Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_60Ek-2522-2021.pdf
PDF · 112.09 KB
Case nature
Subarea
60Ek/2522/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcií oprávneného: Bytové družstvo Humenné, Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné, IČO: 00 223 051, právne zastúpený : JUDr. Tatiana Andrejcová, Laborecká 1896/58, 066 01 Humenné, IČO: 37 797 379, proti povinnému X.) E. T., L.: XX.XX.XXXX, O. XX, XXX XX O., 2.) LINI PRESS s.r.o., Jasenovská 2497, 066 01 Humenné, IČO: 36 716 944, o vymoženie nepeňažného nároku s príslušenstvom, o návrhu povinného 1.) na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
súd návrh povinného 1.) na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ján Harvan, so sídlom exekútorského úradu Mierová 88, 066 01 Humenné, pod spisovou značkou 265EX 1003/21, podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.07.2021, domáhal od povinného vymoženia nepeňažného nároku s písl., na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov: rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 21C/235/2014 zo dňa 28.03.2017, rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 21C/235/2014 zo dňa 16.08.2019, rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/5/2020 zo dňa 25.03.2021 ( ďalej len „ exekučný titul“, „exekučné tituly“).
2. Dňa 10.08.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ján Harvan, so sídlom exekútorského úradu Mierová 88, 066 01 Humenné, vydaním poverenia pod sp. zn.: 60Ek/2522/2021 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB: 2021: 6121416930.1, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou 265EX 1003/21.
3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 06.09.2021 domáhal zastavenia exekúcie vedenej súdnym exekútorom.
4. Súdny exekútor doručil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 06.09.2021 označený ako - „Návrh na zastavenie exekúcie“ spolu s prílohami, vyjadrenie splnomocneného právneho zástupcu oprávneného zo dňa 14.09.2021, doručenku preukazujúcou prevzatie upovedomenia o začatí exekúcie povinným zo dňa 23.08.2021, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 19.08.2021 vydané povereným súdnym exekútorom.
5. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu v zmysle § 61 k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie ako hlavný dôvod zastavenia exekúcie uviedol, že uznesením Okresného súdu v Prešove sp. zn. 5Odk/148/2020 zo dňa 16.03.2020 bol na jeho majetok vyhlásený konkurz. Následne uviedol exekučné tituly ako aj skutočnosť, že exekučné tituly ako aj postup vo veci konajúceho sudcu je predmetom vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní pre podozrenie zo spáchania trestných činov marenie spravodlivosti podľa § 344, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného činu korupcie a iných
trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona. Zároveň uviedol, že: „ všetko, čo je titulom exekúcie bolo v minulosti predmetom siedmich trestných konaní a vyšetrovania mojej osoby na základe trestných oznámení predsedníčky Bytového družstva W.. C. D.. Jej trestné oznámenia na moju osobu boli vyšetrovateľmi Úradu kriminálnej polície - 1. oddelenia vyšetrovania všetky zamietnuté ako nedôvodné, nakoľko im bolo listinnými dôkazmi preukázané, že všetko, čo bolo v PN zverejnené je pravdou. Na tých samých dôkazoch, ktoré boli v trestných konaniach predložené vyšetrovateľom Úradu kriminálnej polície, Okresný súd Humenné vo veci 21C/235/2014 rozhodol diametrálne odlišne, čo je predmetom skúmania zákonnosti rozhodnutia súdu a konania vo veci konajúceho sudcu Ministerstvom spravodlivosti SR a GP SR“. Záverom povinný navrhol súdu predmetnú exekúciu zastaviť, nakoľko zákonnosť a správnosť rozhodnutí Okresného súdu Humenné a postup vo veci konajúcich sudcov ( ktorí s W.. C. D. - predsedníčkou BD Humenné chodili a chodia na luxusné dovolenky) je predmetom skúmania Ministerstvom spravodlivosti SR a vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní. 6. