Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 89/2017
PDF · 175.33 KB
No categories available
III. ÚS 89/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , , , zastúpenej
advokátkou JUDr. Adrianou Kerestešovou, Advokátska kancelária, Štefánikova 30, Nitra,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Co 247/2016
a jeho rozhodnutím z 18. mája 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. augusta 2016
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou
JUDr. Adrianou Kerestešovou, Advokátska kancelária, Štefánikova 30, Nitra, ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom
Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
25 Co 247/2016 a jeho rozhodnutím z 18. mája 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v konaní žalobkyne
vedenom na Okresnom súde Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 18 C 362/2015
o určenie povinnosti zdržať sa zásahu do výkonu práva vystupuje na strane žalovanej.
Krajsky súd uznesením č. k. 6 Co 470/2015-46 z 23. októbra 2015 na základe
odvolania žalobkyne proti uzneseniu okresného č. k. 9 C 357/2015-28 z 29. júla 2015
vo veci nariadenia predbežného opatrenia uznesenie prvostupňového súdu zmenil tak,
že nariadil predbežné opatrenie, ktorým sťažovateľke uložil zdržať sa konania brániaceho
žalobkyni vo výkone práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu zapísanému v katastri
nehnuteľností katastrálneho územia spočívajúcemu v práve prechodu pešo
i osobným automobilom cez celú parcelu číslo , a to až do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18 C 362/2015, a vo zvyšku návrh
žalobkyne zamietol.
Sťažovateľka 9. novembra 2015 podala návrh na zrušenie predbežného opatrenia,
pretože bola toho názoru, že predbežné opatrenie v prospech žalobkyne nemalo byť
okresným súdom vôbec nariadené pre nesplnenie zákonom požadovaných predpokladov,
ako aj z dôvodu, že bola na úkor sťažovateľky pri nariadení predbežného opatrenia
závažným spôsobom porušená základná zásada, v zmysle ktorej nesmie v dôsledku
predbežného opatrenia vzniknúť neprimeraná ujma druhému účastníkovi, a teda že sa
neprimeraným spôsobom nesmie zasiahnuť do právnych vzťahov medzi účastníkmi a v ich
právnych vzťahoch sa nesmie vytvoriť nenávratný stav.
O návrhu sťažovateľky rozhodol okresný súd uznesením č. k. 9 C 357/2015-78
z 24. februára 2016, ktorým návrh na zrušenie predbežného opatrenia zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd podľa sťažovateľky nereagoval na žiaden
z argumentov ňou uvádzaných proti nariadeniu predbežného opatrenia.
Sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu č. k. 9 C 357/22015-78
z 24. februára 2016 odvolanie.
Krajský súd uznesením č. k. 25 Co 247/2016-109 z 18. mája 2016 potvrdil uznesenie
okresného súdu o zamietnutí jej návrhu na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia.
Porušenie sťažovateľkou označených práv spočíva podľa nej v tom, že krajsky súd
rozhodol o opravnom prostriedku sťažovateľky v konaní vedenom pod sp. zn.
25 Co 247/2016 bez toho, aby sa návrhom na zrušenie predbežného opatrenia a dôvodmi
v ňom uvádzanými vôbec meritórne zaoberal, keď konštatoval, že v konaní o zrušenie
predbežného opatrenia sa súd nezaoberá správnosťou nariadenia predbežného opatrenia,
čo považuje sťažovateľka sa nesprávne a nespravodlivé.
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1.Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod 25 Co 247/2016 porušil základné
právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na ochranu
majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
2. Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod 25 Co /247/2016 porušil základné
právo sťažovateľky na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
3. Uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 25 Co /247/2016 – 109 zo dňa 18. 5. 2016
sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Nitre, aby v nej znovu konal a rozhodol.
4. Sťažovateľke, , priznáva primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 1000.- €, ktoré je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť na účet
, Advokátska kancelária... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Sťažovateľke, , priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume
303,16 €, ktorú je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť na účet advokátky
do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo
návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
bez ústneho pojednávania.
Predmetom sťažnosti je porušenie označených práv sťažovateľky zaručených
ústavou, dohovorom i dodatkovým protokolom rozhodnutím krajského súdu potvrdzujúcim
uznesenie okresného súdu, ktorým zamietol návrh sťažovateľky na zrušenie predbežného
opatrenia.
