Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 245/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. apríla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátkou , , vo veci namietaného

porušenia základného práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca

2017 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenia základného práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len ,,okresný súd“) vo veci sp. zn. (ďalej aj ,,namietané konanie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 14. novembra 2006 podala na okresnom súde

žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o ktorej súdy

konali viac ako 10 rokov a k právoplatnému skončeniu konania došlo až 26. januára 2017.

Stručne opísala priebeh konania a snahu o jeho urýchlenie prostredníctvom sťažnosti

na prieťahy adresovanej vedeniu okresného súdu, ako aj Krajského súdu v Bratislave, ktorý

dôvodnosť sťažnosti aj čiastočne uznal.

3. Obsahom sťažnosti je aj tvrdenie sťažovateľky, že „... Sťažnosťou zo dňa

17.1.2014 sa sťažovateľka domáhala vyslovenia porušenia jej práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného ustanovením Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

na Ústavnom súde SR v čase, kedy zásah do jej základného práva trval, ale ÚS SR č. k.

-13 zo dňa 27.3.2014 jej sťažnosť ako nedôvodnú odmietol...

Celkovo spor týkajúci pracovnoprávnych záležitostí, ktoré by mali mať prioritu

v konaní súdov, nakoľko ide aj o existenčnú otázku účastníka konania z hľadiska uplatnenia

práva na prácu a práva na mzdu za prácu, pričom vec nebola ani skutkovo ani právne

náročná, bez zavinenia sťažovateľky od 14.11.2006 do 26.1.2017 trval viac ako 10 rokov

(124 mesiacov)...“.

4. Namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

bez prieťahov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru videla sťažovateľka v nedostatočne plynulom

a rýchlom konaní okresného súdu v skutkovo nenáročnej veci.

5. Právomoc ústavného súdu odôvodnila sťažovateľka využitím všetkých zákonom

daných prostriedkov na to, aby bola jej záležitosť spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Okresný súd označila zodpovedným

za celkovú dĺžku konania, čo je dôvodom na podanie ústavnej sťažnosti.

6. Sťažovateľka žiadala priznať aj primerané finančné zadosťučinenie

pre dlhotrvajúci stav právnej neistoty (viac ako 10 rokov), ktorý jej spôsobil psychické

napätie, nemožnosť nájsť si trvalé zamestnanie, ako aj isté obdobie bez akéhokoľvek

príjmu.

7. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie navrhla sťažovateľka vydať tento nález:

„1) Základné právo na súdne konanie v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

nečinnosťou Okresného súdu Bratislava I v konaní č.k. porušené bolo.

2) priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

10.000 € (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť jej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4) priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume

374,80, € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a 80 centov), ktoré je Okresný súd Bratislava 1

povinný vyplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky ,

Advokátska kancelária do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Sťažovateľka sa domáhala ochrany svojich základných práv a slobôd výlučne

podľa dohovoru, a nie aj podľa . Ústavný súd, vychádzajúc

z formulácie oboch ustanovení, viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona

o ústavnom súde) konštatuje, že ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej

republiky vyjadril zhodu zámerov poskytovania práva na súdnu ochranu s ochranou práv

podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (), v dôsledku čoho ústavnému súdu nič nebránilo posúdiť

sťažnosť sťažovateľky vecne.

12. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovení , a vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

13. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako

aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

14. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

15. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti

podľa (), a preto už k namietanému porušovaniu

základného práva nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. ).

16. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľky. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

17. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi

verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať (napr. ,

, ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže

dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ), pretože konanie

o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje

vo vzťahu k základnému právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru. Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

18. Sťažovateľka namietala celkovú dĺžku konania, ktoré bolo v čase podania

ústavnej sťažnosti právoplatne skončené. Poukazom na už uvedené ústavný súd konštatuje,

že rozhodnutie vo veci samej vrátane rozhodnutia o úrokoch a o trovách konania boli v čase

podania ústavnej sťažnosti právoplatne, teda okresný súd vykonal všetky úkony

na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky a nemohol už ovplyvniť priebeh tohto

konania, prípadne prieťahy v ňom. V dôsledku uvedeného nemohol už okresný súd

ani porušovať jej základné právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

19. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

20. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími procesnými návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. apríla 2017