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu. Oprávnený v vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 14.09.2021 uvádza, že konkurz na majetok povinného v 1. rade, vedený Okresným súdom Prešov pod sp.uz. 5OdK/148/2020 bol dňa 06.08.2020 zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznam o zrušení konkurzu bol v obchodnom registri zverejnený dňa 05.08.2020. Zároveň uviedol, že tvrdenie povinného, že exekučný titul v tejto exekučnej veci je predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní, nie je pravdivý, takouto informáciou oprávnený nedisponuje, ide o účelové tvrdenie povinného v 1. rade, bez preukázania relevantných dôkazov. Exekučný titul je právoplatný a vykonateľný, netrpí žiadnou vadou, bol vydaný prvoinštančným súdom a jeho správnosť potvrdená druhoinštančným súdom za okolností, že súdy mali informácie o podaných trestných oznámeniach i o výsledkoch trestných konaní, ktoré sú súčasťou spisu. I na základe týchto informácií súdy považovali tvrdenia povinných, uvedené v článkoch Podvihorlatských novín, za nepravdivé a žalobu za dôvodnú. Následne uvádza, že tvrdenia o spoločných dovolenkách sudcov a predsedníčky Bytového družstva Humenné sú nepravdivé, bez akýchkoľvek dôkazov opakovane uvádzané a svedčia o účelovosti celého návrhu v snahe vyhnúť sa plneniu, ktoré mu bolo exekučným titulom uložené. Záverom oprávnený uviedol, že z uvedených skutočností je zrejmé, že po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, ani povinný nepreukázal žiadne iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, preto navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 7. K návrhu na zastavenie exekúcie sa v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku súdny exekútor nevyjadril. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 16.09.2021 označenom ako Predloženie návrhu účastníka konania na zastavenie exekúcie uviedol aké úkony vykonal v priebehu exekúcie a zároveň uviedol aj listiny ktoré súdu predložil za účelom rozhodnutia o podanom návrhu. 8. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 13. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. 14. Podľa § 166 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ ZoKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo
splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti 15. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak ( § 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“). 16. Podľa § 166c ods. 1 písm. h) ZoKR oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: nepeňažná pohľadávka. 17. Súd mal za preukázané, že exekúcia je vedená na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov: rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 21C/235/2014 zo dňa 28.03.2017, rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 21C/235/2014 zo dňa 16.08.2019, rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/5/2020 zo dňa 25.03.2021. Okresný súd Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/235/2014 rozhodoval v konaní o ochranu povesti právnickej osoby, pričom povinnému 1.) a povinnému 2.) výrokom I. uložil povinnosť: „ upustiť od akýchkoľvek prejavov písomnej povahy a prejavu šírených zvukovým alebo obrazovým záznamom týkajúcich sa nepravdivých a neoverených informácií o činnosti Bytového družstva Humenné.“ Výrokom II. im uložil povinnosť „ospravedlniť sa žalobcovi tak, že v lehote do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku žalovaný v 2. rade uverejní na prvej strane regionálneho týždenníka Podvihorlatské noviny ospravedlnenie nasledujúceho znenia: „E. T. D.a týmto ospravedlňuje Bytovému družstvu Humenné za to, že v článku uverejnenom dňa 20.10.2014 v Podvihorlatských novinách pod názvom "Z čoho ich bude vyplácať? Bytové družstvo Humenné musí vyplácať vyrovnacie podiely!!! Rozhodli o tom všeobecné súdy a Ústavný súd Slovenskej republiky", v článku uverejnenom dňa 10.11.2014 pod názvom "Pre svojich voličov neurobila čo mohla, no z titulu svojej funkcie a postavenia v spoločnosti urobiť mala" a v článku uverejnenom dňa 8.12.2014 pod názvom "Je názor predsedníčky W.. C. D. viac ako právny názor všeobecných súdov a Ústavného súdu SR? Kto je W.. C. D., že si môže dovoliť ignorovať rozhodnutia súdov SR?", uviedol nepravdivé údaje o konaní Bytového družstva Humenné, spočívajúce v tvrdeniach: „Bytové družstvo Humenné nerešpektuje rozhodnutia súdov SR a neustále argumentuje a účelovo obhajuje svoju domnelú pravdu stále tými istými iracionálnymi a právne irelevantnými vyhláseniami odporujúcimi právnemu názoru a záverom všetkých súdov, vrátane Ústavného súdu SR.