Predbežné opatrenie bolo podľa doterajšej právnej úpravy (§ 74 a nasl. Občiansky
súdny poriadok) jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého
zabezpečovacia funkcia mala za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky,
ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Znamenalo to, že nejde
o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi. Nariadením predbežného
opatrenia nezískal jeden z účastníkov práva, o ktorých sa malo rozhodnúť až v budúcnosti,
ale sa ním len dočasne upravil určitý okruh vzťahov.
Reflektujúc na uvedené východiská, ústavný súd konštatuje, že realizácia inštitútu
predbežného opatrenia ako zabezpečovacieho prostriedku v civilnom procese nemôže sama
osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo právnickej osoby
vyplývajúceho z ústavy alebo dohovoru, pretože zákon poskytuje účastníkovi, proti ktorému
smeruje výrok rozhodnutia o predbežnom opatrení, primeranú a efektívnu ochranu pred
prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom takéhoto rozhodnutia aj počas
konania vo veci samej. Keďže teda túto ochranu považuje ústavný súd jednak za účinnú
a jednak za dostupnú, účastník súdneho konania sa jej preto nemôže súčasne dovolávať
aj prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom (mutatis mutandis II. ÚS 37/00,
I. ÚS 46/00, I. ÚS 148/03, I. ÚS 49/07, III. ÚS 281/07).
V kontexte uvedeného môže ústavný súd bez ďalšieho konštatovať s odkazom na už
citovanú subsidiárnu právomoc (čl. 127 ods. 1 ústavy), že o sťažnosti, predmetom ktorej je
rozhodovanie o predbežnom opatrení, nemá právomoc rozhodovať.
Na druhej strane ale musí tiež uviesť, že aj v konaní o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce
základnému právu na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť
vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite
odôvodnené. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).
Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľkou napadnuté uznesenie krajského súdu
nenesie známky zjavnej svojvôle.
Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol:
„Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia, ktorým bolo nariadené
predbežné opatrenia, z ktorého vyplýva, že bolo preukázané splnenie všetkých procesných
a materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany navrhovateľke nariadením predbežného
opatrenia v rozsahu uloženia obmedzenia odporkyni zdržať sa konania brániacemu
navrhovateľke vo výkone jej práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, spočívajúcemu
v práve prechodu pešo i osobným automobilom cez parc. č. kat. úz. , zapísanú
na vlastnícky patriacu odporkyni, a to existencia právnych vzťahov súvisiacich
s touto nehnuteľnosťou, tieto si vyžadujú dočasnú úpravu a potrebu ich riešenia okamžitým
zásahom súdu. Ďalej skutočnosť, že navrhovateľka v konaní osvedčila, že je
spoluvlastníčkou parc. č. v kat. úz. , zapísanej na a písomnou zmluvou,
zavkladovanou v katastri nehnuteľnosti, nadobudla právo prechodu pešo i osobným
automobilom cez parc. č. , kat. úz. , zapísanej na , ktorého vlastníčkou
je odporkyňa. Nehnuteľnosť je vecným bremenom zaťažená a odporkyňa ako vlastníčka
zaťaženého pozemku bráni navrhovateľke a osobám, ktoré od nej odvodzujú svoje právo
prechádzania pešo alebo motorovým vozidlom cez tento pozemok, teda výkonu práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Navrhovateľka osvedčila nebezpečenstvo ujmy
v rozsahu nevyhnutnom na poskytnutie jej dočasnej ochrany nariadením predbežného
opatrenia spočívajúcej v tom, že v rodinnom dome nachádzajúcom sa na parc. č. trvalo
býva jej 81 ročná matka s trvalým zdravotným poškodením vyžadujúcim si dialýzu
3 x týždenne. Prístup do nehnuteľnosti motorovým vozidlom je možný len cez parc. č. .
