Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 89/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , , zastúpenej

advokátkou JUDr. Adrianou Kerestešovou, Advokátska kancelária, Štefánikova 30, Nitra,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozhodnutím z 18. mája 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. augusta 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

JUDr. Adrianou Kerestešovou, Advokátska kancelária, Štefánikova 30, Nitra, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“), práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozhodnutím z 18. mája 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v konaní žalobkyne

vedenom na Okresnom súde Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

o určenie povinnosti zdržať sa zásahu do výkonu práva vystupuje na strane žalovanej.

Krajsky súd uznesením č. k. -46 z 23. októbra 2015 na základe

odvolania žalobkyne proti uzneseniu okresného č. k. -28 z 29. júla 2015

vo veci nariadenia predbežného opatrenia uznesenie prvostupňového súdu zmenil tak,

že nariadil predbežné opatrenie, ktorým sťažovateľke uložil zdržať sa konania brániaceho

žalobkyni vo výkone práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu zapísanému v katastri

nehnuteľností katastrálneho územia spočívajúcemu v práve prechodu pešo

i osobným automobilom cez celú parcelu číslo , a to až do právoplatného skončenia

konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , a vo zvyšku návrh

žalobkyne zamietol.

Sťažovateľka 9. novembra 2015 podala návrh na zrušenie predbežného opatrenia,

pretože bola toho názoru, že predbežné opatrenie v prospech žalobkyne nemalo byť

okresným súdom vôbec nariadené pre nesplnenie zákonom požadovaných predpokladov,

ako aj z dôvodu, že bola na úkor sťažovateľky pri nariadení predbežného opatrenia

závažným spôsobom porušená základná zásada, v zmysle ktorej nesmie v dôsledku

predbežného opatrenia vzniknúť neprimeraná ujma druhému účastníkovi, a teda že sa

neprimeraným spôsobom nesmie zasiahnuť do právnych vzťahov medzi účastníkmi a v ich

právnych vzťahoch sa nesmie vytvoriť nenávratný stav.

O návrhu sťažovateľky rozhodol okresný súd uznesením č. k. -78

z 24. februára 2016, ktorým návrh na zrušenie predbežného opatrenia zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd podľa sťažovateľky nereagoval na žiaden

z argumentov ňou uvádzaných proti nariadeniu predbežného opatrenia.

Sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu č. k. -78

z 24. februára 2016 odvolanie.

Krajský súd uznesením č. k. -109 z 18. mája 2016 potvrdil uznesenie

okresného súdu o zamietnutí jej návrhu na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia.

Porušenie sťažovateľkou označených práv spočíva podľa nej v tom, že krajsky súd

rozhodol o opravnom prostriedku sťažovateľky v konaní vedenom pod sp. zn.

bez toho, aby sa návrhom na zrušenie predbežného opatrenia a dôvodmi

v ňom uvádzanými vôbec meritórne zaoberal, keď konštatoval, že v konaní o zrušenie

predbežného opatrenia sa súd nezaoberá správnosťou nariadenia predbežného opatrenia,

čo považuje sťažovateľka sa nesprávne a nespravodlivé.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1.Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod porušil základné

právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48

ods. 2 , ako aj právo na spravodlivý proces podľa

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na ochranu

majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod porušil základné

právo sťažovateľky na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. – 109 zo dňa 18. 5. 2016

sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Nitre, aby v nej znovu konal a rozhodol.

4. Sťažovateľke, , priznáva primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 1000.- €, ktoré je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť na účet

, Advokátska kancelária... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažovateľke, , priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume

303,16 €, ktorú je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť na účet advokátky

do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo

návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je porušenie označených práv sťažovateľky zaručených

, dohovorom i dodatkovým protokolom rozhodnutím krajského súdu potvrdzujúcim

uznesenie okresného súdu, ktorým zamietol návrh sťažovateľky na zrušenie predbežného

opatrenia.

