Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 767/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. marca 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Jany Baricovej a Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti obchodnej spoločnosti SPP – distribúcia, a. s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava,

zastúpenej advokátom. Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátska kancelária, Hruštiny 602,

Žilina, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti SPP – distribúcia, a. s., na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti SPP –

distribúcia, a. s., trovy konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur

a sedemdesiatdeväť centov) na účet jej právneho zástupcu Mgr. Miroslava Haneca,

advokátska kancelária, Hruštiny 602, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti obchodnej spoločnosti SPP – distribúcia, a. s.,

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 8. novembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti SPP – distribúcia,

a. s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Predmetom konania, ktorého sa sťažnosť týka, je rozhodovanie o návrhu

sťažovateľky na zaplatenie sumy „3035,36 € s príslušenstvom“. Od podania návrhu vo veci

uplynulo viac ako 6 rokov a sťažovateľka tvrdí, že napadnuté konanie trvá neprimerane

dlho, je zdĺhavé, neefektívne a nehospodárne, o čom svedčí podľa jej názoru aj skutočnosť,

že v napadnutom konaní na pojednávaní konanom 4. mája 2016, ktoré bolo odročené pre

účely vyhlásenia rozsudku, jej okresný súd nedoručil rozsudok, a neurobil tak ani

do podania tejto sťažnosti (20. septembra 2016).

Okrem toho, že sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň požadovala

priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 000 € a úhradu trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. 1 Spr. doručeným ústavnému súdu 9. februára 2017, v ktorom vyjadril

súhlas s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom

a poskytol stručný prehľad procesných úkonov súdu, ako aj účastníkov napadnutého

konania, z ktorého vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

,,24.6.2010 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu,

16.7.2010 - zaplatenie súdneho poplatku za žalobu,

27.7.2010 - platobný rozkaz sp. zn. ,

11.8.2010 - súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu,

27.9.2010 - uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za podaný odpor, oznámenie

a poučenie o procesných právach a povinnostiach, výzva na vyjadrenie k žalobe

11.10.2010 - súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného,

2.11.2010 - zaplatenie súdneho poplatku za odpor,

15.12.2010 - vyjadrenie žalobcu zaslané žalovanému,

18.1.2011 - vytýčenie termínu pojednávania na 3.3.2011,

1.3.2011 - súdu doručené vyjadrenie žalovaného,

3.3.2011 - pojednávanie vo veci, odročené na 12.4.2011, žalobcovi uložené v lehote

10 dní doručiť písomné stanovisko k podaniu žalovaného,

16.3.2011 - súdu doručené vyjadrenie žalobcu k podaniu žalovaného,

22.3.2011 - upovedomenie o odročení pojednávania zo dňa 12.4.2011 na termín

12.5.2011,

30.3.2011 - súdu doručená žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu

cesty,

18.4.2011 - upovedomenie o odročení pojednávania zo dňa 12.5.2011 na termín

16.5.2011,

16.5.2011 - pojednávanie vo veci, odročené na 9.6.2011, súd sa oboznámi so stavom

konania na OS KE II vo veci sp. zn. , žalovanému bude doručené podanie

žalobcu zo 16.3.2011, žalobcovi uložené v lehote 10 dní doručiť obchodnú zmluvu medzi

SEP a.s. a žalobcom o distribúcii plynu, túto listinu žalobca doručí aj právnemu zástupcovi

žalovaného,

18.5.2011 - súdu doručené návrhy žalobcu na dokazovanie

23.5.2011 - zaslanie podania žalobcu zo 16.3.2011 žalovanému,

30.5.2011 - súdu boli žalobcom doručené listiny v zmysle povinnosti uloženej

na pojednávaní vo veci dňa 16.5.2011,

30.5.2011 - súdu doručené doplnenie vyjadrenia žalovaného k žalobe,

8.6.2011 - súdu doručené vyjadrenie žalobcu k doplneniu vyjadrenia žalovaného,

9.6.2011 - úradný záznam o stave konania OS KE II vo veci sp. zn. ,

9.6.2011 - pojednávanie vo veci, odročené na neurčito za účelom vykonania

navrhovaných dôkazov.

9.4.2013 - predvolanie svedka, výzva Slovenskej legálnej metrológii, n. o.

na poskytnutie stanoviska,

22.4.2013 - stanovisko Slovenskej legálnej metrológie, n. o. zhora,

23.4.2013 - predloženie listiny žalobcom,

16.5.2013 - pojednávanie vo veci, odročené na 5.6.2013 za účelom vyhlásenia

rozhodnutia,

5.6.2013 - vyhlásenie rozsudku,

17.9.2013 - zaslanie písomného vyhotovenia rozsudku stranám sporu,

1.10.2013 - súdu doručené odvolanie žalovaného voči rozsudku

8.10.2013 - súdu doručené odvolanie žalobcu voči rozsudku,

7.11.2013 - výzva žalobcovi na vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, výzva

žalovanému na vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, uznesenie o vyrubení súdneho poplatku

za odvolanie žalobcu, uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie žalovaného,

