Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 138/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

advokátom JUDr. Drahomírom Tomčom, Advokátska kancelária, Koceľova 9, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva

na vlastníctvo podľa uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. k. -38 z 8. septembra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára

2017 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv na súdnu ochranu podľa

a (ďalej len „“), práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20

ods. 1 uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -38 z 8. septembra 2016, ktorou žiada vydať tento nález:

„Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach vyslovuje, že uznesením Krajského

súdu v Bratislave spisovej značky zo dňa 8. 9. 2016, ktorým bolo uznesenie

Okresného súdu Bratislava 3 spisovej značky zo dňa 18. 7. 2016 zmenené

tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, došlo k porušeniu

ústavného práva sťažovateľky zaručeného v , že

každý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo vlastníkov má rovnaký zákonný obsah

a ochranu, článku 46 ods. 1 , domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, článku 47 ods. 3

, na základe ktorého článku všetci účastníci sú si v konaní

podľa ods. 2 rovní, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave spisovej značky zo dňa

8. 9. 2016 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.“

Sťažovateľka zároveň požiadala o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia

a odloženie vykonateľnosti právoplatného uznesenia krajského súdu č. k. -38

z 8. septembra 2016.

2. Ako vyplynulo zo sťažnosti, z jej doplnenia (doručeného ústavnému súdu

25. januára 2017) a sťažovateľkou pripojených listín, sťažovateľka bola ako žalobkyňa

účastníčkou konania pred Okresným súdom Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

, v ktorom sa proti ,

ako žalovanej (ďalej len „žalovaná“) domáhala nariadenia neodkladného opatrenia. Návrh

odôvodnila tým, že dosiaľ neprávoplatným rozsudkami okresného súdu sp. zn.

zo 17. mája 2016 a sp. zn. zo 7. októbra 2014 získala žalovaná

podvodmi a machináciami s verejnými listinami neoprávnený majetkový prospech

(časť pozemku sťažovateľky parc. č. a časť obytného domu č. ). Žalovaná

požiadala stavebný úrad o súhlas na búracie práce a stavebné povolenie na svoje stavebné

aktivity na mieste sťažovateľkinho obytného domu č. a pozemku a zároveň

nehnuteľnosť ponúkla realitnej kancelárii na predaj. Sťažovateľka preto žiadala

vydať neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanej prikáže zdržať sa akýchkoľvek zásahov

do nehnuteľností, ktoré sú predmetom konaní okresného súdu vo veciach sp. zn.

a sp. zn. , do ich právoplatného skončenia.

3. Okresný súd uznesením č. k. -21 z 18. júla 2016 návrhu

sťažovateľky vyhovel a vydal neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej, ako aj

prípadným novým vlastníkom, zdržať sa akýchkoľvek zásahov do nehnuteľnosti zapísanej

na pre k. ú. ako parc. č. zastavané plochy a nádvoria

2

vo výmere 17 m, do stavby súp. č. postavenej na parc. č samostatne stojaca

garáž a do domu postaveného na parc. č. na ktorom je postavený

obytný dom s orientačným č. , ktorý je skolaudovaný v právnom stave

podľa pôvodného geometrického plánu z roku 1996 overeného pre právne

úkony, ktorý t. č. nie je zapísaný na LV č. ani v katastrálnej mape z dôvodu zmeny

polohového určenia hranice pozemku zo strany katastrálneho úradu v priebehu

prebiehajúcich súdnych sporov, a to až do právoplatného skončenia konaní vedených

na okresnom súde pod sp. zn. a sp. zn. .

4. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľka predložením

listinných dokladov dostatočne osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.

Konštatoval, že nie je namieste, aby ktorákoľvek zo strán prebiehajúcich sporov vedených

na okresnom súde pod sp. zn. a sp. zn. akýmkoľvek spôsobom

zasahovala do predmetných nehnuteľností, tieto scudzovala, prípadne odstraňovala, robila

na nich akékoľvek úpravy. Okresný súd poukázal na princíp nedotknuteľnosti vlastníctva,

ako aj na to, že ak je vlastníctvo sporné, má sa dočasne zabrániť nakladaniu s vecami tak,

aby v prípade právoplatného rozhodnutia o určení vlastníctva nedošlo ku škodám

na majetku a právach iných. Do právoplatného skončenia prebiehajúcich sporov nie je

namieste nakladať s nehnuteľnosťami, pretože v prípade rozhodnutia okresného súdu

o určení vlastníctva sťažovateľky, ak by medzitým došlo či už k zbúraniu, predaju alebo

inému scudzeniu predmetných nehnuteľností, takého určenie by vyvolalo len ďalšie spory

o náhradu škody, prípade by sa stalo nevykonateľným.

5. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia

zamietne. Ak by sa okresný súd oboznámil s rozhodnutiami vo veciach sp. zn.

a sp. zn. , nenariadil by predmetné predbežné opatrenie.

Vo veci sp. zn. sa sťažovateľka domáha určenia, že žalovaná platne

nenadobudla vlastnícke právo ku garáži postavenej na parcele č. , ako aj náhrady

škody, avšak okresný súd návrh sťažovateľky zamietol. Vo veci sp. zn.

okresný súd vyhovel žalovanej a sťažovateľke nariadil odstrániť stavbu oplotenia čiastočne

postaveného na pozemku žalovanej. Súčasne okresný súd zamietol vzájomný návrh

sťažovateľky na určenie, že hranica medzi pozemkami sťažovateľky parc. č.

a parc. č. a pozemkom žalovanej č. prebieha v zmysle vytyčovacieho náčrtu

z 27. októbra 1996 a geometrického plánu č.

z 12. novembra 1996, a zamietol aj ďalší jej návrh na uloženie povinnosti žalovanej

umožniť rekonštrukciu oporného múru z jej pozemku. Ako vyplýva z tohto rozsudku, nie

žalovaná zasahuje do pozemku žalobkyne, ale práve naopak, je to sťažovateľka, ktorá

postavila plot tak, že ten zasahuje do pozemku žalovanej a aj garáž stojí v celosti

na pozemku žalovanej. Rovnako stavebný úrad povolil žalovanej odstránenie stavby vrátane

garáže po zistení, že stavby sú v jej vlastníctve, sú postavené na jej pozemku a nezasahujú

do vlastníctva sťažovateľky. Správnosť zápisu garáže na liste vlastníctve potvrdil i Okresný

úrad Bratislava ‒katastrálny odbor rozhodnutím č. z 18. júna 2010.

6. Krajský súd uznesením č. k. -38 z 8. septembra 2016 rozhodnutie

okresného súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol

a žalovanej priznal náhradu trov.

7. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutie okresného súdu nie

je vecne správne a je zmätočné, pretože okresný súd napadnutým uznesením vyhovel

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby vysvetlil, na akom základe

dospel k záveru, že tu existuje potreba neodkladne upraviť pomery účastníkov,

a v odôvodnení svojho rozhodnutia iba opísal návrh sťažovateľky a stotožnil sa s ním.

Krajský súd poukázal na rozsudky okresného súdu vo veciach sp. zn. a sp. zn.

, ktoré sú v neprospech sťažovateľky. Okresný súd preto pochybil, keď

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol bez toho, aby sa s obsahom týchto

spisov oboznámil. Krajský súd navyše považoval výrok jeho rozhodnutia za nevykonateľný

s poukazom (aj) na prípis Okresného úradu Bratislava ‒katastrálneho odboru č. P-2009/16

z 2. augusta 2016 adresovaný okresnému súdu, v ktorom katastrálny úrad uvádza, že údaje

o nehnuteľnostiach uvedené vo výroku uznesenia okresného súdu nevychádzajú z platných

údajov katastra nehnuteľností.

8. Sťažovateľka sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie základných práv

na súdnu ochranu podľa a , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1

uznesením krajského súdu č. k. -38 z 8. septembra 2016 odôvodnila

tým, že toto rozhodnutie je arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Podľa názoru

sťažovateľky boli aplikované ustanovenia upravujúce neodkladné opatrenie krajským

súdom v rozpore so svojím zmyslom. Navyše, rozhodnutie krajského súdu je vnútorne

nekonzistentné a okrem iného je založené aj na nesprávnom zistení o tom, že konania pred

okresným súdom vo veciach sp. zn. a sp. zn. boli už

právoplatne skončené, čo nezodpovedá skutočnosti. Pokiaľ krajský súd v odôvodnení

uznesenia č. k. -38 z 8. septembra 2016 uviedol, že „veci sp. zn.

