Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 211/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom Mgr. Ing. Miroslavom Šperkom, LL.M., Tvrdého 4, Žilina, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 uznesením Krajskej prokuratúry v Trenčíne

č. k. -33 z 10. augusta 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. októbra 2016 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa (ďalej len „“)

uznesením Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“)

č. k. -33 z 10. augusta 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi ako svedkovi

bola uznesením vyšetrovateľky Prezídia Policajného zboru, národnej

kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúry Západ, Nitra,

ČVS: PPZ-317/NKA-FP-ZA-2016 z 13. júla 2016 (ďalej len „uznesenie vyšetrovateľky“)

uložená poriadková pokuta v sume 300 € podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) „lebo

napriek predchádzajúcemu napomenutiu opakovane rušil konanie a to konkrétne výsluch

jeho osoby dňa 15. 6. 2016 v procesnom postavení svedka“.

Uznesenie vyšetrovateľky bolo odôvodnené takto:

„Vyšetrovateľka Prezídia policajného zboru, národnej kriminálnej

agentúry národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Západ pod číslom konania

ČVS:PPZ-317/NKA-FP-ZA-2016, začala dňa 11. 5. 2016 trestné stíhanie za obzvlášť

závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 odsek 1,

odsek 4, písmeno a) .

V súvislosti s vyšetrovaním uvedeného trestného činu bolo potrebné vykonať okrem

iných úkonov i výsluch svedka . Menovaný sa dostavil na výsluch

dňa 15. 06. 2016 a napriek predchádzajúcemu napomenutiu a upozorneniu na možnosť

uloženia poriadkovej pokuty rušil priebeh úkonu tým, že nerešpektoval výzvu vyšetrovateľky

na vypnutie mobilného telefónu s odôvodnením, že potrebuje riešiť svoje pracovné

záležitosti a až na opakované upozornenie vyšetrovateľky si mobilný telefón vypol. Následne

po tom, čo bol poučený ako svedok a bola mu poskytnutá možnosť sa k veci

vyjadriť, tento s úmyslom od počiatku rušiť úkon nepravdivo uviedol, že nebol poučený

a že mu nie je zrejmé, prečo bol k výsluchu predvolaný, čo je predmetom výsluchu

a že z toho dôvodu nie je na výsluch pripravený. Uvedené uviedol napriek tomu,

že dňa 26. 5. 2016 som mu pri osobnom predvolaní na ozrejmila

predmet výsluchu a opakovane som tak urobila aj pred výsluchom dňa 15. 06. 2016.

Následne svedok žiadal do zápisnice protokolovať skutočnosti týkajúce

sa mojej osoby ako aj osoby prítomného vyšetrovateľa PZ

a to napriek tomu, že ako vyšetrovateľka PZ spolu s osobou prítomnou pri úkone

sme opakovane upozorňovali, aby sa vyjadril

k predmetu trestného stíhania a nie k osobám vyšetrovateľov PZ, pričom bol

opätovne upozornený na možnosť uloženie poriadkovej pokuty. tieto výzvy

nerešpektoval a opakovane požadoval protokolovať skutočnosti, ktoré sa ani okrajovo

netýkali skutku pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a pre ktorý bol predvolaný

ako svedok.

Vzhľadom k nepravdivému a účelovému vyjadreniu , že mu nie je

zrejmé k čomu má vypovedať a že nie je pripravený na výsluch som ako vyšetrovateľ PZ

dospela k záveru, že sa k veci nemá záujem vyjadriť, dostavil sa preto, aby

robil obštrukcie a zmaril úkon, aby do zápisnice svedka uvádzal skutočnosti, ktoré sa

netýkajú prejednávanej veci a tiež vzhľadom na fakt, že sa počas celej doby vykonávaného

úkonu správal nevhodne, arogantne a verbálne agresívne a nevnímal príkazy orgánu

činného v trestnom konaní aj napriek tomu, že bol opakovane poučený, že za svoje konanie

mu môže byť v zmysle uložená poriadková pokuta, som sa

rozhodla ukončiť moju snahu o vykonanie výsluchu , čím

reálne dosiahol zmarenie úkonu na ktorý sa dostavil.

Skutočnosť, že mal úmysel rušiť úkon preukazuje aj jeho tvrdenie,

pri ktorom uviedol, že nemal vedomosť, čo je predmetom výsluchu a teda nevie k čomu má

vypovedať. V tejto súvislosti uvádzam, že je absolútne nelogické, že by sa

nezaujímal o predmet svojho výsluchu pri mojej osobnej návšteve na

dňa 26. 5. 2016 . V tento deň mu bol predmet výsluchu jasne a podrobne vysvetlený

a práve na základe jeho argumentácie, že sa naň potrebuje poriadne pripraviť a teda

potrebuje na prípravu dlhšiu dobu, mu bolo zo strany vyšetrovateľky umožnené, aby sa

na výsluch dostavil až dňa 15. 6. 2016. Je teda zrejmé, že vedel, čo je

predmetom výsluchu a jeho tvrdenia že nevie a že nie je na výsluch pripravený len

preukazujú jeho úmysel úkon rušiť a zmariť.