7.11.2013 - súdu doručené vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu,

12.11.2013 - zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie žalovaným,

21.11.2013 - súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného,

27.11.2013 - vyjadrenie žalovaného zaslané žalobcovi, vyjadrenie žalobcu zaslané

žalovanému,

28.11.2013 - zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie žalobcom,

11.12.2013 - predkladacia správa Krajskému súdu v Košiciach,

16.12.2013 - predloženie spisu odvolaciemu súdu,

17.12.2013 - súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, zaslané

odvolaciemu súdu toho istého dňa,

13.5.2015 - rozsudok KS KE sp. zn. -253, ktorým bol potvrdený

rozsudok vo vyhovujúcom výroku a zrušený a vrátený na ďalšie konanie v zamietavom

výroku a vo výroku o trovách konania,

24.6.2015 - návrat spisu z odvolacieho súdu,

25.6.2015 - zaslanie rozhodnutia odvolacieho súdu stranám sporu,

22.2.2016 - vytýčenie termínu pojednávania na 14.4.2016,

14.4.2016 - pojednávanie vo veci, odročené na 4.5.2016 za účelom vyhlásenia

rozsudku,

4.5.2016 - vyhlásenie rozsudku,

6.5.2016 - súdu doručené vyúčtovanie náhrady trov konania žalobcu,

24.1.2017 - zaslanie písomného vyhotovenia rozsudku stranám sporu.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,

ktorý mu bol zapožičaný a doručený 9. februára 2017, zistil aj ústavný súd.

Okresný súd vo svojom vyjadrení uviedol, že „z prehľadu a priebehu vykonaných

úkonov vyplýva obdobie nečinnosti tunajšieho súdu v období od júna 2011 do marca 2013,

od júna 2015 do februára 2016... Ďalšie zbytočné obdobie nečinnosti zákonnej sudkyne,

napriek nariadenému dohľadu predsedníčky súdu nad ďalšou plynulosťou konania, bolo

v období po vyhlásení rozsudku zo dňa 4.5.2016, nakoľko predmetný rozsudok bol písomne

vyhotovený a stranám sporu zaslaný až dňa 24.1.2017, pričom zákonná sudkyňa

o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozsudku predsedníčku súdu nepožiadala a v danom

období jej vo vyhotovení rozsudku nebránili žiadne subjektívne a ani objektívne okolnosti,

nakoľko nemala dovolenku a ani nebola práceneschopná... Vzhľadom na vyššie uvedené

mám za to, že zistené prieťahy v konaní sú zbytočnými a subjektívnymi prieťahmi spôsobené

zákonnou sudkyňou.“.

Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku doručenom ústavnému súdu

8. marca 2017 vyjadril súhlas s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní

pred ústavným súdom a zároveň reagoval na vyjadrenie okresného súdu tak, že zotrval

na dôvodnosti podanej sťažnosti.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje, aby postupovali v konaní tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb,

ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo

rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka

navrhovateľkou o zaplatenie sumy 3 035,36 € s príslušenstvom, ústavný súd konštatuje, že

obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka

konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní o tom, či v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu jej označených práv. Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil žiadne závažné

okolnosti na strane sťažovateľky, ktoré by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke

napadnutého konania, preto konštatuje, že sťažovateľka v doterajšom priebehu konania

poskytovala primeranú súčinnosť a na výzvy okresného súdu reagovala včas.

3. Napokon ústavný súd posudzoval samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní. Ústavný súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že obdobia „od júna 2011

do marca 2013, od júna 2015 do februára 2016“ možno považovať za obdobia zbytočných

prieťahov, keďže v daných časových úsekoch bol okresný súd nečinný bez toho, aby mu

v tom bránila nejaká prekážka v jeho postupe. Zároveň konštatuje, že okresný súd bol

nečinný aj v období od vyhlásenia rozsudku na pojednávaní konanom 4. mája 2016 až

do písomného vyhotovenia rozsudku 24. januára 2017.

Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že okresný súd bol bezdôvodne

nečinný v napadnutom konaní v súhrne približne 37 mesiacov.

Ústavný súd tak dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase

rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená, keďže podľa

informácie ústavného súdu proti rozsudku súdu prvého stupňa bolo podané odvolanie (bod

2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 2 000 €, ktoré nijako neodôvodnila.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania okresného súdu,

skutočnosť, že okresný súd už rozhodol a aj vyhotovil rozsudok vo veci samej, a zároveň

berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu a najmä fakt, že sťažovateľka neuviedla

žiadny dôvod na priznanie finančného zadosťučinenia, ústavný súd požadované finančné

zadosťučinenie nepriznal (bod 4 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil

náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú vyčíslil v sume 363,80 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2015

v sume 858 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 143 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu za dva úkony právnej služby podľa

vyhlášky vykonané v roku 2015 po 8,58 €. Právny zástupca je zároveň platiteľom dane

z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú za jeden úkon právnej služby podľa

§ 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty v sume 30,31 €.

Ústavný súd tak priznal sťažovateľke úhradu trov konania v celkovej sume 363,79 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. marca 2017