanú sumu, bez zohľadnenia žalobcovej dôkaznej núdze. Takéto počínanie súdu by však bolo v rozpore nielen s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ale aj porušením práva na spravodlivý súdny proces, porušenie princípu rovnosti strán pre jednostranné nezákonné zvýhodnenie žalobcu. V tomto kontexte súdu nie je zrejmé, prečo sa žalobca nezúčastnil predmetného konania osobne, aby mohol reagovať na obranu žalovanej, prípadne otázky protistrany alebo súdu.
32. Čo sa týka predložených čestných prehlásení sestry žalobcu, ako aj jej partnera, k týmto súd uvádza, že takýto dôkaz nemôže byť ani hodnoverný a právne relevantný, pretože v skutočnosti v nich uvedené sa ani nemusia zakladať na pravde, keďže osoby, ktoré vyhotovili obsah takého čestného prehlásenia v prvom rade ani nemožno riadne identifikovať (môže to byť úplne iná osoba, ako osoba, ktorej podpis bol úradne overený). Okrem toho obsah čestného prehlásenia môže byť aj v rozpore so skutočnosťou, pričom takéto osoby môžu tvrdiť v podstate hocičo, bez akýchkoľvek následkov, konkrétne bez následku hrozby trestného stíhania, ktoré poučenie sa vždy vzťahuje len na svedkov, ktorí vypovedajú osobne
pred súdom. Z obsahu predložených čestných prehlásení je navyše zrejmé, že osoby boli oboznámené so zápisnicou z pojednávania, v dôsledku čoho sa dozvedeli o skutočnostiach už vopred predtým, ako sami uvádzali skutočnosti nimi vnímanými vlastnými zmyslami do čestného prehlásenia. V tejto súvislosti podľa názoru súdu, žalobca zjavne obchádzal ustanovenia Civilného sporového poriadku, keďže si musel uvedomovať, že je v absolútnej dôkaznej núdzi, pretože do predloženia čestných prehlásení žiadne relevantné dôkazy ani neoznačil, ani súdu nepredložil. Podľa názoru súdu sú v konaní relevantné, najmä listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných (verifikovateľných) skutočnostiach, pričom čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz zákonom ustanovenej formy (za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci, a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov) pretože to ani čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nedovoľuje. Predloženie čestných vyhlásení je teda v civilnom sporovom konaní právne irelevantné.
33. Vo vzťahu k dôkazom predloženým zo strany žalovanej, ohľadne jej dochádzky do práce v konkrétne dni, spolu s uvedením pracovnej doby, a v nadväznosti na to poukaz na výber finančných prostriedkov, súd uvádza nasledovné. Ani takýto dôkaz nepreukazuje účel použitia peňažných prostriedkov, možno z neho len zistiť vybratie konkrétne výšky peňažných prostriedkov bez väzby na účel použitia peňažných prostriedkov.
34. Súd zamietol dôkazy strán sporu a to dožiadaním Sociálnej poisťovne, dožiadaním Okresného dopravného inšpektorátu ohľadne evidencie vozidiel, a vyžiadanie výpisov z Tatrabanky a za celé obdobie trvania manželstva, ako aj vyžiadania výpisu z účtu preukazujúceho o zostatku na účte ku dňu zániku manželstva medzi žalobcom a žalovanou ako neúčelné a nehospodárne, pretože súdu bolo aj v čase po vykonaní prvého pojednávania zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná. V prvom rade, podľa názoru súdu návrh žalovanej na vykonanie dokazovania dožiadaním Okresného dopravného inšpektorátu Nitra, ohľadom toho, či bol žalobca evidovaný ako vlastník motorového vozidla, ktoré odkúpil podľa výpovede svedkov - synov žalovanej Z. a L. M. od ich otca by nebol relevantným dôkazom, keďže vôbec nič by nepreukázal. Z uvedeného dôkazu by súd ani nič nezistil, pretože žalobca primárne poukazoval na použitie peňažných prostriedkov ako investíciu do rodinného domu žalovanej, ku ktorým nepredložil žiadne (zákonné) a relevantné dôkazy. Čo sa týka dožiadania Sociálnej poisťovne ohľadne vyplatenia nemocenských dávok žalobcovi počas obdobie 2017 až 2020, takýto dôkaz by z kvalitatívneho hľadiska skutkový stav ani nezmenil, okrem toho by nad mieru primeranú zasahoval do súkromia strany konania. K dôkazom navrhnutým zo strany žalobcu, a to vyžiadanie výpisov z účtu žalovanej súd poznamenáva nasledovné. Na vykonanie takého dokazovania nebol v konaní žiaden dôvod, keďže vyžiadať výpis z účtu žalovanej za celé obdobie trvania manželstva nedôvodne, neúmerne a neprimerane zasahuje do jej práva na súkromie, keďže súd nerieši v konaní vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, ale účel použitia finančných prostriedkov vo výške 6299,98 eura. Súdu nie je zrejmé, čo žalobca sledoval týmto návrhom na vykonanie dokazovania, keďže nebolo sporné, kedy, a aká suma bola pripísaná na vlastný osobný účet žalovanej. Vo vzťahu k vyžiadaniu výpisu z účtu za účelom zistenia zostatku finančných prostriedkov ku dňu zániku BSM súd poznamenáva, že na základe uvedeného dôkazu by súd zistil len výšku peňažných prostriedkov ku dňu zániku BSM, avšak žiadnu relevantnú informáciu ohľadne účelu použitia peňažných prostriedkov.
35. Nad rámec uvedeného, súd musí nevyhnutne zareagovať na námietky žalobcu ohľadne procesného postupu súdu, keď podľa jeho názoru nemal dostatočný časový priestor na prípravu, pretože nebol upovedomený, že vykoná výsluchy svedkov, ktorých zabezpečil právny zástupca žalovanej. Žalobca (respektíve jeho právny zástupca) celkom zjavne vedel od 11.06.2021 o vyjadrení žalovaného k žalobe, v dôsledku čoho musel mať pozitívnu vedomosť o tom, že žalovaný zabezpečí na pojednávanie svedkov, ktorých súd aj vypočul. Právny zástupca žalobcu však ani po zistení prezencie na pojednávaní nenamietal účasť zabezpečených svedkov, z čoho bolo súdu zrejmé, že neexistuje žiadna prekážka, ktorá by bránila súdu vykonať dokazovanie hneď na prvom pojednávaní, v súlade so zásadou hospodárnosti. Zároveň vyjadril súhlas s vykonaním pojednávania v predmetnej veci. V tomto kontexte je paradoxné, že procesný postup súdu namieta práve tá strana, ktorá v konaní bola pasívne ohľadne označenia dôkazov a tieto sa snažila predložiť až po prvom pojednávaní, pretože dovtedy bola absolútne pasívna, rezignovala na svoje dôkazné bremeno, ako aj povinnosť tvrdenia, povinnosť riadne označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Okrem toho, súdu je prinajmenšom nejasné, prečo sa sám žalobca nezúčastnil osobne konania, pokiaľ chcel brániť svoje práva pred súdom.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Keďže v predmetnom prípade súd vo veci rozhodol rozhodnutím, ktorým sa konanie končí bolo jeho povinnosťou rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaná bola v konaní v plnej miere úspešná, zatiaľ čo žalobca nedosiahol žiaden materiálne merateľný úspech, súd priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP súd v prejednávanom spore nevzhliadol, tieto netvrdili ani strany sporu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.