V prípade jeho zamedzenia je tak ohrozené zdravie a život nielen matky navrhovateľky,
ale i ďalších osôb žijúcich v tomto rodinnom dome, majetok navrhovateľky v prípade
požiaru alebo iných havarijných situácií. Preto bolo potrebné nariadiť predbežné opatrenie
Na vyššie uvedené dôvody nariadenia predbežného opatrenia odvolací súd poukazuje,
a dodáva, že odporkyňa v návrhu na zrušenie predbežného opatrenia žiadnym spôsobom
nepreukázala, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Súd
posudzuje otázku zrušenia predbežného opatrenia iba z hľadiska ust. § 77 OSP a v danom
prípade vzhľadom na návrh odporkyne podľa ust. § 77 ods. 2 OSP. Konanie o zrušenie
predbežného opatrenia sa súd nezaoberá správnosťou nariadenia predbežného opatrenia,
ktorá už bola preskúmaná v odvolacom konaní, v ktorom to bol odvolací súd, ktorý
predbežné opatrenie nariadil. Z toho pohľadu by išlo o reparáciu rozhodnutia o vydanie
predbežného opatrenia, čo je z hľadiska zásad Občianskeho súdneho poriadku neprípustné.
Reagujúc na námietky odporkyne v odvolaní odvolací súd poukazuje na obsah
návrhu a uvádza, že tieto námietky sú s obsahom návrhu totožné a súd prvého stupňa sa
s nimi vyporiadal v odôvodnení napadnutého uznesenia. K tvrdeniu, že došlo k zmene
pomerov účastníkov konania tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod. sp. zn.
19C/627/2015 bolo nariadené predbežné opatrenie uznesením zo dňa 04. 12. 2015
č. k. 19C/627/2015-24, ktorým uložil nielen navrhovateľke, ale aj ostatným oprávneným
z vecného bremena, povinnosť zdržať sa dočasne výkonu práva prejazdu zaťažený pozemok
odporkyne vzhľadom na hroziacu ujmu v súlade so závermi Statického posudku č. 1,
až do právoplatného skončenia konania o zrušenie prejazdu vedeného na Okresnom súde
Nitra pod sp. zn. 19C/627/2015, odvolací súd nepovažoval za podstatné, nakoľko zistil,
že na základe odvolania troch s piatich odporcov bolo uvedené rozhodnutie preskúmané
odvolacím súdom a uznesením zo dna 21. 03. 2016 pod č.k. 7 Co 119/2016-86 bolo zmenené
vo vzťahu k odporcom vl., 4., 5., rade (navrhovateľke v postavení odporkyne v 5. rade)
a návrh na vydanie predbežného opatrenia bol zamietnutý.“
Ústavný súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu nemožno
považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Krajský súd sa v napadnutom uznesení
vysporiadal s námietkami sťažovateľky a úvahy uvedené v odôvodnení napadnutého
uznesenia nemožno považovať za také, ktoré by boli v rozpore so zmyslom a účelom
predbežného opatrenia. V odôvodnení napadnutého uznesenia sp. zn. 25 Co 247/2016
z 18. mája 2016 uviedol jasné a zrozumiteľné dôvody, prečo potvrdil uznesenie okresného
súdu č. k. 9 C 357/2015-78 z 24. februára 2016, ktorým zamietol návrh sťažovateľky
na zrušenie predbežného opatrenia.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť aj to, že osvedčenie zákonných predpokladov
pre potreby nariadenia predbežného opatrenia nemožno zamieňať s požiadavkou
preukázania rozhodujúcich skutočností, tak ako to je pri rozhodovaní vo veci samej.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že nezistil signály, ktoré by nasvedčovali
tomu, že v prípade sťažovateľky rozhodnutím všeobecného súdu došlo k takému
procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu
majúci charakter svojvôle (obdobne m. m. II. ÚS 218/02, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07,
Vzhľadom na nedostatok príčinnej súvislosti medzi napadnutým rozhodnutím
krajského súdu a obsahom čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu,
ako aj neaplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru (rozhodnutie o predbežnom opatrení nie je
rozhodnutím o občianskych právach alebo záväzkoch, pozri rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva Apis versus Slovenská republika z 10. 1. 2000, č. 39754/98) ústavný súd
posúdil námietky sťažovateľky vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu ako zjavne
neopodstatnené a jej sťažnosť podľa § § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako
zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. februára 2017