V arogantnom, nevhodnom správaní svedok pokračoval

aj pri ďalšom výsluchu, ktorý sa uskutočnil dňa 23. 6. 2016 tým, že po skončení výsluchu

v čase, keď vyšetrovateľka vyšla na chodbu pred svoju kanceláriu pre vytlačenú zápisnicu

s jeho výsluchom, ktorá už bola podľa požiadaviek skorigovaná

a pripravená k podpisu prítomných osôb, využil jej neprítomnosť a jeden výtlačok

nepodpísanej zápisnice, do ktorej si robil fixou poznámky vzal zo stola vyšetrovateľky

a vložil si ju do svojho poznámkového zošita, ktorý zavrel. Urobil tak napriek tomu, že tieto

listiny mu nepatrili a aj napriek tomu, že vedel, že na ne nemá nárok, pretože

už dňa 15. 6. 2016 si žiadal zápisnicu o svojom výsluchu, pričom mu bolo vyšetrovateľkou,

ktorá výsluch viedla za prítomnosti riadne vysvetlené, že zápisnicu

nedostane, pretože ako svedok na ňu v intenciách nemá nárok.

Keďže z uvedeného je zrejmé, že svojim konaním napriek

predchádzajúcemu upozorneniu rušil úkon a správal sa voči vyšetrovateľom PZ arogantne,

verbálne agresívne, nevnímal príkazy orgánu činného v trestnom konaní a nerešpektoval

vážnosť úradného úkonu na ktorý bol predvolaný, považujem uznesenie o uložení

poriadkovej pokuty za dostatočne odôvodnené.“

Proti uzneseniu vyšetrovateľky podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodla krajská

prokuratúra napadnutým uznesením tak, že sťažnosť bola zamietnutá ako nedôvodná.

Sťažovateľ uvádza, že jeho sťažnosť ani spisový materiál vzťahujúci sa na vec neboli

riadne preskúmané a prokurátor krajskej prokuratúry „na všetky námietky sťažovateľa

reagoval len prepisom vyjadrení vyšetrovateľky PZ a v závere paušálnym

zhrnutím, že sťažnosť nie je dôvodná, pričom sťažovateľovi nedal odpoveď na žiadnu z jeho

námietok“. Sťažovateľ namietal nedôvodný a nesprávny postup vyšetrovateľky pri jeho

predvolaní na výsluch a pri poučení o predmete výsluchu, absenciu presného a jasného

definovania času, opísania spôsobu, rozsahu a intenzity konania, za ktoré mu bola udelená

poriadková pokuta, časovú oneskorenosť uloženia poriadkovej pokuty, ako aj jej uloženie

napriek už riadnemu vykonaniu úkonu, k zabezpečeniu ktorého malo uloženie poriadkovej

pokuty smerovať, ako aj nevysporiadanie sa s výškou a primeranosťou uloženej poriadkovej

pokuty. Sťažovateľ tiež namietal, že jeho „požiadavku na procesne správne a úplné

poučenie ho v súlade s , ako aj jeho vyjadrenie sa k nesprávnemu

predvolaniu, nemožno považovať za obštrukcie a marenie úkonu“.

Podľa sťažovateľa je napadnuté uznesenie krajskej prokuratúry svojvoľné, arbitrárne

a nepreskúmateľné, „nakoľko prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín sa nevysporiadal

so všetkými námietkami sťažovateľa bez racionálneho a zákonného základu, čím hrubo

porušil nielen ust. , ale aj ústavné práva sťažovateľa na spravodlivý

proces, garantované SR“. Sťažovateľ tiež uviedol, že „Krajská

prokuratúra Trenčín nekonkretizovala a nevyhodnotila dôkazy, ktoré boli sťažovateľom

predložené k jeho sťažnosti, iba konštatovala, že uznesenie policajného orgánu je správne.

Krajská prokuratúra Trenčín odôvodnenie svojho rozhodnutia založila iba na prepise

vyjadrení vyšetrovateľky PZ , stručnom zhodnotení podstaty obsahu

sťažnosti sťažovateľa, obmedzila sa v ňom iba na citáciu niektorých ustanovení Trestného

poriadku a vyjadrila súhlas s napadnutým uznesením policajného orgánu, avšak

bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, z ktorých vychádzala, a spôsobu, ktorým

k takýmto záverom dospela. S argumentáciou sťažovateľa v jeho sťažnosti sa vôbec

nevysporiadala.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že napadnutým uznesením krajská prokuratúra porušila jeho základné právo

podľa , aby napadnuté uznesenie krajskej prokuratúry zrušil a vec jej

vrátil na ďalšie konanie a aby jej prikázal zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,

nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných

pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej

moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu zaručeného v napadnutým uznesením krajskej

prokuratúry, ktorému sťažovateľ vytýka jeho svojvoľnosť, arbitrárnosť

a nepreskúmateľnosť.