“ „Rozdeľovanie zisku je podľa zákona v kompetencii členskej schôdze ako najvyššieho orgánu družstva a nie tzv. Zhromaždenia delegátov.“ „BD Humenné každoročne vykazuje kladný hospodársky výsledok, dosahuje miliónové zisky, z ktorých si vedenie družstva každoročne odsúhlasuje a rozdeľuje odmeny cca 40 až 50 000 €. “ „Za predpokladu, ak by o rozdeľovaní zisku každoročne rozhodovala členská schôdza, tak, ako to vyplýva zo zákona, a nie malá skupina nekompetentných a nikdy legitímne zvolených diletantov, určite by bolo na účtoch družstva dosť prostriedkov, z ktorých by družstvo mohlo vyrovnacie podiely svojim členom v zmysle ustanovení Obch. zákonníka vyplácať.“ „Na LV č. 4123 je PLOMBA - Ťarcha v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky od roku 1999...“ „Akékoľvek bytovým družstvom v médiách uverejňované komentáre sú iracionálne, právne irelevantné a účelové dezinformácie, zavádzanie občanov SR, členov družstva do omylu, ktoré sú hraničiace s možným naplnením zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu, trestného činu poškodzovania cudzích práv, trestného činu porušovania zákona pri správe cudzieho majetku a mnohých ďalších trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona platného v SR.“ „Napriek množstvu nespochybniteľných a nezvratných dôkazov usvedčujúcich podozrivých, že ich konaním boli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty trestných činov uvedených v osobitnej časti trestného zákona platného v SR, boli mnou podané trestné oznámenia v každom prípade zamietané s odôvodnením, že na základe výpovede predsedníčky BD Humenné neboli zistené dôvody na začatie trestného stíhania.“ Tvrdenie, že reportérka STV 1, B.. Š. v roku 2008 pripravovala v relácii Reportéri reportáž, ktorá nebola nikdy odvysielaná so záverom, že na tieto informácie niekto uvalil informačné embargo. Tvrdenie, že v roku 1995 W.. C. D. ako jeden z dvoch kandidátov na funkciu predsedu BD Humenné (druhý za odmenu odstúpil) predložila delegátom návrh na zmenu stanov BD v tom, že najvyšším orgánom družstva je zhromaždenie delegátov a nie členská schôdza tak, ako to vyplýva z ustanovení § 239 ods. 1 zák.č. 513/1991 Zb. Delegáti zúčastnení na zhromaždení delegátov tento návrh schválili bez jeho prejednania na dielčich členských schôdzach a teda bez mandátu, ktorý by ich k schváleniu takéhoto úkonu oprávňoval... Vydavateľ Podvihorlatských novín sa týmto ospravedlňuje Bytovému družstvu Humenné za to, že v článku uverejnenom dňa 8.12.2014 pod názvom "Reakcia BD Humenné", uviedol nepravdivé údaje o konaní Bytového družstva Humenné, spočívajúce v tvrdení: "V priebehu komunikácie s E.. T. a korešpondencie s BD sme takisto odhalili skutočnosť, že BD premiestňuje jednotlivé sporné body vo svojich stanovách či volebnom poriadku na iné miesta - pod iné články či odstavce.." Z právoplatného rozhodnutia prvoinštančného súdu č.k. 21C/235/2014-681 zo
dňa 16.8.2019, vyplýva nárok na upustenie od prejavov písomnej povahy a prejavu šírenia zvukovým a obrazovým záznamom a nárok na ospravedlnenie sa voči žalovanému v 1/ rade: 1. Žalovaný v 1. rade je povinný upustiť od akýchkoľvek prejavov písomnej povahy a prejavov šírených zvukovým alebo obrazovým záznamom, týkajúcich sa nepravdivých a neoverených informácií o činnosti Bytového družstva Humenné. 2. Žalovaný v 1. rade je povinný ospravedlniť sa žalobcovi tak, že v lehote do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku uverejní na prvej strane regionálneho týždenníka ospravedlnenie nasledujúceho znenia: „. T. sa týmto ospravedlňuje Bytovému družstvu Humenné za to, že v článkoch, uverejnených dňa 20.10.2014, 10.11.2014 a 8.12.2014 v Podvihorlatských novinách, uviedol nepravdivé údaje o konaní Bytového družstva Humenné. Nepravdivými boli najmä tieto tvrdenia: „Bytové družstvo Humenné nerešpektuje rozhodnutia súdov SR a neustále argumentuje a účelovo obhajuje svoju domnelú pravdu stále tými istými iracionálnymi a právne irelevantnými vyhláseniami odporujúcimi právnemu názoru a záverom všetkých súdov, vrátane Ústavného súdu SR.