Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 233/2017
PDF · 134.53 KB
No categories available
III. ÚS 233/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2017
predbežne prerokoval sťažnosť Poľnohospodárskeho družstva Udavské v konkurze,
Udavské, zastúpeného JUDr. Ľubošom Bajužíkom, správcom konkurznej podstaty úpadcu,
Námestie slobody 2, Humenné, ktorou namieta porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 141, čl. 144
Ústavy Slovenskej republiky a základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy
Slovenskej republiky, práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a základného práva zaručeného v čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných
práv a slobôd postupom Krajského súdu v Prešove a jeho rozsudkom sp. zn. 2 Sp 19/2011
z 3. júla 2013, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7 Sžr 25/2014 z 28. januára 2016, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Poľnohospodárskeho družstva Udavské v konkurze, Udavské, o d m i e t a
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára
2017 doručená sťažnosť Poľnohospodárskeho družstva Udavské v konkurze, Udavské
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 141, čl. 144 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2
ústavy, práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva zaručeného v čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej
len „krajský súd“) a jeho rozsudkom sp. zn. 2 Sp 19/2011 z 3. júla 2013, ako aj rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Sžr 25/2014
z 28. januára 2016.
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:
„Ako správca konkurznej podstaty podal som dňa 26. 10. 2011 návrh
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu, vtedy ešte označeného Obvodný
pozemkový úrad Humenné č. j. 2011/00043-35-OJ zo dňa 26. 9. 2011 v zmysle § 250 1
Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 2 Sp/19/2011-534 zo dňa 3. 7. 2013, ktorý
mi bol doručený 7. 8. 2013 potvrdil rozhodnutie odporcu zo dňa 26. 9. 2011 č. 2011/00043-
35-OJ, zároveň určil, že účastníkom konania nepriznáva náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku KS v Prešove podal som odvolanie v zákonnej lehote dňa
16. 8. 2013, v ktorom som uviedol, že napadnutý rozsudok nemá oporu v zákone,
resp. v niektorých častiach úmyselne obchádza a ignoruje platnú právnu úpravu a taktiež
nemá oporu ani vo vykonaných dôkazoch, resp. niektoré dôkazy, ktoré boli potrebné
a pre rozhodnutie zásadné, evidentne zo strany Krajského súdu v Prešove úmyselne
vykonané neboli.
Napriek tomuto odvolaniu, v ktorom boli logicky preukázané a potvrdené všetky
odvolacie námietky a napriek tomu, že proti rozsudku KS v Prešove podala odvolanie aj
obchodná spoločnosť ,... ,... Najvyšší súd Slovenskej
republiky /ďalej len NS SR/ rozsudkom sp. zn. 7 Sžr/25/2014 zo dňa 28. 1. 2016, ktorý mi
bol doručený 11. 4. 2016 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
2 Sp /19/2011 zo dňa 3. 7. 2013 potvrdil a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.
Vzhľadom na to, že oba súdy v konaniach postupovali a rozhodli tak, ako je uvedené
vyššie, porušili základné právo sťažovateľa upravené v čl. 2 ods. 2 , čl. 46 ods. 1,2, čl. 141,
čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a čl. 36 ods. 1, 2 Listiny základných práv a slobôd. Za porušenie
základného práva sťažovateľa považujem to, že oba súdy vydali rozsudky, ktoré nemajú
oporu v zákone, resp. v niektorých častiach úmyselne obišli platnú právnu úpravu, ďalej
oba rozsudky nemajú oporu ani vo vykonaných dôkazoch, resp. niektoré dôkazy, ktoré boli
potrebné a mali zásadný vplyv na rozhodnutie. Krajský súd v Prešove ani po opätovných
návrhoch úmyselne nevykonal...
Navrhujem, aby Ústavný súd SR po predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25
ods. 1 zákona SNR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov sťažnosť sťažovateľa prijal
na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 citovaného zákona aj v konaní vo veci samej vyhovel
sťažnosti sťažovateľa , a aby rozhodol, že Najvyšší súd SR a Krajský súd v Prešove porušil
základné právo sťažovateľa.
Aj keď podľa môjho názoru rozsudok Krajského súdu v Prešove, ktorým potvrdil
rozhodnutie správneho orgánu nebude vykonateľné /Kataster nebude schopný na základe
správneho rozhodnutia vydať tzv. účastníkom správneho konania podiely na sporných
nehnuteľnostiach/ aj tak podľa môjho názoru napadnutými rozhodnutiami dochádza
k porušovania základného práva sťažovateľa. ...
Žiadam preto v súlade s ust. § 52 ods. 2 Zákona SNR č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov o odloženie jeho vykonateľnosti.
Tento návrh zdôvodňujem tým, že sťažovateľovi by vznikla napraviteľná (zrejme mal
sťažovateľ na mysli „nenapraviteľnú škodu“, pozn.) a nepomerne väčšia škoda, než aká by
mohla vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti, pretože doposiaľ ani nebol
vyprodukovaný žiadny dôkaz, že sa jedná o osoby oprávnené.“
Na základe uvedeného sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd rozhodol o jeho
sťažnosti týmto nálezom:
„1. Základné právo Poľnohospodárskeho družstva Udavské v konkurze,... Udavské...
upravené v čl. 2 ods. 2 , čl. 46 ods. 1, 2, čl. 141, čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6,
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 36 ods. 1, 2 Listiny
základných práv a slobôd v konaní pred Krajským súdom v Prešove pod sp. zn.
2 Sp 19/2011 a pred Najvyšším súdom SR v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Sžr/25/2014
porušené bolo.
2. Rozsudok NS SR sp. zn. 7 Sžr/25/2014, ako aj rozsudok KS v Prešove sp. zn.
2 Sp/19/2011 zo dňa 3. 7. 2013 sa zrušujú a vec sa vracia KS v Prešove na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
3. Krajskému súdu v Prešove sa prikazuje, aby vo veci znova konal za rešpektovania
všetkých práv, ktoré boli porušené.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu
na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. c)
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný
návrhom na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje aj na sťažnosť
podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.
Sťažnosť sťažovateľa bola podpísaná správcom konkurznej podstaty, ktorý síce má
právnické vzdelanie, avšak takáto sťažnosť nekorešponduje s požiadavkou § 20 ods. 2
zákona o ústavnom súde, podľa ktorej musí byť sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom
zastúpený advokátom.
V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných
náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti (napr. III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010).
Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe nespĺňa náležitosti, ktoré
pre uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde,
ústavný súd ju po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. apríla 2017