Ústavný súd vo vzťahu k sťažovateľom uplatneným námietkam v prvom rade

pripomína, že nie je súčasťou systému orgánov činných v trestnom konaní, ale podľa čl. 124

je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach

podľa týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd fyzických

osôb a právnických osôb, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Cieľom

uplatňovania tejto právomoci ústavného súdu nie je primárne preskúmavanie

a posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd)

fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti

s rozhodovaním vo veci samej ani preskúmavanie, či v konaní pred týmito orgánmi bol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu tieto

orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne s medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery orgánov verejnej

moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických

osôb a právnických osôb môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu

vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách

o ľudských právach a základných slobodách (m. m. ).

Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajskej prokuratúry a nezistil takú

skutočnosť, ktorá by signalizovala jej svojvoľný postup nemajúci oporu v zákone. Krajská

prokuratúra vo svojom uznesení okrem iného uviedla časť obsahu úradného záznamu

vyšetrovateľky, ktorá vydala uznesenie o uložení poriadkovej pokuty sťažovateľovi.

Z uvedeného úradného záznamu vyplýva popis správania sťažovateľa ako svedka počas

jeho výsluchu 15. júna 2016. Krajská prokuratúra v napadnutom uznesení okrem iného

uviedla:

«Preskúmajúc celý spisový materiál som dospel k záveru, že svedok

bol riadne predvolaný na výsluch, ktorý sa mal uskutočniť dňa 15. 06. 2016

a o predmete výsluchu a svojich procesných právach bol riadne poučený. Z ustanovenia

článku 47 odsek 2 SR, podľa ktorého „každý má právo na právnu pomoc v konaní

pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania“,

vyplýva, že aj svedok má nárok na právne poradenstvo advokátom a podľa nálezu

Ústavného súdu SR sp. zn. -22 orgán činný v trestnom konaní je povinný strpieť

pri výsluchu svedka advokáta, ktorého svedok splnomocnil na účasť na tomto úkone. Svedok

dňa 15. 06. 2016 právo na právne poradenstvo advokátom

pri výsluchu nevyužil.

Zo zápisnice o výsluchu svedka je zrejmé, že počas viac ako

hodinu trvajúceho úkonu svedok nevypovedal o vyšetrovanej trestnej činnosti napriek tomu,

že vyšetrovateľka PZ dodržala zákonný postup pred výsluchom svedka uvedený v § 55

a a nasl. .

Z úradného záznamu vyšetrovateľky PZ zo dňa 15. 06. 2016 vyplýva, že táto

k výsluchu prizvala kolegu vyšetrovateľa výlučne na základe správania

svedka, ktorý následne počas výsluchu kričal, skákal jej do reči a správal sa verbálne

agresívne a to i napriek výslovnému poučeniu o možnosti uložiť mu za urážlivé správanie

a rušenie konania poriadkovú pokutu.

Inštitútom poriadkovej pokuty sa má zabezpečiť nerušený priebeh úkonov trestného

konania a autorita orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Súčasne je prostriedkom,

ktorým tieto orgány pôsobia na ostatné osoby zúčastnené na úkonoch trestného konania

k tomu, aby bola v rámci trestného konania zachovaná vážnosť a dôstojnosť konania

pred týmito orgánmi a aby boli rešpektované ich príkazy a výzvy dané podľa Trestného

poriadku, ktorých nevykonanie má spravidla nemožnosť konanie včas ukončiť alebo vo veci

spravodlivo rozhodnúť.

Na základe týchto dôvodov mám za to, že uznesenie vyšetrovateľky PZ podľa § 70

odsek 1 ČVS: PPZ-317/NKA-FP-ZA-2016 zo dňa 13. 07. 2016

je zákonné a dôvodné, pričom je aj dostatočne odôvodnené a vzhľadom k tomu, že ide

o prvú poriadkovú pokutu uloženú svedkovi v tejto trestnej veci,

považujem jej výšku za primeranú, preto som rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.»

Podľa kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu

ruší konanie alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi alebo policajtovi správa urážlivo,

alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz, alebo nevyhovie výzve

alebo predvolaniu podľa tohto zákona, toho môže sudca a v prípravnom konaní prokurátor

alebo policajt potrestať poriadkovou pokutou do 1 650 eur; ak ide o právnickú osobu,

až do 16 590 €. Na možnosť uloženia poriadkovej pokuty musia byť dotknuté osoby vopred

upozornené.

Napadnuté uznesenie nevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti ani arbitrárnosti.

Jeho predmetom bolo posúdenie zákonnosti a dôvodnosti uloženia poriadkovej pokuty.

Aj vzhľadom na to je ústavný súd toho názoru, že krajská prokuratúra vo svojom uznesení

venovala sťažnosti sťažovateľa náležitú pozornosť a tvrdenia v nej obsiahnuté

konfrontovala s logickou interpretáciou dotknutej právnej úpravy, ktorá sa nevyznačuje

nijakým zjavným excesom signalizujúcim popretie jej zmyslu či účelu. Ústavný súd tak

nezistil také zásahy do práv sťažovateľa, ktoré by boli z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné.

Možno teda uzavrieť, že účinky uplatnenej právomoci vo veci konajúcej krajskej

prokuratúry v danom prípade sú zlučiteľné s obsahom sťažovateľom označeného čl. 46

ods. 1 , preto ústavný súd sťažnosť odmietol podľa zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2017