Predbežné opatrenie bolo podľa doterajšej právnej úpravy (§ 74 a nasl. Občiansky

súdny poriadok) jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého

zabezpečovacia funkcia mala za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky,

ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Znamenalo to, že nejde

o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi. Nariadením predbežného

opatrenia nezískal jeden z účastníkov práva, o ktorých sa malo rozhodnúť až v budúcnosti,

ale sa ním len dočasne upravil určitý okruh vzťahov.

Reflektujúc na uvedené východiská, ústavný súd konštatuje, že realizácia inštitútu

predbežného opatrenia ako zabezpečovacieho prostriedku v civilnom procese nemôže sama

osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo právnickej osoby

vyplývajúceho z alebo dohovoru, pretože zákon poskytuje účastníkovi, proti ktorému

smeruje výrok rozhodnutia o predbežnom opatrení, primeranú a efektívnu ochranu pred

prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom takéhoto rozhodnutia aj počas

konania vo veci samej. Keďže teda túto ochranu považuje ústavný súd jednak za účinnú

a jednak za dostupnú, účastník súdneho konania sa jej preto nemôže súčasne dovolávať

aj prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom (mutatis mutandis ,

, , , ).

V kontexte uvedeného môže ústavný súd bez ďalšieho konštatovať s odkazom na už

citovanú subsidiárnu právomoc ( ), že o sťažnosti, predmetom ktorej je

rozhodovanie o predbežnom opatrení, nemá právomoc rozhodovať.

Na druhej strane ale musí tiež uviesť, že aj v konaní o návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce

základnému právu na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť

vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite

odôvodnené. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces (, ).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľkou napadnuté uznesenie krajského súdu

nenesie známky zjavnej svojvôle.

Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol:

„Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia, ktorým bolo nariadené

predbežné opatrenia, z ktorého vyplýva, že bolo preukázané splnenie všetkých procesných

a materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany navrhovateľke nariadením predbežného

opatrenia v rozsahu uloženia obmedzenia odporkyni zdržať sa konania brániacemu

navrhovateľke vo výkone jej práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, spočívajúcemu

v práve prechodu pešo i osobným automobilom cez parc. č. kat. úz. , zapísanú

na vlastnícky patriacu odporkyni, a to existencia právnych vzťahov súvisiacich

s touto nehnuteľnosťou, tieto si vyžadujú dočasnú úpravu a potrebu ich riešenia okamžitým

zásahom súdu. Ďalej skutočnosť, že navrhovateľka v konaní osvedčila, že je

spoluvlastníčkou parc. č. v kat. úz. , zapísanej na a písomnou zmluvou,

zavkladovanou v katastri nehnuteľnosti, nadobudla právo prechodu pešo i osobným

automobilom cez parc. č. , kat. úz. , zapísanej na , ktorého vlastníčkou

je odporkyňa. Nehnuteľnosť je vecným bremenom zaťažená a odporkyňa ako vlastníčka

zaťaženého pozemku bráni navrhovateľke a osobám, ktoré od nej odvodzujú svoje právo

prechádzania pešo alebo motorovým vozidlom cez tento pozemok, teda výkonu práva

zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Navrhovateľka osvedčila nebezpečenstvo ujmy

v rozsahu nevyhnutnom na poskytnutie jej dočasnej ochrany nariadením predbežného

opatrenia spočívajúcej v tom, že v rodinnom dome nachádzajúcom sa na parc. č. trvalo

býva jej 81 ročná matka s trvalým zdravotným poškodením vyžadujúcim si dialýzu

3 x týždenne. Prístup do nehnuteľnosti motorovým vozidlom je možný len cez parc. č. .