a vedené na súde prvej inštancie sú skončené a žalobkyňa v

nich nebola úspešná“ a „nie je preto zrejmé, z akých dôvodov súd prvej inštancie zaujal

stanovisko, že tu existuje neodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov práve v

súvislosti s vyššie uvedenými vecami vedenými na súde prvej inštancie, keď tieto veci sú

skončené a boli rozhodnuté v neprospech žalobkyne“, sťažovateľka zdôraznila, že v týchto

veciach síce boli okresným súdom vydané rozsudky, a to rozsudok č. k. 14 C 118/2001-

1270 zo 7. októbra 2014 a rozsudok č. k. -328 zo 17. mája 2016, podľa

ktorých skutočne nebola úspešná, avšak proti obom rozsudkom podala odvolanie, o ktorom

dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté (vo veci sp. zn. spis ešte nebol

predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní a vo veci sp. zn. 14 C

118/2001 odvolací súd rozhodol 4. januára 2017, avšak rozhodnutie sťažovateľke doručené

nebolo).

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

11. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1

a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa

ods. 2 .

13. Sťažovateľka namieta porušenie týchto svojich práv:

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi, inými štátnymi

orgánmi alebo orgánmi verejnej správy rovní.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

14. Ako vyplýva zo sťažnosti sťažovateľky, k porušeniu týchto práv malo dôjsť

uznesením krajského súdu č. k. -38 z 8. septembra 2016, ktorým bolo

zmenené uznesenie okresného súdu č. k. -21 z 18. júla 2016 tak, že návrh

sťažovateľky na vydanie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. Porušenie týchto práv

sťažovateľky malo spočívať v tom, že uznesenie krajského súdu č. k. -38

z 8. septembra 2016 je arbitrárne, nedostatočne odôvodnené, založené na takej aplikácii

ustanovení upravujúcich neodkladné opatrenie krajským súdom, ktoré sú v rozpore s ich

zmyslom, a navyše vychádza i z nesprávneho skutkového zistenia o tom, že konania pred

okresným súdom vo veciach sp. zn. a sp. zn. boli už

právoplatne skončené, čo nezodpovedá skutočnosti.

15. Inštitút neodkladného opatrenia je upravený v Civilný

sporový poriadok (ďalej aj „CSP“):

Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd

môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri

náležitostiach žaloby(...) uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie

skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ

domáha.

Podľa súd(...) nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené

podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných

pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

16. Neodkladné opatrenie podľa je jedným

zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má

za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v jeho priebehu

nastať. Dočasnosť tohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú

a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi. Nariadením nezískava jeden z účastníkov

práva, o ktorých sa má rozhodovať v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý

okruh vzťahov. Navyše, umožňuje v prípade zmeny pomerov

jednak zrušiť z tohto dôvodu už nariadené neodkladné opatrenie alebo naopak, napriek

skoršiemu zamietnutiu návrhu na jeho vydanie dovoľuje ho v prípade zmeny skutkových

okolností významných pre rozhodnutie vydať, pretože takéto skoršie právoplatné

rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci ( ). Nie je teda vylúčené,

aby v prípade zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie sťažovateľka

znova o vydanie neodkladného opatrenia požiadala.

17. Z citovaného vyplýva, že právomoc ústavného súdu

poskytnúť ochranu základným právam a slobodám sa uplatňuje na princípe subsidiarity,

podľa ktorého ústavný súd poskytuje uvedenú ochranu iba vtedy, ak ju neposkytujú

všeobecné súdy.

18. Ústavný súd už vo viacerých svojich doterajších rozhodnutiach v podobných

súvislostiach vo vzťahu k predbežnému opatreniu vyslovil názor, že rozhodnutím

o nariadení predbežného opatrenia, prípadne rozhodnutím o zrušení nariadeného

predbežného opatrenia vydaným v rámci občianskoprávneho konania môže súd porušiť

základné právo alebo slobodu účastníka súdneho konania, avšak takéto porušenie by sa

mohlo stať predmetom konania podľa len vtedy, ak by mu nebolo

možné poskytnúť ochranu prostredníctvom účinného právneho prostriedku nápravy

dostupného účastníkovi konania pred všeobecnými súdmi (princíp subsidiarity)

().

19. Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal určením

miesta a postavenia neodkladného opatrenia, ako aj existenciou účinných právnych

prostriedkov nápravy v prípade, ak sa ten, koho sa rozhodnutie o neodkladnom predbežnom

opatrení dotýka, domnieva (tvrdí), že došlo k porušeniu niektorého z jeho základných práv

alebo slobôd.

20. Podľa právneho názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu na predbežné

(neodkladné) opatrenie možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva

na súdnu ochranu podľa . Predpokladom pre záver o porušení

základných práv a slobôd je však také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo

odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci

samej (obdobne ).

21. Aj v prípade vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je

garantované právo dotknutého účastníka konania na konečnú, definitívnu ochranu

poskytovanú súdom rozhodnutím vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia

v žiadnom prípade nevylučuje, aby všeobecný súd poskytol v konečnom dôsledku ochranu

právam, porušenie ktorých sťažovateľka namieta.

22. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, táto vylučuje

aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke neodkladných

(predbežných) opatrení, pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo

záväzkoch (pozri rozhodnutie Apis versus Slovenská republika č. 39754/98 z 10. 1. 2000,

v ktorom sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 dohovoru ratione materiae v konaní

o zrušení predbežného opatrenia).

23. Reflektujúc na uvedené východiská, ústavný súd konštatuje, že realizácia

inštitútu neodkladného opatrenia ako zabezpečovacieho prostriedku v civilnom procese

nemôže sama osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo právnickej

osoby vyplývajúceho z alebo dohovoru, pretože zákon poskytuje účastníkovi, proti

ktorému smeruje výrok rozhodnutia o neodkladnom opatrení, primeranú a efektívnu

ochranu pred prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom takéhoto rozhodnutia aj

počas konania vo veci samej. Keďže teda túto ochranu považuje ústavný súd jednak

za účinnú a jednak za dostupnú, účastník súdneho konania sa jej preto nemôže súčasne

dovolávať aj prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom (mutatis mutandis

, , , , , ).

24. Na druhej strane však treba pripustiť, že ústavný súd už v rámci svojej

rozhodovacej činnosti pristúpil k preskúmaniu niektorých rozhodnutí o predbežných

opatreniach, zásadne však išlo o ojedinelé prípady charakterizované výnimočnými

okolnosťami veci. V tejto súvislosti ústavný súd judikoval, že zasiahnuť do rozhodnutí

všeobecných súdov o predbežných opatreniach môže iba za predpokladu, že by takýmto

rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný

rozpor s princípmi spravodlivého procesu majúci charakter svojvôle (obdobne

, ).

25. Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľkou napadnuté uznesenie krajského

súdu takéto známky zjavnej svojvôle nenesie.

26. Nad rámec uvedeného ústavný súd zastáva názor, že krajským súdom prijaté

závery vo veci samej vychádzajú z logickej úvahy opierajúcej sa o primerané odôvodnenie.

Ústavný súd preto konštatuje, že úvahy uvedené v odôvodnení uznesenia krajského súdu

nemožno považovať ani za svojvoľné a ani také, ktoré by boli v rozpore so zmyslom

a účelom neodkladného opatrenia.

27. V danom prípade teda ústavný súd na základe uvedených zistení konštatuje,

že nie je daná jeho právomoc na prerokovanie veci sťažovateľky, pretože ochranu jej

označeným právam ako účastníkovi konania (strane sporu) poskytuje Civilný sporový

poriadok a občianskoprávny (všeobecný) súd v dotknutom konaní vo veci samej, a to

prostredníctvom účinného a dostupného právneho prostriedku nápravy.

28. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky na porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa a , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1

uznesením krajského súdu č. k. -38 z 8. septembra 2016 odmietol

podľa pre nedostatok právomoci.

29. V situácii, keď bola sťažnosť ako celok z týchto dôvodov odmietnutá, nebolo už

potrebné osobitne zaoberať sa návrhom sťažovateľky na odklad vykonateľnosti uznesenia

krajského súdu č. k. -38 z 8. septembra 2016, ktorý ostatne nebol podporený

ani žiadnymi relevantnými konkrétnymi dôvodmi.

30. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2017