“ „Rozdeľovanie zisku je podľa zákona v kompetencii členskej schôdze ako najvyššieho orgánu družstva a nie tzv. Zhromaždenia delegátov.“ „BD Humenné každoročne vykazuje kladný hospodársky výsledok, dosahuje miliónové zisky, z ktorých si vedenie družstva každoročne odsúhlasuje a rozdeľuje odmeny cca 40 až 50 000 €. “ „Za predpokladu, ak by o rozdeľovaní zisku každoročne rozhodovala členská schôdza, tak, ako to vyplýva zo zákona, a nie malá skupina nekompetentných a nikdy legitímne zvolených diletantov, určite by bolo na účtoch družstva dosť prostriedkov, z ktorých by družstvo mohlo vyrovnacie podiely svojim členom v zmysle ustanovení Obch. zákonníka vyplácať.“ „Na LV č. 4123 je PLOMBA - Ťarcha v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky od roku 1999...“ „Akékoľvek bytovým družstvom v médiách uverejňované komentáre sú iracionálne, právne irelevantné a účelové dezinformácie, zavádzanie občanov SR, členov družstva do omylu, ktoré sú hraničiace s možným naplnením zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu, trestného činu poškodzovania cudzích práv, trestného činu porušovania zákona pri správe cudzieho majetku a mnohých ďalších trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona platného v SR.“ „Napriek množstvu nespochybniteľných a nezvratných dôkazov usvedčujúcich podozrivých, že ich konaním boli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty trestných činov uvedených v osobitnej časti trestného zákona platného v SR, boli mnou podané trestné oznámenia v každom prípade zamietané s odôvodnením, že na základe výpovede predsedníčky BD Humenné neboli zistené dôvody na začatie trestného stíhania.“ Tvrdenie, že reportérka STV 1, B.. Š. v roku 2008 pripravovala v relácii Reportéri reportáž, ktorá nebola nikdy odvysielaná so záverom, že na tieto informácie niekto uvalil informačné embargo. Tvrdenie, že v roku 1995 Ing. Marta Sadloňová ako jeden z dvoch kandidátov na funkciu predsedu BD Humenné (druhý za odmenu odstúpil) predložila delegátom návrh na zmenu stanov BD v tom, že najvyšším orgánom družstva je zhromaždenie delegátov a nie členská schôdza tak, ako to vyplýva z ustanovení § 239 ods. 1 zák.č. 513/1991 Zb. Delegáti zúčastnení na zhromaždení delegátov tento návrh schválili bez jeho prejednania na dielčich členských schôdzach a teda bez mandátu, ktorý by ich k schváleniu takéhoto úkonu oprávňoval...“. Následne súd rozsudkom sp. zn 21C/235/2014 zo dňa 16.08.2019 rozhodoval v konaní o ochranu povesti právnickej osoby, proti predmetnému rozsudku v zákonnej lehote podal povinný 1.) (žalovaný 1.) odvolanie. Krajský súd rozsudkom 17Co/5/2020 zo dňa 25.03.2021 odvolanie povinného 1.) odmietol, rozsudok v zamietavom výroku o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 20000,00 eur a súvisiaci výrok o trovách konania potvrdil a zároveň žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Nakoľko zo strany povinného nedošlo k splneniu povinnosti uloženej exekučnými titulmi, oprávnený využil svoje dispozičné právo a inicioval začatie exekučného konania podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 18. Skôr ako súd pristúpil k samotnému preskúmavaniu návrhu povinného na zastavenie exekúcie, súd skúmal dodržanie zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd mal za preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie v zákonnej lehote upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 23.08.2021, návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 06.09.2021 spolu s prílohami bol podaný na poštovú prepravu dňa 07.09.2021 a do sídla exekútorského úradu bol doručený dňa 09.09.2021. 19. V návrhu na zastavenie exekúcie možno namietať len také skutočnosti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, existuje dôvod podľa osobitného predpisu, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré by mal súd exekúciu zastaviť. 20. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase od začatia exekučného konania t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, jednotlivé tvrdenia v ňom uvedené ako aj jeho prílohy ( uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 17Co/153/2017-735 zo dňa 22.01.2019, uznesenie Okresného riaditeľstva policajného
