Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 123/2017
PDF · 155.25 KB
No categories available
III. ÚS 123/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného
advokátom Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD., Tichá 45, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 171/2009 po
právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 807/2015-42 z 24. februára 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
24. novembra 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 171/2009.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom trestného konania
vedeného v štádiu súdneho konania pred okresným súdom pod sp. zn. 1 T 171/2009, a to
v postavení obžalovaného.
3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že podáva „... opakovane už tretí krát sťažnosť
proti porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, ktorého sa mali dopustiť orgány verejnej moci, toho času Okresný súd
Komárno... číslo konania: 1T/171/2009...“, pričom zároveň uviedol, že „... Prvýkrát
rozhodol ústavný súd uznesením zo dňa 10.12.2013, sp. zn. III. ÚS 589/2013-17 tak, že moju
sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Druhýkrát rozhodol
ústavný súd uznesením zo dňa 24.02.2016, sp. zn. II. ÚS 807/2015-42 tak, že moje základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 1T 171/2009 porušené boli, pričom
Okresnému súdu Komárno prikázal, aby v konaní vedenom pod s. zn. 1T 171/2009 konal
bez zbytočných prieťahov a zároveň mi priznal finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €...“.
4. Pokiaľ ide o úkony okresného súdu po vydaní rozhodnutia ústavného súdu č. k.
II. ÚS 807/2015-42 z 24. februára 2016, k tomuto sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania
sťažnosti boli okresným súdom vykonané úkony, ktorými boli hlavné pojednávania
18. apríla 2016, 13. júna 2016, 8. augusta 2016, 19. septembra 2016 a 7. novembra 2016.
5. Podľa názoru sťažovateľa porovnaním frekvencií vykonaných hlavných
pojednávaní pred vydaním nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 807/2015-42 z 24. februára
2016 a po ňom možno zistiť, že v konaní okresného súdu nenastala žiadna zmena a naďalej
koná v dvojmesačných intervaloch. Sťažovateľ zastáva názor, že okresný súd vôbec
2
nerešpektuje nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 807/2015-42 z 24. februára 2016, ktorým
bolo okresnému súdu okrem iného prikázané, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
1 T 171/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
6. Sťažovateľ v sťažnosti opakovane namieta, že už viac ako 11 rokov je nezákonne
trestne stíhaný napriek tomu, že sa nedopustil žiadneho trestného činu, a taktiež opakovane
namieta neefektívnu, nesprávnu a neodbornú činnosť orgánov verejnej moci, čo je podľa
sťažovateľa v konečnom dôsledku primárnou príčinou tejto neúnosnej doby trvania
trestného konania, ktorú v zmysle stabilnej judikatúry ústavného súdu a štrasburskej
judikatúry možno považovať za extrémne neprimeranú.
7. Sťažovateľ taktiež žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
43 000 € z dôvodu, že podľa neho je dôraznejším prostriedkom voči orgánu verejnej moci,
ako len prikázanie, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a to aj z dôvodu, že
sťažnosti, ktoré dosiaľ opakovane podával, neboli okresným súdom podľa názoru
sťažovateľa riadne a presvedčivo vybavené.
8. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci
rozhodol a vydal takýto nález:
„I. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom orgánov verejnej moci Slovenskej republiky - v aktuálnom štádiu konania
- Okresným súdom Komárno, v konaní vedenom pod číslom konania 1T/171/2009, porušené
bolo.
II. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 43 000 € (slovom
štyridsaťtri tisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Komárno povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Orgánu verejnej moci - Okresnému súdu Komárno prikazuje, aby v konaní
vedenom pod číslom konania 1T/171/2009, konal bez zbytočných prieťahov.
IV. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia, ktorá je
splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu
sťažovateľa Mgr. JUDr. Zoltána Perhácsa, PhD., vedeného vo Všeobecná úverová banka,
a.s., číslo účtu: .“
9. Dňa 24. januára 2017 bol ústavnému súdu doručený dodatok k sťažnosti,
v odôvodnení ktorého sťažovateľ v súvislosti s v sťažnosti ním namietanou neefektívnou,
nesprávnou a nekvalifikovanou činnosťou okresného súdu bližšie poukazuje na
nekvalifikovaný postup okresného súdu, ktorý má podľa názoru sťažovateľa vplyv na
nezákonnosť hlavného pojednávania ako celku.
II.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
11. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
4
12. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej
porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo
vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
16. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok
sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 T 171/2009, ktorým malo byť porušené jeho základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
17. Vzhľadom na to, že predchádzajúcim nálezom č. k. II. ÚS 807/2015-42
z 24. februára 2016 ústavný súd už vyslovil porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 171/2009, predmetom skúmania ústavného súdu
v súvislosti s namietaným porušením uvedených práv bol postup okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 T 171/2009 v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k.
II. ÚS 807/2015-42 z 24. februára 2016, t. j. v období po 11. apríli 2016.
18. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu 24. novembra
2016, t. j. približne sedem mesiacov po právoplatnosti ostatného nálezu ústavného súdu č. k.
II. ÚS 807/2015-42 z 24. februára 2016 v tejto veci. Podľa názoru ústavného súdu táto
skutočnosť v zásade už sama osebe vylučuje, aby ústavný súd po takom krátkom čase
opätovne vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v napadnutom konaní, a to aj napriek tomu, že ústavný súd už v tejto veci
prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.
19. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup
všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť odmietne
ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04).
20. Z pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. 1 T 171/2009 ústavný súd posudzujúc
napadnuté konanie v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 807/2015-
42 z 24. februára 2016, t. j. po 11. apríli 2016, zistil, že v predmetnom období okresný súd
konal priebežne a do konca roka 2016 vo veci nariadil a vykonal 6 hlavných pojednávaní,
a to 18. apríla 2016, 13. júna 2016, 8. augusta 2016, 19. septembra 2016, 7. novembra
6
2016, 5. decembra 2016, na ktorých uskutočnil prevažne výsluchy viacerých svedkov
a v roku 2017 nariadil dosiaľ ostatné hlavné pojednávanie na 13. február 2017.
21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd v súvislosti s postupom
okresného súdu v napadnutom konaní konštatuje, že okresný súd v období po právoplatnosti
ostatného nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 807/2015-42 z 24. februára 2016, t. j. po
11. apríli 2016, nebol v konaní nečinný a vo veci konal priebežne, resp. pravidelne, keď do
konca roka 2016 v pravidelných približne dvojmesačných intervaloch (v dvoch prípadoch
dokonca v približne jednomesačných intervaloch) vo veci šesťkrát nariadil a vykonal hlavné
pojednávanie. Jeho konanie sa už aj vzhľadom na krátky čas od právoplatnosti
predchádzajúceho nálezu do podania sťažnosti (približne sedem mesiacov) nevyznačuje
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy, a preto ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu
jej zjavnej neopodstatnenosti odmietol.
22. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
23. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v závere zdôrazňuje, že toto
rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania
na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom,
predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. februára 2017