V prípade jeho zamedzenia je tak ohrozené zdravie a život nielen matky navrhovateľky,

ale i ďalších osôb žijúcich v tomto rodinnom dome, majetok navrhovateľky v prípade

požiaru alebo iných havarijných situácií. Preto bolo potrebné nariadiť predbežné opatrenie

Na vyššie uvedené dôvody nariadenia predbežného opatrenia odvolací súd poukazuje,

a dodáva, že odporkyňa v návrhu na zrušenie predbežného opatrenia žiadnym spôsobom

nepreukázala, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Súd

posudzuje otázku zrušenia predbežného opatrenia iba z hľadiska ust. a v danom

prípade vzhľadom na návrh odporkyne podľa ust. . Konanie o zrušenie

predbežného opatrenia sa súd nezaoberá správnosťou nariadenia predbežného opatrenia,

ktorá už bola preskúmaná v odvolacom konaní, v ktorom to bol odvolací súd, ktorý

predbežné opatrenie nariadil. Z toho pohľadu by išlo o reparáciu rozhodnutia o vydanie

predbežného opatrenia, čo je z hľadiska zásad neprípustné.

Reagujúc na námietky odporkyne v odvolaní odvolací súd poukazuje na obsah

návrhu a uvádza, že tieto námietky sú s obsahom návrhu totožné a súd prvého stupňa sa

s nimi vyporiadal v odôvodnení napadnutého uznesenia. K tvrdeniu, že došlo k zmene

pomerov účastníkov konania tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod. sp. zn.

bolo nariadené predbežné opatrenie uznesením zo dňa 04. 12. 2015

č. k. -24, ktorým uložil nielen navrhovateľke, ale aj ostatným oprávneným

z vecného bremena, povinnosť zdržať sa dočasne výkonu práva prejazdu zaťažený pozemok

odporkyne vzhľadom na hroziacu ujmu v súlade so závermi Statického posudku č. 1,

až do právoplatného skončenia konania o zrušenie prejazdu vedeného na Okresnom súde

Nitra pod sp. zn. , odvolací súd nepovažoval za podstatné, nakoľko zistil,

že na základe odvolania troch s piatich odporcov bolo uvedené rozhodnutie preskúmané

odvolacím súdom a uznesením zo dna 21. 03. 2016 pod č.k. -86 bolo zmenené

vo vzťahu k odporcom vl., 4., 5., rade (navrhovateľke v postavení odporkyne v 5. rade)

a návrh na vydanie predbežného opatrenia bol zamietnutý.“

Ústavný súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu nemožno

považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Krajský súd sa v napadnutom uznesení

vysporiadal s námietkami sťažovateľky a úvahy uvedené v odôvodnení napadnutého

uznesenia nemožno považovať za také, ktoré by boli v rozpore so zmyslom a účelom

predbežného opatrenia. V odôvodnení napadnutého uznesenia sp. zn.

z 18. mája 2016 uviedol jasné a zrozumiteľné dôvody, prečo potvrdil uznesenie okresného

súdu č. k. -78 z 24. februára 2016, ktorým zamietol návrh sťažovateľky

na zrušenie predbežného opatrenia.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť aj to, že osvedčenie zákonných predpokladov

pre potreby nariadenia predbežného opatrenia nemožno zamieňať s požiadavkou

preukázania rozhodujúcich skutočností, tak ako to je pri rozhodovaní vo veci samej.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že nezistil signály, ktoré by nasvedčovali

tomu, že v prípade sťažovateľky rozhodnutím všeobecného súdu došlo k takému

procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu

majúci charakter svojvôle (obdobne m. m. , , ,

).

Vzhľadom na nedostatok príčinnej súvislosti medzi napadnutým rozhodnutím

krajského súdu a obsahom a a dodatkového protokolu,

ako aj neaplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru (rozhodnutie o predbežnom opatrení nie je

rozhodnutím o občianskych právach alebo záväzkoch, pozri rozhodnutie Európskeho súdu

pre ľudské práva Apis versus Slovenská republika z 10. 1. 2000, č. 39754/98) ústavný súd

posúdil námietky sťažovateľky vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu ako zjavne

neopodstatnené a jej sťažnosť podľa § odmietol ako

zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2017