zboru v Humennom ČVS: ORP-528/1-VYS-HE-2014 zo dňa 11.12.2014, Vyjadrenie k výpovedi I.. P. S. zo dňa 11.03.2018) v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Súd mal za preukázané, že povinný 1.) voči rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 21C/235/2014 zo dňa 16.08.2019 podal odvolanie, pričom odvolací súd odvolanie povinného 1.) odmietol. Rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 17Co/5/2020 zo dňa 25.03.2021 nadobudol právoplatnosť dňa 19.04.2021. Je nesporné, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia aj exekučné konanie sa začali dôvodne na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Exekučné konanie bolo začaté na základe dôvodne podaného návrhu. Predmetná exekúcia je opodstatnená a zákonná. Prílohy predložené povinným po preskúmaní súd považuje za právne irelevantné, nakoľko nemajú vplyv na existenciu právoplatných a vykonateľných exekučných titulov. 21. Exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nebol zrušený, ani zmenený. Pričom povinný v základnom konaní využil možnosť brániť sa a podal voči exekučnému titulu odvolanie. Odvolanie povinného bolo odmietnuté a exekučný titul sa stal právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, t.j. rozhodnutím na podklade, ktorého sa začalo voči povinnému exekučné konanie a je vedená exekúcia. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu t.j. exekučný titul. Návrh na zastavenie exekúcie má smerovať proti exekúcií, nie proti exekučnému titulu. 22. V exekučnom konaní je možné prihliadať iba na skutočnosti, ktoré sa udiali po vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v základnom konaní. Exekučný súd už nemôže procesne zasahovať ani nijakým spôsobom preskúmavať konanie, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu, nepreskúma okolnosti, ktoré mali byť predmetom základného konania. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu, ktoré je exekučným titulom, je to procesný prostriedok, ktorým možno začať konanie o prípustnosť exekúcie. 23. Súd k tvrdeniu povinného 1.) , že bol voči nemu uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 5Odk/148/2020 zo dňa 16.03.2020 vyhlásený konkurz uvádza, že vykonal šetrenie v Obchodnom vestníku, pričom mal za preukázané, že Okresný súd Prešov rozhodnutím sp. zn. 5OdK/148/2020 zo dňa 16.03.2020, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 56/2020 dňa 20.03.2020, vyhlásil na majetok povinného 1.) (dlžníka ) E. T., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Runina 71, 067 65 Runina konkurz a za správu ustanovil: I.. D. F., D. D. T. T.L. X, XXX XX G.. Okresný súd Prešov vyhlásením konkurzu voči povinnému 1.) oddlžil povinného 1.) tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Exekúcia voči povinnému 1.) je vedená na podklade exekučných titulov, pričom oprávnený vymáha voči povinnému nepeňažnú pohľadávku, ktorá je v zmysle cit. ust. § 166c ods. 1 písm. h) ZoKR oddlžením nedotknutá. Pod nepeňažnou pohľadávkou nedotknutou oddlžením, treba rozumieť, takú pohľadávku, ktorej sa oddlženie nedotýka, je zachovaná v celom rozsahu, pričom je právne irelevantné, či si veriteľ predmetnú pohľadávku v konkurze prihlásil. Vymáhateľnosť nepeňažnej pohľadávky je v celom rozsahu zachovaná počas oddlžovacieho konania a aj po jeho skončení. Nepeňažná pohľadávka je v plnom rozsahu vymáhateľná počas konkurzu a aj po zrušení konkurzu a rovnako aj počas konania o určenie splátkového kalendára ako aj po jeho skončení. Súd má za to, že pohľadávka oprávneného je vymáhaná prostredníctvom súdneho exekútora oprávnene, nakoľko povinný1.) nerešpektoval právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, teda v zákonom stanovenej lehote nesplnil povinnosť uloženú exekučnými titulmi. Tvrdenie povinného 1.) je právne irelevantné, nakoľko v predmetnej exekúcií poverený súdny exekútor vymáha oddlžením nedotknutú pohľadávku, t. j. pohľadávku na ktorú oddlženie povinného nemá vplyv. 