Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 50/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. januára 2017 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Olosom, Karola Kašjaka 1, Rajecké

Teplice, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 46

ods. 1 , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenie čl. 1 ods. 1

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. decembra

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Olosom, Karola Kašjaka 1, Rajecké Teplice, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života podľa (ďalej

len „ústava“) a základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a tiež porušenie princípu právnej istoty

garantovanej prostredníctvom postupom Okresného súdu Žilina (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou

napadnutého konania vedeného okresným súdom o určenie otcovstva k jej maloletému

synovi. Konanie vo veci určenia otcovstva bolo iniciované . Počas

napadnutého konania vedeného okresným súdom bolo otcovstvo k maloletému synovi

určené 10. augusta 2015 súhlasným vyhlásením rodičov na matričnom úrade, pričom ako

otec bol určený . Zo sťažnosti tiež vyplýva, že okresný súd napriek určeniu

otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov napadnuté konanie vo veci určenia otcovstva

nezastavil.

Sťažovateľka v sťažnosti zdôrazňuje, že „Predpokladom súdneho konania o určenie

otcovstva je okolnosť, že nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov.

Ak k takémuto vyhláseniu dôjde počas konania o určenie otcovstva, súd prebiehajúce

konanie o určenie otcovstva zastaví ( , C. m. p.), nakoľko hmotnoprávne

už niet čo určovať (dieťa má určeného otca). Je zrejmé, že návrh o určenie otcovstva možno

účinne podať iba v prípade, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov.

V danom prípade však k takémuto určeniu otcovstva došlo a súd tak nemá právomoc konať

o návrhu na určenie otcovstva za hmotnoprávnej situácie, že otcovstvo otca

k dieťaťu už bolo určené a doposiaľ nebolo právoplatne zapreté. Návrh žalobcu

na určenie otcovstva je tak zjavne neprípustný (dieťa nemôže mať súčasne dvoch otcov)

a konanie bolo potrebné zastaviť. Súd môže meritórne rozhodovať o určení otcovstva

(t. j. o osobnom stave) iba za situácie, že otcovstvo k dieťaťu nie je určené. Ak však

otcovstvo je určené a nebolo právoplatne zapreté, žiaden tretí subjekt už nemôže na súde

účinne iniciovať akékoľvek konanie o určenie otcovstva. Napriek mojim opakovaným

námietkam a návrhom na zastavenie konanie okresný súd konanie nezastavil a vo veci

naďalej koná a zaoberá sa ďalej vyjadreniami a návrhmi žalobcu. Za daného právneho

stavu však súd nemá právomoc viesť konanie o určenie otcovstva a konanie mal

(rešpektujúc ust. resp. C. m. p.) povinnosť bezodkladne zastaviť.“.

Vedením napadnutého konania dochádza podľa sťažovateľky k neprípustnému

zásahu do jej osobnostnej sféry, ako aj statusu tretích osôb. Sťažovateľka argumentuje,

že nemá inú možnosť obrany ako domáhať sa porušenia svojich práv podľa

a dohovoru prostredníctvom sťažnosti. Svojvoľnou aplikáciou noriem hmotného

a procesného práva dochádza podľa sťažovateľky zo strany okresného súdu k „zásahu

do práv účastníka konania na spravodlivý proces podľa a

Dohovoru“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ... na súdnu a inú právnu

ochranu zaručené podľa a podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa

Slovenskej republiky, základné právo na spravodlivý súdny proces zaručené podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a princíp právnej istoty

zaručený podľa v konaní vedenom Okresným

súdom v Žiline pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Žiline sa prikazuje konanie vedené pod sp. zn.

uznesením zastaviť.

3. Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi ...

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu trovy konanie na účet jeho PZ.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní uznesením odmietnuť bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka namieta, že procesne nesprávnym postupom okresného súdu v konaní

o určenie otcovstva k jej maloletému synovi spočívajúcom nezastavením napadnutého

konania dochádza k porušovaniu jej základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1

, ako aj jej práva podľa dohovoru a tiež k porušovaniu .

V súlade s každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

V rámci predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd považuje v prvom rade

za potrebné poukázať na už citovaný , z ktorého vyplýva, že systém

ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný

súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne,

t. j. na princípe subsidiarity.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ).

V súvislosti s podstatou a zmyslom princípu subsidiarity ústavný súd poukazuje

na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že základné právo na súdnu

ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie „je výsledkové“, to znamená, musí mu

zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude

spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov

(m. m. , , , ). Aj z ďalšej judikatúry

ústavného súdu (napr. , ), obdobne ako aj z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002)

vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované

ako celok bolo spravodlivé v zmysle až , resp. dohovoru.

Posúdenie splnenia procesných podmienok (namietané sťažovateľkou), za ktorých

všeobecný súd (ne)môže vo veci konať, a prípadné zastavenie napadnutého konania patrí

primárne do právomoci okresného súdu. Pokiaľ okresný súd vo veci nerozhodne v súlade

s názorom sťažovateľky a konanie vo veci určenia otcovstva k maloletému synovi

sťažovateľky nezastaví, sťažovateľka bude môcť (môže) namietať v prípadnom odvolacom

konaní. Vzhľadom na subsidiárne použitie príslušných ustanovení Civilného sporového

poriadku aj na konanie o určenia otcovstva (§ 2 Mimosporového civilného poriadku) je

odvolacím dôvodom v súlade s

nesplnenie procesných podmienok. Akákoľvek ingerencia ústavného súdu v tomto štádiu

konania je preto s prihliadnutím na princíp subsidiarity, ktorým sa riadi rozhodovanie

ústavného súdu o sťažnosti v okolnostiach prerokúvanej veci, teda v konaní prvostupňového

súdu, neprípustná, keďže sťažovateľka má proti napadnutému postupu okresného súdu

k dispozícii procesné prostriedky nápravy uplatniteľné v konaní pred všeobecnými súdmi.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľky odmietol podľa ako neprípustnú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi

sťažovateľky obsiahnutými v petite sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2017