Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 123/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD., Tichá 45, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. po

právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -42 z 24. februára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

24. novembra 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom trestného konania

vedeného v štádiu súdneho konania pred okresným súdom pod sp. zn. , a to

v postavení obžalovaného.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že podáva „... opakovane už tretí krát sťažnosť

proti porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, ktorého sa mali dopustiť orgány verejnej moci, toho času Okresný súd

Komárno... číslo konania: ...“, pričom zároveň uviedol, že „... Prvýkrát

rozhodol ústavný súd uznesením zo dňa 10.12.2013, sp. zn. -17 tak, že moju

sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Druhýkrát rozhodol

ústavný súd uznesením zo dňa 24.02.2016, sp. zn. -42 tak, že moje základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli, pričom

Okresnému súdu Komárno prikázal, aby v konaní vedenom pod s. zn. konal

bez zbytočných prieťahov a zároveň mi priznal finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €...“.

4. Pokiaľ ide o úkony okresného súdu po vydaní rozhodnutia ústavného súdu č. k.

-42 z 24. februára 2016, k tomuto sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania

sťažnosti boli okresným súdom vykonané úkony, ktorými boli hlavné pojednávania

18. apríla 2016, 13. júna 2016, 8. augusta 2016, 19. septembra 2016 a 7. novembra 2016.

5. Podľa názoru sťažovateľa porovnaním frekvencií vykonaných hlavných

pojednávaní pred vydaním nálezu ústavného súdu č. k. -42 z 24. februára

2016 a po ňom možno zistiť, že v konaní okresného súdu nenastala žiadna zmena a naďalej

koná v dvojmesačných intervaloch. Sťažovateľ zastáva názor, že okresný súd vôbec

2

nerešpektuje nález ústavného súdu č. k. -42 z 24. februára 2016, ktorým

bolo okresnému súdu okrem iného prikázané, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

6. Sťažovateľ v sťažnosti opakovane namieta, že už viac ako 11 rokov je nezákonne

trestne stíhaný napriek tomu, že sa nedopustil žiadneho trestného činu, a taktiež opakovane

namieta neefektívnu, nesprávnu a neodbornú činnosť orgánov verejnej moci, čo je podľa

sťažovateľa v konečnom dôsledku primárnou príčinou tejto neúnosnej doby trvania

trestného konania, ktorú v zmysle stabilnej judikatúry ústavného súdu a štrasburskej

judikatúry možno považovať za extrémne neprimeranú.

7. Sťažovateľ taktiež žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

43 000 € z dôvodu, že podľa neho je dôraznejším prostriedkom voči orgánu verejnej moci,

ako len prikázanie, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a to aj z dôvodu, že

sťažnosti, ktoré dosiaľ opakovane podával, neboli okresným súdom podľa názoru

sťažovateľa riadne a presvedčivo vybavené.

8. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci

rozhodol a vydal takýto nález:

„I. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom orgánov verejnej moci Slovenskej republiky - v aktuálnom štádiu konania

- Okresným súdom Komárno, v konaní vedenom pod číslom konania , porušené

bolo.

II. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 43 000 € (slovom

štyridsaťtri tisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Komárno povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Orgánu verejnej moci - Okresnému súdu Komárno prikazuje, aby v konaní

vedenom pod číslom konania , konal bez zbytočných prieťahov.

IV. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia, ktorá je

splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu

sťažovateľa Mgr. JUDr. Zoltána Perhácsa, PhD., vedeného vo Všeobecná úverová banka,

a.s., číslo účtu: .“

9. Dňa 24. januára 2017 bol ústavnému súdu doručený dodatok k sťažnosti,

v odôvodnení ktorého sťažovateľ v súvislosti s v sťažnosti ním namietanou neefektívnou,

nesprávnou a nekvalifikovanou činnosťou okresného súdu bližšie poukazuje na

nekvalifikovaný postup okresného súdu, ktorý má podľa názoru sťažovateľa vplyv na

nezákonnosť hlavného pojednávania ako celku.

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

11. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

4

12. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej

porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

16. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok

sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , ktorým malo byť porušené jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

17. Vzhľadom na to, že predchádzajúcim nálezom č. k. -42

z 24. februára 2016 ústavný súd už vyslovil porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a jeho práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , predmetom skúmania ústavného súdu

v súvislosti s namietaným porušením uvedených práv bol postup okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k.

-42 z 24. februára 2016, t. j. v období po 11. apríli 2016.

18. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu 24. novembra

2016, t. j. približne sedem mesiacov po právoplatnosti ostatného nálezu ústavného súdu č. k.

-42 z 24. februára 2016 v tejto veci. Podľa názoru ústavného súdu táto

skutočnosť v zásade už sama osebe vylučuje, aby ústavný súd po takom krátkom čase

opätovne vyslovil porušenie základného práva podľa postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, a to aj napriek tomu, že ústavný súd už v tejto veci

prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

19. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup

všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť odmietne

ako zjavne neopodstatnenú (napr. , , ).

20. Z pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd posudzujúc

napadnuté konanie v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k.

42 z 24. februára 2016, t. j. po 11. apríli 2016, zistil, že v predmetnom období okresný súd

konal priebežne a do konca roka 2016 vo veci nariadil a vykonal 6 hlavných pojednávaní,

a to 18. apríla 2016, 13. júna 2016, 8. augusta 2016, 19. septembra 2016, 7. novembra

6

2016, 5. decembra 2016, na ktorých uskutočnil prevažne výsluchy viacerých svedkov

a v roku 2017 nariadil dosiaľ ostatné hlavné pojednávanie na 13. február 2017.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd v súvislosti s postupom

okresného súdu v napadnutom konaní konštatuje, že okresný súd v období po právoplatnosti

ostatného nálezu ústavného súdu č. k. -42 z 24. februára 2016, t. j. po

11. apríli 2016, nebol v konaní nečinný a vo veci konal priebežne, resp. pravidelne, keď do

konca roka 2016 v pravidelných približne dvojmesačných intervaloch (v dvoch prípadoch

dokonca v približne jednomesačných intervaloch) vo veci šesťkrát nariadil a vykonal hlavné

pojednávanie. Jeho konanie sa už aj vzhľadom na krátky čas od právoplatnosti

predchádzajúceho nálezu do podania sťažnosti (približne sedem mesiacov) nevyznačuje

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

, a preto ústavný súd sťažnosť podľa z dôvodu

jej zjavnej neopodstatnenosti odmietol.

22. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

23. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v závere zdôrazňuje, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania

na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom,

predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2017