24. K tvrdeniu povinného 1.), že exekučný titul je predmetom vyšetrovania OČTK, exekučný súd uvádza, že nie je kompetentný sa uvedeným tvrdením zaoberať. Z povahy exekučného konania je zrejmé, že v exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon judikovaného nároku oprávneného. Exekučný súd je exekučným titulom ako právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný. Domáhať sa nápravy v prípade porušenia práv účastníka konania, nesprávne zisteného skutkového stavu či právneho posúdenia možno využitím riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov v pôvodnom konaní, nie v exekučnom konaní. Exekučný súd nemá právomoc rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a teda ani preskúmavať konanie, ktoré mu predchádzalo na súde prvej inštancie. Exekučný titul je právoplatný a vykonateľný, a teda je vecou rozhodnutou (res iudicata). V exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie.
25. Vo vykonávanom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté, a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. Jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených ako súdnym rozhodnutím, tak i rozhodnutím správneho orgánu, je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutie. V práve zásadne platí princíp „res iudicata“, ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať (resp. ho akokoľvek meniť). Výnimku tvoria prípady a to za zachovania striktných procesných pravidiel, kedy zmeny právoplatných rozhodnutí môžu byť zákonom výslovne predvídané, a napokon tiež prípady označované v teórii ako mimoriadne opravné prostriedky, ktorými sa dosahuje náprava právoplatných súdnych rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia závažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Ani jedno z týchto procesných pravidiel však nepriznáva toto právo exekučnému súdu. 26. Podľa uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 17CoE/52/2018: „exekučný súd však nie je príslušný zaoberať sa takýmito skutočnosťami, a teda skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu s tým, že obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú“ ako aj uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, cit.: „ Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcie neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, čo došlo k zániku judikovaného práva, t.j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“ 27. Zastavenie exekúcie, má byť výsledkom porušenia ktoréhokoľvek z princípov exekučného konania (na základe dôvodov výslovne uvedených v zákone). V návrhu na zastavenie exekúcie možno namietať len také skutočnosti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, existuje dôvod podľa osobitného predpisu, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré by mal súd exekúciu zastaviť. 28. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcií a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti. 29. V danom prípade zákon presne vymenúva dôvody, kedy je možné zastavenie exekúcie súdom. Návrh podaný povinným a vady v ňom obsiahnuté nie sú dôvodom pre ktorý by súd mal návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť a exekúciu zastaviť. 30. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného zákonného ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho spôsobili zánik vymáhaného nároku resp. preukázať iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný neuniesol dôkazné bremeno a svojimi tvrdeniami nepreukázal existenciu dôvodov pre zastavenie exekúcie. Návrh podaný povinným sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali čo i len jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Povinný v návrhu na zastavenie neuvádza žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by vyvracali dôvodnosť podaného návrhu na vykonanie exekúcie a neuvádza žiaden zákonný dôvod uvedený v Exekučnom poriadku, na základe
ktorého by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti a neboli zistené ani iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh podal. Exekúcia je voči povinnému vedená dôvodne povinný neuniesol dôkazné bremeno a neuviedol dôvod pre ktorý by súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu voči povinnému zastavil. 31. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61 l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.